UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRVÉHO STUPŇA
z 12. mája 2004 (*)
„Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Štátna pomoc – Povinnosť vymáhania – Fumus boni iuris – Naliehavosť – Zváženie záujmov – Výnimočné okolnosti“
Vo veci T‑198/01 R [III],
Technische Glaswerke Ilmenau GmbH, so sídlom v Ilmenau (Nemecko), v zastúpení: pôvodne G. Schohe a C. Arhold, neskôr C. Arhold a N. Wimmer, advokáti, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalobca,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci a V. Kreuschitz, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Schott Glas, so sídlom v Mainzi (Nemecko), v zastúpení: U. Soltész, advokát,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je návrh na predĺženie odkladu výkonu článku 2 rozhodnutia Komisie 2002/185/ES z 12. júna 2001 o štátnej pomoci poskytnutej Spolkovou republikou Nemecko v prospech Technische Glaswerke Ilmenau GmbH [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 62, 2002, s. 30) nariadeného v tejto veci uzneseniami predsedu Súdu prvého stupňa zo 4. apríla 2002 a z 1. augusta 2003,
PREDSEDA SÚDU PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,
vydal toto
Uznesenie
Okolnosti predchádzajúce sporu a konanie
1 Komisia prijala 12. júna 2001 rozhodnutie 2002/185/ES o štátnej pomoci poskytnutej Spolkovou republikou Nemecko v prospech Technische Glaswerke Ilmenau GmbH [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 62, 2002, s. 30, ďalej len „sporné rozhodnutie“). Komisia sa v tomto rozhodnutí výslovne vzdala možnosti posudzovať všetky pomoci potenciálne nezlučiteľné so spoločným trhom, ktoré boli poskytnuté Technische Glaswerke Ilmenau GmbH (ďalej len „TGI“ alebo „žalobca“), a ktoré tvorili súčasť opatrení oznámených Spolkovou republikou Nemecko 1. decembra 1998, a sústredila sa na jedno z týchto opatrení, a to oslobodenie od zaplatenia sumy vo výške 4 miliónov nemeckých mariek (DEM) (2 045 168 eur, ďalej len „oslobodenie od zaplatenia“) z kúpnej ceny, ktorú TGI dlhovala Bundesanstalt für vereinigungsbedingte Sonderaufgaben (ďalej len „BvS“) podľa zmluvy z 26. septembra 1994 [ďalej len „asset-deal 1“ (zmluva o predaji majetku)].
2 Podľa sporného rozhodnutia (článok 1) poskytnutie oslobodenia od zaplatenia predstavuje štátnu pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 1 ES, ktorá nemôže byť povolená na základe článku 87 ods. 3 ES. Sporné rozhodnutie (článok 2) zaväzuje Spolkovú republiku Nemecko žiadať vrátenie tejto sumy.
3 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 28. augusta 2001 žalobca podal žalobu, ktorou navrhuje zrušenie sporného rozhodnutia.
4 Listom zo 17. septembra 2001 Komisia zamietla žiadosť o odklad vymáhania sumy oslobodenia od zaplatenia, ktorú podala nemecká vláda listom z 23. augusta 2001.
5 Listom z 2. októbra 2001 BvS doručila žalobcovi kópiu listu Komisie zo 17. septembra 2001 a výzvu na zaplatenie sumy 4 830 481,10 DEM (2 469 785,77 eur), ktorá predstavuje napadnutú pomoc zvýšenú o úroky, do 15. októbra 2001. BvS zobrala na vedomie úmysel žalobcu podať na Súd prvého stupňa návrh na odklad výkonu sporného rozhodnutia a upresnila, že aby nebol narušený priebeh konania, nebude vyžadovať vrátenie napadnutej pomoci skôr ako rozhodne sudca rozhodujúci o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
6 Samostatným podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 15. októbra 2001 žalobca podal návrh podľa článkov 242 ES a 243 ES, ktorého predmetom bol najmä odklad výkonu článku 2 sporného rozhodnutia.
7 Prvým uznesením zo 4. apríla 2002 vydaným v tejto veci (Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, T‑198/01 R, Zb. s. II‑2153, ďalej len „pôvodné uznesenie“) predseda Súdu prvého stupňa nariadil podľa bodu 1 výroku odklad výkonu článku 2 sporného rozhodnutia do 17. februára 2003 (ďalej len „pôvodný odklad“). V bode 2 uvedeného výroku predseda Súdu prvého stupňa podmienil nariadený odklad rešpektovaním 3 podmienok žalobcom.
8 Hlavné skutkové okolnosti tejto veci, ktoré predchádzali podaniu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sú uvedené v bodoch 7 až 21 pôvodného uznesenia. Detailnejšie zhrnutie sporného rozhodnutia je ďalej uvedené v bodoch 22 až 27 toho istého uznesenia. Konanie pred sudcom rozhodujúcim o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia viedlo k vydaniu pôvodného uznesenia opísaného v jeho bodoch 36 až 47. Pôvodné uznesenie bolo potvrdené v odvolacom konaní uznesením predsedu Súdneho dvora z 18. októbra 2002, Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau [C‑232/02 P(R), Zb. s. I‑8977].
9 Uznesením z 15. mája 2002 predseda piatej rozšírenej komory Súdu prvého stupňa vyhovel návrhu na vstup vedľajšieho účastníka, podniku Schott Glas, do konania na podporu návrhov žalovanej inštitúcie.
10 Komisia po ukončení formálneho prieskumného konania začatého listom z 5. júla 2001 podľa článku 88 ods. 2 ES prijala 2. októbra 2002 rozhodnutie 2003/383/ES o štátnej pomoci C‑44/01 (ex NN 147/98) poskytnutej Spolkovou republikou Nemecko v prospech TGI [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 140, 2003, s. 30, ďalej len „druhé rozhodnutie“). V druhom rozhodnutí Komisia na strane jednej uviedla, že Spolková republika Nemecko poskytla žalobcovi štátnu pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom, ktorej súčasťou je novácia bankovej záruky na zvyšok kúpnej ceny stanovenej v asset-deal 1 a úver poskytnutý Thüringer Aufbaubank (ďalej len „TAB“) vo výške 2 000 000 DEM (1 015 677 eur) a na strane druhej zaviazala Spolkovú republiku Nemecko bezodkladne vymáhať vrátenie týchto pomocí od žalobcu.
11 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 18. decembra 2002, ktorý bol zapísaný pod číslom T‑378/02, žalobca podal žalobu, ktorou navrhuje zrušenie druhého rozhodnutia. Navyše podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa zo 14. februára 2003 TGI požiadal o odklad výkonu článku 2 druhého rozhodnutia. Uznesením z 1. augusta 2003 vydaným v tejto veci (Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, T‑378/02 R, zatiaľ neuverejnené v Zbierke), sudca rozhodujúci o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odložil výkon článku 2 druhého rozhodnutia do 31. októbra 2003. Uvedený odklad bol podmienený splnením štyroch podmienok.
12 Zároveň žalobca, domnievajúc sa, že splnil všetky povinnosti, ktorému mu vyplývali z bodu 2 výroku pôvodného uznesenia, podaním podaným 17. februára 2003, požiadal predsedu Súdu prvého stupňa o predĺženie pôvodného odkladu až do času, kým Súd prvého stupňa definitívne rozhodne o žalobe vo veci samej.
13 Uznesením z 1. augusta 2003 v tejto veci (Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, T‑198/01 R [II], zatiaľ neuverejnené v Zbierke, ďalej len „druhé uznesenie“) predseda Súdu prvého stupňa nariadil odklad výkonu článku 2 sporného rozhodnutia do 17. februára 2004 a podmienil ho troma podmienkami:
– po prvé, dodržanie štyroch podmienok uvedených v bode 2 výroku uznesenia z 1. augusta 2003, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia (T‑378/02 R) žalobcom (ďalej len „prvá podmienka“),
– po druhé, vrátenie dodatočnej sumy 256 000 eur žalobcom v prospech BvS najneskôr do 31. decembra 2003 a podanie potvrdenia o tomto vrátení do kancelárie Súdu prvého stupňa a Komisie v lehote jedného týždňa po vrátení a najneskôr do 7. januára 2004 (ďalej len „druhá podmienka“),
– po tretie, podanie detailnej správy vypracovanej účtovníkom o finančnej situácii k 31. decembru 2003 a o výške ďalšej sumy, ktorú by bol schopný zaplatiť najneskôr do 30. júna 2004 v prípade, že rozsudok vo veci samej nebude vyhlásený k tomuto dátumu, do kancelárie Súdu prvého stupňa a Komisie najneskôr do 6. februára 2004 (ďalej len „tretia podmienka“).
14 Najskôr vo vzťahu k prvej podmienke listom z 15. septembra 2003 zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupňa 18. septembra 2003 žalobca podal potvrdenie od TAB, v ktorom sa uvádzalo, že k tomuto dátumu žalobca splatil svoj dlh. Navyše listom zo 16. októbra 2003 zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupňa na druhý deň, žalobca podal dokumenty uvádzajúce na strane jednej, že hypotéka prvej triedy zriadená v prospech TAB na štvrtú pec bola uvoľnená a znovu zriadená v prospech BvS, aby bolo zabezpečené jej právo na vrátenie zvyšku kúpnej ceny stanovenej v asset-deal 1 a na strane druhej, že podobná záruka ako záruka neobmedzeného a solidárneho ručenia pánom Geiß na zabezpečenie vrátenia úveru TAB zriadená 3. marca 1998 bola zriadená v prospech BvS v súvislosti so zvyškom kúpnej ceny stanovenej v asset-deal 1.
15 Ďalej, vo vzťahu k druhej podmienke, listom z 22. decembra 2003 zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupňa na druhý deň žalobca podal potvrdenie o tom, že 16. decembra 2003 poukázal sumu 256 000 eur v prospech BvS.
16 Na záver, vo vzťahu k tretej podmienke, listom zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupňa 27. januára 2004 žalobca požiadal o predĺženie lehoty na podanie detailnej správy účtovníkom o finančnej situácii žalobcu k 31. decembru 2003 do 13. februára 2004. Dňa 28. januára 2004 predseda Súdu prvého stupňa vyhovel tejto žiadosti.
17 Listom z 12. februára 2004 zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupňa na druhý deň TGI podal správu vypracovanú kanceláriou Pfizenmayer & Birkel z 10. februára 2004 o finančnej situácii žalobcu k 31. decembru 2003 (ďalej len „posudok Pfizenmayer 6“). Listom zapísaným do registra kancelárie 17. februára 2004 žalobca požiadal v súlade s článkom 116 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa o to, aby niektoré informácie obsiahnuté v jeho liste a v posudku Pfizenmayer 6 boli považované za dôverné vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi konania.
18 Žalobca sa domnieval (na základe skutočností zhrnutých v bodoch 14 až 17 vyššie), že splnil podmienky, ktoré mu vyplývali z bodu 2 výroku druhého uznesenia, a požiadal predsedu Súdu prvého stupňa samostatným podaním doručeným 17. februára 2004 o predĺženie odkladu výkonu sporného rozhodnutia až do času, kým Súd prvého stupňa definitívne rozhodne o žalobe vo veci samej (ďalej len „návrh na predĺženie odkladu“).
19 V dňoch 27. februára 2004 a 1. marca 2004 predložili Schott Glas a Komisia svoje pripomienky k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
20 Uznesením z 3. marca 2004 vydaným na základe článku 105 ods. 2 druhého pododseku rokovacieho poriadku predseda Súdu prvého stupňa nariadil dočasné predĺženie odkladu výkonu sporného rozhodnutia až do času, kým Súd prvého stupňa rozhodne o návrhu na predĺženie odkladu.
21 Na výzvu sudcu rozhodujúceho o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podal žalobca 24. marca 2004 svoje písomné pripomienky k pripomienkam Komisie z 1. marca 2004.
22 Komisia podala 6. apríla 2004 svoje písomné pripomienky k pripomienkam žalobcu z 24. marca 2004. Schott Glas vo svojom mene nepodal písomné pripomienky.
Návrhy účastníkov konania
23 Žalobca navrhuje, aby sudca rozhodujúci o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia:
– odložil výkon článku 2 sporného rozhodnutia až do času, kým Súd prvého stupňa definitívne rozhodne vo veci samej alebo subsidiárne do 30. júna 2004,
– zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.
24 Komisia, ktorú v konaní podporuje Schott Glas, navrhuje, aby sudca rozhodujúci o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia:
– zamietol návrh na predĺženie odkladu výkonu sporného rozhodnutia,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Právny stav
25 Podľa ustanovení článkov 242 ES a 243 ES v ich vzájomnej súvislosti na strane jednej a článku 225 ods. 1 ES na strane druhej, Súd prvého stupňa môže, ak usúdi, že si to vyžadujú okolnosti, nariadiť odklad výkonu napadnutého aktu alebo nariadiť nevyhnutné predbežné opatrenia.
26 Článok 104 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovuje, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí uvádzať okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad (fumus boni iuris) odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení. Keďže tieto podmienky sú kumulatívne návrh na odklad výkonu musí byť zamietnutý, ak nie je splnená jedna z nich [uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 14. októbra 1996, SCK a FNK/Komisia, C‑268/96 P(R), Zb. s. I‑4971, bod 30, uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 8. decembra 2000, BP Nederland a i./Komisia, T‑237/99 R, Zb. s. II‑3849, bod 34]. Sudca rozhodujúci o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia môže prípadne pristúpiť k zváženiu jednotlivých záujmov (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 23. februára 2001, Rakúsko/Rada, C‑445/00 R, Zb. s. I‑1461, bod 73 a pôvodné uznesenie, bod 50).
27 Keďže písomné pripomienky účastníkov obsahujú všetky informácie nevyhnutné na rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nie je potrebné vypočuť účastníkov konania a ich ústne vysvetlenia.
O žiadostiach o dôverné zaobchádzanie zo 17. februára a z 11. a 25. marca 2004
28 Listami zapísanými do registra kancelárie Súdu prvého stupňa 17. februára, 11. marca a 25. marca 2004 žalobca podal žiadosti v súlade s článkom 116 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa o to, aby niektoré informácie obsiahnuté v jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v pripomienkach Komisie z 1. marca 2004 a v jeho vlastných pripomienkach z 24. marca 2004 boli považované za dôverné vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi konania. Žalobca tiež podal upravené znenie týchto dokumentov bez uvedenia dôverných informácií. Znenie týchto dokumentov bolo doručené kanceláriou Súdu prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi konania, ktorý k nim nepodal žiadne námietky alebo pripomienky.
29 Sudca rozhodujúci o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol, že keďže vedľajší účastník konania nepodal žiadne námietky, je možné vyhovieť žiadostiam o dôverné zaobchádzanie zo 17. februára, 11. a 25. marca 2004, s výnimkou častí týkajúcich sa už vrátených súm žalobcom BvS v súlade s pôvodným a druhým uznesením. Tieto sumy sú v skutočnosti verejne známe vzhľadom na uverejnenie oboch uznesení v Zbierke rozhodnutí Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa a/alebo ich zverejnenie na internetovej stránke inštitúcie.
O fumus boni iuris
Tvrdenia účastníkov konania
30 Vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobca v podstate uvádza, že pokiaľ ide o fumus boni iuris, nie je dôvod odchýliť sa od posúdenia vykonaného v tomto ohľade sudcom rozhodujúcim o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v pôvodnom a druhom uznesení.
31 Komisia tvrdí, že v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na predĺženie odkladu sa sudca rozhodujúci o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemôže opierať o posúdenie fumus boni iuris vykonané v pôvodnom a druhom uznesení. Toto posúdenie by sa totiž opieralo o úvahu, že prvý dôvod a tretí dôvod, ktoré žalobca uviedol, nie sú zjavne nedôvodné. Podľa Komisie však na strane jednej posúdenie tretieho dôvodu Súdom prvého stupňa bolo vyvrátené predsedom Súdneho dvora v uznesení vydanom v konaní o odvolaní proti pôvodnému uzneseniu (uznesenie Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, bod 8 vyššie, bod 76). Na strane druhej, vo vzťahu k prvému dôvodu žalobca predložil v konaní vo veci samej „dohodu o zmenách privatizačných zmlúv (zmluva I a zmluva II) medzi BvS a TGI“. Znenie tejto dohody preukazuje, že upustenie od kúpnej ceny BvS nie je úpravou privatizačnej zmluvy z dôvodu nesplnenia podstatnej podmienky zmluvy, ale tvorí novú pomoc, ktorú žalobca vždy aj za pomoc považoval.
32 Vo svojich pripomienkach z 24. marca 2004 žalobca najmä uvádza ako odpoveď na toto tvrdenie, že oznámenie opatrenia Komisii neznamená, že toto opatrenie bolo uznané za štátnu pomoc.
Posúdenie sudcom rozhodujúcim o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
33 V pôvodnom uznesení sudca rozhodujúci o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol, že prvý dôvod uvedený žalobcom v jeho žalobe nemôže byť na prvý pohľad zamietnutý (pôvodné uznesenie, body 74 až 79). Toto posúdenie potvrdil predseda Súdneho dvora v uznesení Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, bod 8 vyššie (body 63 až 69 a 78 uvedeného uznesenia) a opätovne ho potvrdil sudca rozhodujúci o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v druhom uznesení (body 42 a 43 druhého uznesenia).
34 Napriek tomu Komisia tvrdí, že vo vzťahu k prvému dôvodu uvedenému žalobcom podmienka týkajúca sa fumus boni iuris už nie je splnená z dôvodu informácií, ktoré žalobca predložil 12. septembra 2003 v konaní vo veci samej v odpovedi na výzvu Súdu prvého stupňa a po vydaní druhého uznesenia. Je teda potrebné posúdiť, či tak, ako to tvrdí Komisia, posúdenie prvého dôvodu sudcom rozhodujúcim o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v pôvodnom a v druhom uznesení nemožno zopakovať v tomto uznesení.
35 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že názor sudcu rozhodujúceho o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v pôvodnom uznesení sa opiera najmä o niekoľko predbežných hodnotení v súvislosti so skutočnosťou, že Komisia v spornom rozhodnutí nenamietala existenciu prísľubu spolkovej krajiny Durínsko, ktorý by mohol patriť do povoleného režimu štátnej pomoci (body 75 až 78 pôvodného uznesenia).
36 Komisia tvrdí, že z „dohody o zmenách privatizačných zmlúv (zmluva I a zmluva II) medzi BvS a TGI“ vyplýva, že upustenie od dotknutej kúpnej ceny BvS nie je úpravou privatizačnej zmluvy z dôvodu nesplnenia podstatnej podmienky zmluvy, ale tvorí novú pomoc, ktorú žalobca vždy aj za pomoc považoval. Komisia opiera svoje tvrdenie o toto ustanovenie:
„Zmluvné strany sú si vedomé, že upustenie od kúpnej ceny 4 milióny DEM, novácia záruky na poslednú splátku kúpnej ceny vo výške 1,8 milióna DEM a poskytnutie úveru TAB vo výške 2 miliónov DEM musia byť oznámené Európskej komisii. Toto konanie začala BvS 3. decembra 1998 v nevyhnutnej spolupráci so zmluvnými stranami a BvS bude dohliadať na jeho ďalší priebeh.“
37 Napriek tomu, toto ustanovenie v žiadnom prípade nespochybňuje pripomienku sudcu rozhodujúceho o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v bode 75 pôvodného uznesenia, podľa ktorej Komisia v bode 82 sporného rozhodnutia nezohľadnila nedodržanie spomínaného prísľubu a jeho dôsledky, a teda zjavne nenamietala existenciu tohto prísľubu.
38 Ďalej, ustanovenie uvedené Komisiou neumožňuje v tomto štádiu konania ani vylúčiť možnosť, že spomínaný prísľub žalobcom naozaj existoval, ani rozhodnúť, že tvrdenie žalobcu, že sporná pomoc nie je novou pomocou, je zjavne nedôvodné. V skutočnosti, okolnosť, že dotknuté ustanovenie neobsahuje jasný odkaz na prísľub nestačí na prvý pohľad pre to, aby bolo preukázané, že podobný prísľub nebol daný. Sudca vo veci samej vyrieši prípadne túto napadnutú skutkovú otázku.
39 V tomto štádiu konania a so zreteľom na informácie poskytnuté sudcovi rozhodujúcemu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neumožňujú tvrdenia Komisie zmeniť posúdenie prvého dôvodu vykonané v pôvodnom a v druhom uznesení. Prvý dôvod stále nemožno považovať za zjavne nedôvodný. Bez toho, aby bolo potrebné vysloviť sa k ostatným dôvodom žaloby vo veci samej, podmienka týkajúca sa fumus boni iuris zostáva splnená.
O naliehavosti
Tvrdenia účastníkov konania
40 Vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v pripomienkach z 24. marca 2004 žalobca v podstate tvrdí, že vo vzťahu k naliehavosti nariadenia predbežného opatrenia naďalej platia tvrdenia, ktoré uplatnil v tejto veci už predtým. Podľa žalobcu tak, ako to vyplýva z posudku Pfizenmayer 6, napriek priaznivému vývoju finančnej situácie TGI, ktorého obrat sa zvýšil o …(1) % roku 2003, zostáva preukázané, že nemôže vrátiť spornú pomoc bez vyhlásenia konkurzu. TGI dodáva, že so zreteľom jednak na predčasné splatenie úveru TAB a výnimočnú platbu v prospech BvS, ktoré boli požadované na základe pôvodného a druhého uznesenia, jednak na prudký a nepredvídateľný pád dolára, jeho peňažná hotovosť k 31. decembru 2003 bola takmer úplne vyčerpaná.
41 Naproti tomu zdôrazňuje Komisia vo svojich písomných pripomienkach niekoľko bodov, ktorými chce preukázať, že finančná situácia žalobcu je veľmi zložitá a že v každom prípade dôjde k vyhláseniu konkurzu na jeho majetok.
42 Po prvé, Komisia uvádza, že podľa samotného posudku Pfizenmayer 6 je pokladňa podniku v kritickej situácii, závažnej do tej miery, že podnik opätovne nebude schopný zaplatiť sumy, ktoré už boli zaplatené vykonaním podmienok stanovených v pôvodnom a druhom uznesení.
43 Po druhé, posudok Pfizenmayer 6 neuvádza pôvod fondov nevyhnutných k investíciám, o ktorých žalobca vyhlasuje, že je nemožné ich odložiť.
44 Po tretie, posudok Pfizenmayer 6, na strane jednej nereálne usudzuje, že dodávatelia žalobcu mu poskytnú odklad zaplatenia a na strane druhej neuvádza dôvody, ktoré by poukazovali na to, že žalobca bude schopný zvládnuť dôsledky pádu dolára, ktorý tiež spôsobil vznik jeho ťažkostí.
45 Ďalej Komisia usudzuje, že tieto isté prvky preukazujú, že pán Pfizenmayer nemôže byť považovaný za objektívneho a nestranného znalca.
46 Vo svojich pripomienkach Schott Glas v podstate uvádza, že životaschopnosť podniku je veľmi pochybná.
Posúdenie sudcom rozhodujúcim o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
47 Najprv je potrebné zopakovať posúdenie uvedené v bodoch 96 až 99 pôvodného uznesenia.
48 Navyše je potrebné uviesť, že podľa posudku Pfizenmayer 6 aj keď finančná situácia žalobcu zostáva ťažká, začína sa postupne zlepšovať.
49 Po prvé, z uvedeného vyplýva, že aj keď situácia v TGI je napätá a rozporuplná so zreteľom najmä na pokles disponibilných zdrojov, nie je možné s dostatočnou istotou tvrdiť, že v každom prípade bude na ňu vyhlásený konkurz pred vyhlásením rozsudku vo veci samej. Najmä jej obrat sa zvýšil v priebehu roku 2003 a stav jej finančných prostriedkov, ktorý je stále kladný, by sa mal mierne zlepšiť k 30. júnu 2004. Keďže pojednávanie vo veci samej sa konalo 11. decembra 2003, vyhlásenie rozsudku vo veci samej sa dá očakávať v blízkej budúcnosti. Zdá sa teda málo pravdepodobné, že v tak krátkom čase sa môže situácia žalobcu zhoršiť natoľko, že bude musieť zastaviť platby.
50 Po druhé, z posudku Pfizenmayer 6 vyplýva, že v prípade, že žalobca bude musieť vrátiť sumy požadované BvS, ktoré mu ešte nevrátil, finančná situácia žalobcu sa môže prudko zhoršiť natoľko, že bude musieť zastaviť platby.
51 Osobitne z posudku Pfizenmayer 6 vyplýva, že disponibilné zdroje žalobcu k 31. decembru 2003 predstavujú […] eur a že výška hotovosti na účtoch a v krátkodobých investíciách TGI, aj keď nemohli byť ohodnotené a vyjadrené presne, zostáva kladná hoci ako celok nízka. Zostatok pokladne stanovený k 30. júnu 2004 predstavuje približne […] eur a je tiež veľmi nízky. Na záver sa zdá, že nebezpečenstvo zastavenia platieb môže nastať, aj keď TGI nezačne s niektorými dôležitými investíciami, najmä s rekonštrukciou štvrtej pece.
52 Na záver, sudca rozhodujúci o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa domnieva, že tvrdenia Komisie o neobjektívnosti a nepresnosti posudku Pfizenmayer 6 sa opierajú čiastočne o subjektívny a klamlivý výklad tohto posudku a sú v každom prípade nedostatočné na to, aby bola spochybnená pravdepodobnosť výrokov uvedených v bodoch 48 až 51 vyššie.
53 Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca z právneho hľadiska dostatočne preukázal, na strane jednej, že ekonomicky prežije aspoň do vyhlásenia rozsudku vo veci samej a, na strane druhej, že okamžitý výkon sporného rozhodnutia ohrozí v budúcnosti, ak nie okamžite, jeho existenciu.
54 Podmienka naliehavosti je teda v tomto prípade splnená. V dôsledku toho je potrebné zvážiť všetky dotknuté záujmy.
O zvážení záujmov
Tvrdenia účastníkov konania
55 Vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v pripomienkach z 24. marca 2004 žalobca uplatňuje tie isté záujmy ako tie, ktoré uviedol v prvom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (body 110 a 111 pôvodného uznesenia). Žalobca zdôrazňuje, že ďalšie dve skutočnosti podporujú predĺženie odkladu výkonu sporného rozhodnutia bez osobitných podmienok.
56 Po prvé, keďže vo veci samej sa konalo pojednávanie 11. decembra 2003, predĺženie odkladu sa týka veľmi krátkeho obdobia. Po druhé, výnimočné platby nevyhnutné na splnenie podmienok stanovených predsedom Súdu prvého stupňa by znemožnili žalobcovi vytvorenie rezerv finančných prostriedkov. Vzhľadom na potrebu zrekonštruovať štvrtú pec by žalobca nemohol uskutočniť dodatočnú platbu.
57 Vo svojich pripomienkach Komisia usudzuje, že v tejto veci nie je možné sa dovolávať výnimočných a osobitných okolností, ktoré by potvrdili potrebu nariadenia predbežného opatrenia.
58 Po prvé, ako je to uvedené v spornom rozhodnutí, desať podnikov podniká na takom istom trhu ako žalobca, a teda vrátenie sporných súm by im bolo na prospech. Navyše je podľa Komisie preukázané, že vrátenie dotknutých pomocí by nijako neposilnilo dominantné postavenie Schott Glas, keďže tento podnik má toto postavenie na inom trhu.
59 Po druhé, Komisia spochybňuje posúdenie vykonané sudcom rozhodujúcim o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v druhom uznesení. Na strane jednej sa druhé uznesenie odchyľuje od pôvodného uznesenia, keďže iba zdôrazňuje, že Schott Glas má oveľa vyšší obrat ako žalobca, kým pôvodné uznesenie sa opieralo o posilnenie dominantného postavenia Schott Glas, ktoré aj tak nebolo v tomto prípade dôležité. Na strane druhej druhé uznesenie nevysvetľuje, prečo obrat Schott Glas predstavuje dôležité kritérium pri zvážení jednotlivých záujmov. Ak má byť tento obrat vykladaný v tom zmysle, že Schott Glas môže od svojej materskej spoločnosti dostať takmer neobmedzené prostriedky, ktoré by kompenzovali jeho prípadne straty, potom je názor sudcu rozhodujúceho o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v rozpore s judikatúrou (rozsudok Súdneho dvora z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, C‑303/88, Zb. s. I‑1433, bod 21 a rozsudok Taliansko/Komisia, C‑305/89, Zb. s. I‑1603, bod 23).
60 Po tretie, druhé uznesenie nezohľadňuje postavenie ôsmich konkurentov TGI a Schott Glas uvádzaných v spornom rozhodnutí.
61 Na záver, po štvrté, druhé uznesenie sa opiera o nesprávne skutkové zistenia v tom, že sa v ňom uvádza, že Schott Glas vraj dostal značné pomoci od spolkovej krajiny Durínsko. Rozhodnutie, na ktoré sa odvolával Súd prvého stupňa, sa totiž týkalo podniku, ktorý nie je ani vedľajším účastníkom konania, ani jeho materskou spoločnosťou.
Posúdenie sudcom rozhodujúcim o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
62 Sudca rozhodujúci o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v súlade s úvahami uvedenými v bodoch 115 až 117 pôvodného uznesenia a v bodoch 66 až 67 druhého uznesenia usudzuje, že v tejto veci stále existujú výnimočné a vysoko osobitné okolnosti, ktoré potvrdzujú nevyhnutnosť predĺženia predbežného opatrenia.
63 Po prvé, treba uviesť, že Komisia vo svojich pripomienkach k zváženiu jednotlivých záujmov v podstate iba napáda posúdenie vykonané sudcom rozhodujúcim o návrhu na nariadenie predbežných opatrení v druhom uznesení, proti ktorému nepodala odvolanie, bez toho, aby uviedla zmenu okolností, ktorá by mohla zdôvodniť, aby sudca rozhodujúci o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zmenil svoje posúdenie.
64 Po druhé, tvrdenia Komisie v každom prípade nespochybňujú konštatovanie uvedené v bode 117 pôvodného uznesenia a v bode 67 druhého uznesenia, podľa ktorého so zreteľom na veľmi osobitné okolnosti prípadu a najmä na veľmi nízku výšku spornej pomoci vo vzťahu k celkovej výške poskytnutej pomoci žalobcovi je nereálne predpokladať, že okamžité vrátenie spomínanej pomoci obnoví určitú situáciu hospodárskej súťaže na trhu so sklom, ktorá existovala predtým. Tieto tvrdenia rovnako nespochybňujú skutočnosť, že obrat Schott Glas, ktorý je vyšší ako obrat žalobcu, zabraňuje tomu, aby spoločnosti Schott Glas v dôsledku nariadených predbežných opatrení vznikla značná škoda. Navyše, ako je uvedené v bode 67 druhého uznesenia, je veľmi nepravdepodobné, že sa TGI vzhľadom na svoju finančnú situáciu môže správať tak, aby to skreslilo hospodársku súťaž spôsobom, ktorý môže poškodiť Schott Glas alebo iných konkurentov TGI.
65 Na záver, po tretie, je potrebné zohľadniť v tomto osobitnom uznesení skutočnosť, že k vyhláseniu rozsudku vo veci samej dôjde v blízkej budúcnosti. Z uvedeného vyplýva, že aj keby odklad výkonu sporného rozhodnutia mohol vzhľadom na zotrvanie TGI na dotknutom trhu skla vyvolať určité skreslenie hospodárskej súťaže alebo poškodiť jednotlivé záujmy, tieto dôsledky by nastali len vo veľmi obmedzenom období.
66 Z uvedeného vyplýva, že nariadenie predbežných opatrení je za osobitných okolností tohto prípadu odôvodnené a zodpovedá primerane potrebe predbežnej účinnej právnej ochrany. Navyše, vzhľadom na blízkosť vyhlásenia rozsudku vo veci samej nie je potrebné podmieniť odklad splnením osobitných podmienok alebo ho časovo obmedziť.
Z týchto dôvodov
PREDSEDA SÚDU PRVÉHO STUPŇA
nariadil:
1. Výkon článku 2 rozhodnutia Komisie 2002/185/ES z 12. júna 2001 o štátnej pomoci poskytnutej Spolkovou republikou Nemecko v prospech Technische Glaswerke Ilmenau GmbH sa odkladá do vyhlásenia rozsudku vo veci samej.
2. O trovách konania, ako aj o trovách vedľajšieho účastníka konania, sa rozhodne v konaní vo veci samej.
V Luxemburgu 12. mája 2004