Language of document : ECLI:EU:F:2009:84

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

zo 7. júla 2009

Spojené veci F‑99/07 a F‑45/08

Marjorie Danielle Bernard

proti

Európskemu policajnému úradu (Europol)

„Verejná služba – Služobný poriadok zamestnancov Europolu – Hodnotenie – Správa o služobnom postupe – Postup na vyšší platový stupeň – Právomoc autora aktu – Prípustnosť – Zrušenie rozhodnutia – Nepodanie sťažnosti“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 40 ods. 3 Dohovoru o zriadení Európskeho policajného úradu (Dohovor o Europole) stanoveného na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii a článku 93 ods. 1 služobného poriadku zamestnancov Europolu, ktorou M. D. Bernard navrhuje: vo veci F‑99/07, v prvom rade, zrušiť správy o služobnom postupe z 5. februára 2007 a z 25. júla 2007, ako aj zamietnutie jej sťažnosti z 26. júna 2007, po druhé, zaviazať Europol, aby jej jednak priznal zvýšenie mesačného platu s účinnosťou od 1. septembra 2006 spolu so zákonnými úrokmi a jednak zaplatil sumu vo výške 7 500 eur ako náhradu ujmy; vo veci F‑45/08 zrušiť správu o služobnom postupe z 25. júla 2007 a rozhodnutie Europolu, ktorým sa zamieta jej sťažnosť z 23. októbra 2007, ako aj zaviazať Europol na zaplatenie sumy 7 500 euro ako náhrady ujmy

Rozhodnutie: Správa o služobnom postupe žalobkyne z 25. júla 2007 sa zrušuje. Europol je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 3 000 euro ako náhradu ujmy. Vo zvyšnej časti sa žaloba vo veci F‑99/07, Bernard/Europol, zamieta. Konanie o žalobe vo veci F‑45/08, Bernard/Europol sa zastavuje. Europol je povinný nahradiť všetky trovy konania vo veci F‑45/08, Bernard/Europol, a znáša svoje vlastné trovy konania ako aj štyri pätiny trov konania žalobkyne vo veci F‑99/07, Bernard/Europol. Žalobkyňa znáša pätinu trov konania vo veci F‑99/07, Bernard/Europol.

Abstrakt

1.      Úradníci – Zamestnanci Europolu – Postup na vyšší platový stupeň každé dva roky

(Služobný poriadok zamestnancov Europolu, články 28 a 29)

2.      Úradníci – Žaloba – Neobmedzená právomoc – Spor peňažného charakteru v zmysle článku 93 Služobného poriadku zamestnancov Europolu

(Služobný poriadok zamestnancov Europolu, článok 93)

3.      Úradníci – Hodnotenie – Interný predpis týkajúci sa hodnotenia zamestnancov Europolu – Právne účinky

(Služobný poriadok zamestnancov Europolu, články 28 a 29)

4.      Úradníci – Hodnotenie – Interný predpis týkajúci sa hodnotenia zamestnancov Europolu – Porušenie

(Služobný poriadok zamestnancov Europolu, články 28 a 29)

5.      Úradníci – Hodnotenie – Správa o služobnom postupe – Povinnosť stanoviť ciele – Rozsah

6.      Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Zrušenie napadnutého aktu neposkytujúceho primerané zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu

(Služobný poriadok zamestnancov Europolu, článok 93)

1.      Správu o služobnom postupe vypracovanú hodnotiteľom, ktorý má právomoc v otázkach hodnotenia, a nie riaditeľom Europolu, ktorý má právomoc rozhodovať o postupe na vyšší platový stupeň, nemožno v žiadnom prípade, ani implicitne, považovať za pôvodné rozhodnutie zamietajúce postup na vyšší platový stupeň, lebo tieto dva druhy rozhodnutí majú zjavne odlišný predmet a sú vydávané dvoma odlišnými príslušnými orgánmi.

(pozri bod 54)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 11. septembra 2008, Spee/Europol, F‑121/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, bod 40

2.      V sporoch peňažného charakteru však má Súd pre verejnú službu neobmedzenú právomoc súdneho preskúmania v súlade s článkom 93 služobného poriadku zamestnancov Europolu, ktorá mu umožňuje uložiť žalovanej inštitúcii povinnosť zaplatiť stanovené sumy, prípadne zvýšené o úroky z omeškania.

Žiadosť smerujúca k priznaniu zvýšenia mesačného platu spolu s úrokmi z omeškania nie je návrhom smerujúcim k vydaniu príkazu, ale návrhom na peňažné plnenie.

(pozri body 57 a 58)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 23. marCA 2000, Rudolph/Komisia, T‑197/98, Zb. VS s. I‑A‑55, II‑241, body 33 a 92

3.       Rozhodnutie inštitúcie Spoločenstva, ktoré sa oznámi všetkým jej zamestnancom a ktoré smeruje k zabezpečeniu rovnakého zaobchádzania pri hodnotení, je interným predpisom a musí sa ako také považovať za orientačné pravidlo chovania, ktorému podlieha aj samotná administratíva, ktorá sa od neho pri dodržaní zásady rovnosti zaobchádzania nesmie odchýliť bez uvedenia dôvodov, ktoré ju k tomu viedli.

Usmernenia stanovujúce pravidlá upravujúce vypracovanie správy o služobnom postupe v rámci Europolu sú takýmto interným predpisom. Ak interné predpisy stanovia, že správu o služobnom postupe vypracováva a podpisuje priamy nadriadený zamestnanca, je vypracovanie a podpis správy overovateľom, najmä ak na to nebol splnomocnený, v rozpore s uvedenými predpismi.

Hoci možno rozhodnutie prijaté orgánom, ktorý bol z dôvodu rozporu s pravidlami o rozdelení právomocí nepríslušný, zrušiť len ak by odchýlenie sa od uvedených pravidiel mohlo narušiť niektorú zo záruk, ktoré sú úradníkom priznané služobným poriadkom či pravidlami riadnej správy vecí verejných v oblasti riadenia zamestnancov, cieľom usmernení upravujúcich postupy služobného postupu a hodnotenia zamestnancov je umožniť administratíve pravidelne získavať čo najúplnejšie a najpresnejšie informácie o podmienkach, za akých hodnotení zamestnanci plnia svoje služobné úlohy, a zaručiť, že hodnotenie bude vykonané osobami, ktoré sú najlepšie oboznámené s prácou zamestnancov, a ktoré sú teda najviac spôsobilé stanovovať ich ciele. Cieľom týchto ustanovení je teda prispieť k riadnej správe vecí verejných v oblasti riadenia zamestnancov a ich porušenie môže v zásade vyústiť do zrušenia správy o služobnom postupe, ktorá bola vypracovaná a podpísaná overovateľom.

(pozri body 79, 80, 83 – 85, 87 a 88)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 10. septembra 2003, McAuley/Rada, T‑165/01, Zb. VS s. I‑A‑193, II‑963, bod 44; 13. júla 2006, Vounakis/Komisia, T‑165/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑155, II‑A‑2‑735, body 45 až 50

Súd pre verejnú službu: 13. decembra 2007, Diomede Basili/Komisia, F‑108/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, body 61 a 62

4.      V objektívne odôvodnených prípadoch sa môže správa v odchýliť od pravidiel stanovených internými predpismi. Skutočnosť, že zamestnanec Europolu bol priamo podriadený trom rôznym nadriadeným v hodnotenom období a že hodnotenia týchto nadriadených boli sporné, však nestačí na odôvodnenie toho, že správa o služobnom postupe bola vypracovaná v rozpore s článkom 8 usmernení upravujúcich postupy služobného postupu a hodnotenia zamestnancov, pričom druhý odsek uvedeného článku 8 presne upravuje prípady, keď zamestnanec pracuje pod vedením niekoľkých priamych nadriadených v priebehu jedného hodnoteného obdobia.

Navyše pravidlo stanovené v usmerneniach, podľa ktorého správu o služobnom postupe vyhotovuje posledný nadriadený zamestnanca, by prišlo o celý svoj obsah, keby odlišné hodnotenia od rôznych nadriadených zamestnanca nemohli v zásade stačiť na odôvodnenie porušenia uvedeného pravidla.

V dôsledku toho v prípade neexistencie objektívneho odôvodnenia umožňujúceho odchýliť sa od usmernení treba správu o služobnom postupe prijatú v rozpore s pravidlom stanoveným v článku 8 druhom odseku uvedených usmernení považovať za správu prijatú nepríslušným orgánom.

(pozri body 89 – 91 a 93)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 21. októbra 1998, Vicente‑Nuñez/Komisia, T‑100/96, Zb. VS s. I‑A‑591, II‑1779, body 67 až 76; McAuley/Rada, už citovaný, bod 45

Súd pre verejnú službu: 9. júla 2008, Kuchta/ECB, F‑89/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, body 49 až 59

5.      Z usmernení upravujúcich postupy služobného postupu a hodnotenia zamestnancov vyplýva, že Europol je povinný na konci každého hodnoteného obdobia stanoviť zamestnancom ciele, ktoré budú ďalej východiskom pre vypracovanie správy o služobnom postupe za nasledujúce obdobie. Správa o služobnom postupe, ktorá bola vypracovaná bez toho, aby zamestnancovi boli vopred stanovené takéto ciele, je neplatná.

(pozri body 95, 96 a 100)

6.      Nemajetková ujma, ktorú zamestnancovi spôsobila správa o služobnom postupe postihnutá vadami určitej závažnosti, v danom prípade konkrétne prijatie správy nepríslušným orgánom a bez stanovenia cieľov zamestnanca, nie je primerane a dostatočne nahradená zrušením tejto správy.

(pozri body 104 – 106)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 30. septembra 2004, Ferrer de Moncada/Komisia, T‑16/03, Zb. VS s. I‑A‑261, II‑1163, bod 68