ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 28. júna 2012 (*)

„Odvolanie – Prístup k dokumentom inštitúcií – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Dokumenty súvisiace s konaním o kontrole koncentrácie medzi podnikmi – Nariadenia (EHS) č. 4064/89 a (ES) č. 139/2004 – Zamietnutie prístupu – Výnimky vzťahujúce sa na ochranu cieľov vyšetrovania, obchodných záujmov, právnych stanovísk a rozhodovacieho procesu inštitúcií – Povinnosť dotknutej inštitúcie vykonať konkrétne a individuálne preskúmanie obsahu dokumentov uvedených v žiadosti o prístup“

Vo veci C‑404/10 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 10. augusta 2010,

Európska komisia, v zastúpení: B. Smulders, O. Beynet a P. Costa de Oliveira, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

odvolateľka,

ktorú v konaní podporujú:

Česká republika, v zastúpení: M. Smolek a D. Hadroušek, splnomocnení zástupcovia,

Francúzska republika, v zastúpení: J. Gstalter, splnomocnený zástupca,

vedľajší účastníci konania v odvolacom konaní,

ďalší účastníci konania:

Éditions Odile Jacob SAS, so sídlom v Paríži (Francúzsko), v zastúpení: O. Fréget a L. Eskenazi, avocats,

žalobkyňa v prvostupňovom konaní,

ktorú v konaní podporujú:

Dánske kráľovstvo, v zastúpení: S. Juul Jørgensen a C. Vang, splnomocnení zástupcovia,

Švédske kráľovstvo, v zastúpení: K. Petkovska, splnomocnená zástupkyňa,

vedľajší účastníci konania v odvolacom konaní,

Lagardère SCA, so sídlom v Paríži, v zastúpení: A. Winckler, F. de Bure a J.‑B. Pinçon, avocats,

vedľajší účastník konania v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predseda tretej komory K. Lenaerts, sudcovia J. Malenovský, R. Silva de Lapuerta, E. Juhász (spravodajca) a G. Arestis,

generálny advokát: J. Mazák,

tajomník: R. Şereş, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 8. decembra 2011,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Európska komisia sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 9. júna 2010, Éditions Jacob/Komisia (T‑237/05, Zb. s. II‑2245, ďalej len „napadnutý rozsudok“), v rozsahu, v akom ním bolo čiastočne zrušené rozhodnutie Komisie D(2005) 3286 zo 7. apríla 2005 (ďalej len „sporné rozhodnutie“), ktorým bola zamietnutá žiadosť spoločnosti Éditions Odile Jacob SAS (ďalej len „Odile Jacob“) smerujúca k získaniu prístupu k dokumentom týkajúcim sa konania o kontrole koncentrácií COMP/M.2978 – Lagardère/Natexis/VUP.

2        Odile Jacob sa svojím vzájomným odvolaním domáha zrušenia napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom ním bol zamietnutý jej návrh na zrušenie sporného rozhodnutia v časti, v ktorej sa úplne zamieta prístup k stanovisku právnej služby Komisie uvedenému v bode 1 písm. g) napadnutého rozsudku.

3        Táto vec sa predkladá v tom istom kontexte ako vec C‑551/10 P a takisto ako spojené veci C‑553/10 P a C‑554/10 P, ktoré sa týkajú konania o kontrole koncentrácií smerujúcich k nadobudnutiu aktív týkajúcich sa vydavateľskej činnosti, ktoré v Európe vlastnila Vivendi Universal Publishing SA (ďalej len „VUP“).

 Právny rámec

4        Článok 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331), nazvaný „Výnimky“, stanovuje:

„…

2.      Orgány odmietnu prístup k dokumentu v prípade, keď by sa jeho zverejnením porušila ochrana:

–        obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, vrátane duševného vlastníctva,

–        súdneho konania a právneho poradenstva,

–        účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly,

pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.

3.      Prístup k dokumentu, ktorý orgán vypracoval pre vnútornú potrebu alebo ktorý orgán obdržal, vzťahujúcemu sa k veci, v ktorej ešte orgán nerozhodol, bude odmietnutý v prípade, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vážne narušiť rozhodovací proces orgánu, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.

Prístup k dokumentu, ktorý obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súčasťou rokovaní a predbežných porád v dotknutom orgáne, bude odmietnutý aj po prijatí rozhodnutia, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vážne narušiť rozhodovací proces orgánu, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.

4.      Pokiaľ ide o dokumenty tretej osoby a nie je jasné, či dokument môže alebo nemôže byť zverejnený, orgány sa poradia s treťou osobou s cieľom posúdiť, či sa môže použiť výnimka z odseku 1 alebo 2.

…

6.      Ak sa ktorákoľvek z výnimiek vzťahuje iba na niektoré časti požadovaného dokumentu, zostávajúce časti dokumentu sa uvoľnia na zverejnenie.

7.      Výnimky stanovené v odsekoch 1 až 3 sa vzťahujú iba na obdobie, v priebehu ktorého je ochrana odôvodnená na základe obsahu daného dokumentu. Výnimky môžu platiť najviac na obdobie 30 rokov. V prípade dokumentov, na ktoré sa vzťahujú výnimky týkajúce sa súkromia alebo obchodných záujmov[,] a v prípade citlivých dokumentov môžu výnimky, ak to je nevyhnutné, platiť aj na dlhšie obdobie.“

5        Podľa článku 17 nariadenia Rady (EHS) č. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 395, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 31), nazvaného „Služobné tajomstvo“:

„1.      Informácie získané ako výsledok uplatňovania článkov 11, 12, 13 a 18 sa použijú iba na účely príslušných žiadostí, vyšetrovaní alebo vypočutí.

2.      Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 4 ods. 3, článkov 18 a 20, Komisia a príslušné orgány členských štátov, ich predstavitelia a ďalší zamestnanci zachovajú mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli na základe uplatňovania tohto nariadenia a na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo.

…“

6        Článok 18 ods. 3 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Komisia založí svoje rozhodnutie iba na námietkach, na základe ktorých zmluvné strany predložili svoje pozorovania. Právo na obhajobu sa v konaní plne rešpektuje. Nahliadať do spisu musí byť umožnené aspoň priamo zainteresovaným stranám, pričom sa rešpektuje právo podnikov na ochranu ich obchodného tajomstva.“

7        Článok 13 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 447/98 z 1. marca 1998 o oznámeniach, lehotách a vypočutí dotknutých osôb ustanovených v nariadení Rady (EHS) č. 4064/89 (Ú. v. ES L 61, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 284) spresňuje:

„Po oznámení námietok oznamujúcim stranám Komisia im musí, na základe žiadosti, poskytnúť prístup k materiálom, aby mali možnosť realizovať svoje právo na obhajobu.

Komisia musí, na požiadanie, tiež poskytnúť ostatným zúčastneným stranám, ktoré boli informované o námietkach, prístup k materiálom, pokiaľ je to nutné na prípravu ich pozorovaní.“

8        Článok 17 ods. 1 nariadenia č. 447/98 stanovuje:

„Informácie vrátane dokumentov nesmú byť zverejnené alebo sprístupnené, pokiaľ obsahujú obchodné tajomstvá akejkoľvek osoby alebo podniku, vrátane oznamujúcich strán, ostatných zúčastnených strán, alebo iné dôverné informácie, ktorých zverejnenie nie je Komisiou považované za potrebné pre účely postupu, alebo pokiaľ ide o interné dokumenty daných orgánov.“

9        Článok 17 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40), nazvaný „Služobné tajomstvo“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1.      Informácie získané ako výsledok uplatňovania tohto nariadenia sa použijú iba na účely príslušnej žiadosti, vyšetrovania alebo vypočúvania.

2.      Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 3, články 18 a 20, Komisia a príslušné orgány členských štátov, ich úradníci a ostatní zamestnanci a iné osoby pracujúce pod dohľadom týchto orgánov, ako aj úradníci a ostatní zamestnanci ostatných orgánov členských štátov, zachovávajú mlčanlivosť o informáciách, ktoré získali pri uplatňovaní tohto nariadenia a na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo.“

 Okolnosti predchádzajúce sporu

10      Žiadosti o prístup k niektorým dokumentom, ktoré predložila Odile Jacob, sú uvedené v napadnutom rozsudku takto:

„1      Listom z 27. januára 2005 [Odile Jacob] požiadala Komisiu…, na základe nariadenia… č. 1049/2001…, o prístup k viacerým dokumentom súvisiacim so správnym konaním (ďalej len ,dotknuté konanie‘), ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia Komisie 2004/422/ES zo 7. januára 2004, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú so spoločným trhom a s fungovaním Dohody o Európskom hospodárskom priestore (vec COMP/M.2978 – Lagardère/Natexis/VUP) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 125, s. 54, ďalej len ,rozhodnutie o zlučiteľnosti‘), aby ich mohla použiť na podporu svojej žaloby vo veci Éditions Odile Jacob/Komisia, T‑279/04, ktorú prejednáva Všeobecný súd a ktorá smeruje k zrušeniu rozhodnutia o zlučiteľnosti. Dotknutými dokumentmi boli:

a)      rozhodnutie Komisie z 5. júna 2003 o začatí podrobného vyšetrovania na základe článku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia… č. 4064/89… v rámci dotknutého konania;

b)      úplné znenie zmluvy o prevode podpísanej 3. decembra 2002 Natexis Banques populaires SA na jednej strane a Segex Sarl a Ecrinvest 4 SA na strane druhej;

c)      všetka korešpondencia medzi Komisiou a Natexis Banques populaires v období od septembra 2002 do oznámenia koncentrácie, ku ktorému došlo 14. apríla 2003;

d)      všetka korešpondencia medzi Komisiou a Lagardère SCA [ďalej len ,Lagardère‘] v období od septembra 2002 do uvedeného oznámenia;

e)      zmluva, ktorou sa Natexis Banques populaires stala vlastníkom podielov a aktív Vivendi Universal Publishing SA [VUP], ktoré nadobudla od Vivendi Universal SA k 20. decembru 2002;

f)      prísľub na kúpu VUP, ktorý Lagardère vykonala voči Vivendi Universal 22. októbra 2002;

g)      všetky interné memorandá Komisie, ktoré sa výlučne alebo nevýlučne týkajú uplatnenia článku 3 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 4064/89 na nadobudnutie aktív VUP prostredníctvom Natexis SA/Investima 10 SAS vrátane memoránd, ktoré si medzi sebou vymenili Generálne riaditeľstvo (GR) Komisie pre hospodársku súťaž a právna služba Komisie;

h)      všetka korešpondencia medzi Komisiou a Natexis, ktorá sa výlučne alebo nevýlučne týka uplatnenia článku 3 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 4064/89 na nadobudnutie aktív VUP prostredníctvom Natexis/Investima 10.

2      Listom z 27. januára 2005 [Odile Jacob] zaslala Komisii žiadosť o prístup k ďalšej sérii dokumentov, aby ich mohla použiť na podporu svoje[j] žaloby vo veci Éditions Odile Jacob/Komisia, T‑452/04, ktorá je v konaní na Všeobecnom súde a smeruje k zrušeniu rozhodnutia Komisie z 30. júla 2004 o schválení Wendel Investissement SA ako nadobúdateľa aktív, ktoré Lagardère previedla, v súlade s rozhodnutím o zlučiteľnosti (ďalej len ,rozhodnutie o schválení‘). Dotknutými dokumentmi boli:

a)      rozhodnutie Komisie o schválení splnomocnenca povereného dohliadať na dodržiavanie záväzkov prevzatých spoločnosťou Lagardère pri povoľovaní koncentrácie rozhodnutím o zlučiteľnosti;

b)      poverenie, ktoré Lagardère zverila Salustro Reydel Management SA na účely dohľadu nad dodržiavaním záväzkov prevzatých spoločnosťou Lagardère pri povoľovaní koncentrácie rozhodnutím o zlučiteľnosti;

c)      prípadné žiadosti Komisie o zmenu a doplnenie návrhu poverenia a odpovede predložené v tejto súvislosti spoločnosťou Lagardère;

d)      poverenie, ktoré Lagardère dala správcovi oddelených aktív (Hold Separate Manager) zodpovednému za správu aktív v súlade s rozhodnutím o zlučiteľnosti;

e)      rozhodnutie Komisie o schválení uvedeného správcu;

f)      návrh dohody podpísanej 28. mája 2004 medzi Lagardère a Wendel Investissement o spätnom prevzatí postúpených aktív;

g)      list, ktorý Lagardère 4. júna 2004 zaslala Komisii, ktorým ju žiada o schválenie Wendel Investissement ako nadobúdateľa postúpených aktív;

h)      žiadosť o informácie, ktorú Komisia 11. júna 2004 zaslala spoločnosti Lagardère na základe článku 11 nariadenia č. 4064/89, ktorá mala Komisii umožniť zhodnotiť, či podmienky schválenia spoločnosti Wendel Investissement boli splnené;

i)      odpoveď Lagardère na túto žiadosť o informácie z 21. júna 2004;

j)      správa splnomocnenca povereného posúdením kandidatúry Wendel Investissement ako nadobúdateľa aktív postúpených vzhľadom na kritériá schválenia odovzdaná Komisii 5. júla 2004.

3      Faxom z 15. februára 2005 generálny riaditeľ GR pre hospodársku súťaž zaslal [Odile Jacob] list Komisie z 5. februára 2004 o schválení poverenia splnomocnenca a správcu oddelených aktív [dokumenty uvedené v bode 2 vyššie písm. a) a e)] a informoval ju, že ostatné dokumenty jej nemôžu byť poskytnuté, lebo sa na ne vzťahujú výnimky definované v článku 4 ods. 2 prvej až tretej zarážke a v článku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia č. 1049/2001, a že žiaden prevažujúci verejný záujem neodôvodňuje ich zverejnenie.

4      Listom z 18. februára 2005 [Odile Jacob] podala opakovanú žiadosť (ďalej len ,žiadosť o prístup‘) týkajúcu sa dokumentov, ku ktorým jej bol zamietnutý prístup.

5      Dňa 14. marca 2005 generálny tajomník Komisie informoval [Odile Jacob], že lehota na odpoveď na jej žiadosť bude predĺžená v súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 až do 7. apríla 2005 z dôvodu komplexnosti žiadosti o prístup a množstva požadovaných dokumentov.“

11      Sporným rozhodnutím Komisia potvrdila svoje zamietnutie prístupu k dotknutým dokumentom z 15. februára 2005.

12      Najprv Komisia v tomto rozhodnutí identifikovala dokumenty dotknuté žiadosťou o prístup a poskytla ich podrobný zoznam, okrem tých, ktorých sa týkal bod 1 písm. d) napadnutého rozsudku, a to z dôvodu, že korešpondencii medzi spoločnosťou Lagardère a Komisiou zodpovedalo dvadsať fasciklov a vypracovanie podrobného zoznamu by predstavovalo neprimeranú administratívnu záťaž. Komisia navyše spresnila, že nemá k dispozícii dokument uvedený v bode 1 písm. f) uvedeného rozsudku, a uviedla, že dokumenty uvedené v tomto bode 1 písm. c) zahŕňajú aj dokumenty uvedené v tom istom bode písm. h).

13      Následne Komisia v uvedenom rozhodnutí pod názvom „Ochrana cieľov vyšetrovania“ spresnila, že „na všetky uvedené dokumenty sa vzťahuje výnimka z práva na prístup smerujúca k ochrane cieľa vyšetrovania vedeného Komisiou (článok 4 ods. 2 tretia zarážka nariadenia č. 1049/2001)“.

14      Na základe uvedenej výnimky Komisia v napadnutom rozhodnutí zamietla prístup k všetkým požadovaným dokumentom z dôvodu, že službám Komisie boli poskytnuté alebo nimi boli vypracované v rámci konania o kontrole koncentrácie medzi podnikmi. Komisia zastávala názor, že za predpokladu, ak by Všeobecný súd zrušil rozhodnutie o zlučiteľnosti, Komisiu by to viedlo k prijatiu nového rozhodnutia, a teda k opätovnému otvoreniu vyšetrovania. Cieľ tohto vyšetrovania by bol ohrozený, ak by písomnosti vypracované alebo získané v rámci predmetného konania boli v tomto štádiu zverejnené. Komisia sa vo všeobecnosti domnievala, že zverejnenie informácií, ktoré jej boli poskytnuté v rámci konania o kontrole koncentrácie medzi podnikmi, by narušilo atmosféru dôvery a spolupráce medzi ňou a dotknutými osobami, ktorá je nevyhnutná na zhromažďovanie pre ňu potrebných informácií.

15      Navyše Komisia v spornom rozhodnutí výslovne spresnila, že toto zamietnutie je odôvodnené, pretože „výnimka smerujúca k ochrane cieľa vyšetrovania sa uplatní na každý dokument, ktorý je predmetom žiadosti“.

16      Komisia sa v tomto rozhodnutí tiež odvolávala na výnimku stanovenú v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001, ktorá sa vzťahuje na ochranu obchodných záujmov s cieľom odôvodniť zamietnutie prístupu k dokumentom uvedeným v bode 1 písm. b) až e) a h) a v bode 2 písm. b), c) (čiastočne), d), f), g), i) a j) napadnutého rozsudku, lebo tieto dokumenty obsahujú citlivé informácie týkajúce sa obchodných stratégií dotknutých podnikov, ktoré tieto podniky poskytli Komisii výlučne na účely kontroly zamýšľanej koncentrácie. Komisia sa domnievala, že dokumenty uvedené v bode 1 písm. a) a v bode 2 písm. c), pokiaľ ide o jej list adresovaný spoločnosti Lagardère, a v písm. h) tohto rozsudku, ktoré všetky vyhotovila Komisia, obsahujú aj z obchodného hľadiska citlivé informácie týkajúce sa dotknutých podnikov.

17      Komisia sa v spornom rozhodnutí na odôvodnenie zamietnutia prístupu k dvom z jej troch interných správ uvedených v bode 1 písm. g) napadnutého rozsudku okrem toho odvolávala na výnimku stanovenú v článku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia č. 1049/2001, ktorá sa vzťahuje na ochranu rozhodovacieho procesu inštitúcie. Jednou z nich je žiadosť o stanovisko, ktorú GR pre hospodársku súťaž predložilo právnej službe; druhou je správa vypracovaná pre člena Komisie povereného hospodárskou súťažou, v ktorej je zhrnutý aktuálny stav veci.

18      V tejto súvislosti Komisia v uvedenom rozhodnutí spresnila, že „okrem toho, že zverejnením týchto dokumentov by sa narušil cieľ vyšetrovania…, samotný rozhodovací proces by utrpel vážnu ujmu, ak by boli zverejnené interné rokovania služieb Komisie týkajúce sa tejto veci“. Komisia tak potvrdila, že jej služby musia mať možnosť slobodne vyjadriť svoje stanoviská bez toho, aby boli vystavené akýmkoľvek vonkajším tlakom, s cieľom poskytnúť jej objasnenie potrebné na prijatie rozhodnutia.

19      Komisia sa v uvedenom rozhodnutí na odôvodnenie zamietnutia prístupu k jednému z dokumentov uvedených v bode 1 písm. g) napadnutého rozsudku tiež opierala o výnimku stanovenú v článku 4 ods. 2 druhej zarážke nariadenia č. 1049/2001, ktorá sa vzťahuje na ochranu právnych stanovísk. Zdôraznila, že je potrebné, aby sa právne stanoviská mohli poskytovať úplne slobodne, objektívne a nezávisle. Domnievala sa, že ak by právna služba musela zohľadniť neskoršie zverejnenie jej stanoviska, nevyjadrovala by sa úplne nezávisle.

20      Pokiaľ ide o dokumenty pochádzajúce od tretích osôb, Komisia sa v spornom rozhodnutí domnievala, že nemala povinnosť sa s nimi poradiť na základe článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001, keďže usúdila, že jedna z vyššie uvedených výnimiek bola uplatniteľná, a bolo teda zrejmé, že dotknuté dokumenty nemohli byť zverejnené.

21      Komisia v tomto rozhodnutí tvrdila, že preskúmala možnosť poskytnúť spoločnosti Odile Jacob čiastočný prístup k dotknutým dokumentom podľa článku 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001 a zamietla ju z dôvodu veľkého množstva požadovaných dokumentov a s ohľadom na skutočnosť, že na takmer celý obsah týchto dokumentov sa vzťahovali vyššie uvedené výnimky. Určenie častí týchto dokumentov, ktoré by sa mohli poskytnúť, by spôsobilo neprimeranú administratívnu záťaž vo vzťahu k záujmu verejnosti mať prístup k neúplným častiam dokumentov, ktorý by z takéhoto výkonu vyplýval.

22      Komisia okrem iného v uvedenom rozhodnutí uviedla, že nijaký prevažujúci verejný záujem neodôvodňuje zverejnenie dotknutých dokumentov, keďže žiadosť o prístup je založená na obrane záujmov spoločnosti Odile Jacob v konaní pred Všeobecným súdom, čo je obrana spadajúca pod súkromný, a nie pod verejný záujem.

23      Komisia v tom istom rozhodnutí upozornila na existenciu iných osobitných pravidiel prístupu stanovených jednak nariadením č. 4064/89 a jednak ustanoveniami rokovacích poriadkov Súdneho dvora a Všeobecného súdu, ktoré v rámci súdneho konania umožňujú účastníkovi konania žiadať o prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania, ktoré môžu spočívať v žiadosti o predloženie dokumentov týkajúcich sa prebiehajúcej veci.

24      Komisia nakoniec v spornom rozhodnutí uviedla, že skutočnosť, že poskytla žiadosti o informácie na základe článku 11 nariadenia č. 4064/89 v prílohe svojho vyjadrenia k žalobe vo veci T‑279/04, nemôže znamenať, že je povinná zverejniť žiadosť o informácie adresovanú spoločnosti Lagardère na základe toho istého ustanovenia, ktorá je uvedená v bode 2 písm. h) napadnutého rozsudku. Komisia pripomenula, že písomnosti pripojené k vyjadreniam predloženým Súdnemu dvoru a Všeobecnému súdu sa poskytujú iba na účely dotknutého konania a nie sú určené na zverejnenie, zatiaľ čo poskytnutie dokumentu na základe nariadenia č. 1049/2001 sa rovná zverejneniu tohto dokumentu.

25      Po vydaní sporného rozhodnutia podala Odile Jacob 5. júla 2005 návrh na prijatie opatrenia na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 64 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vo veci T‑279/04, ktorého cieľom bolo, aby Všeobecný súd nariadil Komisii predložiť dokumenty uvedené v bode 1 písm. a) až h) napadnutého rozsudku. Komisia v prílohe k svojim pripomienkam k tomuto návrhu poskytla Odile Jacob dokument uvedený v bode 1 písm. a), a to svoje rozhodnutie z 5. júna 2003 o začatí podrobného vyšetrovania na základe článku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 4064/89 v dotknutom konaní.

 Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok

26      Žalobou doručenou do kancelárie Súdu prvého stupňa 17. júna 2005 Odile Jacob podala žalobu smerujúcu k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

27      Odile Jacob uviedla na podporu svojej žaloby štyri žalobné dôvody založené na neexistencii konkrétneho a individuálneho preskúmania dokumentov uvedených v žiadosti o prístup, na zjavne nesprávnom posúdení Komisie pri uplatňovaní výnimiek stanovených v článku 4 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1049/2001, na nerešpektovaní práva na aspoň čiastočný prístup k požadovaným dokumentom, ako aj na porušení zásady proporcionality vyplývajúcom z neexistencie zváženia uvedených výnimiek s prevažujúcim verejným záujmom odôvodňujúcim zverejnenie požadovaných dokumentov.

28      Uznesením z 10. júla 2009 Súd prvého stupňa v súlade s článkom 65 písm. b), s článkom 66 ods. 1 a s článkom 67 ods. 3 tretím pododsekom rokovacieho poriadku nariadil Komisii, aby predložila všetky požadované dokumenty s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v bode 1 písm. f) a v bode 2 písm. a) a e) napadnutého rozsudku, pričom spresnil, že tieto dokumenty nebudú v rámci tohto konania pred Všeobecným súdom poskytnuté ani spoločnosti Odile Jacob, ani vedľajšiemu účastníkovi konania. Komisia tejto žiadosti vyhovela a poskytla Všeobecnému súdu uvedené dokumenty.

29      Viacero dokumentov, ku ktorým žiadala Odile Jacob prístup podľa nariadenia č. 1049/2001, jej Komisia úplne alebo čiastočne poskytla. Všeobecný súd zastával názor, že nie je teda potrebné rozhodnúť o zákonnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia zamietla prístup k dokumentom uvedeným v bode 1 písm. a) až c) a v bode 2 písm. h) a j) napadnutého rozsudku. Navyše Odile Jacob nenapadla tvrdenie Komisie, že nemá k dispozícii dokument uvedený v bode 1 písm. f) tohto rozsudku.

30      V dôsledku toho Všeobecný súd spresnil v bode 32 napadnutého rozsudku predmet sporu tak, že sa týka dokumentov uvedených v bode 1 písm. d), e), g) a h) a v bode 2 písm. b) až d), f), g) a i) napadnutého rozsudku (ďalej len „sporné dokumenty“).

31      Všeobecný súd najprv preskúmal prípustnosť jedného z tvrdení, ktoré najskôr uviedla Lagardère, podľa ktorého sa žiadosť o prístup mala posúdiť v osobitnom kontexte konania o kontrole koncentrácií medzi podnikmi. Lagardère zastávala názor, že prístup k spisu v konaniach o kontrole takýchto koncentrácií podlieha osobitným pravidlám stanoveným v článku 17 nariadenia Komisie (ES) č. 802/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 133, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 88). Všeobecný súd, ktorý uviedol, že návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania môže obsahovať iba návrhy podporujúce jedného z účastníkov konania, a následne konštatoval, že toto tvrdenie účastníci neuviedli, zamietol dané tvrdenie ako neprípustné.

32      Pokiaľ ide o štruktúru preskúmania žalobných dôvodov, Všeobecný súd dodržal poradie odôvodnení uvedených Komisiou, podľa ktorých sa na všetky sporné dokumenty vzťahovala výnimka uvedená v článku 4 ods. 2 tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001 vzťahujúca sa na ochranu cieľov vyšetrovania a že okrem toho sa na niektoré z týchto dokumentov úplne alebo sčasti vzťahovali iné výnimky. Všeobecný súd tak v bodoch 63 až 97 napadnutého rozsudku posúdil dôvodnosť výnimky vzťahujúcej sa na ochranu cieľov uvedeného vyšetrovania, následne v bodoch 109 až 129 tohto rozsudku dôvodnosť výnimky vzťahujúcej sa na ochranu obchodných záujmov, v bodoch 136 až 145 uvedeného rozsudku dôvodnosť výnimky vzťahujúcej sa na ochranu rozhodovacieho procesu a napokon v bodoch 152 až 163 toho istého rozsudku dôvodnosť výnimky vzťahujúcej sa na ochranu právnych stanovísk.

33      Všeobecný súd, ktorý zastával názor, že prvý a druhý žalobný dôvod sú úzko spojené, preskúmal tieto žalobné dôvody spoločne.

34      Po pripomenutí ustálenej judikatúry týkajúcej sa povinnosti konkrétneho a individuálneho preskúmania žiadostí o prístup k dokumentom inštitúcií Všeobecný súd zdôraznil, že dotknutá inštitúcia mala preskúmať po prvé, či dokument, ktorý bol predmetom žiadosti o prístup, spadal do pôsobnosti jednej z výnimiek stanovených v článku 4 nariadenia č. 1049/2001, po druhé, či zverejnenie tohto dokumentu konkrétne a skutočne poškodzuje chránený záujem, a po tretie, ak je to tak, či sa potreba ochrany vzťahuje na celý tento dokument.

35      Všeobecný súd, ktorý túto analýzu prebral v troch etapách, po prvé analyzoval, či sa na sporné dokumenty vzťahovala výnimka týkajúca sa ochrany účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly, ktorá je stanovená v článku 4 ods. 2 tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001.

36      Pokiaľ ide o dokumenty poskytnuté pred 14. aprílom 2003 na základe neformálneho konania, nazvaného „predbežné oznámenie“, Všeobecný súd zastával v bode 67 napadnutého rozsudku názor, že sa mali považovať za dokumenty spadajúce do vyšetrovania vedeného Komisiou na základe jej kontroly koncentrácií, ako sa uvádza v liste generálneho riaditeľa GR pre hospodársku súťaž zo 14. februára 2005, ktorý označuje tieto dokumenty za súčasť spisu týkajúceho sa tohto vyšetrovania, ako aj v napadnutom rozhodnutí, v ktorom sa spresňuje, že všetky sporné dokumenty boli „vypracované alebo získané v rámci [dotknutého konania]“. V bode 67 napadnutého rozsudku Všeobecný súd výslovne konštatoval, že „všetky požadované dokumenty sa skutočne týkajú vyšetrovania“.

37      V bode 70 napadnutého rozsudku Všeobecný súd preskúmal, či sa uvedená výnimka ešte uplatňovala ratione temporis.

38      Všeobecný súd uviedol, že sporné dokumenty požadovala Odile Jacob, zatiaľ čo dotknuté vyšetrovanie už vyústilo v prejednávanej veci do prijatia dvoch rozhodnutí Komisie, a to rozhodnutia o zlučiteľnosti a rozhodnutia o schválení. Všeobecný súd však takisto poznamenal, že tieto rozhodnutia neboli ešte konečné vzhľadom na dve žaloby o ich neplatnosť prejednávané pred Všeobecným súdom (veci T‑279/04 a T‑452/04).

39      V bodoch 76 a 77 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zastával názor, že pripustenie skutočnosti, že na sporné dokumenty sa vždy môže vzťahovať výnimka uvedená v článku 4 ods. 2 tretej zarážke nariadenia č. 10449/2001 až dovtedy, kým nie sú rozhodnutia o zlučiteľnosti a o schválení prijaté v nadväznosti na dotknuté vyšetrovanie konečné, by znamenalo podmieniť prístup k týmto dokumentom existenciou neistej, budúcej a prípadne vzdialenej udalosti. Všeobecný súd teda zastával názor, že sporné dokumenty už v čase prijatia sporného rozhodnutia nespadali do pôsobnosti výnimky vzťahujúcej sa na ochranu cieľov vyšetrovania.

40      Všeobecný súd v bodoch 78 a 82 napadnutého rozsudku dodal, že aj za predpokladu, že uvedené dokumenty mohli spadať do pôsobnosti výnimky vzťahujúcej sa na ochranu cieľov vyšetrovania, z príliš neurčitých a všeobecných odôvodnení sporného rozhodnutia, ktoré „sa neopierajú o žiadnu osobitnú skutočnosť prejednávanej veci“, by nijako nevyplývalo, že Komisia vykonala konkrétne a individuálne preskúmanie sporných dokumentov. Podľa Všeobecného súdu by sa rovnaké odôvodnenie mohlo uplatniť na všetky dokumenty poskytnuté v rámci akéhokoľvek konania o kontrole koncentrácie medzi podnikmi, keďže abstraktné a všeobecné odôvodnenie sporného rozhodnutia neodkazuje na obsah sporných dokumentov.

41      Pokiaľ ide o všetku korešpondenciu medzi Komisiou a spoločnosťou Lagardère v období od septembra 2002 do oznámenia o koncentrácii, Všeobecný súd, ktorý zamietol tvrdenia Komisie, zastával názor, že podľa článku 2 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001 ustanovenia týkajúce sa prístupu verejnosti k dokumentom Komisie sa uplatňujú na všetky dokumenty, ktoré má táto inštitúcia, a že dokumenty v oblasti preskúmavania koncentrácií medzi podnikmi tomuto ustanoveniu podliehajú. Z tohto dôvodu Všeobecný súd zastával názor, že Komisii prislúchalo, aby sa konkrétnym a skutočným preskúmaním každého sporného dokumentu uistila, či sa na tento dokument zjavne vzťahovala výnimka týkajúca sa ochrany cieľov vyšetrovania. Komisia sa tak nemohla zbaviť tejto povinnosti preskúmaním týchto sporných dokumentov in abstracto.

42      Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie založené na článku 17 ods. 1 nariadenia č. 139/2004, podľa ktorého „informácie získané ako výsledok uplatňovania [uvedeného] nariadenia sa použijú iba na účely príslušnej žiadosti, vyšetrovania alebo vypočúvania“, Všeobecný súd v bode 89 napadnutého rozsudku uviedol, že toto ustanovenie, ktorého znenie je v podstate podobné zneniu ustanovenia nariadenia č. 4064/89 uplatniteľnému v prejednávanej veci, sa týkalo spôsobu, akým Komisia môže používať poskytnuté informácie, a neupravuje prístup k dokumentom zaručený nariadením č. 1049/2001.

43      Všeobecný súd v uvedenom bode spresnil, že toto ustanovenie „nemožno vykladať ako prekážku výkonu práva na prístup k dokumentom, ktoré zaručuje článok 255 ES a nariadenie č. 1049/2001. Navyše je potrebné vykladať toto ustanovenie s prihliadnutím na druhý odsek článku 17 nariadenia č. 139/2004, ktorý vylučuje len zverejnenie informácií, ,na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo‘. Oznamujúce podniky musia teda očakávať, že získané informácie, na ktoré sa nevzťahuje služobné tajomstvo, budú zverejnené“.

44      V bode 90 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že „podľa judikatúry, pokiaľ má verejnosť právo na prístup k dokumentom obsahujúcim niektoré informácie, nemožno tieto informácie považovať za informácie, na ktoré sa z ich podstaty vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo (rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. mája 2006, Bank Austria Creditanstalt/Komisia, T‑198/03, Zb. s. II‑1429, bod 74). Povinnosť služobného tajomstva nemá teda takú pôsobnosť, aby mohla odôvodniť všeobecné a abstraktné zamietnutie prístupu k dokumentom poskytnutým v rámci oznámenia o koncentrácii. Iste, ani článok 287 ES, ani nariadenia č. 4064/89 a 139/2004 taxatívne neuvádzajú, na ktoré informácie sa z ich podstaty vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo. Z formulácie článku 17 ods. 2 týchto nariadení však vyplýva, že na všetky získané informácie sa nemusí nevyhnutne vzťahovať povinnosť zachovávať služobné tajomstvo. Posúdenie dôverného charakteru informácie teda vyžaduje vyváženie na jednej strane legitímnych záujmov, ktoré odporujú tomuto zverejneniu, a na druhej strane všeobecného záujmu, ktorý vyžaduje, aby inštitúcie Spoločenstva pri výkone svojich činností čo možno najviac rešpektovali zásadu otvorenosti (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa Bank Austria Creditanstalt/Komisia, už citovaný, bod 71, a z 12. októbra 2007, Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia, T‑474/04, Zb. s. II‑4225, body 63 až 66)“.

45      V bode 91 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zastával názor, že „pristúpením ku konkrétnemu a individuálnemu preskúmaniu požadovaných dokumentov v súlade s článkom 4 ods. 2 prvou zarážkou nariadenia č. 1049/2001 tak môže Komisia zabezpečiť potrebný účinok ustanovení uplatňovaných v oblasti koncentrácie v plnej koherencii s nariadením č. 1049/2001. Z uvedeného vyplýva, že na základe povinnosti služobného tajomstva vyplývajúcej z článku 287 ES a z článku 17 nariadení č. 4064/89 a 139/2004 Komisia nemôže upustiť od konkrétneho preskúmania každého predmetného dokumentu, ako ho vyžaduje článok 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001“.

46      Všeobecný súd, ktorý sa domnieval, že Komisia sa dopustila neprávneho právneho posúdenia tým, že zamietla prístup k sporným dokumentom z dôvodu, že sa na ne vzťahovala výnimka stanovená v článku 4 ods. 2 tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001, zastával názor, že sporné rozhodnutie bolo v tejto otázke protiprávne.

47      Všeobecný súd však v bode 99 napadnutého rozsudku uviedol, že všetky sporné dokumenty, ku ktorým Komisia zamietla prístup na základe výnimky vzťahujúcej sa na ochranu cieľov vyšetrovania, sa mohli ešte vzťahovať aj ďalšie výnimky z práva na prístup uvedené v nariadení č. 1049/2001.

48      Všeobecný súd preto preskúmal, či sa na tieto dokumenty mohli vzťahovať ďalšie výnimky z práva na prístup stanovené v uvedenom nariadení, ako je ochrana obchodných záujmov, ochrana rozhodovacieho procesu alebo ochrana právnych stanovísk.

49      Pokiaľ ide o výnimku vzťahujúcu sa na ochranu obchodných záujmov, Všeobecný súd zastával v bodoch 113 až 119 napadnutého rozsudku názor, že pokiaľ má verejnosť právo na prístup k dokumentom inštitúcií, sporné dokumenty, aj keď mohli z dôvodu ich samotného predmetu obsahovať informácie týkajúce sa obchodných stratégií dotknutých podnikov, sa nemohli považovať za informácie, na ktoré sa z dôvodu ich povahy vzťahuje táto výnimka. Všeobecný súd preto rozhodol, že Komisii prislúchalo, aby sa konkrétnym a skutočným preskúmaním obsahu každého sporného dokumentu ubezpečila, či sa na tento sporný dokument vzťahovala výnimka stanovená v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001, aby mohla zamietnuť prístup k tomuto dokumentu.

50      Pokiaľ ide o konzultovanie s tretími osobami na základe článku 4 ods. 4 uvedeného nariadenia, Všeobecný súd v bodoch 125 až 127 napadnutého rozsudku uviedol, že nekonzultovanie s tretími osobami, ktoré sú autorkami dokumentov, je v súlade s nariadením č. 1049/2001 len vtedy, ak sa jedna z výnimiek stanovených uvedeným nariadením jasne uplatní na dotknutý dokument. Všeobecný súd však zastával názor, že v prejednávanej veci nešlo o takýto prípad, čo sa týka výnimiek vzťahujúcich sa na ochranu vyšetrovania, ako aj na ochranu obchodných záujmov.

51      Pokiaľ ide o výnimku vzťahujúcu sa na ochranu rozhodovacieho procesu, Všeobecný súd zastával v bodoch 138 až 143 napadnutého rozsudku názor, že správa z 10. februára 2002, ktorú GR pre hospodársku súťaž adresovalo právnej službe Komisie, a správa zo 4. novembra 2002, v ktorej je zhrnutý stav veci, obsahovali stanoviská pre vnútornú potrebu v rámci rokovaní a predbežných porád, a preto spadali do pôsobnosti článku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1049/2001. Všeobecný súd, ktorý sa domnieval, že odôvodnenia uvedené Komisiou boli všeobecné a abstraktné, zastával názor, že táto inštitúcia nepreukázala, že prístup k predmetným dokumentom mohol skutočne a konkrétne ohroziť ochranu jej rozhodovacieho procesu a že zverejnenie uvedených dokumentov mohlo mať podstatný vplyv na tento rozhodovací proces.

52      Napokon, pokiaľ ide o výnimku vzťahujúcu sa na ochranu právnych stanovísk, Všeobecný súd zastával v bode 154 napadnutého rozsudku názor, že na stanovisko právnej služby Komisie z 10. októbra 2002 sa vzťahovala výnimka stanovená v článku 4 ods. 2 druhej zarážke nariadenia č. 1049/2001.

53      Podľa bodov 159 a 160 napadnutého rozsudku existovalo rozumne predvídateľné, a nie iba čisto hypotetické riziko, že zverejnenie uvedeného stanoviska poškodí budúcu prácu právnej služby Komisie, najmä počas sporových konaní pred Všeobecným súdom, a v budúcnosti ju to bude viesť k zdržanlivosti a opatrnosti pri formulovaní takýchto stanovísk, aby neovplyvnila rozhodovaciu spôsobilosť Komisie v oblastiach, v ktorých vystupuje ako správny orgán.

54      Navyše Všeobecný súd uviedol, že zverejnením stanovísk právnej služby Komisie by hrozilo, že sa táto inštitúcia ocitne v delikátnej situácii, značne sa naruší sloboda názoru uvedenej služby a jej schopnosť účinne sa brániť pred súdom Únie, a to za rovnakých podmienok, aké majú ostatní právni zástupcovia jednotlivých účastníkov súdneho konania, a tiež že sa oslabí konečné stanovisko Komisie a jej vnútorný rozhodovací proces.

55      Všeobecný súd preto zamietol tvrdenie spoločnosti Odile Jacob, že zverejnením stanoviska právnej služby uvedeného v bode 1 písm. g) napadnutého rozsudku by sa nenarušila ochrana právnych stanovísk.

56      Následne Všeobecný súd v bodoch 167 až 176 napadnutého rozsudku preskúmal tretí žalobný dôvod založený na nerešpektovaní práva na aspoň čiastočný prístup k sporným dokumentom.

57      Podľa Všeobecného súdu sa konkrétne a individuálne preskúmanie vyžaduje aj pri uplatnení článku 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001. Dotknutá inštitúcia môže upustiť od konkrétneho a individuálneho preskúmania iba vtedy, ak skutočne preštudovala všetky ostatné možnosti prichádzajúce do úvahy a ak podrobne vysvetlila dôvody, pre ktoré zo všetkých týchto možností tiež vyplýva neprimerané pracovné zaťaženie. Keďže Komisia nepostupovala týmto spôsobom, Všeobecný súd zastával názor, že sporné rozhodnutie sa tiež malo zrušiť z tohto dôvodu.

58      Napokon, pokiaľ ide o štvrtý žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality, Všeobecný súd v bodoch 189 až 196 napadnutého rozsudku preskúmal prípadnú existenciu prevažujúceho verejného záujmu, ktorý môže odôvodniť zverejnenie predmetného stanoviska právnej služby Komisie v súlade s požiadavkami článku 4 ods. 2 poslednej vety nariadenia č. 1049/2001.

59      Po preskúmaní jednotlivých tvrdení spoločnosti Odile Jacob týkajúcich sa obrany jej záujmov v rámci súdnej žaloby, zachovania nenarušenej hospodárskej súťaže na vydavateľských trhoch vo Francúzsku a rizika obchádzania pravidiel týkajúcich sa kontroly koncentrácií medzi podnikmi, Všeobecný súd zamietol všetky tieto tvrdenia, keďže zastával názor, že neexistoval nijaký prevažujúci verejný záujem odôvodňujúci zverejnenie predmetného právneho stanoviska.

60      Na základe všetkých týchto úvah Všeobecný súd, tak ako vyplýva z bodu 197 napadnutého rozsudku, zrušil sporné rozhodnutie v časti, v ktorej ním bol zamietnutý celkový a čiastočný prístup k všetkým požadovaným dokumentom, s výnimkou právneho stanoviska uvedeného v bode 1 písm. g) tohto rozsudku.

 Konanie pred Súdnym dvorom

61      Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 10. augusta 2010 Komisia podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia smerujúci k nariadeniu odkladu výkonu napadnutého rozsudku až dovtedy, kým Súdny dvor rozhodne o odvolaní.

62      Keďže Komisia nepreukázala existenciu vážnej a nenapraviteľnej škody a z tohto dôvodu návrh na odklad výkonu napadnutého rozsudku nesplňoval podmienku naliehavosti, predseda Súdneho dvora uznesením z 31. januára 2011 návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

63      Uznesením predsedu Súdneho dvora z 2. februára 2011 sa vyhovelo návrhom Dánskeho kráľovstva a Švédskeho kráľovstva na ich vstup do konania ako vedľajších účastníkov na podporu návrhov spoločnosti Odile Jacob a návrhu Českej republiky na jej vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu návrhov Komisie.

64      Uznesením predsedu Súdneho dvora z 29. júna 2011 sa vyhovelo návrhu Francúzskej republike na jej vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu návrhov Komisie a na predloženie jej pripomienok v priebehu ústnej časti konania.

 Návrhy účastníkov konania

65      Svojím odvolaním Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom tento rozsudok čiastočne zrušil sporné rozhodnutie,

–        zamietol žalobu o neplatnosť, ktorú na Všeobecný súd podala Odile Jacob, a rozhodol s konečnou platnosťou o otázkach, ktoré sú predmetom tohto odvolania, a

–        zaviazal Odile Jacob na náhradu trov konania, ktoré Komisia vynaložila tak v prvostupňovom, ako aj v tomto odvolacom konaní.

66      Odile Jacob vo svojom vyjadrení k odvolaniu a vo svojom vzájomnom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zamietol odvolanie Komisie v rozsahu, v akom je čiastočne neprípustné a v každom prípade nedôvodné, a

–        zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom tento rozsudok zamietol jej návrh na zrušenie sporného rozhodnutia v časti, v ktorej úplne zamieta prístup k stanovisku právnej služby Komisie uvedenému v bode 1 písm. g) tohto rozsudku.

67      Česká republika a Francúzska republika podporujú návrhy Komisie. Dánske kráľovstvo a Švédske kráľovstvo podporujú návrhy spoločnosti Odile Jacob.

68      Lagardère navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom čiastočne zrušil sporné rozhodnutie,

–        zamietol vzájomné odvolanie a žalobu, ktorú Odile Jacob podala na Všeobecný súd, a

–        zaviazal Odile Jacob na náhradu všetkých trov konania na obidvoch stupňoch.

 O odvolaní

69      Vo svojom odvolaní Komisia uvádza dva odvolacie dôvody, z ktorých prvý je založený na nesprávnom výklade nariadenia č. 1049/2001 v rozsahu, v akom Všeobecný súd nezohľadnil ustanovenia nariadenia č. 4064/89 na účely výkladu výnimiek stanovených v článku 4 tohto nariadenia.

70      Druhý odvolací dôvod, pozostávajúci z piatich častí, je založený na nesprávnom výklade článku 4 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1049/2001. Prvá časť odkazuje na povinnosť vykonať konkrétne a individuálne preskúmanie každého dokumentu, ktorého sa žiadosť o prístup týka. Druhá časť sa týka nesprávneho výkladu článku 4 ods. 2 tretej zarážky tohto nariadenia týkajúceho sa výnimky vzťahujúcej sa na ochranu cieľov vyšetrovania. Tretia časť sa týka nesprávneho výkladu článku 4 ods. 2 prvej zarážky uvedeného nariadenia týkajúceho sa výnimky vzťahujúcej sa na ochranu obchodných záujmov. Štvrtá časť sa týka nesprávneho výkladu článku 4 ods. 3 druhého pododseku toho istého nariadenia týkajúceho sa výnimky spojenej s ochranou rozhodovacieho procesu. Piata časť sa opiera o nesprávny výklad článku 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001, ktorý sa týka práva na čiastočný prístup.

71      Na začiatku svojho odvolania Komisia s odkazom na sporné rozhodnutie pripomína výnimky vzťahujúce na sporné dokumenty, ktoré odôvodnili zamietnutie žiadosti o prístup. Tieto výnimky sú stanovené v týchto ustanoveniach:

–        článok 4 ods. 2 tretia zarážka nariadenia č. 1049/2001 týkajúci sa ochrany cieľov vyšetrovania, ktorý sa uplatňuje na všetky sporné dokumenty,

–        článok 4 ods. 2 prvá zarážka tohto nariadenia týkajúci sa ochrany obchodných záujmov, ktorý sa uplatňuje na dokumenty uvedené v bode 1 písm. d), e) a h) a v bode 2 písm. b), c), sčasti d), f), g) a i) napadnutého rozsudku,

–        článok 4 ods. 3 druhý pododsek uvedeného nariadenia týkajúci sa ochrany rozhodovacieho procesu inštitúcie, ktorý sa uplatňuje na dve z troch interných správ Komisie uvedených v bode 1 písm. g) napadnutého rozsudku,

–        článok 4 ods. 2 druhá zarážka toho istého nariadenia týkajúci sa ochrany právnych stanovísk, ktorý sa uplatňuje na stanovisko právnej služby Komisie uvedené v bode 1 písm. g) napadnutého rozsudku.

 Argumentácia účastníkov konania

 O nesprávnom výklade nariadenia č. 1049/2001 nezohľadňujúcom ustanovenia nariadenia č. 4064/89

72      Podľa Komisie Všeobecný súd nevykonal koherentný výklad a uplatnenie nariadenia č. 1049/2001, čo vedie k rozporu s ustanoveniami týkajúcimi sa konania o kontrole koncentrácií medzi podnikmi a je v rozpore s vôľou normotvorcu Únie. Toto nariadenie predstavuje všeobecné pravidlo, ktoré sa uplatňuje na všetky dokumenty v držbe inštitúcií. Výnimky z práva na prístup k dokumentom inštitúcií boli stanovené široko, aby bolo možné chrániť verejné a súkromné záujmy a aby sa mohli uplatňovať v najrôznejších situáciách, ktoré sa môžu v praxi vyskytnúť. Tieto výnimky by sa teda mali vykladať takým spôsobom, aby chránili oprávnené verejné alebo súkromné záujmy vo všetkých oblastiach činností inštitúcií a konkrétnejšie v prípade, ak sa na tieto záujmy vzťahuje výslovná ochrana na základe ďalších ustanovení práva Únie, akým je nariadenie č. 4064/89.

73      Súdny dvor už mal príležitosť vyložiť nariadenie č. 1049/2001 v spojení s ďalšími uplatniteľnými právnymi aktmi v rozsudkoch z 29. júna 2010, Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau (C‑139/07 P, Zb. s. I‑5885), a Komisia/Bavarian Lager (C‑28/08 P, Zb. s. I‑6055). Napadnutý rozsudok však vytvoril rozpor pri uplatnení týchto noriem z viacerých dôvodov.

74      Rovnováha nariadenia č. 4064/89 tak bola Všeobecným súdom spochybnená. Povinnosti týkajúce sa poskytovania správ a informácií, ktoré boli uložené podnikom, ako aj rozsiahle právomoci Komisie v súvislosti s vyšetrovaním sú kompenzované ustanoveniami posilnenej ochrany stanovenými v uvedenom nariadení a v nariadení č. 802/2004, ktoré je vykonávacím nariadením k tomuto poslednému uvedenému nariadeniu. Záruky ochrany majú za cieľ na jednej strane umožniť riadne fungovanie systému kontroly koncentrácií medzi podnikmi vo verejnom záujme a na druhej strane zaručiť oprávnené záujmy dotknutých podnikov, aby sa informácie, ktoré poskytujú Komisii, použili výlučne na účely vyšetrovania a aby dôverné informácie neboli zverejnené, pričom sú chránené pred zásahom orgánu verejnej moci pri výkone ich činnosti súkromnoprávnej povahy.

75      Podľa Komisie účelom povinnosti služobného tajomstva, zakotvenej v článku 339 ZFEÚ a prevzatej v článku 17 nariadenia č. 4064/89, je nepoškodiť obchodné tajomstvá a ďalšie obchodné záujmy podnikov, ale aj zaručiť ich právo na obhajobu. Tento výklad vychádza z rozsudkov zo 16. júla 1992, Asociación Española de Banca Privada a i. (C‑67/91, Zb. s. I‑4785); z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia (C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P, Zb. s. I‑8375), ako aj zo 14. februára 2008, Varec (C‑450/06, Zb. s. I‑581).

76      Komisia zdôrazňuje, že informácie, ktoré jej predkladajú podniky zúčastnené na koncentrácii, sa musia považovať za informácie spadajúce pod ich činnosť súkromnoprávnej povahy a musia byť samy osebe v súlade s ustanoveniami článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950. Právo na prístup k písomnostiam v spise v oblasti koncentrácií medzi podnikmi majú len priamo dotknutí účastníci konania, s výnimkou písomností, na ktoré sa vzťahuje obchodné tajomstvo, prípadne ďalšie fyzické a právnické osoby, ktoré preukážu dostatočný záujem v súlade s článkom 18 ods. 3 nariadenia č. 4064/89. Akémukoľvek inému žiadateľovi, ktorý takýto záujem nepreukáže, sa prístup k dokumentom v spise zamietne iba na tomto základe bez ďalšieho odôvodnenia.

77      V napadnutom rozsudku tak Všeobecný súd úmyselne nezohľadnil režim stanovený v nariadeniach č. 4064/89 a 802/2004.

78      Všeobecný súd porušil právo Únie tým, že nariadeniu č. 1049/2001 priznal prednosť pred akoukoľvek inou právnou normou, teda nielen pred nariadením č. 4064/89, ale aj pred Chartou základných práv Európskej únie a pred Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

79      Lagardère zastáva názor, že Všeobecný súd v bodoch 33 až 38 napadnutého rozsudku nesprávne zamietol tvrdenie založené na výlučnom uplatnení pravidiel týkajúcich sa prístupu k spisu, stanovených v oblasti kontroly koncentrácií.

80      Na podporu odvolania Česká republika zdôrazňuje, že zásada prístupu k dokumentom inštitúcií nie je absolútnou zásadou a že podlieha určitým obmedzeniam, ako je rešpektovanie služobného tajomstva alebo obchodného tajomstva účastníkov konania. Preto je potrebné, aby prístup k dokumentom obsahujúcim informácie mali len žiadatelia o prístup, ktorí sú dotknutí v „určitom rozsahu“ a preukázali dostatočný záujem v zmysle nariadenia č. 4064/89. Česká republika tvrdí, že v oblasti koncentrácií medzi podnikmi môže sprístupnenie dokumentov výrazne zvýhodniť konkurentov podniku, ktorý je účastníkom konania, na trhu.

81      Odile Jacob tvrdí, že odvolací dôvod založený na uplatnení ustanovení nariadenia č. 4064/89 je po prvýkrát uvedený v štádiu odvolania, a teda sa musí považovať za neprípustný. Táto spoločnosť zdôrazňuje, že správanie Komisie v rámci uvedeného konania je paradoxné, pretože táto inštitúcia vôbec nezohľadnila akúkoľvek uplatniteľnosť tohto nariadenia, keď rozhodla selektívne preložiť určité dokumenty na Všeobecnom súde alebo pri vybavovaní žiadostí o prístup k predmetným dokumentom.

82      Odile Jacob subsidiárne tvrdí, že prvý odvolací dôvod je v každom prípade zjavne nedôvodný. Na podporu svojej argumentácie Komisia nesprávne uplatňuje zásadu jednoty právneho poriadku Únie. Prípravné práce týkajúce sa nariadenia č. 1049/2001 sú v rozpore s posúdením Komisie, ktoré sa týka vzťahu medzi týmto nariadením a osobitnými nariadeniami v oblasti prístupu k dokumentom. Od zásad stanovených v uvedenom nariadení možno ustúpiť len v prípade, keď osobitné normy stanovujú širší prístup, a nie naopak. Právo hospodárskej súťaže nie je odchylným režimom smerujúcim k obmedzeniu ustanovení nariadenia č. 1049/2001. Nariadenia týkajúce sa koncentrácií medzi podnikmi a nariadenia týkajúce sa práva na prístup si neodporujú a Všeobecný súd konal správne, keď medzi oboma nastolil rovnováhu.

83      Podľa Odile Jacob treba pri prístupe k dokumentom, ktoré sa týkajú vyšetrovaní vzťahujúcich sa na koncentrácie medzi podnikmi, rozlišovať vzťahy medzi Komisiou a podnikmi dotknutými vyšetrovaním a vzťahy medzi Komisiou a tretími osobami. V prípade prvého vzťahu nariadenie č. 4064/89 zaručuje podnikom, ktorých sa tieto vyšetrovania týkajú, ochranu ich práv na obhajobu. V prípade druhého vzťahu Komisia podlieha povinnosti transparentnosti na základe nariadenia č. 1049/2001. Obe tieto povinnosti smerujú k tomu istému cieľu, ktorým je zabezpečiť medze zákonnosti činnosti Komisie. Neexistuje analógia, o ktorú sa snaží Komisia, medzi prejednávanou vecou a vecou, v ktorej bol vydaný už citovaný rozsudok Komisia/Bavarian Lager.

84      Švédske kráľovstvo na podporu spoločnosti Odile Jacob zdôrazňuje, že skutočnosť, že osobitná právna úprava stanovuje ďalšie pravidlá prístupu k dokumentom inštitúcií, neznamená, že tieto pravidlá musia automaticky prevážiť nad pravidlami nariadenia č. 1049/2001. Vzhľadom na všetky pravidlá v oblasti tajomstva, takýto výklad by výrazne oslabil význam tohto nariadenia a bol by v rozpore so zásadou čo najväčšej transparentnosti činností inštitúcií, uvedenej v článkoch 1 ZEÚ, 15 ZFEÚ a v článku 42 Charty základných práv, a zbavil by uvedené nariadenie jeho významu a účinkov.

85      Švédske kráľovstvo uvádza, že už citované rozsudky Asociación Española de Banca Privada a i., ako aj Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia spresňujú, že obmedzenie používania informácií získaných v rámci konania o kontrole koncentrácií medzi podnikmi má v spojení s povinnosťou služobného tajomstva za cieľ chrániť právo podnikov na obhajobu. Toto obmedzenie Komisii bráni, aby v akejkoľvek inej súvislosti používala informácie poskytnuté podnikmi v rámci tohto konania. Naopak, ako zdôrazňuje Všeobecný súd, toto obmedzenie nemá nijaký iný cieľ, než obmedziť právo Komisie, aby sama osebe používala údaje dotknuté týmto obmedzením, a netýka sa práva verejnosti oboznámiť sa s dokumentmi. Článok 17 ods. 1 nariadenia č. 4064/89 nie je potrebné zohľadniť pri výklade výnimiek stanovených v nariadení č. 1049/2001.

86      Navyše podľa Švédskeho kráľovstva článok 17 ods. 2 nariadenia č. 4064/89 týkajúci sa povinnosti rešpektovať služobné tajomstvo a článok 18 ods. 3 tohto nariadenia, ktorý chráni právo účastníkov konania na obhajobu, nemožno ani chápať tak, že môžu viesť k širšiemu výkladu výnimiek stanovených v článku nariadenia č. 1049/2001, než je ten, ktorý vyplýva zo znenia článku 4 tohto posledného uvedeného nariadenia.

 O nesprávnom výklade článku 4 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1049/2001

–       O prvej časti druhého odvolacieho dôvodu, založenej na povinnosti individuálneho a konkrétneho preskúmania každého dotknutého dokumentu

87      V prvej časti druhého odvolacieho dôvodu Komisia spochybňuje povinnosť vykonať konkrétne a individuálne preskúmanie všetkých sporných dokumentov, ktorá je stanovená v napadnutom rozsudku.

88      Komisia, podporovaná spoločnosťou Lagardère, zastáva názor, že už citovaný rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, ktorý sa uplatňuje v oblasti štátnej pomoci, možno uplatniť na konanie o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, keďže tento rozsudok stanovuje všeobecnú domnienku, podľa ktorej by zverejnením dokumentov zo spisu bola v zásade ohrozená ochrana cieľov vyšetrovania.

89      Komisia uvádza, že treba pripustiť existenciu všeobecnej domnienky, podľa ktorej prístup k dokumentom, ktoré nie sú dostupné tretím osobám nezúčastneným na dotknutom konaní, by v zásade ohrozil ochranu cieľov vyšetrovania. Takéto dokumenty sú dostupné len v prípade, ak sa na ne táto domnienka nevzťahuje alebo ak existuje prevažujúci verejný záujem odôvodňujúci ich zverejnenie na základe článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001.

90      Odile Jacob, opierajúca sa o odôvodnenie Všeobecného súdu, zastáva názor, že prvá časť druhého odvolacieho dôvodu je nedôvodná. Individuálne a konkrétne preskúmanie každého dokumentu predstavuje zásadné riešenie, ktoré sa musí uplatniť na všetky výnimky stanovené v článku 4 nariadenia č. 1049/2001, a to aj v oblasti kontroly koncentrácií medzi podnikmi. Skutočnosť, že Komisia má k dispozícií prísne dôverné informácie, ju nijako nezbavuje povinnosti vykonať toto individuálne a konkrétne preskúmanie, a to ani na účely určenia, ktoré z týchto dokumentov túto povinnosť neobsahujú, prípadne môžu byť úplne alebo čiastočne sprístupnené.

91      Odile Jacob zastáva názor, že odkaz na už citovaný rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau nie je relevantný vo veci týkajúcej sa koncentrácie medzi podnikmi, pretože v oblasti štátnej pomoci, o ktorú ide v tomto rozsudku, dotknuté osoby nemajú nijaké právo na prístup k dokumentom založeným do správneho spisu Komisie, čo nie je prípad v oblasti kontroly koncentrácie medzi podnikmi, pretože články 17 a 18 nariadenia č. 4064/89 takýto prístup povoľujú. Navyše vo veci, v ktorej bol vydaný už citovaný rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, časť predmetnej pomoci Komisia stále preskúmavala, takže bolo možné sa odvolávať na výnimku vzťahujúcu sa na ochranu cieľov.

–       O druhej časti druhého odvolacieho dôvodu, založenej na nesprávnom výklade článku 4 ods. 2 tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001, ktorý sa týka výnimky vzťahujúcej sa na ochranu cieľov vyšetrovania

92      Komisia tvrdí, že vyšetrovanie, na ktoré sa vzťahujú sporné dokumenty, sa nemohlo považovať za skončené, pretože platnosť rozhodnutí o zlučiteľnosti a o schválení bola spochybnená, a že v prípade zrušenia týchto rozhodnutí Komisia mala opätovne otvoriť svoje vyšetrovanie. Záver Všeobecného súdu v bode 77 napadnutého rozsudku, podľa ktorého sporné dokumenty už v čase prijatia sporného rozhodnutia nespadali do pôsobnosti výnimky vzťahujúcej sa na ochranu cieľov vyšetrovania, je tak v rozpore s právom.

93      Z už citovaného rozsudku Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau vyplýva, že uvedená výnimka sa môže naďalej uplatňovať a odôvodniť celkové zamietnutie prístupu k dokumentom bez toho, aby po prijatí rozhodnutia Komisie, ktorým sa ukončilo toto vyšetrovanie, bolo potrebné vykonať konkrétne preskúmanie. V uvedenom rozsudku sa totiž nerozlišuje medzi stavom konania v prípade prebiehajúceho vyšetrovania a v prípade skončeného vyšetrovania.

94      Komisia zastáva názor, že napadnutý rozsudok je pri svojom výklade článku 4 ods. 2 tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001 v rozpore s cieľom tohto ustanovenia a vedie k paradoxu v oblasti kontroly koncentrácie medzi podnikmi. Zatiaľ čo prístup k spisu sa na základe pravidiel hospodárskej súťaže zamietne každej tretej osobe, ktorá by nepreukázala „dostatočný záujem“ na konaní, bez akéhokoľvek preskúmania dokumentov, ten istý prístup môže byť verejnosti zamietnutý iba na základe konkrétneho a podrobného preskúmania obsahu predmetných dokumentov s podrobným odôvodnením, čím je úplne narušená štruktúra konania v tejto oblasti.

95      Odile Jacob uvádza, že tvrdenia, ktoré sú uvedené v rámci druhej časti druhého odvolacieho dôvodu, v podstate preberajú tvrdenia, ktoré už Komisia uviedla v prvostupňovom konaní a v rámci prvej časti druhého odvolacieho dôvodu.

96      Odile Jacob tvrdí, že nariadenia č. 4064/89 a 1049/2001 si neodporujú, pokiaľ ide o prístup tretích osôb k spisom. Obe tieto nariadenia stanovujú, že akékoľvek „tretie osoby“ nemôžu mať absolútne právo na prístup ani čeliť úplnému zamietnutiu.

–       O tretej časti druhého odvolacieho dôvodu, založenej na nesprávnom výklade článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001, ktorý sa týka výnimky vzťahujúcej sa na ochranu obchodných záujmov

97      Komisia spochybňuje výklad článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001 týkajúci sa výnimky vzťahujúcej sa na ochranu obchodných záujmov, ktorý zastáva Všeobecný súd. Komisia tvrdí, že koncentrácia medzi podnikmi zo svojej povahy vyžaduje poskytnutie veľkého počtu informácií veľmi dôvernej povahy, na ktoré sa uplatňuje povinnosť služobného tajomstva stanovená v článku 339 ZFEÚ a v článku 17 nariadenia č. 4064/89. V prejednávanej veci by na účely zaručenia dôvernosti sporných dokumentov a obmedzenia ich použitia tak, ako je stanovené v článku 16 nariadenia č. 1049/2001, bolo nevyhnutné, aby sa mohol zamietnuť prístup k týmto dokumentom bez toho, aby bolo treba vykonať ich konkrétne a podrobné preskúmanie. Nebola by potrebná ani porada s treťou osobou, pretože z článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001 jasne vyplýva, že sporné dokumenty sa verejnosti nemali sprístupniť. Okrem toho účastník konania, ktorý poskytol uvedené dokumenty, a to Lagardère, by naďalej bránil ich zverejneniu, ako to preukazuje jeho účasť na tomto konaní.

98      Odile Jacob zastáva názor, že pravidlá prístupu stanovené v nariadení č. 4064/89 nijako nezbavujú Komisiu povinnosti, aby v rámci žiadosti o prístup na základe nariadenia č. 1049/2001 vykonala konkrétne a individuálne preskúmanie každého dokumentu, vrátane dôverného dokumentu, aby sa tak dbalo na existujúce záujmy a zabezpečila sa primeraná ochrana obchodných záujmov predmetných podnikov, ako aj práva na prinajmenšom čiastočný prístup k dokumentom, ktorý možno zamietnuť iba s prihliadnutím na konkrétne a individuálne odôvodnenie. Okrem toho pojem „dôvernosť“ v zmysle nariadenia č. 4064/89 a pojem „ochrana obchodných záujmov“ majú rovnaké významy. V prípade potenciálneho konfliktu medzi nariadeniami č. 4064/89 a 1049/2001 nemožno v nijakom prípade tvrdiť, že toto posledné uvedené nariadenie musí ustúpiť, pretože sa v ňom vyžaduje, aby akékoľvek iné ustanovenie v oblasti prístupu k dokumentom inštitúcií bolo v súlade s jeho ustanoveniami.

–       O štvrtej časti druhého odvolacieho dôvodu, založenej na nesprávnom výklade článku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1049/2001, ktorý sa týka výnimky vzťahujúcej sa na ochranu rozhodovacieho procesu inštitúcie

99      Podľa Komisie Všeobecný súd vykonal nesprávny výklad článku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1049/2001, ktorý sa týka výnimky vzťahujúcej sa na ochranu rozhodovacieho procesu inštitúcie. Komisia uvádza, ako v prípade ďalších výnimiek, že existuje domnienka nedostupnosti interných dokumentov v oblasti koncentrácií medzi podnikmi, aby sa tak zabránilo riziku vážneho narušenia rozhodovacieho procesu Komisie.

100    Odile Jacob odmieta pojem „domnienka nedostupnosti“ dokumentov v oblasti koncentrácií medzi podnikmi. Komisia mala poskytnúť konkrétne odôvodnenie, a nie všeobecné úvahy. Prípravné práce, ktoré viedli k prijatiu nariadenia č. 1049/2001, odmietli zásadu nedostupnosti všetkých interných správ inštitúcií. V dôsledku toho možno súhlasiť len s tým, že prístup k akejkoľvek internej správe sa zamietne iba z dôvodu, ak by uvedená správa bola stanoviskom v zmysle článku 4 ods. 3 druhého pododseku tohto nariadenia.

–       O piatej časti druhého odvolacieho dôvodu, založenej na nesprávnom výklade článku 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001, ktorý sa týka práva na čiastočný prístup

101    Komisia zastáva názor, že prístup k sporným dokumentom mohol byť platne zamietnutý na základe všeobecných domnienok a že v tomto prípade tak nemohlo dôjsť k porušeniu práva na čiastočný prístup k týmto dokumentom podľa článku 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001.

102    Odile Jacob zastáva názor, že Komisia nemohla byť na základe všeobecnej domnienky nedostupnosti oslobodená od svojej povinnosti zverejniť sporné dokumenty a mala konkrétne preskúmať možnosť čiastočného prístupu k týmto sporným dokumentom, ako je stanovené v článku 4 ods. 6 tohto nariadenia.

 Posúdenie Súdnym dvorom

103    Keďže prvý a druhý odvolací dôvod sa v značnom rozsahu prelínajú, treba ich preskúmať spoločne.

104    Na úvod treba odpovedať na tvrdenie spoločnosti Odile Jacob, ktorá zastáva názor, že otázka vzťahu medzi nariadením č. 4064/89 a nariadením č. 1049/2001 je vo fáze odvolania neprípustná.

105    Toto tvrdenie je nedôvodné. Je nesporné, že Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe pred Všeobecným súdom uviedla výnimku vzťahujúcu sa na ochranu cieľov vyšetrovania, ktorá je stanovená v článku 4 ods. 2 tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001, s cieľom odôvodniť zamietnutie zverejnenia sporných dokumentov. Napriek skutočnosti, že Komisia v tomto vyjadrení k žalobe výslovne necitovala nariadenie č. 4064/89, niet pochýb o tom, že vyšetrovanie, na ktoré sa Komisia odvoláva, sa týkalo správneho konania o koncentrácii medzi podnikmi, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje. To vyplýva z prvého listu spoločnosti Odile Jacob z 27. januára 2005, ktorá žiadala Komisiu o prístup k dokumentom týkajúcim sa správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia o zlučiteľnosti. Prvým dokumentom, ktorý Všeobecný súd v bode 1 písm. a) napadnutého rozsudku identifikoval ako požadovaný dokument, je rozhodnutie Komisie z 5. júna 2003 o začatí podobného vyšetrovania na základe článku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 4064/89. Okrem toho Komisia vo svojej duplike pred Všeobecným súdom toto nariadenie výslovne uvádza.

106    Treba teda konštatovať, že otázka vzťahu medzi nariadením č. 4064/89 a nariadením č. 1049/2001 nemení predmet sporu a musí byť preskúmaná Súdnym dvorom.

107    Vo svojich dvoch odvolacích dôvodoch Komisia v podstate tvrdí, že odôvodnenie Všeobecného súdu je nesprávne, pretože relevantné ustanovenia nariadenia č. 4064/89, ktoré sa týkajú prístupu k dokumentom týkajúcim sa konania o kontrole koncentrácie medzi podnikmi, neboli zohľadnené na účely výkladu výnimiek z práva na prístup stanovených v článku 4 ods. 2 prvej a tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001, ktorý sa týka ochrany obchodných záujmov a ochrany cieľov vyšetrovania.

108    S prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa vzťahu medzi nariadením č. 1049/2001 a niektorými osobitnými nariadeniami práva Únie, ktorý bol konkrétne preukázaný v rozsudkoch Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, už citovanom; Komisia/Bavarian Lager, už citovanom, ako aj z 21. septembra 2010, Švédsko a i./API a Komisia (C‑514/07 P, C‑528/07 P a 532/07 P, Zb. s. I‑8533), sa táto výhrada ukazuje ako dôvodná.

109    Táto prejednávaná vec sa totiž týka vzťahov medzi nariadením č. 1049/2001 a iným nariadením, a to nariadením č. 4064/89, ktoré upravuje osobitnú oblasť práva Únie. Obe tieto nariadenia majú odlišné ciele. Cieľom prvého z týchto nariadení je zaistiť čo najväčšiu transparentnosť rozhodovacieho procesu orgánov verejnej moci, ako aj informácií, na ktorých sú založené ich rozhodnutia. Jeho cieľom je teda čo najviac uľahčiť výkon práva na prístup k dokumentom a podporiť riadny úradný postup. Cieľom druhého nariadenia je zabezpečiť rešpektovanie služobného tajomstva v konaniach o kontrole koncentrácií medzi podnikmi na úrovni Spoločenstva.

110    V prejednávanej veci obe tieto nariadenia neobsahujú ustanovenie, ktoré by výslovne upravovalo prednosť jedného nariadenia pred druhým. Treba preto zabezpečiť uplatnenie každého z týchto nariadení, ktoré bude zlučiteľné s uplatnením druhého nariadenia a tak umožní ich koherentné uplatnenie.

111    Podľa judikatúry Súdneho dvora, aj keď cieľom nariadenia č. 1049/2001 je priznať verejnosti čo najširšie právo na prístup k dokumentom inštitúcií, toto právo s ohľadom na režim výnimiek stanovených v článku 4 tohto nariadenia podlieha určitým obmedzeniam z dôvodov verejného alebo súkromného záujmu (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, už citovaný, bod 51).

112    V prejednávanej veci Komisia odmietla poskytnúť spoločnosti Odile Jacob sporné dokumenty, pričom sa odvolávala po prvé, pokiaľ ide o všetky tieto dokumenty, na výnimku stanovenú v článku 4 ods. 2 tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001, a po druhé, pokiaľ ide o niektoré z uvedených dokumentov, na výnimky vzťahujúce sa na ochranu obchodných záujmov, ochranu rozhodovacieho procesu inštitúcie a ochranu právnych stanovísk, ktoré sú stanovené v článku 4 ods. 2 prvej zarážke, v článku 4 ods. 3 druhom pododseku a v článku 4 ods. 2 druhej zarážke tohto nariadenia.

113    V tejto súvislosti treba uviesť, že inštitúcia Únie môže na účely posúdenia žiadosti o prístup k dokumentom, ktorými disponuje, zohľadniť viacero dôvodov zamietnutia uvedených v článku 4 nariadenia č. 1049/2001.

114    V dôsledku toho Komisia mohla v prejednávanej veci na účely zamietnutia prístupu k sporným dokumentom legitímne vychádzať z viacerých kumulatívnych dôvodov. Dôvody zamietnutia spočívajú v prípade všetkých týchto dokumentov na výnimke vzťahujúcej sa na ochranu cieľov vyšetrovania a následne subsidiárne a osobitne na ďalších výnimkách, ktoré sú opísané v bode 112 tohto rozsudku.

115    Po prvé, pokiaľ ide o dokumenty, ktoré si medzi sebou vzájomne vymenili Komisia a oznamujúce strany alebo tretie osoby, je nesporné, že predmetné dokumenty skutočne spadajú pod vyšetrovanie v zmysle článku 4 ods. 2 tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001. Okrem toho vzhľadom na konanie o koncentrácii medzi podnikmi, ktoré spočíva v overení, či koncentrácia poskytuje, alebo neposkytuje oznamujúcim stranám trhovú silu, ktorá môže značne ovplyvniť hospodársku súťaž, Komisia zhromažďuje v rámci tohto konania citlivé obchodné informácie týkajúce sa obchodných stratégií zúčastnených podnikov, súm ich predajov, ich podielov na trhu alebo ich obchodných vzťahov, takže prístup k dokumentom týkajúcim sa tohto konania o kontrole môže ohroziť ochranu obchodných záujmov uvedených podnikov. Výnimky vzťahujúce sa na ochranu obchodných záujmov a tie, ktoré sa vzťahujú na ochranu cieľov vyšetrovania, sú teda v prejednávanej veci úzko spojené.

116    Zaiste, na odôvodnenie zamietnutia prístupu k určitému dokumentu v zásade nepostačuje, že tento dokument spadá pod činnosť alebo záujem, ktoré sú uvedené v článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001, keďže dotknutá inštitúcia musí takisto poskytnúť vysvetlenie, ako by prístup k tomuto dokumentu mohol konkrétne a skutočne poškodiť záujem chránený výnimkou upravenou v tomto článku. V tejto súvislosti sa však inštitúcia môže opierať o všeobecné domnienky uplatňujúce sa na určité kategórie dokumentov, pretože na žiadosti o zverejnenie týkajúce sa dokumentov rovnakej povahy je možné uplatniť podobné všeobecné úvahy (pozri rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, už citovaný, body 53 a 54, ako aj citovanú judikatúru).

117    Pokiaľ ide o konania o preskúmaní štátnej pomoci, Súdny dvor zastával názor, že takéto všeobecné domnienky môžu vyplývať z nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88] Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ktoré konkrétne upravuje oblasť štátnej pomoci a obsahuje ustanovenia týkajúce sa prístupu k informáciám a dokumentom získaným v rámci konania o vyšetrovaní a preskúmaní pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, už citovaný, body 55 až 57).

118    Takéto všeobecné domnienky sa uplatňujú v oblasti konania o kontrole koncentrácie medzi podnikmi z toho dôvodu, že právna úprava, ktoré upravuje toto konanie, stanovuje aj striktné pravidlá, pokiaľ ide o zaobchádzanie s informáciami, ktoré boli získané alebo preukázané v rámci takéhoto konania.

119    Článok 17 a článok 18 ods. 3 nariadenia č. 4064/89, ako aj článok 17 nariadenia č. 447/98 totiž reštriktívnym spôsobom upravujú použitie informácií v rámci konania o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, pričom prístup k spisu umožňujú len „priamo zainteresovaným stranám“ a „ostatným zúčastneným stranám“, s výhradou oprávnených záujmov podnikov pri ochrane ich obchodného tajomstva, a vyžadujú, aby sa získané informácie použili iba na cieľ sledovaný žiadosťou o informácie, vyšetrovaním alebo vypočúvaním, a aby neboli zverejnené informácie, na ktoré sa z dôvodu ich povahy vzťahuje služobné tajomstvo. Tieto ustanovenia boli v podstate prebraté článkom 17 a článkom 18 ods. 3 nariadenia č. 139/2004, ako aj článkom 17 nariadenia č. 802/2004.

120    Právo nahliadnuť do správneho spisu v rámci konania o kontrole koncentrácie medzi podnikmi a právo na prístup k dokumentom na základe nariadenia č. 1049/2001 sa z právneho hľadiska síce líšia, nič to však nemení na tom, že z funkčného hľadiska vedú k porovnateľnej situácii. Prístup k spisu, bez ohľadu na právny základ jeho priznania, umožňuje totiž dotknutým osobám získať pripomienky a dokumenty predložené Komisii (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, už citovaný, bod 59).

121    Za týchto podmienok by rozšírený prístup k dokumentom, ktoré si v rámci takéhoto konania navzájom vymenili Komisia a oznamujúce strany alebo tretie osoby, na základe nariadenia č. 1049/2001, mohol, ako zdôraznila Komisia, ohroziť rovnováhu, ktorú chcel v nariadení o koncentráciách normotvorca Únie zabezpečiť medzi povinnosťou dotknutých podnikov poskytnúť Komisii prípadne citlivé obchodné informácie s cieľom umožniť jej posúdiť zlučiteľnosť navrhovanej koncentrácie so spoločným trhom na jednej strane a so zárukou posilnenej ochrany, ktorá sa na základe služobného a obchodného tajomstva vzťahuje na informácie poskytnuté Komisii, na strane druhej.

122    Ak by iné osoby, než sú tie, ktoré majú právo na prístup k spisu na základe právnej úpravy o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, alebo osoby, ktoré by sa mohli považovať za dotknuté osoby, ale nevyužili svoje právo na prístup k informáciám alebo im bolo toto právo odmietnuté, mohli získať prístup k dokumentom týkajúcim sa takéhoto konania na základe nariadenia č. 1049/2001, systém zavedený takouto právnou úpravou by bol spochybnený.

123    Na účely výkladu výnimiek uvedených v článku 4 ods. 2 prvej a tretej zarážke nariadenia č. 149/2001 mal teda Všeobecný súd uznať existenciu všeobecnej domnienky, podľa ktorej je zverejnením dokumentov, ktoré si v priebehu konania o kontrole koncentrácie medzi podnikmi medzi sebou vymenili Komisia a podniky, v zásade ohrozená ochrana cieľov vyšetrovania, ako aj ochrana obchodných záujmov podnikov zúčastnených na takomto konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, už citovaný, bod 61).

124    Vzhľadom na povahu záujmov chránených v rámci kontroly koncentrácie treba zastávať názor, že záver založený na predchádzajúcom bode platí bez ohľadu na to, či sa žiadosť o prístup týka už skončeného konania o kontrole, alebo prebiehajúceho konania. Zverejnenie citlivých informácií týkajúcich sa hospodárskej činnosti dotknutých podnikov totiž môže ohroziť ich obchodné záujmy bez ohľadu na to, či konanie o kontrole prebieha. Navyše takéto zverejnenie po skončení konania o kontrole by v budúcnosti mohlo mať negatívny vplyv na ochotu podnikov spolupracovať v prípade, keď takéto konanie prebieha.

125    Okrem toho treba zdôrazniť, že podľa článku 4 ods. 7 nariadenia č. 1049/2001 sa výnimky týkajúce sa obchodných záujmov alebo citlivých dokumentov môžu uplatňovať počas obdobia tridsiatich rokov alebo v prípade, ak je to nevyhnutné, dokonca aj počas dlhšieho obdobia.

126    Vyššie uvedená všeobecná domnienka nevylučuje možnosť preukázať, že na daný dokument, ktorého zverejnenie sa požaduje, sa táto výnimka nevzťahuje alebo že existuje prevažujúci verejný záujem odôvodňujúci zverejnenie tohto dokumentu podľa článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 (rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, už citovaný, bod 62).

127    Po druhé, pokiaľ ide výnimku stanovenú v článku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia č. 1049/2001, treba uviesť, že Komisia sa na uvedenú výnimku odvolávala, aby odmietla prístup k správe, ktorú GR pre hospodársku súťaž zaslalo právnej službe Komisie a žiadalo v nej o stanovisko k uplatneniu článku 3 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 4064/89, ako aj k správe adresovanej členovi Komisie zodpovednému za hospodársku súťaž, v ktorej je zhrnutý aktuálny stav veci, ktoré sú uvedené v bode 1 písm. g) napadnutého rozsudku.

128    V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že rovnako ako v situácii, ktorá nastala vo veci, v ktorej bol vydaný už citovaný rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau (pozri osobitne body 14 a 22 tohto rozsudku), v tejto veci súdne konanie pred Všeobecným súdom ešte prebiehalo, keď bola podaná žiadosť o prístup k sporným dokumentom. Je totiž nesporné, že Odile Jacob požadovala tieto dokumenty s cieľom použiť ich na podporu svojej žaloby vo veci T‑279/04, v ktorej konanie pred Všeobecným súdom v čase podania žiadosti o prístup stále prebiehalo.

129    Takáto situácia sa odlišuje od situácie, ktorá viedla k vydaniu rozsudku z 21. júla 2011, Švédsko/My Travel a Komisia (C‑506/08 P, Zb. s. I‑6237), v ktorej bolo v okamihu podania žiadosti o prístup k interným dokumentom vyhotoveným v rámci správneho konania o kontrole koncentrácie medzi podnikmi zrušené rozhodnutie Komisie týkajúce sa predmetnej koncentrácie, a to rozsudkom Všeobecného súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť, keďže voči nemu nebolo podané odvolanie, a v ktorej Komisia po vydaní tohto rozsudku o neplatnosť nezačala opätovne vykonávať svoje činnosti, aby prípadne prijala nové rozhodnutie týkajúce sa uvedenej koncentrácie. Odlišuje sa tiež od situácie, ktorá viedla k vydaniu rozsudku z toho istého dňa vo veci Komisia/Agrofert Holding, v ktorej bola podaná žiadosť o prístup k interným dokumentom, pričom rozhodnutie Komisie, ktorým bolo ukončené konanie o kontrole koncentrácie, ktorého sa uvedené dokumenty týkajú, sa stalo právoplatným, keďže proti rozhodnutiu nebola podaná žaloba.

130    V takej situácii, o akú ide vo veci samej, v ktorej môže dotknutá inštitúcia v závislosti od výsledku súdneho konania pristúpiť k opätovnému výkonu svojich činností, aby prípadne prijala nové rozhodnutie týkajúce sa predmetnej koncentrácie, treba pripustiť existenciu všeobecnej domnienky, podľa ktorej povinnosť, ktorá bola stanovená uvedenej inštitúcii, a to zverejniť v priebehu tohto konania také interné správy, ktoré sú uvedené v bode 127 tohto rozsudku, by mohla vážne narušiť rozhodovací proces tejto inštitúcie.

131    Takéto posúdenie platí, nielen pokiaľ ide o úvahy, ktoré Všeobecný súd vhodne uviedol v bode 160 napadnutého rozsudku, ale aj pokiaľ ide o právne stanovisko uvedené v bode 1 písm. g) napadnutého rozsudku.

132    Treba ešte zdôrazniť, že v bodoch 84 a 85 už citovaného rozsudku Švédsko a i./API a Komisia Súdny dvor konštatoval, že obmedzenia uplatnenia zásady transparentnosti vo vzťahu k súdnej činnosti sledujú cieľ, ktorým je zaistiť, aby výkon práva na prístup k dokumentom inštitúcií neporušoval ochranu súdnych konaní. Podľa Súdneho dvora ochrana týchto konaní znamená, že sa musí zaistiť dodržiavanie zásad rovnosti zbraní, ako aj riadneho výkonu spravodlivosti. V bode 87 tohto rozsudku Súdny dvor dodal, že sprístupnenie dokumentov jedným z účastníkov konania by mohlo narušiť nevyhnutnú rovnováhu medzi účastníkmi sporu – rovnováhu, ktorá je základom zásady rovnosti zbraní –, pretože povinnosť zverejnenia by mala len inštitúcia, ktorá bola požiadaná o sprístupnenie dokumentov, a nie všetci účastníci konania.

133    Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie založené na nesprávnom výklade článku 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001 týkajúceho sa práva na čiastočný prístup, treba uviesť, že všeobecné domnienky uvedené v bode 123, ako aj v bodoch 130 a 131 tohto rozsudku znamenajú, že dokumenty, na ktoré sa tieto všeobecné domnienky vzťahujú, nepodliehajú povinnosti úplného alebo čiastočného zverejnenia ich obsahu.

134    Takáto úvaha platí najmä vtedy, keď ide o zamietnutie čiastočného prístupu k právnemu stanovisku uvedenému v bode 1 písm. g) napadnutého rozsudku, ktoré sa v bode 197 uvedeného rozsudku osobitne uvádza medzi dôvodmi zrušenia sporného rozhodnutia.

135    V dôsledku toho treba vyhovieť všetkým odvolacím dôvodom a ich častiam, ktoré Komisia uviedla na podporu svojho odvolania.

136    Z prechádzajúcich úvah vyplýva, že napadnutý rozsudok treba zrušiť v rozsahu, v akom zrušil sporné rozhodnutie.

 O vzájomnom odvolaní

137    Svojím vzájomným odvolaním Odile Jacob navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom tento rozsudok zamietol jej návrh na zrušenie sporného rozhodnutia v časti, v ktorej úplne zamieta prístup k stanovisku právnej služby Komisie uvedenému v bode 1 písm. g) tohto rozsudku.

138    Vzhľadom na úvahy, ktoré sú osobitne uvedené v bodoch 128 až 134 tohto rozsudku, sa toto odvolanie musí zamietnuť ako nedôvodné.

 O žalobe pred Všeobecným súdom

139    Súdny dvor Európskej únie môže v súlade s článkom 61 prvým odsekom druhou vetou svojho štatútu v prípade zrušenia napadnutého rozsudku vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje. Je vhodné uviesť, že tak je to aj v tejto veci.

140    Na podporu svojej žaloby Odile Jacob uviedla štyri žalobné dôvody, ktoré sú založené na neexistencii konkrétneho a individuálneho preskúmania sporných dokumentov, na zjavne nesprávnom posúdení Komisie pri uplatňovaní výnimiek stanovených v článku 4 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1049/2001, na nerešpektovaní práva na aspoň čiastočný prístup k sporným dokumentom a na porušení zásady proporcionality vyplývajúcom z neexistencie zváženia uvedených výnimiek s prevažujúcim verejným záujmom odôvodňujúcim zverejnenie uvedených dokumentov.

141    Pokiaľ však ide o prvý a druhý žalobný dôvod, ako vyplýva z bodov 116 až 132 tohto rozsudku, Komisia v prejednávanej veci mohla na základe článku 4 ods. 2 prvej a tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001 zamietnuť prístup k všetkým sporným dokumentom súvisiacim s konaním o kontrole predmetných koncentrácií uvedených v žiadosti o prístup podanej spoločnosťou Odile Jacob na základe tohto nariadenia, a to bez toho, aby predtým vykonala konkrétne a individuálne preskúmanie týchto dokumentov.

142    Vzhľadom na to, že zo žaloby nevyplývajú okolnosti, ktoré by mohli vyvrátiť všeobecné domnienky uvedené v bodoch 123, 130 a 131 tohto rozsudku, Odile Jacob nemôže tvrdiť, že Komisia mala vykonať konkrétne a individuálne preskúmanie sporných dokumentov, a preto sa prvý a druhý žalobný dôvod musia zamietnuť.

143    Z predchádzajúcich úvah, ako aj z bodov 133 a 134 tohto rozsudku vyplýva, že tretí žalobný dôvod založený na nerešpektovaní práva na aspoň čiastočný prístup k sporným dokumentom, sa stáva bezpredmetným.

144    Pokiaľ ide o štvrtý žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality vyplývajúcej z neexistencie zváženia uvedených výnimiek s prevažujúcim verejným záujmom odôvodňujúcim zverejnenie sporných dokumentov, treba zdôrazniť, že Komisia v spornom rozhodnutí zastávala názor, že záujem uvedený spoločnosťou Odile Jacob bol jednoznačne súkromný, nie verejný.

145    V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa článku 4 ods. 2 druhej vety a článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001 môže len prevažujúci verejný záujem prevážiť nad potrebou chrániť záujmy uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku.

146    Odile Jacob však vo svojom návrhu na začatie konania výslovne uviedla okolnosť, že sporné dokumenty by jej mohli umožniť lepšie uplatnenie jej tvrdení v rámci žalôb o neplatnosť, ktoré podala proti rozhodnutiam o zlučiteľnosti a o schválení. Odile Jacob nepreukázala nijaký prevažujúci verejný záujem odôvodňujúci zverejnenie sporných dokumentov, a preto tento žalobný dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.

147    Žaloba podaná spoločnosťou Odile Jacob na Všeobecný súd, ktorou sa táto spoločnosť domáha zrušenia sporného rozhodnutia, sa preto musí zamietnuť.

 O trovách

148    Podľa článku 122 prvého odseku rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. Článok 69 uvedeného rokovacieho poriadku uplatniteľný na konanie o odvolaní na základe článku 118 toho istého rokovacieho poriadku vo svojom odseku 2 stanovuje, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Odsek 4 prvý pododsek uvedeného článku 69 stanovuje, že členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania.

149    Vzhľadom na to, že odvolaniu Komisie sa vyhovelo, vzájomné odvolanie spoločnosti Odile Jacob sa zamietlo a žaloba spoločnosti Odile Jacob musí byť zamietnutá, je opodstatnené v súlade s návrhmi Komisie a spoločnosti Lagardère zaviazať Odile Jacob, aby okrem vlastných trov konania znášala aj trovy konania, ktoré vznikli Komisii a spoločnosti Lagardère, a to tak v prvostupňovom konaní, ako aj v tomto odvolacom konaní.

150    Česká republika, Dánske kráľovstvo, Francúzska republika a Švédske kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil:

1.      Body 2 až 6 výroku rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 9. júna 2010, Éditions Jacob/Komisia (T‑237/05), sa zrušujú.

2.      Vzájomné odvolanie sa zamieta.

3.      Žaloba podaná na Všeobecný súd Európskej únie smerujúca k zrušeniu rozhodnutia Komisie D(2005) 3286 zo 7. apríla 2005 v časti, v ktorej toto rozhodnutie zamietlo žiadosť spoločnosti Éditions Odile Jacob SAS smerujúcu k získaniu prístupu k dokumentom týkajúcim sa konania o kontrole koncentrácií COMP/M.2978 – Lagardère/Natexis/VUP, sa zamieta.

4.      Éditions Odile Jacob SAS znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii a spoločnosti Lagardère SCA, a to tak v prvostupňovom konaní, ako aj v tomto odvolacom konaní.

5.      Česká republika, Dánske kráľovstvo, Francúzska republika a Švédske kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.

Podpisy

* Jazyk konania: francúzština.