Language of document : ECLI:EU:T:2015:215

Vec T‑359/12

Louis Vuitton Malletier

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

„Ochranná známka Spoločenstva – Konanie o vyhlásenie neplatnosti – Obrazová ochranná známka Spoločenstva zobrazujúca hnedo‑béžový šachovnicový vzor – Absolútny dôvod zamietnutia – Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti – Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním – Článok 7 ods. 1 písm. b) a článok 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 207/2009 – Článok 52 ods. 1 a 2 nariadenia č. 207/2009“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (druhá komora) z 21. apríla 2015

1.      Ochranná známka Spoločenstva – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Spoločenstva – Absolútne dôvody zamietnutia – Ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť – Trojrozmerné ochranné známky tvorené tvarom výrobku – Rozlišovacia spôsobilosť – Kritériá posúdenia

[Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 7 ods. 1 písm. b)]

2.      Ochranná známka Spoločenstva – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Spoločenstva – Absolútne dôvody zamietnutia – Ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť – Obrazová ochranná známka tvorená dvojrozmerným vyobrazením výrobku – Rozlišovacia spôsobilosť – Kritériá posúdenia

[Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 7 ods. 1 písm. b)]

3.      Ochranná známka Spoločenstva – Vzdanie sa, výmaz a neplatnosť – Absolútne dôvody neplatnosti – Zápis v rozpore s článkom 7 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 207/2009 – Námietka – Nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti používaním – Obrazová ochranná známka zobrazujúca hnedo‑béžový šachovnicový vzor

[Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 7 ods. 1 písm. d) a článok 52]

4.      Ochranná známka Spoločenstva – Rozhodnutia Úradu – Zásada rovnosti zaobchádzania – Zásada riadnej správy vecí verejných – Predchádzajúca rozhodovacia prax Úradu – Zásada zákonnosti

5.      Ochranná známka Spoločenstva – Procesné ustanovenia – Preskúmanie skutočností ex offo – Konanie o vyhlásenie neplatnosti týkajúce sa absolútnych dôvodov zamietnutia – Skúmanie obmedzené na uvedené dôvody

(Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 7 ods. 1, články 52 a 55, článok 57 ods. 1 a článok 76 ods. 1)

6.      Ochranná známka Spoločenstva – Vzdanie sa, výmaz a neplatnosť – Absolútne dôvody neplatnosti – Zápis v rozpore s článkom 7 ods. 1 písm. b) až d) nariadenia č. 207/2009 – Námietka – Nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti používaním – Podmienky

[Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 7 ods. 1 písm. b) až d), článok 7 ods. 3, článok 52 ods. 2 a článok 165 ods. 1 a 4]

7.      Ochranná známka Spoločenstva – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Spoločenstva – Absolútne dôvody zamietnutia – Ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť – Námietka – Nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti používaním – Ochranná známka, ktorá nemá rozlišovaciu spôsobilosť v celej Únii

(Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 1 ods. 1 a článok 7 ods. 3)

1.      Kritériá posudzovania rozlišovacej spôsobilosti trojrozmerných ochranných známok tvorených vzhľadom samotného výrobku sa nelíšia od kritérií uplatniteľných na iné kategórie ochranných známok.

V rámci uplatnenia týchto kritérií je však potrebné zohľadniť skutočnosť, že vnímanie priemerným spotrebiteľom nie je nevyhnutne rovnaké v prípade trojrozmernej ochrannej známky, ktorú tvorí vzhľad samotného výrobku, a v prípade slovnej alebo obrazovej ochrannej známky pozostávajúcej z označenia nezávislého od vzhľadu výrobkov, ktoré označuje.

V skutočnosti priemerní spotrebitelia nemajú pri absencii akéhokoľvek grafického alebo slovného prvku vo zvyku posudzovať pôvod výrobkov na základe ich tvaru alebo tvaru ich balenia a mohlo by byť náročnejšie stanoviť rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k takejto trojrozmernej ochrannej známke ako vo vzťahu k slovnej alebo obrazovej ochrannej známke.

Navyše čím viac sa tvar, ktorý je prihlasovaný ako ochranná známka, približuje najpravdepodobnejšiemu tvaru predmetného výrobku, tým je pravdepodobnejšie, že nemá rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva. Za týchto podmienok jedine ochranná známka, ktorá sa výrazne líši od normy alebo zvykov odvetvia, čím je spôsobilá plniť svoju základnú funkciu označenia pôvodu, nie je zbavená rozlišovacej spôsobilosti v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia č. 207/2009.

(pozri body 20 – 23)

2.      Judikatúra týkajúca sa posúdenia rozlišovacej spôsobilosti trojrozmerných ochranných známok, ktoré sú tvorené vzhľadom samotného výrobku, platí rovnako, ak je sporná ochranná známka obrazovou ochrannou známkou tvorenou dvojrozmerným vyobrazením predmetného výrobku. V takom prípade totiž ochranná známka nespočíva ani v označení nezávislom od vzhľadu výrobkov, ktoré označuje.

To platí tiež pre obrazovú ochrannú známku tvorenú časťou tvaru výrobku, ktorý označuje, v rozsahu, v akom ju príslušná skupina verejnosti vníma okamžite a bez osobitnej úvahy skôr ako vyobrazenie zvlášť zaujímavého alebo pútavého detailu predmetného výrobku, a nie ako označenie jeho obchodného pôvodu.

(pozri body 24, 25)

3.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 35 – 45, 104, 120)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 47 – 51)

5.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 58 – 62)

6.      Podľa článku 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva absolútny dôvod uvedený v článku 7 ods. 1 písm. b) rovnakého nariadenia nebráni zápisu ochrannej známky, ak táto nadobudne rozlišovaciu spôsobilosť pre výrobky alebo služby, o ktorých zápis sa žiada, v dôsledku jej používania.

Rovnako článok 52 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 najmä stanovuje, že ak bola ochranná známka zapísaná v rozpore s článkom 7 ods. 1 písm. b), nemôže byť vyhlásená za neplatnú, ak svojím používaním nadobudla po svojom zápise rozlišovaciu spôsobilosť pre výrobky alebo služby, pre ktoré bola zapísaná.

V súlade s ustanoveniami článku 165 ods. 1 a 4 nariadenia č. 207/2009 sa má dôkaz o rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním vzťahovať len na štáty, ktoré boli členmi Únie v okamihu podania prihlášky na zápis spornej ochrannej známky.

Označenie bez vnútornej rozlišovacej spôsobilosti, ktoré z dôvodu používania, ku ktorému došlo pred podaním prihlášky navrhujúcej jeho zápis ako ochrannej známky Spoločenstva, nadobudlo takúto spôsobilosť pre výrobky alebo služby uvedené v prihláške, je totiž možné zapísať podľa článku 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009, ak nejde o ochrannú známku „zapísanú v rozpore s ustanoveniami článku 7“. Článok 52 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 nie je teda v takomto prípade vôbec relevantný. Toto posledné uvedené ustanovenie sa skôr týka ochranných známok, ktorých zápis bol v rozpore s dôvodmi zamietnutia uvedenými v článku 7 ods. 1 písm. b) až d) nariadenia č. 207/2009 a ktoré by v prípade neexistencie takéhoto ustanovenia museli byť zrušené podľa článku 52 ods. 1 nariadenia č. 207/2009. Cieľom článku 52 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 je práve ponechať zápis tých z týchto ochranných známok, ktoré z dôvodu ich používania nadobudli medzitým, teda po ich zápise, rozlišovaciu spôsobilosť, pokiaľ ide o výrobky alebo služby, pre ktoré boli zapísané, napriek tomu, že tento zápis bol v okamihu, keď k nemu došlo, v rozpore s článkom 7 nariadenia č. 207/2009.

(pozri body 79 – 82)

7.      Podľa článku 1 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva má táto ochranná známka „jednotný charakter“, čo so sebou prináša, že „má rovnaké účinky v celom Spoločenstve“. Z jednotného charakteru ochrannej známky Spoločenstva vyplýva, že na to, aby mohlo byť označenie zapísané, musí mať rozlišovaciu spôsobilosť v celej Únii. Podľa článku 7 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 sa tak zápis ochrannej známky musí zamietnuť, ak ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť v časti Únie.

Článok 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 umožňujúci zápis označení, ktoré nadobudli rozlišovaciu spôsobilosť používaním, treba chápať s prihliadnutím na tieto požiadavky. Preto sa musí takáto spôsobilosť nadobudnutá používaním preukázať na celom území, na ktorom ochranná známka nemala takúto rozlišovaciu spôsobilosť ab initio.

Z vyššie uvedeného nevyhnutne vyplýva, že ak nemá sporná ochranná známka rozlišovaciu spôsobilosť v celej Únii, dôkaz o rozlišovacej spôsobilosti, ktorú uvedená ochranná známka nadobudla, musí byť predložený pre každý z členských štátov.

Je pravda, že Súdny dvor sa domnieval, že aj keď je pravda, že to, či ochranná známka získala rozlišovaciu spôsobilosť používaním, sa musí preukázať v tej časti Únie, v ktorej táto ochranná známka nemala takúto povahu ab initio, bolo by nadmerné vyžadovať, aby dôkaz o takomto získaní rozlišovacej spôsobilosti bol predložený pre každý členský štát jednotlivo.

Je však potrebné uviesť, že Súdny dvor sa neodklonil od svojej judikatúry, keď pripomínal judikatúru, podľa ktorej mohla byť ochranná známka zapísaná len vtedy, ak sa predložil dôkaz, že používaním, ktorého bola predmetom, nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť v časti Únie, v ktorej nemala takúto rozlišovaciu spôsobilosť ab initio, a že by to malo byť v celej Únii.

(pozri body 84, 85, 91 – 93)