Language of document : ECLI:EU:T:2017:589

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)

zo 7. septembra 2017 (*)

„Ochranná známka Európskej únie – Konanie o vyhlásenie neplatnosti – Slovná ochranná známka Európskej únie Vermögensmanufaktur – Absolútne dôvody zamietnutia – Opisný charakter – Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti – Článok 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (ES) č. 207/2009 – Článok 52 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009“

Vo veci T‑374/15,

VM VermögensManagement GmbH, so sídlom v Düsseldorfe (Nemecko), v zastúpení: T. Dolde a P. Homann, avocats,

žalobkyňa,

proti

Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: S. Hanne, splnomocnený zástupca,

žalovanému,

ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:

DAT Vermögensmanagement GmbH, so sídlom v Baldhame (Nemecko), v zastúpení: H.‑G. Stache, avocat,

ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu piateho odvolacieho senátu EUIPO z 29. apríla 2015 (vec R 418/2014‑5) týkajúcemu sa konania o vyhlásenie neplatnosti medzi DAT Vermögensmanagement a VM Vermögens‑Management,

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),

v zložení: predseda komory G. Berardis, sudcovia S. Papasavvas a O. Spineanu‑Matei (spravodajkyňa),

tajomník: M. Marescaux, referentka,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 9. júla 2015,

so zreteľom na vyjadrenie EUIPO k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 21. septembra 2015,

so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 30. septembra 2015,

so zreteľom na zmenu zloženia komôr Všeobecného súdu,

so zreteľom na pridelenie veci šiestej komore a novému sudcovi spravodajcovi,

so zreteľom na list EUIPO z 15. novembra 2016, vložený do spisu rozhodnutím z 28. novembra 2016, a pripomienky žalobkyne k tomuto listu podané do kancelárie Všeobecného súdu 13. decembra 2016 a vedľajšieho účastníka konania podané 12. decembra 2016,

po pojednávaní z 8. marca 2017, na ktorom sa vedľajší účastník nezúčastnil,

vyhlásil tento

Rozsudok(1)

I.      Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Dňa 18. decembra 2009 podala žalobkyňa, VM Vermögens‑Management GmbH, prihlášku na zápis ochrannej známky Európskej únie na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1).

2        Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis slovného označenia Vermögensmanufaktur.

3        Služby uvedené v prihláške patria do tried 35 a 36 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a pre každú z uvedených tried zodpovedajú tomuto opisu:

–        trieda 35: „Reklama; obchodný manažment; obchodná administratíva; kancelárske práce“;

–        trieda 36: „Poisťovníctvo; finančné služby; peňažníctvo, správa majetku, poradenstvo v oblasti majetku; konzultačné služby v oblasti finančných záležitostí; služby v oblasti nehnuteľností.“

4        Dňa 8. februára 2011 bola prihláška ochrannej známky Európskej únie zverejnená vo Vestníku ochranných známok Európskej únie č. 26/2011. Dňa 18. mája 2011 bola požadovaná ochranná známka zapísaná pod číslom 8770042.

5        Dňa 30. júla 2012 podal vedľajší účastník konania, DAT Vermögensmanagement GmbH, návrh na EUIPO, ktorým žiadal vyhlásenie neplatnosti namietanej ochrannej známky pre všetky služby, pre ktoré bola zapísaná. Na podporu svojho návrhu predložil vedľajší účastník konania prílohy 1 až 6, ktoré sú uvedené v bode 3 rozhodnutia z 29. apríla 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým piaty odvolací senát EUIPO vyhovel jeho odvolaniu.

6        Dôvod neplatnosti uvedený na podporu tohto návrhu sa opieral o článok 52 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. b) a c) tohto nariadenia.

7        Dňa 15. januára 2013 podala žalobkyňa svoje pripomienky s dátumom 9. januára 2013 a navrhla, aby bol návrh na vyhlásenie neplatnosti zamietnutý v celom svojom rozsahu. V tejto súvislosti predložila prílohy 1 až 17 uvedené v bode 5 napadnutého rozhodnutia.

8        Dňa 7. júna 2013 podal vedľajší účastník konania svoje pripomienky k pripomienkam žalobkyne z 15. januára 2013 (ďalej len „pripomienky zo 7. júna 2013“) a predložil prílohy 7 až 25 uvedené v bode 3 napadnutého rozhodnutia. Taktiež požiadal o predĺženie lehoty na účely predloženia dodatočných dôkazov, o prístup ku ktorým požiadal Deutsches Patent‑ und Markenamt (Nemecký úrad pre patenty a ochranné známky), ale ešte ich nezískal.

[omissis]

10      Dňa 23. augusta 2013 predložil vedľajší účastník konania nové pripomienky (ďalej len „pripomienky z 23. augusta 2013“), ku ktorým boli pripojené prílohy 26 až 30 citované v bode 3 napadnutého rozhodnutia. Zrušovacie oddelenie omylom kvalifikovalo tieto pripomienky vedľajšieho účastníka konania ako pripomienky žalobkyne a ako o takých o nich informovalo 2. septembra 2013 vedľajšieho účastníka konania. Taktiež obidvoch účastníkov konania informovalo, že kontradiktórna fáza konania bola skončená. V ten istý deň zrušovacie oddelenie po spozorovaní svojho omylu zrušilo svoje predchádzajúce oznámenie z toho istého dňa zaslané žalobkyni.

11      Dňa 14. októbra 2013 oznámil EUIPO žalobkyni zamietnutie žiadosti o predĺženie lehoty podanej vedľajším účastníkom konania 7. júna 2013 z dôvodu, že vedľajší účastník konania ju neodôvodnil a nezohľadnil pripomienky z 23.augusta 2013. EUIPO mu spresnil, že mu bola zaslaná jedna kópia listu vedľajšieho účastníka z 23.augusta 2013 len pre informáciu.

[omissis]

14      Dňa 10. decembra 2013 zamietlo zrušovacie oddelenie návrh na vyhlásenie neplatnosti v celom rozsahu. V podstate svoje rozhodnutie založilo najmä na skutočnosti, že nemecké slovo „Manufaktur“ nemôže mať konkrétny význam, pokiaľ ide o dotknuté služby, z dôvodu ich nehmotného charakteru. Preto podľa neho kombinácia nemeckých slov „Vermögen“ a „Manufaktur“ mala v deň podania prihlášky namietanej ochrannej známky (ďalej len „rozhodujúci dátum“) rozlišovaciu spôsobilosť a nemala opisný charakter vzťahujúci sa na služby.

15      Dňa 5. februára 2014 podal vedľajší účastník konania na EUIPO odvolanie podľa článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009 proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia. Dňa 10. apríla 2014 predložil písomné odôvodnenie odvolania a predložil dokumenty uvedené v bode 8 napadnutého rozhodnutia. Dňa 25. júna 2014 podala žalobkyňa pripomienky a predložila dokumenty uvedené v bode 9 napadnutého rozhodnutia.

16      Napadnutým rozhodnutím vyhovel piaty odvolací senát EUIPO odvolaniu vedľajšieho účastníka konania. Piaty odvolací senát EUIPO sa po prvé domnieval, že dokumenty, ktoré mu predložili žalobkyňa a vedľajší účastník konania, sú iba doplňujúce dôkazy, ktoré konkretizujú už predložené dôkazy, a teda že vykonal svoju posudzovaciu právomoc na účely ich prijatia. Po druhé sa domnieval, že napadnutá ochranná známka má opisný charakter a nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Následne zrušil rozhodnutie zrušovacieho oddelenia a vyhlásil neplatnosť napadnutej ochrannej známky.

[omissis]

III. Návrhy účastníkov konania

18      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        zaviazal EUIPO na náhradu trov konania.

[omissis]

20      EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

21      Vedľajší účastník konania nepodal formálne návrhy vo vyjadrení k žalobe.

IV.    Právny stav

A.      O návrhoch na zrušenie napadnutého rozhodnutia

[omissis]

1.      O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009

24      Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát sa v podstate nesprávne domnieval, že prihlasovaná ochranná známka bola opisná vo vzťahu k uvedeným službám v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009. Jeho argumenty sú založené po prvé na omyle, pokiaľ ide o definíciu dotknutej verejnosti, a po druhé na nesprávnom vnímaní namietanej ochrannej známky ako celku, ako aj jej individuálnych častí.

25      EUIPO a vedľajší účastník konania tvrdenia žalobkyne spochybňujú.

[omissis]

b)      O vnímaní namietanej ochrannej známky

[omissis]

2)      O význame nemeckého slova „Manufaktur“

40      Odvolací senát v podstate uviedol v bode 25 napadnutého rozhodnutia s odkazom na internetovú verziu nemeckého slovníka Duden, pričom v dôsledku zjavného preklepu opomenul uviesť slovo „vysoká“, že nemecké meno „Manufaktur“ pochádza z latinských slov „manus“ (ruka) a „facere“ (robiť) a označuje „malý priemyselný alebo obchodný podnik, v ktorom sa zhotovujú špecializované výrobky úplne alebo sčasti ručne, čo vedie k vysokej kvalite“.

41      Aj keď je nesporné, že nemecké slovo „Manufaktur“ sa vzťahuje k miestu zhotovenia výrobkov, žalobkyňa spochybňuje, že by mohlo v relevantnom čase jednak označovať aj podnik poskytujúci služby a jednak odkazovať na individualizované služby a ešte k tomu vysokej kvality.

42      Po prvé, pokiaľ ide o používanie nemeckého slova „Manufaktur“ v súvislosti so službami, odvolací senát sa v bode 27 napadnutého rozhodnutia domnieval, že vedľajší účastník konania preukázal presvedčivým spôsobom možnosť takéhoto používania v relevantnom čase najmä pre finančné služby. Tiež uviedol nemecké slovné spojenia „Finanzmanufaktur“ a „Kreditmanufaktur“ (ďalej len „spojenie ‚Finanzmanufaktur‘“ a „spojenie ‚Kreditmanufaktur‘“).

43      Je potrebné zdôrazniť, že vedľajší účastník konania poskytol v prílohe k pripomienkam zo 7. júna 2013 rôzne skutočnosti uvedené v bode 3 napadnutého rozhodnutia, ktorými poukazuje na to, že v relevantnom čase bolo nemecké slovo „Manufaktur“ používané v spojení so službami, osobitne finančnými službami. Vedľajší účastník konania predložil prílohy 10, 11 a 18 až 21, z ktorých vyplýva, že spojenie „Finanzmanufaktur“ a spojenie „Kreditmanufaktur“ sa používali už pred týmto dátumom.

44      Žalobkyňa však tvrdí, že je potrebné zohľadniť skutočnosť, že dotknutou cieľovou skupinou je široká verejnosť, zatiaľ čo prílohy 10, 11 a 20 pripomienok zo 7. júna 2013 pochádzajú z odbornej tlače z oblasti finančníctva a prílohy 18 a 19 boli prevzaté z anglických odborných publikácií preložených do nemčiny. V tejto súvislosti je jednak potrebné zohľadniť, že skutočnosť, že sa nemecké slovo „Manufaktur“ objavuje v odbornej tlači, neznamená, že dotknutá cieľová skupina nie je spôsobilá vnímať prepojenie medzi týmto slovom a službami. Pokiaľ ide o uvedené služby zaradené do tried 35 a 36, dotknutá cieľová skupina, sčasti tvorená širokou verejnosťou (pozri body 36 a 37 vyššie), je spôsobilá čítať odbornú tlač, konkrétne z oblasti finančníctva. Na druhej strane z príloh 18 a 19 pripomienok zo 7. júna 2013 nevyplýva, že ide o preklady. V každom prípade v týchto dokumentoch vyhotovených v nemčine sa slovo „Manufaktur“ používa v spojení so službami.

45      Okrem toho tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého sa spojenie „Finanzmanufaktur“ použilo v prílohách 11 a 17 pripomienok zo 7. júna 2013 v úvodzovkách alebo ako obchodné meno, čo neumožnilo preukázať jeho opisný charakter, je irelevantné. Otázka smeruje k tomu, či sa v relevantnom čase mohlo nemecké slovo „Manufaktur“ používať v súvislosti so službami. Z uvedených príloh vyplýva, že tomu tak bolo, aj čo sa týka finančných služieb. Z toho istého dôvodu tvrdenie, podľa ktorého sa nemecké slovné spojenie „Vermögensmanufaktur“ (ďalej len „spojenie Vermögensmanufaktur“) nenachádza medzi citovanými prípadmi, a ani tvrdenie, že význam nemeckých pojmov „Finanz“ a „Kredit“ používaných spolu s nemeckým slovom „Manufaktur“ je konkrétnejší než nemecké slovo „Vermögen“ používané s týmto posledným pojmom, nie sú relevantné.

46      Následne je potrebné usúdiť, že odvolací senát v bode 27 napadnutého rozhodnutia správne dospel k záveru, že v relevantnom čase mohlo byť slovo „Manufaktur“ spájané so službami.

47      Po druhé, pokiaľ ide o používanie nemeckého slova „Manufaktur“ v súvislosti s individualizovanými službami a vysokou kvalitou, odvolací senát sa v bode 27 napadnutého rozsudku domnieval, že vedľajší účastník konania presvedčivým spôsobom preukázal existenciu takéhoto používania v relevantnom čase.

48      Žalobkyňa sa však domnieva, že nebolo preukázané, že nemecké slovo „Manufaktur“ je prísľubom individualizovaných výrobkov alebo vysokej kvality. Táto argumentácia však musí byť zamietnutá.

49      Po prvé, pokiaľ ide o odkaz na vysokú kvalitu, odvolací senát v bode 25 napadnutého rozhodnutia v podstate spresnil s odkazom na internetovú verziu nemeckého slovníka Duden, že nemecké slovo „Manufaktur“ označuje malý podnik, v ktorom sa zhotovujú špecializované výrobky úplne alebo sčasti ručne, čo vedie k vysokej kvalite (pozri bod 40 vyššie). Žalobkyňa túto definíciu čerpanú z uvedeného slovníka nespochybňuje. Aj keď odvolací senát nespresnil, že existovala v relevantnom čase, je potrebné zdôrazniť, že tak žalobkyňa, ako aj vedľajší účastník konania predložili výňatky z internetovej verzie nemeckého slovníka Duden z roku 2012 obsahujúce definíciu nemeckého slova „Manufaktur“ zhodnú s tou, na ktorú odkazuje odvolací senát, s uvedením výrazu „vysoká“. Okrem toho z porovnania šiesteho a siedmeho vydania papierových verzií nemeckého slovníka Duden z rokov 2006 a 2011 vyplýva, že odkaz na vysokú kvalitu bol pridaný v druhej z týchto edícii. Preto je potrebné domnievať sa, tak ako je to v prípade EUIPO, že pri zohľadnení skutočnosti, že k vývoju významu pojmu dochádza v priebehu času a že nové vydanie slovníka si vyžaduje čas na prípravu a vypracovanie, k vývoju významu nemeckého slova „Manufaktur“ nevyhnutne došlo pred rokom 2011.

50      Po druhé, pokiaľ ide o odkaz na individualizované výrobky, keďže je nesporné, že k rozhodujúcemu dátumu nemecké slovo „Manufaktur“ odkazovalo na myšlienku ručnej práce, vyjadrovalo myšlienku, že výroba je individualizovanejšia než výroba v továrni alebo sériová výroba. Okrem toho v prílohe 10 pripomienok zo 7. júna 2013 pozostávajúcej z novinového článku z 15. júna 2009 je nemecké slovné spojenie „Finanzmanufakturen“ uvedené s významom, ktorý zvýrazňuje rozdiel medzi výrobou v továrni a sériovou výrobou na jednej strane a manufaktúrnou výrobou na druhej strane. Myšlienkový odkaz na vývoj z manufaktúrnej výroby na továrenskú a tiež sériovú výrobu, a teda menej individualizovanú výrobu, vyplýva taktiež z prílohy 21 pripomienok zo 7. júna 2013 z roku 2007, v ktorej sa uvádzajú nemecké výrazy „Industrialisierung der Kreditprozesse“ (industrializácia úverových procesov), „Die Kreditmanufaktur als Ausgangbasis“ (úverová manufaktúra ako východisko) a „Von der Kreditmanufaktur zur Kreditfabrik“ (od úverovej manufaktúry k úverovej továrni). Myšlienka individualizovanejších produktov, ktoré musia ponúkať banky, vyplýva z príloh 18 a 19 pripomienok zo 7. júna 2013 obsahujúcich informácie z rokov 1927 a 1981, podľa ktorých v podstate banky nemajú byť centrami finančného sprostredkovania, ale úverovej manufaktúry.

51      V zmysle vyššie uvedených úvah je potrebné dospieť k záveru o existencii skorších a neskorších dôkazov vzhľadom na relevantný čas, ktoré potvrdzujú definíciu nemeckého slova „Manufaktur“, na ktorú sa odkazuje v napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že Súdny dvor rozhodol opakovane, že dôkazy, aj keď boli predložené po dni podania prihlášky, bolo možné zohľadniť bez toho, aby došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď umožňovali vyvodzovať závery o situácii existujúcej ku dňu podania prihlášky (pozri rozsudok zo 6. marca 2014, Pi‑Design a i./Yoshida Metal Industry, C‑337/12 P až C‑340/12 P, neuverejnený, EU:C:2014:129, bod 60 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle uznesenie z 5. októbra 2004, Alcon/ÚHVT, C‑192/03 P, EU:C:2004:587, bod 41).

52      Odvolací senát bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho pousúdenia v podstate dospel k záveru, že ak v relevantnom čase v pôvodnom význame označovalo nemecké slovo „Manufaktur“ celkom iste podnik, v ktorom sa zhotovujú výrobky ručne, toto slovo odkazuje aj na myšlienku individualizovanej výroby a vysokej kvality a môže sa používať v súvislosti so službami.

[omissis]

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      VM VermögensManagement GmbH znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO).

3.      DAT Vermögensmanagement GmbH znáša svoje vlastné trovy konania.

Berardis

Papasavvas

Spineanu‑Matei

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 7. septembra 2017.

Podpisy


* Jazyk konania: nemčina.


1      Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.