Vec T‑395/04

Air One SpA

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Štátna pomoc – Letecká doprava – Sťažnosť – Neprijatie rozhodnutia Komisiou – Žaloba na nečinnosť – Lehota – Prípustnosť“

Abstrakt rozsudku

1.      Žaloba na nečinnosť – Právomoc súdu Spoločenstva

(Článok 232 druhý odsek ES a článok 233 ES)

2.      Žaloba na nečinnosť – Fyzické alebo právnické osoby

(Článok 88 ods. 3 ES, článok 230 štvrtý odsek ES a článok 232 tretí odsek ES)

3.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby

(Článok 88 ods. 2 a 3 ES a článok 230 štvrtý odsek ES)

4.      Pomoc poskytovaná štátmi – Plánovaná pomoc – Preskúmanie Komisiou – Konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES – Výzva dotknutým osobám

[Článok 88 ods. 2 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 1 písm. h)]

5.      Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou

(Články 87 ES a 88 ES)

1.      Sudca Spoločenstva nemá právomoc vydávať príkazy inštitúcii v rámci žaloby založenej na článku 232 ES. Súd prvého stupňa má možnosť len skonštatovať nečinnosť. Následne je podľa článku 233 ES povinnosťou dotknutej inštitúcie prijať opatrenia na vykonanie rozsudku Súdu prvého stupňa.

(pozri bod 24)

2.      Články 230 ES a 232 ES stanovujú tú istú metódu podania žaloby. Z toho vyplýva, že aj keď štvrtý odsek článku 230 ES umožňuje jednotlivcom podať žalobu o neplatnosť aktu inštitúcie, ktorého nie sú adresátmi, ak sa ich tento akt týka priamo a osobne, tretí odsek článku 232 ES sa musí takisto vykladať tak, že im poskytuje možnosť podať žalobu pre nečinnosť proti inštitúcii, ktorá neprijala akt, ktorý by sa ich týkal rovnakým spôsobom. Žaloba konkurenta príjemcu pomoci, ktorým žiadal vyslovenie o nečinnosti Komisie prijať rozhodnutie o sťažnosti tohto konkurenta v rámci fázy predbežného preskúmania pomoci stanoveného v článku 88 ods. 3 ES je teda prípustná.

(pozri body 25, 27)

3.      Ak Komisia konštatuje bez začatia konania vo veci formálneho zisťovania stanoveného v článku 88 ods. 2 ES rozhodnutím založeným na odseku 3 tohto článku, že štátna pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom, osoby, v ktorých prospech sú v článku 88 ods. 2 ES stanovené procesné záruky, môžu presadiť ich dodržanie, len keď majú možnosť toto rozhodnutie napadnúť pred sudcom Spoločenstva. Preto žaloba o neplatnosť takéhoto rozhodnutia podaná dotknutou stranou v zmysle článku 88 ods. 2 ES je prípustná, keď chce žalobca podaním žaloby hájiť svoje procesné práva, ktoré má podľa posledného uvedeného ustanovenia. Ak však žalobca spochybňuje odôvodnenosť rozhodnutia, ktorým bola posúdená samotná štátna pomoc alebo rozhodnutia prijatého na záver konania vo veci formálneho zisťovania, samotná skutočnosť, že sa môže považovať za dotknutú v zmysle článku 88 ods. 2 ES, nemôže stačiť na uznanie prípustnosti žaloby. Musí teda dokázať, že toto rozhodnutie sa ho týka z dôvodu jeho určitých osobných vlastností alebo zvláštnych okolností, ktoré ho vynímajú z okruhu všetkých ostatných osôb, a takto ho individualizuje podobným spôsobom ako adresáta. Je tomu tak najmä v prípade, keď žalobcove postavenie na trhu je podstatne dotknuté štátnou pomocou, ktorá je predmetom predmetného rozhodnutia.

(pozri body 30 – 32)

4.      Dotknutými stranami sú v zmysle článku 88 ods. 2 ES osoby, podniky alebo združenia eventuálne ovplyvnené poskytnutím štátnej pomoci vo svojich záujmoch, t. j. zvlášť podniky a profesijné organizácie súťažiace s príjemcami tejto štátnej pomoci. Takýto výklad sa týkal článku 1 písm. h) nariadenia č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88 ES], ktorý uvádza, že pojem dotknutá strana znamená „akýkoľvek členský štát a akúkoľvek osobu, podnikateľa alebo združenie podnikateľov, ktorých záujmy možno ovplyvniť poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúci si podnikatelia a obchodné združenia“. Postavenie dotknutej strany teda nie je vyhradené podnikom, ktoré sú podstatne ovplyvnené poskytnutím pomoci.

(pozri bod 36)

5.      Komisia je v rozsahu, v akom má výlučnú právomoc posúdiť zlučiteľnosť štátnej pomoci so spoločným trhom, povinná v záujme náležitej aplikácie základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa štátnej pomoci vykonať náležité a nestranné preskúmanie sťažnosti, ktorá označuje existenciu štátnej pomoci nezlučiteľnej so spoločným trhom. Z toho vyplýva, že Komisia nemôže donekonečna predlžovať predbežné skúmanie štátnych opatrení, ktoré sú predmetom nejakej sťažnosti, ak súhlasila s tým, že podnikne takéto preskúmanie požiadaním dotknutého členského štátu o informácie. Primeranosť dĺžky skúmania sa musí posúdiť v závislosti od okolností každého prípadu a najmä od jeho kontextu, rôznych procesných štádií, ktoré musí Komisia vykonať, a od zložitosti prípadu.

(pozri bod 61)