Žaloba podaná 10. augusta 2020 – Banco Cooperativo Español/SRB

(vec T-499/20)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Banco Cooperativo Español, SA (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: D. Sarmiento Ramírez-Escudero, J. Beltrán de Lubiano Sáez de Urabain a P. Biscari García, advokáti)

Žalovaný: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

určil neuplatniteľnosť článku 5 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63    ;

určil neplatnosť napadnutého rozhodnutia pre rozpor s článkom 103 ods. 2 smernice 2014/59 a s článkom 70 nariadenia 806/2014, vykladaného z hľadiska článku 16 Charty základných práv Európskej únie a zásady proporcionality.

v každom prípade určil, že napadnuté rozhodnutie nemôže mať retroaktívne účinky odo dňa prijatia rozhodnutia z roku 2016 a z tohto dôvodu zrušil článok 3 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom vyvoláva takéto účinky;

v každom prípade uložil SRB povinnosť nahradiť škodu spôsobenú BCE:

vo výške zodpovedajúcej úrokom z omeškania zo sumy zaplatenej v roku 2016 za obdobie od 23. júna 2016 do dátumu, keď SRB vyplatí splatné sumy, vypočítané na základe príslušnej úrokovej sadzby ECB pre refinančné operácie (v súčasnosti 0 %), zvýšenej o 3,5 percentuálneho bodu;

subsidiárne k bodu a) a len v prípade, ak Všeobecný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie je z vecného hľadiska v súlade s právom, ale že nemôže vyvolávať retroaktívne účinky, vo výške zodpovedajúcej úrokom z omeškania zo sumy zaplatenej v roku 2016 za obdobie od 23. júna 2016 do 19. marca 2020, t. j. dátumu, od ktorého napadnuté rozhodnutie vyvoláva účinky, vypočítaným na základe príslušnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky pre refinančné operácie (v súčasnosti 0 %), zvýšenej o 3,5 percentuálneho bodu;

subsidiárne k bodom a) alebo b), vo výške zodpovedajúcej ziskovosti, ktorú by ECB bola dosiahla, keby v aukcii zo 16. júna 2016 získala španielske štátne dlhopisy na 10 rokov, v sume zodpovedajúcej vopred vyberaného príspevku za rok 2016, počítanej od 23. júna 2016 do dátumu, keď SRB vyplatí splatnú sumu (alebo v prípade, že Všeobecný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie je z vecného hľadiska v súlade s právom, ale nevyvoláva retroaktívne účinky, do 19. marca 2020);

v každom prípade uložil Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba je podaná proti rozhodnutiu Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (ďalej len „SRB“) z 19. marca 2020 o výpočtu vopred vyberaných príspevkov do Jednotného fondu pre riešenie krízových situácií (SRB/ES/2020/16) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalobkyňa spresňuje, že SRB mala v úmysle stanoviť, že napadnuté rozhodnutie bude mať retroaktívny účinok, pričom dátum účinku tohto rozhodnutia stanovil na 15. apríla 2016, t. j. dátum, keď bolo prijaté prvé rozhodnutie o vopred vyberaných príspevkoch za rok 2016.

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na námietke nezákonnosti na základe článku 277 ZFEÚ, aby Všeobecný súd určil neuplatniteľnosť článku 5 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2005, s. 44).

Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že citovaný článok delegovaného nariadenia je v rozpore:

s článkom 103 ods. 7 smernice 2014/59, keďže zavádza taký systém výpočtu, ktorý požaduje od inštitúcie s konzervatívnym rizikovým profilom vopred vyberaný príspevok zodpovedajúci inštitúcii s vysokým rizikovým profilom;

s článkom 16 Charty základných práv Európskej únie, keďže neodôvodnene obmedzuje základné právo žalobkyne na slobodu podnikania, a

so zásadou proporcionality, keďže nezohľadňuje dvojaké započítanie niektorých pasív žalobkyne, a vedie tak k zjavne neodôvodnenému a neprimeranému obmedzeniu.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 103 ods. 2 druhého pododseku smernice 2014/59 a článku 70 nariadenia č. 806/2014, vykladanými z hľadiska článku 16 Charty a zásady proporcionality.

-    Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že dôvody neuplatniteľnosti článku 5 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 jasne preukazujú potrebu prispôsobiť jej rizikový profil prevádzkových osobitnostiam družstevnej sústavy, na čele ktorej stojí, ako to vyžadujú uvedené články. Preto a vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie, ktorého obsah zodpovedá striktnému a doslovnému uplatneniu ustanovenia, ktoré inak nezohľadňuje uvedený rizikový profil žalobkyne, je potrebné domnievať sa, že je v rozpore s článkom 103 ods. 2 druhým pododsekom smernice 2014/59 a najmä nariadením č. 806/2014, ktorého článok 70 týkajúci sa vopred vyberaného príspevku, odkazuje na ustanovenie smernice 2014/59 a predpisy, ktoré ho vykonávajú.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej nemožno stanoviť, že rozhodnutie bude mať retroaktívnu účinnosť,

žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s judikatúrou, pretože

ciele, ktoré SRB uvádza k odôvodneniu retroaktívneho uplatnenia napadnutého rozhodnutia, nie sú ciele všeobecného záujmu spôsobilé odôvodniť odchýlku od všeobecnej zásady, že akty Únie nemajú retroaktívnu účinnosť;

retroaktívna účinnosť v každom prípade nie je zásadná ani nevyhnutná k dosiahnutiu uvedených cieľov, keďže existujú iné, pre dotknuté strany menej zaťažujúce možnosti zabezpečujúce ich dosiahnutie, a

boli zmarené legitímne očakávania žalobkyne, keďže SRB konal v rozpore s účinkami uvedenými v rozsudku Všeobecného súdu vo veci T-323/16.

Štvrtý žalobný dôvod založený na mimozmluvnej zodpovednosti SRB podľa článku 268 a 340 ZFEÚ a článku 87 ods. 3 nariadenia č. 806/2014 za bezdôvodné obohatenie.

Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že SRB jej musí nahradiť škodu z dôvodu mimozmluvnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie zodpovedajúce úrokom za obdobie od vopred zaplateného príspevku za rok 2016 – ktoré po zrušení rozhodnutia z roku 2016 v konaní vo veci T-323/16 stratilo základ v podobe rozhodnutia SRB – do konečného zaplatenia alebo subsidiárne do dátumu napadnutého rozhodnutia.

____________