Vec C‑301/22
Peter Sweetman
proti
An Bord Pleanála
a
Ireland a Attorney General
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court (Vyšší súd, Írsko)]
Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 25. apríla 2024
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Smernica 2000/60/ES – Rámec pre politiku Únie v oblasti vodného hospodárstva – Článok 4 ods. 1 písm. a) – Environmentálne ciele týkajúce sa povrchových vôd – Povinnosť členských štátov nepovoliť projekt, ktorý môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody – Článok 5 a príloha II – Charakterizovanie typov útvarov povrchovej vody – Článok 8 a príloha V – Klasifikácia stavu povrchových vôd – Článok 11 – Program opatrení – Projekt odberu vody z jazera s plochou menšou ako 0,5 km²“
1. Životné prostredie – Politika Únie v oblasti vodného hospodárstva – Smernica 2000/60 – Povinnosť ustanoviť typovo špecifické referenčné podmienky pre typy útvarov povrchovej vody – Rozsah – Jazerá s malou plochou – Vylúčenie
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60, článok 5 ods. 1 prvá zarážka a príloha II)
(pozri body 26 – 31, 41, bod 1 výroku)
2. Životné prostredie – Politika Únie v oblasti vodného hospodárstva – Smernica 2000/60 – Povinnosť vytvoriť programy pre monitorovanie stavu povrchových vôd – Rozsah – Jazerá s malou plochou – Vylúčenie
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60, článok 8 a prílohy II a V)
(pozri body 32 – 41, bod 1 výroku)
3. Životné prostredie – Politika Únie v oblasti vodného hospodárstva – Smernica 2000/60 – Environmentálne ciele týkajúce sa povrchových vôd – Povinnosť vykonať opatrenia potrebné na zlepšenie stavu útvarov povrchovej vody a zabránenie ich zhoršeniu – Žiadosť o povolenie projektu, ktorý môže mať vplyv na jazero s malou plochou – Povinnosť príslušných orgánov posúdiť vplyv takéhoto projektu na iné útvary povrchovej vody – Rozsah
[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60, článok 4 ods. 1 písm. a)]
(pozri body 45, 48 – 61, 69, bod 2 výroku)
4. Životné prostredie – Politika Únie v oblasti vodného hospodárstva – Smernica 2000/60 – Environmentálne ciele týkajúce sa povrchových vôd – Povinnosť vykonať opatrenia potrebné na zlepšenie stavu útvarov povrchovej vody a zabránenie ich zhoršeniu – Žiadosť o povolenie projektu, ktorý môže mať vplyv na jazero s malou plochou – Povinnosť príslušných orgánov zabezpečiť zlučiteľnosť projektu s programom opatrení vypracovaným pre dotknuté správne územie povodia – Rozsah
[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60, článok 4 ods. 1 písm. a) a článok 11]
(pozri body 62 – 69, bod 2 výroku)
Zhrnutie
Súdny dvor, na ktorý podal High Court (Vyšší súd, Írsko) návrh na začatie prejudiciálneho konania, spresňuje environmentálne povinnosti členských štátov podľa smernice 2000/60(1) vo vzťahu k jazerám s malou plochou nachádzajúcim sa na ich územiach.
V júli 2018 An Bord Pleanála (Agentúra územného plánovania, Írsko) povolila stavebný projekt, ktorého cieľom bolo umožniť odber sladkej vody z jazera s plochou 0,083 km², ktoré sa nachádza v grófstve Galway (Írsko).
Rozsudkom z 15. januára 2021 Vyšší súd zrušil toto rozhodnutie o povolení z dôvodu, že Environmental Protection Agency (Agentúra na ochranu životného prostredia, Írsko; ďalej len „EPA“) nevykonala klasifikáciu ekologického stavu dotknutého jazera, ako to vyžaduje smernica 2000/60.
Po vyhlásení tohto rozsudku si jeden účastník konania pred Vyšším súdom vyžiadal stanovisko EPA. V odpovedi na túto žiadosť sa tento súd domnieval, že predmetné jazero nepredstavuje vodný útvar, na ktorý sa vzťahuje smernica 2000/60.
Keďže sa Vyšší súd domnieval, že toto stanovisko môže ovplyvniť výsledok veci, rozhodol sa obnoviť toto konanie a položiť Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa povinností členských štátov podľa smernice 2000/60, pokiaľ ide o charakteristiku a klasifikáciu stavu jazier s malou plochou, ako aj podmienok povolenia pre projekt, ktorý môže mať vplyv na jazero s malou plochou, ktoré nebolo predmetom ani charakteristiky, ani klasifikácie jeho stavu podľa tejto smernice.
Posúdenie Súdnym dvorom
V prvom rade, pokiaľ ide o povinnosť členských štátov charakterizovať jazerá a klasifikovať ich ekologický stav, Súdny dvor pripomenul, že s cieľom zabezpečiť zachovanie alebo obnovenie dobrého stavu povrchovej vody, smernica 2000/60 stanovuje niekoľko ustanovení, ktoré vytvárajú komplexný proces, ktorý obsahuje viacero podrobne upravených etáp, s cieľom umožniť členským štátom vykonať potrebné opatrenia podľa osobitnej povahy a vlastností vodných útvarov identifikovaných na ich územiach.
Pokiaľ ide konkrétnejšie o povinnosť členských štátov charakterizovať jazerá nachádzajúce sa na ich území, článok 5 smernice 2000/60 vyžaduje, aby sa pre každé správne územie povodia vykonala analýza jeho charakteristík v súlade s technickými špecifikáciami uvedenými v prílohe II k tej istej smernici. Zo znenia tejto prílohy pritom jasne vyplýva, že povinnosť stanoviť typovo špecifické referenčné podmienky pre typy útvarov povrchovej vody, ktorú stanovuje, sa nevzťahuje na jazerá s plochou menšou ako 0,5 km².
Keďže členské štáty nie sú povinné podľa článku 5 a prílohy II k smernici 2000/60 charakterizovať jazerá s rozlohou menšou ako 0,5 km², logicky z toho vyplýva, že nemajú ani povinnosť klasifikovať ekologický stav takýchto jazier v súlade s článkom 8 a prílohou V k tejto smernici. Tento výklad je podporený najmä spoločným výkladom príloh II a V k smernici 2000/60.
Tieto zistenia však nebránia členským štátom, ktoré to považujú za vhodné, podriadiť určité druhy jazier s plochou menšou ako 0,5 km² povinnostiam charakterizovania a klasifikácie stanoveným v smernici 2000/60.
V druhom rade, pokiaľ ide o povinnosti, ktoré prináležia vnútroštátnym orgánom pri povolení projektu, ktorý môže mať vplyv na jazero s malou plochou, ktoré nebolo predmetom ani charakteristiky, ani klasifikácie jeho ekologického stavu, Súdny dvor uviedol, že povinnosť zabrániť zhoršeniu stavu útvarov povrchovej vody a povinnosť zlepšovať tento stav, ktoré sú stanovené v článku 4 smernice 2000/60, sa nevzťahujú ani na jazerá s rozlohou menšou ako 0,5 km², ktoré neboli zoskupené členskými štátmi na účely charakteristiky podľa tejto smernice na základe možnosti stanovenej na tento účel v jej prílohe II.
Bolo by totiž nezlučiteľné so štruktúrou smernice 2000/60, a najmä so zložitosťou postupu, ktorý táto smernica zavádza, ak by sa záväzný charakter environmentálnych cieľov spresnených v článku 4 ods. 1 tejto smernice týkal aj útvarov povrchovej vody, ktoré neboli a nemuseli byť povinne predmetom charakteristiky a klasifikácie, ktorých dôvodom existencie je umožniť získanie údajov potrebných na dosiahnutie uvedených cieľov.
Vzhľadom na to, že jazero, o ktoré ide vo veci samej, je spojené s osobitným chráneným územím zátoky a ostrovov Kilkieran priamym prílivovým spojením, Súdny dvor zdôraznil, že v súlade s článkom 4 smernice 2000/60 a s výhradou udelenia výnimky je príslušný orgán členského štátu povinný zamietnuť povolenie projektu, ak jeho účinky na jazero s rozlohou menšou ako 0,5 km² môžu spôsobiť zhoršenie stavu iného útvaru povrchovej vody, ktorý bol alebo mal byť predmetom takej charakteristiky v zmysle smernice 2000/60, alebo ohroziť dosiahnutie dobrého stavu povrchovej vody alebo dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu takéhoto iného útvaru povrchovej vody.
Okrem toho príslušnému orgánu tiež prináleží, aby overil, či je realizácia predmetného projektu zlučiteľná s opatreniami vykonanými v rámci programu vypracovaného v súlade s článkom 11 smernice 2000/60 pre dotknuté správne územie povodia, s cieľom dosiahnuť ciele tejto smernice. Zo znenia tohto ustanovenia totiž vyplýva, že rozsah programu opatrení sa neobmedzuje len na „typy“ útvaru povrchovej vody charakterizované v rámci vykonávania článku 5 a prílohy II k smernici 2000/60.
Konkrétne podľa článku 11 ods. 3 písm. c) smernice 2000/60 „základné opatrenia“, ktoré musia byť zahrnuté do každého programu opatrení a predstavujú minimálne požiadavky, ktoré treba splniť, musia zahŕňať opatrenia na podporu efektívneho a trvalo udržateľného využívania „vody“, aby sa zabránilo ohrozeniu dosiahnutia cieľov stanovených v článku 4 tejto smernice.
Vzhľadom na skutočnosť, že kvalita malého prvku povrchovej vody môže ovplyvniť kvalitu iného väčšieho prvku, sa môže v tomto rámci ukázať ako nevyhnutná ochrana vôd patriacich k útvarom povrchovej vody, ktoré tak ako jazero, o ktoré ide vo veci samej, neboli a nemusia byť povinne charakterizované v zmysle smernice 2000/60. Z toho istého dôvodu sa môže ukázať nevyhnutné uplatniť aj na uvedené útvary povrchovej vody s malou plochou opatrenia na reguláciu odberu vody, ktoré sú uvedené v článku 11 ods. 3 písm. e) smernice 2000/60 a časti B bode viii) prílohy VI k tejto smernici.