ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

z 18. septembra 2015

Vec T‑653/13 P

Kari Wahlström

proti

Európskej agentúre pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex)

„Odvolanie – Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Hodnotenie – Správa o služobnom postupe – Hodnotenie v roku 2010 – Každoročný rozhovor s hodnotiteľom – Stanovenie cieľov“

Predmet:      Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie z 9. októbra 2013, Wahlström/Frontex (F‑116/12, Zb. VS, EU:F:2013:143), a smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie:      Rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie (tretia komora) z 9. októbra 2013, Wahlström/Frontex (F‑116/12, Zb. VS, EU:F:2013:143), sa zrušuje v rozsahu, v akom Súd pre verejnú službu zamietol druhú a tretiu časť druhého žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní, ako aj návrh na náhradu škody. V zostávajúcej časti sa odvolanie zamieta. Správa o služobnom postupe za rok 2010 pána Kariho Wahlströma sa zrušuje. Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex) je povinná zaplatiť pánovi K. Wahlströmovi náhradu škody vo výške 2 000 eur. Agentúra Frontex je povinná nahradiť všetky trovy tohto konania, ako aj konania pred Súdom pre verejnú službu.

Abstrakt

1.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Vypracovanie – Správa postihnutá procesnou vadou – Dôsledky

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

2.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Vypracovanie – Porušenie povinnosti dialógu medzi hodnotiteľom a hodnoteným – Podstatná nezrovnalosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

3.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Povinnosť stanoviť ciele, ktoré sa majú dosiahnuť – Zrušenie správy v prípade nestanovenia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

4.      Odvolanie – Dôvody – Preskúmanie právnej kvalifikácie skutkového stavu, ktorú vykonal Súd pre verejnú službu, Všeobecným súdom – Prípustnosť

(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 48 ods. 2)

5.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Usmernenia pre hodnotiteľov a zamestnancov týkajúce sa postupu hodnotenia zamestnancov – Právne účinky

6.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Vypracovanie – Formálne stanovenie cieľov pri zmene pridelenia – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

7.      Žaloba úradníkov – Žaloba o náhradu škody – Zrušenie napadnutého aktu neposkytujúceho primerané zadostučinenie za nemajetkovú ujmu – Hodnotiaca správa zamestnanca, ktorý skončil svoj pracovný pomer, postihnutá procesnou vadou

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 21)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudky z 29. októbra 1980, van Landewyck a i./Komisia, 209/78 až 215/78 a 218/78, EU:C:1980:248, bod 47, a z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, C‑142/87, Zb., EU:C:1990:125, bod 48

Všeobecný súd: rozsudok z 23. apríla 2002, Campolargo/Komisia, T‑372/00, Zb. VS, EU:T:2002:103, bod 39

2.      Rozhovor na vysokej úrovni je v rámci hodnotenia nevyhnutný, pretože je kľúčový a predpokladá priamy kontakt medzi hodnotenou osobou a hodnotiteľom, ktorý jediný môže podporovať otvorený a hlbší dialóg umožňujúci dotknutým osobám jednak presne zistiť povahu, dôvody a rozsah ich prípadných rozdielov v názoroch a jednak dospieť k lepšiemu vzájomnému porozumeniu. Bez priamej komunikácie medzi hodnotiteľom a hodnotenou osobou by hodnotenie nemohlo plne spĺňať svoju úlohu nástroja riadenia ľudských zdrojov a sprievodného nástroja odborného rozvoja dotknutej osoby.

Za týchto podmienok nemôže rozhodnutie o neobnovení zmluvy zamestnanca, ktoré bolo prijaté pred prijatím hodnotiacej správy, mať za účinok, že rozhovor medzi zamestnancom a hodnotiteľom sa v rámci hodnotenia stane nadbytočný, pretože toto hodnotenia má umožniť dotknutým osobám jednak presne zistiť povahu, dôvody a rozsah ich prípadných rozdielov v názoroch a jednak dospieť k lepšiemu vzájomnému porozumeniu.

Keďže hodnotiaca správa sa zakladá na subjektívnom posúdení hodnôt, ktoré možno z dôvodu ich povahy zmeniť, treba dospieť k záveru, že keby bol zamestnanec vypočutý v rámci rozhovoru pred vyhotovením uvedenej správy, mohol uviesť svoj názor, a tak možno dosiahnuť zmenu posúdenia, ktoré bolo uvedené v tejto správe. Z toho vyplýva, že neuskutočnenie v rámci hodnotenia každoročného rozhovoru medzi zamestnancom a jeho hodnotiteľom predstavuje podstatnú nezrovnalosť.

(pozri body 25 – 28 a 34)

Odkaz:

Všeobecný súd: rozsudky z 30. septembra 2004, Ferrer de Moncada/Komisia, T‑16/03, Zb. VS, EU:T:2004:283, bod 40, a z 25. októbra 2007, Lo Giudice/Komisia, T‑27/05, Zb. VS, EU:T:2007:321, body 48 a 49

3.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 48)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 53)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudok z 13. októbra 2008, Neophytou/Komisia, T‑43/07 P, Zb. VS, EU:T:2008:432, bod 71

5.      Hoci usmernenia pre hodnotiteľov a zamestnancov týkajúce sa hodnotenia zamestnancov nemožno kvalifikovať ako pravidlo práva, na ktoré musí správny orgán bezpodmienečne prihliadať, napriek tomu stanovujú orientačné praktické pravidlá postupu, ktoré sa majú dodržiavať a od ktorých sa správny orgán nemôže v konkrétnom prípade odchýliť bez uvedenia dôvodov zlučiteľných so zásadou rovnosti zaobchádzania. Dotknutá inštitúcia sa totiž prijatím takýchto pravidiel postupu a zverejnením oznámenia, že ich odteraz bude uplatňovať na príslušné prípady, sama obmedzuje pri výkone svojej voľnej úvahy a nemôže sa od nich odchýliť bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porušenia všeobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery. Nemožno teda vylúčiť, že za určitých podmienok a v závislosti od ich obsahu môžu takéto pravidlá postupu mať všeobecný dosah a vyvolávať právne účinky.

(pozri bod 61)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Zb., EU:C:2005:408, body 209 až 211

Súd prvého stupňa: rozsudok z 9. júla 1997, Monaco/Parlament, T‑92/96, Zb. VS, EU:T:1997:105, bod 46

6.      Stanovenie cieľov predstavuje základný referenčný prvok na hodnotenie výkonov zamestnanca a na vypracovanie hodnotiacej správy; zrušenie povinnosti formálne stanoviť ciele pri zmene pridelenia, a v rámci rozhovoru so zamestnancovým hodnotiteľom, by malo za následok, že by sa so zamestnancami z hľadiska stanovenia cieľov zaobchádzalo rozdielne podľa dátumu zmeny ich pridelenia.

„Formálne stanovenie cieľov“ totiž zahŕňa stanovenie cieľov v rámci dialógu s hodnotiteľom. V opačnom prípade by to viedlo k rozdielnemu zaobchádzaniu so zamestnancami, pokiaľ ide o stanovenie cieľov, podľa dátumu zmeny ich pridelenia, pretože zamestnancovi, ktorý zmení pridelenie na začiatku roka, by mohli byť v rámci každoročného rozhovoru s hodnotiteľom stanovené nové ciele, na rozdiel od zamestnanca, ktorý zmenil pridelenie počas referenčného roka a ktorý nemal možnosť takýto rozhovor uskutočniť.

(pozri body 62 a 66)

7.      Pokiaľ sa návrhy na náhradu škody zakladajú na protiprávnosti zrušeného aktu, zrušenie vyhlásené Všeobecným súdom predstavuje samo osebe primeranú a v zásade dostatočnú náhradu celej nemajetkovej ujmy, ktorá mohla byť žalobcovi spôsobená.

Ak je však zrušenie aktu úplne zbavené akéhokoľvek potrebného účinku, nemôže samo osebe predstavovať primeranú a dostatočnú náhradu akejkoľvek nemajetkovej ujmy spôsobenej napadnutým aktom. O taký prípad ide vtedy, keď v rámci výkonu rozsudku o zrušení hodnotiacej správy nemožno so spätným účinkom stanoviť ciele zamestnancovi, ktorý skončil svoj pracovný pomer, ako ani uskutočniť formálny rozhovor týkajúci sa týchto cieľov. Navyše jeho výkony nemožno opätovne hodnotiť v rámci novej hodnotiacej správy pri zohľadnení cieľov stanovených ab initio. Bude teda pretrvávať pochybnosť o výkonoch, ktoré dotknutý zamestnanec mohol dosiahnuť, ak by ciele boli stanovené na začiatku. Táto pochybnosť bude teda predstavovať ujmu.

Zrušenie hodnotiacej správy preto nemôže samo osebe predstavovať primeranú a dostatočnú náhradu.

(pozri body 82 – 85)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok z 28. februára 2008, Neirinck/Komisia, C‑17/07 P, Zb. VS, EU:C:2008:134, bod 98

Súd prvého stupňa: rozsudky z 11. septembra 2002, Willeme/Komisia, T‑89/01, Zb. VS, EU:T:2002:212, bod 97, a z 30. septembra 2009, Skareby/Komisia, T‑193/08 P, Zb. VS, EU:T:2009:377, bod 99