ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
z 27. januára 2005 (*)
„Prejudiciálne otázky – Podanie návrhu na Súdny dvor – Vnútroštátny súd v zmysle článku 234 ES – Rozhodcovský súd“
Vo veci C‑125/04,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím collège d’arbitrage de la Commission de Litiges Voyages (Belgicko) zo 4. decembra 2003 a doručený Súdnemu dvoru 8. marca 2004, ktorý súvisí s konaním:
Guy Denuit,
Betty Cordenier
proti
Transorient ‑ Mosaïque Voyages et Culture SA,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory K. Lenaerts, sudcovia N. Colneric a J. N. Cunha Rodrigues (spravodajca),
generálny advokát: A. Tizzano,
tajomník: R. Grass,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– belgická vláda, v zastúpení: E. Dominkovits, splnomocnená zástupkyňa,
– Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: A. Aresu a J.‑P. Keppenne, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990, o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (Ú. v. ES L 158, s. 59; Mim. vyd. 13/010, s. 132, ďalej len „smernica“).
2 Tento návrh bol podaný v súvislosti s konaním medzi pánom Denuit a pani Cordenier na jednej strane a Transorient – Mosaïque Voyages et Culture SA, cestovnou kanceláriou, (ďalej len „cestovná kancelária“) na druhej strane, ktorého predmetom je zájazd do Egypta.
Právny rámec
3 Článok 4 ods. 4 písm. a) smernice stanovuje:
„Ceny uvedené v zmluve nepodliehajú revízii, ak zmluva presne [výslovne – neoficiálny preklad] nestanovuje možnosť revízie smerom hore alebo dole a neurčuje precízne, ako sa revidovaná cena má kalkulovať a výhradne pripúšťa možnosť variácií:
– v prepravných nákladoch vrátane nákladu na pohonné hmoty,
– v poplatkoch, daniach alebo zdaniteľných poplatkoch za určité služby, ako je pristavenie taxíka [pristávací poplatok – neoficiálny preklad] alebo nakládka či vykládka v prístavoch a na letiskách,
– v poplatkoch za výmenu peňazí [vo výmenných kurzoch – neoficiálny preklad], ktoré sa môžu uplatňovať na určité balíky služieb.“
4 Smernicu do belgického práva prebral zákon zo 16. februára 1994 o zmluve o organizácii zájazdu a o zmluve o sprostredkovaní zájazdu (Moniteur belge z 1. apríla 1994, s. 8928), pričom článok 11 ods. 1 tohto zákona zodpovedá článku 4 ods. 4 písm. a) smernice a stanovuje:
„Cena dohodnutá v zmluve nepodlieha revízii, ak zmluva výslovne nestanovuje možnosť revízie a presný spôsob jej výpočtu a revízia nevyplýva zo zmien:
a) výmenného kurzu použitého na zájazd, a/alebo
b) prepravných nákladov, vrátane nákladov na pohonné hmoty, a/alebo
c) poplatkov a daní vyberaných za niektoré služby.
V týchto prípadoch je potrebné z dôvodu uvedených zmien rovnako pristúpiť aj k zníženiu ceny.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
5 Pán Denuit a jeho manželka, pani Cordellier, ktorí sú žalobcami vo veci samej, si v cestovnej kancelárii rezervovali zájazd „all inclusive“ do Egypta pre seba a pre ich dieťa Thierryho, v celkovej cene 2 765 eur, ktorá okrem iného zahŕňala cestu lietadlom z Bruselu a späť, ako aj plavbu po Níle od 2. do 9. marca 2003.
6 Obchodné podmienky cestovnej kancelárie uvádzajú, že „tieto služby sú kalkulované v závislosti od výmenného kurzu dolára platného v čase tlače tejto brožúry (január 2001 – kurz 1 euro = 0,91 USD). Akákoľvek zmena smerom nahor alebo nadol v miere presahujúcej 10 % nás oprávňuje k prispôsobeniu našich cien.“
7 Po skončení zájazdu žalobcovia vo veci samej vyzvali cestovnú kanceláriu, aby im vrátila časť celkovej ceny, ktorú už zaplatili – konkrétne 217,61 eur – tvrdiac, že túto cenu bolo potrebné zrevidovať smerom nadol v pomere, v ktorom sa týkala služieb účtovaných v dolároch, a to v nadväznosti na zmenu výmenného kurzu tejto meny, ktorý v deň odletu predstavoval 1,08 USD za jedno euro.
8 Cestovná kancelária, s odvolaním sa na článok 11 ods. 1 zákona zo 16. februára 1994, odmietla vrátiť túto čiastku žalobcom vo veci samej.
9 Žalobcovia vo veci samej sa preto obrátili na collège d’arbitrage de la Commission de Litiges Voyages, ktorý je neziskovým združením podľa belgického práva.
10 Collège d’arbitrage de la Commission de Litiges Voyages usúdil, že pre rozhodnutie prejednávaného sporu, je potrebný výklad článku 4 ods. 4 smernice, a preto rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Ak ustanovenie zmluvy medzi spotrebiteľom a organizátorom a/alebo predajcom predvída iba možnosť revízie ceny smerom nahor a stanovuje presný spôsob jej výpočtu a to výlučne pre zohľadnenie zmien taxatívne vymenovaných v článku 4 ods. 4 písm. a) smernice, má sa tento článok vykladať v tom zmysle, že mlčky ukladá povinnosť revidovať ceny smerom nadol podľa rovnakého spôsobu výpočtu?
2. Ak ustanovenie zmluvy medzi spotrebiteľom a organizátorom a/alebo predajcom predvída možnosť revízie ceny smerom nahor aj nadol, bez stanovenia presného spôsobu jej výpočtu, a to výlučne pre zohľadnenie zmien taxatívne vymenovaných v článku 4 ods. 4 písm. a) smernice, má sa tento článok vykladať v tom zmysle, že ukladá povinnosť vyhlásiť za neplatné celé ustanovenie alebo iba revízie ceny smerom nahor?
3. Ak ustanovenie zmluvy medzi spotrebiteľom a organizátorom a/alebo predajcom predvída možnosť revízie ceny smerom nahor aj nadol a stanovuje presný spôsob jej výpočtu, a to výlučne pre zohľadnenie zmien taxatívne vymenovaných v článku 4 ods. 4 písm. a) smernice a výlučne v prospech organizátora a/alebo predajcu, má sa tento článok vykladať v tom zmysle, že ukladá povinnosť vyhlásiť za neplatné celé ustanovenie alebo iba revízie ceny smerom nahor?
4. Ak ustanovenie zmluvy medzi spotrebiteľom a organizátorom a/alebo predajcom predvída možnosť revízie ceny smerom nahor aj nadol a stanovuje presný spôsob jej výpočtu, a to výlučne pre zohľadnenie zmien taxatívne vymenovaných v článku 4 ods. 4 písm. a) smernice a tak v prospech organizátora a/alebo predajcu, ako aj v prospech spotrebiteľa, má sa tento článok vykladať v tom zmysle, že ukladá organizátorovi a/alebo predajcovi povinnosť zrevidovať cenu smerom nadol, aj keď o to spotrebiteľ nepožiadal?“
O právomoci Súdneho dvora
11 Na úvod je potrebné preskúmať, či sa má collège d’arbitrage de la Commission de Litiges Voyages považovať za súd v zmysle článku 234 ES.
12 Pre posúdenie toho, či orgán, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania má povahu súdu členského štátu v zmysle článku 234 ES, Súdny dvor prihliada na viacero skutočností, medzi ktoré patria právny základ vzniku orgánu, jeho trvalý charakter, zákonom daná právomoc, kontradiktórnosť konania pred ním, uplatňovanie právnych predpisov týmto orgánom, ako aj jeho nezávislosť (pozri najmä rozsudky zo 17. septembra 1997, Dorsch Consult, C‑54/96, Zb. s. I‑4961, bod 23 a tam citovaná judikatúra, ako aj z 30. mája 2002, Schmid, C‑516/99, Zb. s. I‑4573, bod 34).
13 V zmysle judikatúry Súdneho dvora zmluvne dohodnutý rozhodcovský súd nepredstavuje súd členského štátu v zmysle článku 234 ES, keďže zmluvné strany nemajú na základe práva ani skutkových okolností povinnosť predložiť svoj spor na rozhodcovské konanie a verejné orgány členského štátu nevystupujú pri voľbe rozhodcovského konania, ani nezasahujú z úradnej moci do priebehu konania pred rozhodcom (pozri rozsudky z 23. marca 1982, „Nordsee“ Deutsche Hochseefischerei, 102/81, Zb. s. 1095, body 10 až 12, a z 1. júna 1999, Eco Swiss, C‑126/97, Zb. s. I‑3055, bod 34).
14 Z rozhodnutia o návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vo veci samej bol spor predložený collège d’arbitrage de la Commission de Litiges Voyages na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi stranami.
15 Belgické zákonodarstvo nestanovuje predloženie sporu tomuto rozhodcovskému súdu ako jedinú možnosť riešenia sporu medzi jednotlivcom a sprostredkovateľom zájazdu. Iste, ak sa spor, ktorý je predmetom rozhodcovskej zmluvy predloží všeobecnému súdu, tento musí na základe článku 1679 ods. 1 belgického zákonníka o súdoch rozhodnúť, že nemá právomoc. Právomoc collège d’arbitrage de la Commission de Litiges Voyages však nie je daná zákonom v tom zmysle, že pri absencii rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi stranami sa jednotlivec môže obrátiť na všeobecné súdy, aby spor rozhodli.
16 Keďže v konaní vo veci samej zmluvné strany nemajú na základe práva ani skutkových okolností povinnosť predložiť svoj spor na rozhodcovské konanie a belgické verejné orgány nevystupujú pri voľbe rozhodcovského konania, collège d’arbitrage de la Commission de Litiges Voyages sa nemôže považovať za súd členského štátu v zmysle článku 234 ES.
17 Z toho vyplýva, že Súdny dvor nemá právomoc odpovedať na otázky položené collège d’arbitrage de la Commission de Litiges Voyages.
O trovách
18 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
Súdny dvor nemá právomoc odpovedať na otázky položené collège d’arbitrage de la Commission de Litiges Voyages.
Podpisy