Odvolanie podané 6. decembra 2011: Carlo De Nicola proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 28. septembra 2011 vo veci F-13/10, De Nicola/EIB
(vec T-618/11 P)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Odvolateľ: Carlo De Nicola (Strassen, Luxembursko) (v zastúpení: L. Isola, advokát)
Ďalší účastník konania: Európska investičná banka
Návrhy
Odvolateľ navrhuje, aby Všeobecný súd:
zrušil:
opatrenie z 23. septembra 2009 v rozsahu, v akom odvolací výbor zamietol odvolanie odvolateľa proti hodnotiacej správe za rok 2008, ako aj s tým súvisiace akty,
hodnotiacu správu za rok 2008 v celom rozsahu,
povýšenia, o ktorých sa rozhodlo 18. marca 2009,
všetky súvisiace akty, nasledujúce aj základné, vrátane praktického sprievodcu riaditeľstva ľudských zdrojov (na prvom stupni obmedzil odvolateľ svoj návrh na ich neuplatnenie),
zaviazal EIB na náhradu utrpenej nemajetkovej a majetkovej ujmy, na náhradu trov konania, na zaplatenie úrokov a valorizácie uznanej pohľadávky,
zaviazal EIB na náhradu trov konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Toto odvolanie smeruje proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 28. septembra 2011, ktorým bola zamietnutá žaloba podaná odvolateľom, ktorá mala za cieľ po prvé zrušenie rozhodnutia odvolacieho výboru Európskej investičnej banky z 23. septembra 2009, po druhé zrušenie jeho hodnotiacej správy za rok 2008, po tretie zrušenie rozhodnutí o povýšení z 18. marca 2009, po štvrté zrušenie rozhodnutia o zamietnutí povýšenia a po piate zaviazanie banky na náhradu nemajetkovej a vecnej ujmy, ktoré údajne utrpel.
Na podporu svojho odvolania odvolateľ uvádza:
A. O návrhu na zrušenie
1. Odvolateľ namieta proti skutočnosti, že Súd pre verejnú službu zjavne opomenul rozhodnúť o návrhu na zrušenie rozhodnutia odvolacieho výboru, ktoré je uvedené v jeho osobnom spise a mohlo by mať vplyv na jeho budúci služobný postup.
2. Podľa odvolateľa, keďže napadol dva samostatné akty prostredníctvom odlišných dôvodov, Súd pre verejnú službu nemôže zákonne odmietnuť rozhodnúť, a to tým menej, keď sa vezme do úvahy, že jednak tento istý súd vždy vylučoval odvodenú neplatnosť (neplatnosť vzťahujúcu sa na súvisiace, následné a základné akty, ktoré nie sú autonómne, ale sú úzko späté s aktmi vyhlásenými za neplatné alebo neúčinné), a jednak, že Carlo De Nicola má tiež zjavný záujem na tom, aby znova rozhodol odvolací výbor, ktorý je orgánom rozhodujúcim o odvolaní z vecného hľadiska a môže na rozdiel od Všeobecného súdu dokonca nahradiť svojím vlastným posúdením posúdenie jeho nadriadených.
3. Čo sa týka žaloby smerujúcej proti hodnotiacej správe, odvolateľ vytýka Súdu pre verejnú službu, že najskôr nezákonne ex offo odmietol zohľadniť opakové a podložené trýznenie, ktoré znášal v priebehu daného roka, čím obrátil dôkazné bremeno a opomenul rozhodnúť o skoro všetkých jeho námietkach: neposúdenie určitých prác vzhľadom na nevhodné ciele, nezohľadnenie výnimočnej iniciatívy preukazujúce nedostatok dobrej viery jeho hodnotiteľa, atď.
4. Namieta tiež proti nesprávnemu odôvodneniu, často po skreslení návrhu, ako aj proti tomu, že sa nerozhodlo o dôvodoch nezákonnosti "praktického sprievodcu hodnotiacej správy", ktorý neslúži na povyšovanie "najlepších", ale "priateľov", a na zamedzenie preskúmania súdom, a to tým, že relatívnu povahu ročného hodnotenia zmenil na absolútnu bez toho, aby spresnil podmienky na to, aby konkrétny výkon bol výborný, veľmi dobrý, v súlade s očakávaniami alebo nedostatočný.
5. Nakoniec odvolateľ namieta proti neuvedeniu kritérií používaných na účely výkladu návrhu, ktorý podal na odvolací výbor na účely vylúčenia, že napadnutím svojho nepovýšenia nezamýšľal napadnúť povýšenia, o ktorých rozhodla EIB a boli podložené dokumentmi.
B. O návrhu na náhradu škody
6. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej a majetkovej ujmy vyplývajúcej z nezákonného správania banky, Carlo De Nicola opätovne vytýka, že odôvodnenie výroku zo strany Súdu pre verejnú službu je neprípustné, keďže najskôr zúžil žalobu na základe námietok, ktoré EIB neuplatnila, a následne ju zamietol z dôvodu iného prebiehajúceho konania, ktorého návrh na začatie vzala EIB späť a ktoré už neexistuje, keďže sa nepreukázalo, že procesný poriadok neobsahuje nijaké ustanovenie o prekážke litis pendencia a tiež preto, že údajne podobné konanie prebiehalo na inej úrovni súdu.
7. Carlo De Nicola tiež namieta proti tomu, že sa nerozhodlo o návrhu na uplatnenie premlčacích lehôt stanovených jeho vnútroštátnym právom, a to z dôvodu, že jeho pracovná zmluva je vyhotovená na základe súkromného práva a že vzhľadom na to, že je slabšou zmluvnou stranou, má právo na uplatnenie výhodnejšej právnej normy.
8. Nakoniec napáda nesprávnosť predpokladu, z ktorého vychádzal Súd pre verejnú službu, a síce, že zamýšľal napadnúť nezákonné správanie svojho zamestnávateľa, pričom sa súd pokúšal nájsť nezákonný akt domnievajúc sa, že môže na jeho pracovnú zmluvu podľa súkromného práva uplatniť ustanovenia, ktoré sa však výslovne týkajú zamestnancov vo verejnej službe.
____________