Žaloba podaná 29. júla 2013 – Kėdainių rajono Okainių ŽŪB a iní/Komisia a Rada

(vec T-386/13)

Jazyk konania: litovčina

Účastníci konania

Žalobcovia: Kėdainių rajono Okainių ŽŪB (oblasť Kedaniai, Litva) a 134 ďalších (v zastúpení: I. Vėgėlės, advokát)

Žalované: Európska komisia a Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

rozhodol, že žaloba je prípustná,

zrušil v súlade s článkom 263 ZFEÚ vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2012) 4391 final z 2. júla 2012, ktorým sa povoľuje vyplácanie doplnkových vnútroštátnych priamych platieb v Litve počas roka 2012 [oznámené pod číslom K(2012) 4391],

rozhodol o neuplatnení, v súlade s článkom 277 ZFEÚ, článku 132 ods. 2 posledného pododseku nariadenia (ES) č. 73/2009, ktorým sa upravujú doplnkové vnútroštátne priame platby a priame platby, podľa ktorého: „celková priama podpora, ktorá sa môže udeliť poľnohospodárovi v nových členských štátoch po pristúpení v rámci príslušnej priamej platby, vrátane všetkých doplnkových vnútroštátnych priamych platieb, nesmie prekročiť výšku priamej podpory, na ktorú by mal poľnohospodár nárok v rámci zodpovedajúcej priamej platby uplatňovanej v tom istom čase na členské štáty v iných ako nových členských štátoch, pričom sa od roku 2012 zohľadňuje uplatňovanie článku 7 v spojení s článkom 10“,

rozhodol o neuplatnení, v súlade s článkom 277 ZFEÚ, spresnenia „po zohľadnení akýchkoľvek znížení uplatnených podľa článku 7 ods. 1“ v článku 10 ods. 1 nariadenia č. 73/2009, stanovujúceho osobitné pravidlá pre moduláciu v nových členských štátoch,

nariadil žalovaným nahradiť žalobcom všetky vzniknuté trovy konania, o čom predložia dôkaz Všeobecnému súdu.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú päť žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod založený na nedostatku odôvodnenia a nedôvodnosti vykonávacieho rozhodnutia Komisie C(2012) 4391 final

Vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2012) 4391 final z 2. júla 2012 nie je dostatočne odôvodnené a dôvodné a neobsahuje žiadne údaje o jednotnosti (rovnosti) výšky priamych platieb v nových členských štátoch a starších členských štátoch.

Druhý žalobný dôvod založený na skutočnosti, že výška priamych platieb v Litve nedosahuje úroveň dohodnutú v akte o pristúpení a výšku priamych platieb v starších členských štátoch

Skutočná výška priamych platieb v Litve nedosahuje úroveň dohodnutú v akte o pristúpení z 23. septembra 2003. V rozpore s aktom o pristúpení boli 22. marca 2004 zavedené zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1782/2003 nariadením (ES) č. 583/2004, ktoré určilo hornú hranicu vnútroštátnej poľnohospodárskej pomoci novým členským štátom (článok 71c a príloha VIIIa nariadenia č. 1782/2003).

V roku 2012 nedosiahla výška priamych platieb v Litve v percentách úroveň priamych platieb v starších členských štátoch: v starších členských štátoch sa modulácia uplatňuje iba na platby vyššie ako 5 000 eur, čo znamená, že všetky priame platby poskytnuté poľnohospodárom v starších členských štátoch nie sú modulované (znížené) o 10 %, ale iba platby vyššie ako 5 000 eur. Následne je nedôvodné a protiprávne tvrdiť, že výška priamych platieb v starších členských štátoch v roku 2012 bola 90 % („100 % − modulácia 10 %“). Výška priamych platieb v starších členských štátoch je vyššia ako 90 %, keďže časť platieb, nižšia ako 5 000 eur, nie je modulovaná.

Tretí žalobný dôvod založený na rozdiele výšky priamych platieb v Litve v porovnaní so staršími členských štátmi

Priame platby skutočne vyplatené litovským poľnohospodárom z rozpočtu Únie v roku 2012 sú medzi najnižšími, nedosahujú ani polovicu z priamych platieb vyplatených v starších členských štátoch, dokonca modulovaných o 10 %.

Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení aktu o pristúpení článkom 10 ods. 1 in fine a článkom 132 ods. 2 posledným pododsekom nariadenia č. 73/2009, ako aj vykonávacím rozhodnutím Komisie C(2012) 4391 final prijatým na základe uvedeného nariadenia

Akt o pristúpení neobsahuje ustanovenie o modulácii zavedených priamych platieb a/alebo znížení doplnkových vnútroštátnych priamych platieb v Litve.

Spresnenie „po zohľadnení akýchkoľvek znížení uplatnených podľa článku 7 ods. 1“ v článku 10 ods. 1 nariadenia č. 73/2009, nachádzajúceho sa v kapitole 2 tohto nariadenia, je v rozpore s aktom o pristúpení, pretože toto ustanovenie urýchľuje predpokladané vyrovnanie výšky priamych platieb v starších členských štátoch a v nových členských štátoch.

Ustanovenie článku 132 ods. 2 nariadenia č. 73/2009, podľa ktorého „celková priama podpora… pričom sa od roku 2012 zohľadňuje uplatňovanie článku 7 v spojení s článkom 10“, a ktorý zavádza predpokladanú rovnosť výšky priamych platieb v starších členských štátoch a v nových členských štátoch v roku 2012 je v rozpore s aktom o pristúpení, pretože určuje presný rok (2012), počas ktorého sa predpokladá vyrovnanie výšky vyplatenej pomoci.

V článku 132 ods. 2 nariadenia č. 73/2009 bol pojem „suma“ nahradený v rozpore s aktom o pristúpení pojmom „výška“, ktorý neodkazuje na skutočne vyplatenú pomoc, ale na predpokladané percento.

Je protiprávne porovnávať priame platby v starších členských štátoch a nových členských štátoch porovnávaním pomoci vyplatenej v starších členských štátoch (100 % − modulácia) s pomocou vyplatenou v nových členských štátoch podľa percenta stanoveného v akte o pristúpení na zavedenie pomoci.

Piaty žalobný dôvod založený na rozpore napadnutého aktu s cieľmi spoločnej poľnohospodárskej politiky zavedenej zmluvou o FEÚ

V súlade s aktom o pristúpení je poľnohospodárska pomoc v nových členských štátoch počítaná na základe referenčných výnosov a základnej plochy. V roku 2012 boli referenčné výnosy a základná plocha v Litve významne zmenené, následkom čoho je uplatnená modulácia a zníženie doplnkových vnútroštátnych priamych platieb v rozpore s cieľmi spoločnej poľnohospodárskej politiky, najmä s cieľom zvýšiť poľnohospodársku produktivitu.