Žaloba podaná 20. augusta 2013 – Petropars Iran a i./Rada

(vec T-433/13)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Petropars Iran Co. (Kish Island, Irán), Petropars Oilfields Services Co. (Kish Island), Petropars Aria Kish Operation and Management Co. (Teherán, Irán) a Petropars Resources Engineering Kish Co. (Teherán) (v zastúpení: S. Zaiwalla, solicitor, P. Reddy, solicitor, R. Blakeley, barrister, a Z. Burbeza, solicitor)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

zrušil zápisy 1-4 prílohy II.IB. k rozhodnutiu 2013/270¹ a zápisy 1-4 prílohy II.I.B. k nariadeniu 522/2013² , a/alebo

určil, že článok 20 ods. 1 písm. c) rozhodnutia 2010/413³ a článok 23 ods. 2 písm. d) nariadenia 267/2012⁴ sa neuplatňuje na žalobkyne, a

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú päť žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že neexistuje právny základ pre označenie žalobkýň v rozhodnutí Rady 2013/207/SZBP a vo vykonávacom nariadení Rady (EÚ) č. 522/20130, pretože dôvody uvedené v súvislosti s označením každej žalobkyne („dcérska spoločnosť označeného subjektu“) nie sú jedným z kritérií pre zaradenie do nariadenia Rady 267/2012 alebo rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP.

Druhý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že pokiaľ Rada tvrdila, že konala podľa článku 23 ods. 2 písm. d) nariadenia 267/2012 alebo článku 20 ods. 1 písm. c) rozhodnutia 2010/413, je označenie žalobkýň protiprávne: 1. pretože nie sú splnené podstatné kritériá pre označenie žalobkýň ani v jednom prípade a/alebo Rada sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri určení, či boli kritériá splnené alebo nie; 2. Rada označila žalobkyne na základe nedostatočných dôkazov, podľa ktorých boli kritériá splnené, a tým sa dopustila (ďalšieho) zjavne nesprávneho posúdenia.

Tretí žalobný dôvod sa zakladá na tom, že pokiaľ článok 23 ods. 2 písm. d) nariadenia 267/2012 a/alebo článok 20 ods. 1 písm. c) rozhodnutia 2010/413 umožňuje označenie žalobkýň len na základe toho, že sú dcérskymi spoločnosťami označených subjektov (ktoré sú takisto dcérskymi spoločnosťami označených subjektov, ktoré nie sú podozrivé zo žiadneho protiprávneho konania), sú protiprávne, pretože sú v rozpore so zásadou proporcionality a nemali by sa na žalobkyne uplatňovať.

Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že označenie žalobkýň je v každom prípade v rozpore s ich základnými právami a slobodami podľa Charty základných práv, ktorá je súčasťou práva Únie, vrátane ich práva na obchodovanie a vykonávanie obchodnej činnosti a na pokojné užívanie ich majetku, a/alebo je v rozpore so zásadou proporcionality. Označenie ďalej predstavuje porušenie zásady prevencie a zásad ochrany životného prostredia a ochrany ľudského zdravia bezpečnosti, pretože môže spôsobiť značnú škodu na zdraví a bezpečnosti bežných iránskych pracujúcich a na životnom prostredí.

Piaty žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Rada pri prijímaní rozhodnutia Rady 2013/207/SZBP a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 522/20130 v rozsahu, v akom sa vzťahujú na žalobkyne, porušila procesné náležitosti, a to 1. povinnosť individuálne oznámiť (tretej a štvrtej) žalobkyni jej označenie; 2. povinnosť oznámiť (všetkým žalobkyniam) primerané a dostatočné odôvodnenie, a 3. rešpektovať právo na obhajobu a právo na účinnú súdnu ochranu.

____________

¹ Rozhodnutie Rady 2013/270/SZBP zo 6. júna 2013, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 156, s. 10).

² Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 522/2013 zo 6. júna 2013, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 156, s. 3).

³ Rozhodnutie Rady z  26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, s. 39).

⁴ Nariadenie Rady (EÚ) č. 267/2012 z  23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 88, s. 1).