Language of document : ECLI:EU:C:2017:998

Predbežné znenie

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 20. decembra 2017 (*)

„Odvolanie – Verejné zákazky na služby – Poskytovanie externých služieb programového a projektového riadenia, ako aj technických konzultácií v oblasti informačných technológií – Mechanizmus zostupného poradia – Zváženie čiastkových kritérií v rámci kritérií hodnotenia ponúk – Zásady rovnosti príležitostí a transparentnosti – Zjavne nesprávne posúdenie – Nedostatok odôvodnenia – Strata príležitosti – Mimozmluvná zodpovednosť Európskej únie – Návrh na náhradu škody“

Vo veci C‑677/15 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 16. decembra 2015,

Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: N. Bambara, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci P. Wytinck a B. Hoorelbeke, avocats,

odvolateľ,

ďalší účastníci konania:

European Dynamics Luxembourg SA, so sídlom v Luxemburgu,

Evropaïki Dynamiki – Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE, so sídlom v Aténach (Grécko),

European Dynamics Belgium SA, so sídlom v Bruseli (Belgicko),

v zastúpení: M. Sfyri, C.‑N. Dede a D. Papadopoulou, dikigoroi,

žalobkyne v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory T. von Danwitz, sudcovia C. Vajda, E. Juhász (spravodajca), K. Jürimäe a C. Lycourgos,

generálny advokát: H. Saugmandsgaard Øe,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 11. mája 2017,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Úrad Európskej únie pre duševného vlastníctvo (EUIPO) sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 7. októbra 2015, European Dynamics Luxembourg a i./ÚHVT (T‑299/11, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2015:757), ktorým uvedený súd:

–        zrušil rozhodnutie EUIPO (ďalej len „sporné rozhodnutie“) prijaté v rámci otvoreného verejného obstarávania pod číslom AO/021/10, nazvaného „Externé služby poskytovania programového a projektového riadenia a technických konzultácií v oblasti informačných technológií“ (ďalej len „sporná zákazka“), a oznámené spoločnosti European Dynamics Luxembourg SA listom z 28. marca 2011 o zaradení jej ponuky na tretie miesto podľa mechanizmu zostupného poradia na účely pridelenia rámcovej zmluvy, ako aj o zaradení ponúk konzorcia Unisys SLU a Charles Oakes & Co Sàrl na jednej strane, a ETIQ Consortium na druhej strane na prvé a druhé miesto, a

–        uložil Európskej únii povinnosť nahradiť škodu, ktorá bola spôsobená spoločnosti European Dynamics Luxembourg SA z dôvodu straty príležitosti uzavrieť rámcovú zmluvu v postavení prvej zmluvnej strany podľa mechanizmu zostupného poradia.

 Právny rámec

2        Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, 2002 s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74), zmenené nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1995/2006 z 13. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 390, 2006, s. 1) (ďalej len „všeobecné rozpočtové nariadenie“), stanovuje základné pravidlá vzťahujúce sa na celú rozpočtovú oblasť, pokiaľ ide o záležitosti, ako je zadávanie verejných zákaziek.

3        Podľa článku 100 ods. 2 prvého pododseku rozpočtového nariadenia verejný obstarávateľ oznámi uchádzačom alebo účastníkom verejnej súťaže, ktorých žiadosti alebo ponuky sú zamietnuté, dôvody, pre ktoré bolo toto rozhodnutie prijaté a všetkým účastníkom verejnej súťaže, ktorých ponuky sú prípustné a ktorí o to písomne požiadajú, charakteristiky a pomerné výhody úspešnej ponuky a meno účastníka verejnej súťaže, s ktorým sa zmluva uzatvorila. V druhom pododseku tohto odseku sa však stanovuje, že niektoré podrobnosti nemusia byť zverejnené v prípade, že ich zverejnenie by bránilo uplatneniu práva, bolo by v protiklade s verejným záujmom alebo by poškodilo oprávnené obchodné záujmy verejných alebo súkromných podnikov, alebo by obmedzovalo spravodlivú hospodársku súťaž medzi týmito podnikmi.

4        V článku 149 nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia č. 1605/2002 (Ú. v. ES L 357, 2002, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 145), zmeneného nariadením Komisie (ES, Euratom) č. 478/2007 z 23. apríla 2007 (Ú. v. EÚ L 111, 2007, s. 13), sa spresňujú povinnosti verejného obstarávateľa, pokiaľ ide o informovanie záujemcov a uchádzačov podľa článku 100 ods. 2 rozpočtového nariadenia.

5        Podľa článku 115 ods. 1 a 2 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2424 zo 16. decembra 2015 (Ú. v. EÚ L 341, 2015, s. 21) (ďalej len „nariadenie č. 207/2009“), je EUIPO agentúrou Únie a má právnu subjektivitu. V každom z členských štátov požíva najrozsiahlejšiu spôsobilosť na výkon právnych úkonov udeľovanú právnickým osobám na základe vnútroštátnych právnych predpisov. Môže najmä nadobúdať alebo scudzovať hnuteľný a nehnuteľný majetok a môže byť účastníkom súdneho konania.

6        Článok 118 ods. 3 a 4 nariadenia č. 207/2009 stanovujú, že v prípade mimozmluvnej zodpovednosti nahradí EUIPO v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právo členských štátov každú škodu spôsobenú jeho oddeleniami alebo jeho pracovníkmi pri výkone ich povinností. Rozhodovať v takýchto sporoch o náhradu škody je príslušný Súdny dvor Európskej únie.

 Skutkové okolnosti, konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

7        Okolnosti predchádzajúce sporu sú opísané v bodoch 1 až 28 napadnutého rozsudku.

8        Dňa 6. júna 2011 podali European Dynamics Luxembourg, Evropaïki Dynamiki – Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE a European Dynamics Belgium SA (ďalej len „European Dynamics Luxembourg a i.“) žalobu o zrušenie sporného rozhodnutia na Všeobecný súd. Po tom, čo na pojednávaní vzali jeden zo svojich žalobných návrhov späť, sa domáhali:

–        zrušenia sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom zaraďuje ponuku spoločnosti European Dynamics Luxembourg na tretie miesto podľa mechanizmu zostupného poradia,

–        zrušenia všetkých ďalších súvisiacich rozhodnutí EUIPO vrátane rozhodnutí, ktoré zadávajú predmetnú zákazku uchádzačom vyhodnoteným ako prvý a druhý podľa mechanizmu zostupného poradia,

–        uloženia povinnosti EUIPO zaplatiť 650 000 eur ako náhradu škody, ktorá im bola spôsobená z dôvodu straty obchodnej príležitosti a poškodenia ich povesti a dôveryhodnosti, a

–        uloženia povinnosti EUIPO nahradiť trovy konania.

9        Na podporu svojich návrhov na zrušenie European Dynamics Luxembourg a i. uviedli tri žalobné dôvody. Prvým žalobným dôvodom vytýkali EUIPO, že porušil článok 100 ods. 2 prvý pododsek rozpočtového nariadenia a článok 149 nariadenia č. 2342/2002, zmeneného nariadením č. 478/2007, ako aj povinnosť odôvodnenia v zmysle článku 296 druhého odseku ZFEÚ tým, že im tento úrad odmietol poskytnúť vysvetlenie alebo dostatočné odôvodnenie rozhodnutia o zadaní zákazky. Druhý žalobný dôvod bol založený na „porušení súťažných podkladov“, pretože EUIPO použil v ich neprospech nové kritérium hodnotenia ponúk a nové zváženie čiastkových kritérií hodnotenia ponúk, ktoré neboli uvedené v súťažných podkladoch. V rámci tretieho žalobného dôvodu European Dynamics Luxembourg a i. vytýkali EUIPO viaceré zjavne nesprávne posúdenia.

10      Všeobecný súd postupne preskúmal druhý, tretí a prvý žalobný dôvod uvedený na podporu žaloby o zrušenie rozhodnutia.

11      V prvom rade Všeobecný súd v bode 48 napadnutého rozsudku v rámci preskúmania druhého žalobného dôvodu uviedol, že negatívny komentár EUIPO týkajúci sa ponuky spoločnosti European Dynamics Luxembourg, podľa ktorého ponuky, ktoré získali lepšiu známku ako táto ponuka podľa prvého kritéria hodnotenia ponúk, „označovali riadenie zmien a komunikáciu za dve úlohy, ktoré sú kľúčové pre úspešnú realizáciu projektu“, svedčí o tom, že EUIPO zvážil jednotlivé čiastkové kritériá v rámci prvého kritéria hodnotenia ponúk. V bode 53 uvedeného rozsudku Všeobecný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že toto zváženie nebolo uvedené v súťažných podkladoch, ani predtým oznámené uchádzačom, EUIPO porušil v neprospech European Dynamics Luxembourg a i. zásadu rovnosti príležitostí a zásadu transparentnosti. Všeobecný súd preto v bode 55 uvedeného rozsudku čiastočne vyhovel druhému žalobnému dôvodu.

12      Všeobecný súd ďalej v rámci skúmania tretieho žalobného dôvodu uviedol, že negatívny komentár EUIPO týkajúci sa ponuky European Dynamics Luxembourg podľa prvého a druhého kritéria hodnotenia ponúk, je poznačený zjavne nesprávnym posúdením. Po prvé v bode 91 napadnutého rozsudku konštatoval, že vzhľadom na to, že negatívny komentár v uvedenom bode je poznačený porušením zásad rovnosti príležitostí a transparentnosti, toto posúdenie je tiež nevyhnutne poznačené zjavne nesprávnym posúdením. Po druhé v bode 102 uvedeného rozsudku Všeobecný súd uviedol, že tento negatívny komentár, podľa ktorého v tejto ponuke nebol uvedený „žiaden príklad produktu, ktorý sa má dodať“, vychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia, keďže nemá žiadnu oporu v súťažných podkladoch. V dôsledku toho vyhovel tretiemu žalobnému dôvodu, pokiaľ ide o výhrady smerujúce proti týmto negatívnym komentárom, a vo zvyšnej časti ho zamietol.

13      V rámci preskúmania tohto tretieho žalobného dôvodu Všeobecný súd konštatoval v bodoch 86, 89 a 95 napadnutého rozsudku, že viaceré ďalšie komentáre EUIPO súvisiace s posúdením ponuky European Dynamics Luxembourg podľa prvého kritéria hodnotenia ponúk sú poznačené nedostatkom odôvodnenia v zmysle článku 296 druhého odseku ZFEÚ vykladaného v spojení s článkom 100 ods. 2 rozpočtového nariadenia, aj keď Všeobecný súd nebol schopný overiť existenciu zjavne nesprávnych posúdení týkajúcich sa týchto komentárov.

14      Napokon Všeobecný súd na konci preskúmania prvého žalobného dôvodu po tom, čo v bode 134 napadnutého rozsudku odkázal na posúdenia, ktoré v rámci skúmania tretieho žalobného dôvodu považoval za nedostatočne odôvodnené, v bode 135 uvedeného rozsudku rozhodol, že sporné rozhodnutie je poznačené viacerými nedostatkami odôvodnenia.

15      Za týchto okolností Všeobecný súd v bode 136 napadnutého rozsudku usúdil, že treba zrušiť sporné rozhodnutie v celom rozsahu.

16      Ako vyplýva z bodu 137 toho istého rozsudku, European Dynamics Luxembourg a i. na podporu svojho návrhu na náhradu škody žiadali na jednej strane náhradu za stratu príležitosti uzavrieť predmetnú zmluvu v postavení uchádzača zaradeného na prvé miesto a na druhej strane náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla z dôvodu poškodenia ich povesti a dôveryhodnosti.

17      Všeobecný súd konštatoval, že sú splnené podmienky vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie podľa článku 340 druhého odseku ZFEÚ, vzhľadom na to, že vecné nezrovnalosti, ktoré konštatoval, boli takej povahy, že ovplyvnili príležitosť spoločnosti European Dynamics Luxembourg umiestniť sa s jej ponukou na prvom alebo druhom mieste v mechanizme zostupného poradia.

18      Nepovažoval však za potrebné overiť existenciu poškodenia dobrej povesti a vierohodnosti spoločnosti European Dynamics Luxembourg a i., keďže zrušenie rozhodnutia o pridelení zákazky v zásade stačí na nápravu ujmy spôsobenej takým poškodením. Čiastočne preto vyhovel návrhu na náhradu škody a vyzval účastníkov konania, aby sa dohodli na výške odškodnenia, ktoré zaplatia.

 Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy účastníkov konania

19      Svojím odvolaním EUIPO navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zrušil napadnutý rozsudok a zamietol návrh na zrušenie sporného rozhodnutia, ako aj návrh na náhradu škody, ktoré boli podané v prvom stupni,

–        subsidiárne zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na rozhodnutie Všeobecnému súdu,

–        subsidiárne zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom sa ním ukladá Európskej únii povinnosť nahradiť škodu, ktorá bola spôsobená spoločnosti European Dynamics Luxembourg a i., a

–        uložil spoločnosti European Dynamics Luxembourg a i. povinnosť nahradiť trovy konania.

20      European Dynamics Luxembourg a i. navrhujú, aby Súdny dvor:

–        zamietol odvolanie a

–        uložil Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) povinnosť nahradiť trovy konania na oboch stupňoch.

 O odvolaní

21      Na podporu svojho odvolania EUIPO uvádza štyri odvolacie dôvody, založené po prvé na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení zásad rovnosti príležitostí a transparentnosti, ako aj na nedostatočnom odôvodnení, po druhé na nesprávnom právnom posúdení v súvislosti s tým, že Všeobecný súd zrušil sporné rozhodnutie z dôvodu zjavne nesprávneho posúdenia, po tretie na porušení článku 100 ods. 2 rozpočtového nariadenia v spojení s článkom 296 druhým odsekom ZFEÚ a po štvrté na nesprávnom právnom posúdení a nedostatočnom odôvodnení v súvislosti s tým, že v napadnutom rozsudku sa vyhovelo návrhu na náhradu škody, ktorý podali European Dynamics Luxembourg a i.

 O prvom odvolacom dôvode

 Argumentácia účastníkov konania

22      EUIPO tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď usudzoval, že údajné predloženie nových faktorov zváženia, pokiaľ ide o prvé kritérium hodnotenia ponúk, viedlo k nedodržaniu zásad rovnosti príležitostí a transparentnosti. Tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne tvrdil, že sporné rozhodnutie porušuje tieto zásady, keďže posúdenie ponuky spoločnosti European Dynamics Luxembourg a i. podľa prvého kritéria hodnotenia ponúk bolo uskutočnené z hľadiska faktorov zváženia čiastkových kritérií v rámci tohto kritéria, ktoré nevyplývajú zo súťažných podkladov a neboli oznámené uchádzačom. Podľa EUIPO posúdenie uskutočnené v bode 53 napadnutého rozsudku, ktorým bola vytvorená „automatická príčinná súvislosť“ medzi zavedením týchto faktorov zváženia a porušením uvedených zásad, vychádza z nesprávneho výkladu judikatúry Súdneho dvora a navyše nie je dostatočne odôvodnené. EUIPO sa predovšetkým odvoláva na rozsudok z 24. novembra 2005, ATI EAC e Viaggi di Maio a i. (C‑331/04, EU:C:2005:718).

23      Podľa spoločnosti European Dynamics Luxembourg a i. vzhľadom na to, že EUIPO pred Všeobecným súdom netvrdil, že faktory zváženia, ktoré neboli uvedené v súťažných podkladoch, neovplyvnili prípravu ponúk, takéto tvrdenie, ktorým sa Všeobecnému súdu vytýka, že neoveril, či zavedenie týchto faktorov ovplyvnilo práva spoločnosti European Dynamics Luxembourg a i., uvedené po prvýkrát v rámci tohto odvolania, je úplne nové, a preto neprípustné.

24      Tento odvolací dôvod je podľa nich v každom prípade nedôvodný. European Dynamics Luxembourg a i. v podstate tvrdia, že Všeobecný súd totiž postupoval v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, na ktorú EUIPO poukázal, pretože hoci ju necitoval, konštatoval, že zavedenie uvedených faktorov zváženia bez predchádzajúceho oznámenia im spôsobilo ujmu.

25      A napokon European Dynamics Luxembourg a i. uvádzajú, že napadnutý rozsudok je z právneho hľadiska dostatočne odôvodnený, pretože Všeobecný súd nemohol pristúpiť k úplnému preskúmaniu, keďže EUIPO poskytol len vágne komentáre a sporné rozhodnutie neobsahuje vierohodné tvrdenia a platnú argumentáciu.

 Posúdenie Súdnym dvorom

26      Na úvod treba zamietnuť námietku neprípustnosti, ktorú vzniesli European Dynamics Luxembourg a i.

27      EUIPO totiž môže na základe odvolacích dôvodov, ktoré vyplývajú zo samotného napadnutého rozsudku, podať odvolanie, ktorým vytýka dôvodnosť tohto rozsudku.

28      Svojimi tvrdeniami, o ktorých European Dynamics Luxembourg a i. tvrdia, že sú neprípustné, EUIPO z právneho hľadiska vytýka dôvodnosť riešenia, ktoré prijal Všeobecný súd (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia, C‑176/06 P, neuverejnený, EU:C:2007:730, bod 17).

29      Pokiaľ ide o vecné preskúmanie prvého žalobného dôvodu uvedeným súdom, EUIPO v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že nesprávne uplatnil judikatúru Súdneho dvora uvedenú v bode 48 napadnutého rozsudku a v bode 53 uvedeného rozsudku nesprávne rozhodol, že EUIPO protiprávne zaviedol faktory zváženia čiastkových kritérií v rámci prvého kritéria hodnotenia ponúk.

30      V tejto súvislosti treba konštatovať, že v súvislosti s napadnutým rozsudkom došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu.

31      Je nepochybné, že zo zásady rovnosti zaobchádzania a zásady transparentnosti zadávacích konaní vyplýva pre verejných obstarávateľov povinnosť dodržiavať počas celého konania rovnaký výklad kritérií na zadanie zákazky (rozsudky z 18. októbra 2001, SIAC Construction, C‑19/00, EU:C:2001:553, bod 43, a z 18. novembra 2010, Komisia/Írsko, C‑226/09, EU:C:2010:697, bod 59 a citovaná judikatúra).

32      Preto obstarávateľ nemôže uplatniť pravidlá zváženia alebo vedľajšie kritériá pre kritériá hodnotenia ponúk, ak sa o nich predtým uchádzači nedozvedeli (rozsudok z 24. januára 2008, Lianakis a i., C‑532/06, EU:C:2008:40, bod 38).

33      Je však možné, aby verejný obstarávateľ stanovil po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk koeficienty váženia pre vedľajšie kritériá, ktoré v podstate zodpovedajú kritériám, ktoré boli vopred oznámené uchádzačom. Toto stanovenie ex post však musí spĺňať tri podmienky, konkrétne, po prvé nesmie meniť kritériá hodnotenia ponúk určené v súťažných podkladoch alebo v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, po druhé nesmie obsahovať také prvky, ktoré, ak by boli známe v čase prípravy ponúk, by mohli ovplyvniť ich prípravu a po tretie nesmie byť prijaté so zohľadnením prvkov, ktoré by mohli byť diskriminačné voči jednému z uchádzačov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. novembra 2005, ATI EAC e Viaggi di Maio a i., C‑331/04, EU:C:2005:718, bod 32; z 21. júla 2011, Evropaïki Dynamiki/EMSA, C‑252/10 P, neuverejnený, EU:C:2011:512, body 32 a 33, a zo 14. júla 2016, TNS Dimarso, C‑6/15, EU:C:2016:555, bod 26).

34      V prejednávanej veci sa sporné konštatovania týkajú zavedenia zváženia čiastkových kritérií v rámci jedného kritéria hodnotenia ponúk, ktoré nebolo stanovené ani v súťažných podkladoch, ani vopred oznámené, čo EUIPO nespochybňuje. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy Všeobecný súd nemohol oprávnene konštatovať porušenie zásad rovnosti príležitostí a transparentnosti bez toho, aby vopred preskúmal, či sa pred ním vytýkalo a preukázalo nedodržanie týchto troch podmienok.

35      Vzhľadom na to, že Všeobecný súd predtým, než vyhlásil druhú výhradu druhého žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní za dôvodnú, nepreveril, či sú v prejednávanej veci tieto tri podmienky stanovené v judikatúre Súdneho dvora splnené, treba vyhovieť prvému odvolaciemu dôvodu bez toho, aby bolo treba preskúmať dôvodnosť tvrdenia EUIPO, podľa ktorého Všeobecný súd nedodržal svoju povinnosť odôvodnenia, keď konštatoval, že porušenie zásad rovnosti príležitostí a transparentnosti vyplývalo zo zavedenia dotknutých faktorov hodnotenia čiastkových kritérií.

36      Vzhľadom na to, že odôvodnenie uvedené v bode 53 napadnutého rozsudku je poznačené nesprávnym právnym posúdením, treba uviesť, že v dôsledku toho, ako to už uviedol generálny advokát v bode 49 svojich návrhov, je napadnutý rozsudok poznačený aj ďalším nesprávnym právnym posúdením, ktoré spočíva v tom, že Všeobecný súd tým, že vyhovel deviatej výhrade prvej časti tretieho žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní, konštatoval, že došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu v súvislosti s prvým dotknutým kritériom hodnotenia ponúk. V prípade neexistencie možnosti oprieť sa o toto odôvodnenie, sú totiž body 91 a 96 tohto rozsudku neodôvodnené. Takéto nedostatočné odôvodnenie je pritom porušením verejného poriadku, ktoré sa musí zohľadniť aj bez návrhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. apríla 2013, Mindo/Komisia, C‑652/11 P, EU:C:2013:229, bod 30 a citovanú judikatúru).

 O druhom odvolacom dôvode a druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu

37      Druhý odvolací dôvod a druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu EUIPO treba posúdiť spoločne.

 Argumentácia účastníkov konania

38      Vo svojom druhom odvolacom dôvode EUIPO tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 136 napadnutého rozsudku v spojení s jeho bodom 121 rozhodol, že údajné zjavne nesprávne posúdenia, ktoré konštatoval v bodoch 91, 95, 96 a 97 až 103 uvedeného rozsudku, odôvodňujú zrušenie sporného rozhodnutia. Treba uviesť, že zo samotnej judikatúry Všeobecného súdu vyplýva, že žalobca je povinný preukázať, že zjavne nesprávne posúdenie malo vplyv na konečný výsledok zadania zákazky, čo Všeobecný súd mal preskúmať. EUIPO tvrdí, že keby sa táto judikatúra vzťahovala na nedostatočné odôvodnenie, platila by rovnako aj na zjavne nesprávne posúdenia.

39      Všeobecný súd tak mal preskúmať, či zjavne nesprávne posúdenia, pokiaľ ide o posúdenie ponuky spoločnosti European Dynamics Luxembourg podľa prvého a druhého kritéria hodnotenia, podstatným spôsobom zmenilo výsledok dotknutého postupu uzavretia zmluvy, a či je preto potrebné zrušiť sporné rozhodnutie alebo nie. Podľa EUIPO však Všeobecný súd nepreskúmal, či v prípade, že by nedošlo k takým nesprávnym posúdeniam, sa táto ponuka mala zaradiť na prvé a druhé miesto v mechanizme zostupného poradia. Všeobecný súd sa teda podľa neho dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že usúdil, že údajné nesprávne posúdenia predstavujú dostatočný dôvod na zrušenie sporného rozhodnutia.

40      Pokiaľ ide o zjavne nesprávne posúdenie týkajúce sa druhého kritéria hodnotenia konštatované v bode 103 napadnutého rozsudku, EUIPO v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že nepreveril, či táto nesprávnosť mala vplyv na výsledok sporného rozhodnutia pri preskúmaní toho, či samotné posúdenie kritérií hodnotenia, ktoré neboli poznačené nesprávnym právnym posúdením, stačilo na odôvodnenie zaradenia ponuky spoločnosti European Dynamics Luxembourg.

41      V rámci druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu EUIPO v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že zrušil sporné rozhodnutie bez toho, aby overil, či konštatované nedostatky odôvodnenia samy osebe alebo v spojení so zjavne nesprávnymi posúdeniami, na ktoré tiež poukázal, stačili na zmenu tohto výsledku rozhodnutia.

42      Na podporu svojho druhého odvolacieho dôvodu a druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu EUIPO uvádza dva rozsudky Všeobecného súdu.

43      Na jednej strane EUIPO uvádza, že keď Všeobecný súd konštatuje, že rozhodnutie o pridelení zákazky nie je dostatočne odôvodnené, toto rozhodnutie možno zrušiť z tohto dôvodu len v rozsahu, v akom ostatné časti uvedeného rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené, nepostačujú na odôvodnenie tohto rozhodnutia (rozsudok z 10. apríla 2014, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑340/09, neuverejnený, EU:T:2014:208, body 115 a 116). Podľa EUIPO treba prístup zavedený uvedeným rozsudkom analogicky uplatniť v prípade, že Všeobecný súd konštatuje zjavne nesprávne posúdenie, ktorým je poznačené rozhodnutie o zadaní zákazky.

44      Na druhej strane EUIPO tvrdí, že ak známka pridelená určitej ponuke podľa daného kritéria hodnotenia ponúk vychádza z viacerých negatívnych komentárov, z ktorých jeden alebo viaceré sú poznačené zjavne nesprávnym posúdením, táto známka a hodnotenie, na ktorom je založená, nie sú poznačené nesprávnym právnym posúdením, ak uvedená známka spočíva aj na komentároch, ktoré nie sú poznačené zjavne nesprávnymi posúdeniami (rozsudok z 26. septembra 2014, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑498/11, neuverejnený, EU:T:2014:831, body 196 a 197).

45      Podľa EUIPO známky pridelené v prejednávanej veci podľa prvého kritéria a druhého kritéria hodnotenia spočívajú nie na jednom, ale na viacerých negatívnych a pozitívnych komentároch, ktoré Všeobecný súd považoval za nepoznačené zjavne nesprávnym posúdením, alebo ktoré neboli preskúmané, pretože neboli uvedené v žalobe. Zastáva názor, že Všeobecný súd mal v dôsledku toho preveriť, či samotné tieto ďalšie komentáre nestačili na odôvodnenie známky, ktorú udelil verejný obstarávateľ podľa dotknutého kritéria hodnotenia.

46      V rámci druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu EUIPO tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zrušil sporné rozhodnutie bez toho, aby overil, či nedostatky odôvodnenia konštatované v bodoch 86, 89, 95, 134 a 135 sporného rozsudku samy osebe alebo v spojení so zjavne nesprávnymi posúdeniami, na ktoré Všeobecný súd tiež poukázal, stačili na zmenu konečného výsledku konania o pridelení zákazky.

47      European Dynamics Luxembourg a i. zastávajú názor, že druhý odvolací dôvod a druhá časť tretieho odvolacieho dôvodu EUIPO nie sú dôvodné.

 Posúdenie Súdnym dvorom

48      Pokiaľ ide o druhý odvolací dôvod, treba na úvod konštatovať, že netreba preskúmať vplyv zjavne nesprávneho posúdenia týkajúceho sa prvého kritéria hodnotenia, pretože z preskúmania prvého odvolacieho dôvodu vyplýva, že toto nesprávne posúdenie Všeobecný súd nemusel konštatovať.

49      Pokiaľ ide o to, že Všeobecný súd nezohľadnil vplyv jednak nedostatkov v odôvodnení uvedeného rozhodnutia a jednak zjavne nesprávneho posúdenia týkajúceho sa druhého kritéria hodnotenia konštatovaného v bode 103 napadnutého rozsudku na platnosť rozhodnutia o zadaní zákazky, treba uviesť, že nedostatočné odôvodnenie alebo zjavne nesprávne posúdenie týkajúce sa kritéria hodnotenia neodôvodňujú zrušenie rozhodnutia o zadaní zákazky, pretože toto rozhodnutie obsahuje ďalšie skutočnosti, ktoré mu dávajú dostatočný právny podklad.

50      Za takého predpokladu sú dôvody založené na uvedených nezrovnalostiach neúčinné (pozri analogicky rozsudky z 12. júla 2001, Komisia a Francúzsko/TF1, C‑302/99 P a C‑308/99 P, EU:C:2001:408, bod 27, a z 26. apríla 2007, Alcon/ÚHVT, C‑412/05 P, EU:C:2007:252, bod 41).

51      V tejto súvislosti treba konštatovať, že vo svojom druhom odvolacom dôvode a druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu sa EUIPO obmedzuje len na tvrdenie, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil svoju vlastnú judikatúru a ním konštatované nezrovnalosti nezmenili výsledok sporného rozhodnutia.

52      EUIPO konkrétne nevysvetlil a nepreukázal, že v prejednávanej veci sporné rozhodnutie nemohlo byť pre European Dynamics Luxembourg priaznivejšie, keby nedošlo k rôznych nezrovnalostiam konštatovaným Všeobecným súdom.

53      Za týchto okolností nie je dôvodné, aby EUIPO vytýkal Všeobecnému súdu, že nepreskúmal, či zjavne nesprávne posúdenie týkajúce sa druhého kritéria hodnotenia a nedostatočné odôvodnenie, ktoré konštatoval v súvislosti so sporným rozhodnutím, mohli mať vplyv na výrok tohto rozhodnutia.

54      Druhý odvolací dôvod a druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu EUIPO preto treba zamietnuť.

 O prvej a tretej časti tretieho odvolacieho dôvodu

 O prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu

–       Argumentácia účastníkov konania

55      V rámci prvej časti tohto odvolacieho dôvodu EUIPO tvrdí, že Všeobecný súd nerešpektoval rozsah povinnosti odôvodnenia, ktorá vyplýva verejnému obstarávateľovi z článku 100 ods. 2 rozpočtového nariadenia. Všeobecný súd tým, že preskúmal každý z komentárov hodnotiaceho výboru samostatne, a zároveň nezohľadnil širší kontext posudzovania, ktorého súčasťou sú tieto komentáre, pripísal tejto povinnosti prísnejší obsah, než aký vyplýva z judikatúry Súdneho dvora citovanej v bode 21 rozsudku zo 4. októbra 2012, Evropaïki Dynamiki/Komisia (C‑629/11 P, neuverejnený, EU:C:2012:617), teda rozsudku uvedeného v bode 129 napadnutého rozsudku. Podľa tejto judikatúry verejný obstarávateľ nie je povinný poskytnúť vylúčenému uchádzačovi detailné zhrnutie spôsobu, akým zohľadnil každý detail jeho ponuky, ani podrobnú porovnávaciu analýzu ponuky tohto uchádzača a úspešnej ponuky.

56      European Dynamics Luxembourg a i. tvrdia, že táto časť tretieho odvolacieho dôvodu nie je dôvodná.

–       Posúdenie Súdnym dvorom

57      Pokiaľ ide o prvú časť tretieho odvolacieho dôvodu, treba preskúmať, či z dôvodov uvedených v bodoch 81 až 86, 87 až 89 a 90 až 95 napadnutého rozsudku Všeobecný súd neuplatnil prísnejšie požiadavky než tie, ktoré vyplývajú z rozsudku zo 4. októbra 2012, Evropaïki Dynamiki/Komisia (C‑629/11 P, neuverejnený, EU:C:2012:617).

58      Treba pripomenúť, že v bodoch 20 až 22 uvedeného rozsudku Súdny dvor v podstate rozhodol, že podľa článku 100 ods. 2 prvého pododseku rozpočtového nariadenia verejný obstarávateľ oznámi uchádzačom alebo účastníkom verejnej súťaže, ktorých žiadosti alebo ponuky sú zamietnuté, dôvody zamietnutia ich žiadosti alebo ponuky, a všetkým účastníkom verejnej súťaže, ktorých ponuky sú prípustné a ktorí o to písomne požiadajú, charakteristiky a pomerné výhody úspešnej ponuky a meno účastníka verejnej súťaže, s ktorým sa zmluva uzatvorila. Od verejného obstarávateľa však nemožno žiadať, aby uchádzačovi, ktorého ponuka nebola prijatá, oznámil okrem dôvodov zamietnutia tejto ponuky aj podrobné zhrnutie spôsobu, akým zohľadnil každý detail jeho ponuky v rámci jej posudzovania, a v rámci oznámenia charakteristík a pomerných výhod úspešnej ponuky podrobnú porovnávaciu analýzu tejto ponuky a ponuky vylúčeného uchádzača. Verejný obstarávateľ taktiež nie je povinný poskytnúť vylúčenému uchádzačovi na jeho písomnú žiadosť úplnú kópiu hodnotiacej správy.

59      Okrem toho požiadavka odôvodnenia podľa článku 296 druhého odseku ZFEÚ sa musí okrem toho posúdiť v závislosti od okolností predmetnej veci, najmä od obsahu aktu a povahy uvádzaných dôvodov. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, má byť posudzovaná nielen s ohľadom na znenie tohto aktu, ale tiež s ohľadom na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblasť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. septembra 2017, Anagnostakis/Komisia, C‑589/15 P, EU:C:2017:663, bod 29 a citovanú judikatúru).

60      V prvom rade netreba preskúmavať výhrady, ktoré EUIPO prednieslo v súvislosti s odôvodnením uvedeným v bodoch 90 až 95 napadnutého rozsudku týkajúcim sa preskúmania deviatej výhrady prvej časti tretieho žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní.

61      V bode 36 tohto rozsudku sa totiž rozhodlo, že body 48 až 55 napadnutého rozsudku sú poznačené nesprávnym právnym posúdením, a ak body 91 a 96 napadnutého rozsudku nemôžu byť založené na týchto bodoch, nemajú žiaden základ. V dôsledku toho sa v tom istom bode tohto rozsudku rozhodlo, že napadnutý rozsudok je poznačený nesprávnym právnym posúdením spočívajúcim v tom, že Všeobecný súd vyhovel deviatej výhrade prvej časti tretieho žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní, keď konštatoval zjavne nesprávne posúdenie v súvislosti s dotknutým prvým kritériom hodnotenia.

62      Pokiaľ ide ďalej o úvahy uvedené v bodoch 81 až 86 napadnutého rozsudku, treba pripomenúť, že v šiestej výhrade prvej časti tretieho žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní European Dynamics Luxembourg a i. spochybnili posúdenie EUIPO, podľa ktorého každý projekt nepotreboval správcu programu, hlavného správcu projektu a správcu projektu.

63      Pri preskúmaní tejto výhrady Všeobecný súd prijal v bodoch 85 a 86 napadnutého rozsudku záver, že treba konštatovať existenciu nedostatočného odôvodnenia tohto bodu v zmysle článku 296 druhého odseku ZFEÚ v spojení s článkom 100 ods. 2 rozpočtového nariadenia, s prihliadnutím na nedostatočné spresnenia v súťažných podkladoch a stručné a vágne posúdenie hodnotiacej komisie, ktoré znemožňujú overenie vierohodnosti výhrad EUIPO, ktoré boli predložené v súvislosti so zahrnutím hlavného správcu projektu a správcu projektu v ponuke spoločnosti European Dynamics Luxembourg.

64      EUIPO pritom nevysvetlil, v čom Všeobecný súd – aby dospel k takému záveru – uplatnil prísnejšie kritérium ako to, ktoré vyplýva z judikatúry uvedenej v bodoch 57 až 59 tohto rozsudku.

65      Napokon v rámci úvah uvedených v bodoch 87 až 89 napadnutého rozsudku, venovaných preskúmaniu ôsmej výhrady prvej časti tretieho žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní, Všeobecný súd v bode 88 napadnutého rozsudku usudzoval, že konečný komentár hodnotiacej komisie, podľa ktorého „vo všeobecnosti má ponuka skôr operatívny než strategický charakter a sústreďuje sa na iný typ správcu projektu, než ktorého zamýšľa [EUIPO]“, bol nezrozumiteľný a konkrétne tvrdenie, podľa ktorého EUIPO zamýšľalo „iný typ správcu projektu“, predstavovalo vágnu, a preto neoveriteľnú výhradu.

66      V tejto súvislosti stačí po prvé uviesť, že EUIPO nespochybňuje, že tvrdenie v tejto súvislosti uviedol až v konaní pred Všeobecným súdom, ako to vyplýva z bodu 88 napadnutého rozsudku.

67      EUIPO po druhé nespochybňuje ani konštatovanie Všeobecného súdu v súvislosti s neexistenciou dostatočne jasných a presných kritérií v súťažných podkladoch a stručnými a vágnymi posúdeniami hodnotiacej komisie.

68      Pred Súdnym dvorom sa preto nepreukázalo, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

69      Ako uviedol generálny advokát v bodoch 77 a 78 svojich návrhov, skutočnosti uvedené na podporu tohto odvolania nespochybňujú fakt, že Všeobecný súd preskúmal komentáre hodnotiacej komisie spochybnené v prvostupňovej žalobe jednak samostatne a jednak v celkovom kontexte posúdenia predmetnej ponuky a od EUIPO nevyžadoval, aby poskytol podrobné zhrnutie spôsobu, akým zohľadnil každý detail tejto ponuky, ani podrobnú porovnávaciu analýzu tejto ponuky a ponúk, ktoré sa umiestnili na vyšších miestach.

70      Za týchto podmienok treba prvú časť tretieho odvolacieho dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.

 O tretej časti tretieho odvolacieho dôvodu

–       Argumentácia účastníkov konania

71      V rámci tretej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu EUIPO tvrdí, že napadnutý rozsudok obsahuje rozpor, keďže Všeobecný súd na jednej strane v rámci skúmania tretieho žalobného dôvodu na zrušenie v bodoch 112 až 115 a 121 uvedeného rozsudku nekonštatoval nijaké zjavne nesprávne posúdenie ani nedostatok odôvodnenia, ktorými by bolo poznačené posúdenie ponuky spoločnosti European Dynamics Luxembourg podľa štvrtého kritéria hodnotenia ponúk, a na druhej strane Všeobecný súd na konci skúmania prvého žalobného dôvodu v bodoch 134 a 135 uvedeného rozsudku konštatoval, že nie je schopný preskúmať materiálnu zákonnosť sporného rozhodnutia, pokiaľ ide o toto posúdenie, a že toto rozhodnutie je preto poznačené zjavne nesprávnym posúdením.

72      European Dynamics Luxembourg a i. tvrdia, že táto časť tretieho odvolacieho dôvodu nie je dôvodná.

–       Posúdenie Súdnym dvorom

73      Je nepochybné, že Všeobecný súd v prvej vete bodu 134 napadnutého rozsudku pripomenul štvrté kritérium hodnotenia, zatiaľ čo v bodoch 112 až 115 a v bode 121 napadnutého rozsudku prijal záver, že EUIPO sa v tejto súvislosti nedopustilo nesprávneho posúdenia.

74      Body 134 a 135 napadnutého rozsudku však obsahujú len záver spočívajúci na bodoch 81 až 86, 87 až 89, 90 až 95 napadnutého rozsudku, ktoré sa týkajú preskúmania výhrad spojených s prvým kritériom hodnotenia.

75      Výhrada EUIPO týkajúca sa argumentácie Všeobecného súdu uvedenej v bodoch 112 až 115 a v bode 121 napadnutého rozsudku na jednej strane a v bodoch 134 a 135 napadnutého rozsudku na druhej strane tak nemá vplyv na výrok uvedeného rozsudku, takže tretiu časť tretieho odvolacieho dôvodu treba považovať za neúčinnú.

76      Z toho vyplýva, že prvú a tretiu časť tretieho odvolacieho dôvodu treba zamietnuť.

 O štvrtom odvolacom dôvode

 Argumentácia účastníkov konania

77      V prvej časti svojho štvrtého odvolacieho dôvodu EUIPO tvrdí, že v prejednávanej veci nie je splnená jedna podmienka umožňujúca vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie, pretože konštatovanie, podľa ktorého je sporné rozhodnutie protiprávne, vychádza z nesprávnych právnych posúdení, ktorých sa Všeobecný súd dopustil. Vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie preto Všeobecný súd konštatoval nesprávne.

78      EUIPO subsidiárne tvrdí, že v prípade, ak by Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok len v rozsahu, v akom Všeobecný súd konštatoval porušenie zásady rovnosti príležitostí a zásady transparentnosti, Súdny dvor by mal zrušiť tento rozsudok, aj pokiaľ ide o náhradu škody spôsobnej spoločnosti European Dynamics Luxembourg a i. Ako totiž vplýva z bodov 142 a 143 napadnutého rozsudku, na jednej strane neexistuje príčinná súvislosť medzi viacnásobným nedostatkom odôvodnenia, ktorý Všeobecný súd konštatoval, a touto škodou. Na druhej strane, keďže Všeobecný súd nepreskúmal vplyv zjavne nesprávnych posúdení konštatovaných v bodoch 91 a 102 napadnutého rozsudku na konečný výsledok postupu zadávania zákazky, nedostatočne odôvodnil záver uvedený v bode 144 uvedeného rozsudku, že medzi týmito nesprávnymi posúdeniami a uvedenou škodou existuje príčinná súvislosť.

79      V rámci druhej časti svojho štvrtého odvolacieho dôvodu EUIPO tvrdí, že napadnutý rozsudok je poznačený nedostatkom odôvodnenia, keďže obsahuje rozpor medzi dôvodmi uvedenými v bodoch 144, 146 a 150 tohto rozsudku na jednej strane a bodom 2 výroku uvedeného rozsudku na druhej strane. Zatiaľ čo v týchto dôvodoch je škoda spôsobená spoločnosti European Dynamics Luxembourg označená ako strata možnosti umiestniť sa na prvom alebo druhom mieste v mechanizme zostupného poradia, podľa výroku je Únia povinná nahradiť škodu spôsobenú z dôvodu straty príležitosti uzavrieť rámcovú zmluvu v postavení prvej zmluvnej strany.

80      V tretej časti svojho štvrtého odvolacieho dôvodu EUIPO tvrdí, že bod 2 výroku napadnutého rozsudku obsahuje vecnú nesprávnosť, keďže povinnosť nahradiť škodu spôsobenú spoločnosti European Dynamics Luxembourg nie je uložená EUIPO, ale Únii. Podľa článku 115 a článku 118 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 sa však taká povinnosť mala uložiť EUIPO.

81      European Dynamics Luxembourg a i. na úvod uvádzajú, že v napadnutom rozsudku bolo z právneho hľadiska dostatočne preukázané splnenie podmienok umožňujúcich vznik zodpovednosti Únie. Ďalej tvrdia, že tu neexistuje žiadny rozpor medzi bodmi 144, 146 a 150 napadnutého rozsudku na jednej strane a druhým bodom výroku na druhej strane, pretože na účely náhrady škodu, ktorá im bola spôsobená z dôvodu straty príležitosti, treba vziať do úvahy úplný rozsah toho, čo táto strata príležitosti mohla zahŕňať, konkrétne príležitosť spoločnosti European Dynamics Luxembourg byť prvou zmluvnou stranou podľa mechanizmu zostupného poradia. A napokon zmienka o Únii v bode 2 výroku napadnutého rozsudku nie je nesprávna, keďže Únia je celkovo zodpovedná za nezákonné konanie svojich inštitúcií a orgánov.

 Posúdenie Súdnym dvorom

82      Na prvom mieste treba preskúmať tvrdenie EUIPO predložené subsidiárne v rámci prvej časti jeho štvrtého odvolacieho dôvodu.

83      Vo svojom tvrdení EUIPO v podstate tvrdí, že v napadnutom rozsudku nebola existencia príčinnej súvislosti medzi zjavne nesprávnym posúdením konštatovaným Všeobecným súdom v súvislosti s druhým kritériom hodnotenia a údajnou škodou spoločnosti European Dynamics Luxembourg vyplývajúcou zo straty príležitosti ani preukázaná, ani odôvodnená.

84      Toto tvrdenie treba v rámci okolností prejednávanej veci považovať za opodstatnené.

85      Po prvé, ako sa už totiž konštatovalo v bode 36 tohto rozsudku, body 53, 91 a 96 napadnutého rozsudku sú poznačené nesprávnym právnym posúdením, takže Všeobecný súd nemusel preukazovať žiadnu protiprávnosť vyplývajúcu z porušenia zásad rovnosti príležitostí a transparentnosti, ani zo zjavne nesprávneho posúdenia v súvislosti s prvým kritériom hodnotenia.

86      Po druhé Všeobecný súd v bode 143 napadnutého rozsudku rozhodol, že nebolo možné uznať existenciu príčinnej súvislosti medzi ním konštatovaným nedostatkom odôvodnenia a škodou, ktorej sa domáhajú European Dynamics Luxembourg a i.

87      Vznik zodpovednosti Únie pritom predpokladá existenciu príčinnej súvislosti len medzi vecnou protiprávnosťou, ktorou je poznačené posúdenie tejto ponuky spoločnosti European Dynamics Luxembourg, konštatovanou v bode 102 uvedeného rozsudku, a dotknutou stratou príležitosti.

88      V napadnutom rozsudku pritom Všeobecný súd z právneho hľadiska nepreukázal dostatočne túto príčinnú súvislosť. Všeobecný súd konkrétne nekonštatoval, či a v akom rozsahu by European Dynamics Luxembourg bola zaradená na prvé miesto a bola by jej pridelená zákazka, vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci a v prípade neexistencie chýb, ktorých sa dopustil EUIPO.

89      Z toho vyplýva, že vzhľadom na to, že jedna z podmienok potrebných pre vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie nebola splnená, návrhu spoločnosti European Dynamics Luxembourg a i. na náhradu škody nemohol Všeobecný súd vyhovieť.

90      Prvá časť štvrtého odvolacieho dôvodu EUIPO je preto dôvodná.

91      Vzhľadom na to, že táto časť štvrtého odvolacieho dôvodu je dôvodná, netreba preskúmať druhú a tretiu časť tohto odvolacieho dôvodu.

 O čiastočnom zrušení napadnutého rozsudku

92      Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že napadnutý rozsudok je poznačený nesprávnym právnym posúdením v jeho bodoch 53, 91 a 96 v rozsahu, v akom Všeobecný súd vyhovel druhej výhrade druhého žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní týkajúcej sa prvého kritéria hodnotenia a deviatej výhrade prvej časti tretieho žalobného dôvodu týkajúcej sa tohto kritéria hodnotenia.

93      Ako pritom vyplýva z bodu 136 napadnutého rozhodnutia, Všeobecný súd odôvodnil zrušenie sporného rozhodnutia uvedené v bode 1 jeho výroku na základe všetkých protiprávnosti, ktoré konštatoval a ktorými je poznačené posúdenie dotknutej ponuky z hľadiska prvého a druhého kritéria hodnotenia. Aj keby konštatovania Všeobecného súdu uvedené v bodoch 53, 91 a 96 napadnutého rozsudku nestačili na odôvodnenie zrušenia sporného rozhodnutia, protiprávnosti konštatované Všeobecným súdom v bodoch 86, 89, 95, 102 a 135 napadnutého rozsudku, ako to uviedol generálny advokát v bode 111 svojich návrhov, stačia na zrušenie tohto rozhodnutia Všeobecným súdom. Z toho vyplýva, že bod 1 výroku napadnutého rozsudku netreba zrušiť.

94      Na druhej strane treba zrušiť bod 2 výroku napadnutého rozsudku, ktorý sa týka uloženia povinnosti Únii nahradiť škodu spôsobenú spoločnosti European Dynamics Luxembourg z dôvodu straty jej príležitosti uzavrieť zmluvu v postavení prvej zmluvnej strany podľa mechanizmu zostupného poradia v rozsahu, v akom bola prvá časť štvrtého odvolacieho dôvodu vyhlásená za dôvodnú.

95      Vzhľadom na toto zrušenie napadnutého rozsudku sa musia zrušiť aj body 4 a 5 jeho výroku týkajúce sa určenia výšky náhrady škody.

96      Za týchto okolností treba zrušiť aj bod 6 výroku napadnutého rozsudku týkajúci sa trov konania.

 O žalobách na Všeobecnom súde

97      V súlade s článkom 61 prvým odsekom druhou vetou Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže tento súd v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje.

98      Tak je to aj v prejednávanej veci. Treba preto preskúmať návrh na náhradu škody, ktorý European Dynamics Luxembourg a i. predložili v rámci tejto žaloby a ktorým žiadajú náhradu škody, ktorá im vznikla z dôvodu straty príležitosti spoločnosti European Dynamics Luxembourg uzavrieť rámcovú zmluvu v postavení prvej zmluvnej strany podľa mechanizmu zostupného poradia.

99      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na základe ustálenej judikatúry je vznik mimozmluvnej zodpovednosti EUIPO podriadený splneniu všetkých podmienok, konkrétne podmienky protiprávnosti konania, podmienky skutočnej existencie škody a existencie príčinnej súvislosti medzi vytýkaným konaním a údajnou škodou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2014, Nikolaou/Dvor audítorov, C‑220/13 P, EU:C:2014:2057, bod 52 a citovanú judikatúru). Z judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že na to, aby mohla vzniknúť mimozmluvná zodpovednosť Únie, musí byť škoda skutočná a určitá a musí vyplývať dostatočne priamym spôsobom z protiprávneho konania inštitúcií (rozsudok z 30. mája 2017, Safa Nicu Sepahan/Rada, C‑45/15 P, EU:C:2017:402, bod 61 a citovaná judikatúra).

100    V každom prípade z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že účastníkovi konania, ktorý sa dovoláva vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie, prináleží, aby predložil presvedčivé dôkazy tak o existencii, ako aj o rozsahu škody, ktorú uplatňuje, ako aj o existencii dostatočne priamej príčinnej súvislosti medzi predmetným konaním inštitúcie a údajnou škodou (rozsudok z 30. mája 2017, Safa Nicu Sepahan/Rada, C‑45/15 P, EU:C:2017:402, bod 62 a citovaná judikatúra).

101    V tejto súvislosti treba konštatovať, že sa zdá, že z výkladu návrhu na začatie konania pred Všeobecným súdom vyplýva, že zjavne nezodpovedá požiadavkám stanoveným touto judikatúrou. European Dynamics Luxembourg a i. totiž okrem iného žiadali aj náhradu ušlého hrubého zisku, ktorý by European Dynamics Luxembourg mohla získať, keby jej bola pridelená dotknutá zákazka, pričom sa obmedzili len na tvrdenie, že „pridelenie dotknutej zákazky jej bolo nezvratne zamietnuté“. Nijako však nepodložili, či a v akom rozsahu by European Dynamics Luxembourg bola zaradená na prvé miesto a bola by jej zákazka pridelená, vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci a v prípade neexistencie chýb, ktorých sa dopustil EUIPO. Nepreukázali ani skutočnú existenciu škody a ani príčinnú súvislosť medzi vytýkaným konaním a údajnou škodou.

102    V každom prípade sa tento návrh na náhradu škody môže oprieť len o protiprávnosť, ktorej sa dopustil EUIPO pri posúdení druhého kritéria hodnotenia, ktorá sa konštatovala v bode 102 napadnutého rozsudku. Aj keby pritom ponuka European Dynamics Luxembourg získala plný počet bodov, ktoré boli k dispozícii podľa uvedeného kritéria hodnotenia, nebola by zaradená vyššie. Táto ponuka síce získala najvyšší možný počet bodov podľa druhého kritéria hodnotenia, ale získala nižší konečný počet bodov ako ponuky zaradené na prvé a druhé miesto.

103    Za týchto okolností sa návrh na náhradu škody, ktorý predložili European Dynamics Luxembourg a i., zamieta.

 O trovách

104    Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné alebo ak je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci, rozhodne aj o trovách konania.

105    Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Na základe článku 138 ods. 3 toho istého rokovacieho poriadku ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania.

106    Vzhľadom na to, že sa čiastočne vyhovelo odvolaniu EUIPO a čiastočne sa toto odvolanie zamietlo, treba rozhodnúť, že EUIPO a European Dynamics Luxembourg a i. znášajú svoje vlastné trovy konania súvisiace s týmto odvolaním.

107    Pokiaľ ide o trovy konania súvisiace s prvostupňovým konaním, vzhľadom na to, že žalobe sa čiastočne vyhovelo a čiastočne sa zamietla, treba rozhodnúť, že EUIPO a European Dynamics Luxembourg a i. znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

1.      Rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie zo 7. októbra 2015, European Dynamics Luxembourg a i./ÚHVT (T299/11, EU:T:2015:757), sa zrušuje v rozsahu, v akom

–        sa v bode 2 jeho výroku uložila Európskej únii povinnosť nahradiť škodu, ktorá bola spôsobená spoločnosti European Dynamics Luxembourg SA z dôvodu straty príležitosti uzavrieť rámcovú zmluvu v postavení prvej zmluvnej strany podľa zostupného mechanizmu, a

–        sa v bodoch 4 a 5 jeho výroku rozhodlo, že účastníci konania zašlú Všeobecnému súdu spoločne dohodnutú výšku náhrady škody alebo v prípade, že k dohode nedôjde, zašlú Všeobecnému súdu svoje návrhy.

2.      Odvolanie sa vo zvyšnej časti zamieta.

3.      Návrh na náhradu škody, ktorý podali European Dynamics Luxembourg SA, Evropaïki Dynamiki – Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE a European Dynamics Belgium SA vo veci T299/11, sa zamieta.

4.      Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), European Dynamics Luxembourg SA, Evropaïki Dynamiki – Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE a European Dynamics Belgium SA znášajú svoje vlastné trovy konania súvisiace s odvolacím konaním a prvostupňovým konaním.

Podpisy


*      Jazyk konania: angličtina.