Vec T‑2/23
Romagnoli Fratelli SpA
proti
Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO)
Rozsudok Všeobecného súdu (tretia komora) zo 17. apríla 2024
„Odrody rastlín – Udelenie práv Spoločenstva k odrodám rastlín pre odrodu zemiakov Melrose – Nezaplatenie ročného poplatku načas – Zrušenie práv – Žiadosť o navrátenie do pôvodného stavu – Podmienky doručovania rozhodnutí a oznámení CPVO“
1. Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty, ktoré vyvolávajú záväzné právne účinky – Rozhodnutie Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO), ktorým sa zamieta žiadosť o navrátenie do pôvodného stavu – Zahrnutie
(Článok 263 štvrtý a piaty odsek ZFEÚ; nariadenie Rady č. 2100/94, článok 80)
(pozri body 18, 19)
2. Agentúry Európskej únie – Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO) – Odvolacie konanie – Možnosť Úradu vylúčiť právomoc odvolacieho senátu aj Všeobecného súdu rozhodovať o rozhodnutiach prijatých CPVO po podaní žiadosti o navrátenie do pôvodného stavu – Neexistencia
(Články 2 a 19 ZEÚ; článok 263 štvrtý a piaty odsek ZFEÚ; nariadenie Rady č. 2100/94, článok 80 a článok 81 ods. 1)
(pozri body 21, 22, 24 – 29)
3. Poľnohospodárstvo – Jednotná právna úprava – Ochrana práv k odrodám rastlín – Procesné ustanovenia – Uvedenie do pôvodného stavu – Podmienky uplatňovania – Reštriktívny výklad
(Nariadenie Rady č. 2100/94, článok 80 ods. 1)
(pozri body 37, 38)
4. Poľnohospodárstvo – Jednotná právna úprava – Ochrana práv k odrodám rastlín – Procesné ustanovenia – Doručovanie – Doručovanie prostredníctvom osobného priestoru – Podmienka – Aktivovanie používateľom možnosti umožňujúcej Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO) komunikovať elektronicky – Prípustnosť
(Nariadenie Rady č. 2100/94, článok 79; nariadenie Komisie č. 874/2009, článok 64 ods. 4 a článok 65)
(pozri body 62 – 70, 73)
Zhrnutie
Týmto rozsudkom Všeobecný súd zamietol žalobu o neplatnosť podanú spoločnosťou Romagnoli Fratelli SpA (ďalej len „žalobkyňa“) proti rozhodnutiu Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Všeobecný súd po preskúmaní existencie odvolania proti rozhodnutiam prijatým CPVO po podaní žiadosti o navrátenie do pôvodného stavu po prvýkrát rozhodol o zákonnosti osobného priestoru, známeho ako „MyPVR“, ako oficiálneho oznamovacieho kanála CPVO.
V decembri 2009 žalobkyňa podala na CPVO žiadosť o udelenie práva Spoločenstva k odrode zemiakov Melrose podľa nariadenia č. 2100/94(1). Po udelení tohto práva CPVO v októbri 2021 zaslal žalobkyni prostredníctvom jej osobného priestoru MyPVR oznámenie o nezaplatení poplatku týkajúce sa zaplatenia ročného poplatku za predmetné práva Spoločenstva k odrodám rastlín.
Keďže poplatok nebol zaplatený, CPVO v januári 2022 zaslal žalobkyni formálnu upomienku prostredníctvom osobného priestoru MyPVR, v ktorej ju vyzval, aby do jedného mesiaca zaplatila dlžnú sumu ročného poplatku. Vzhľadom na nečinnosť v osobnom priestore žalobkyne jej CPVO vo februári 2022 zaslal poslednú upomienku prostredníctvom e‑mailu. Keďže ročný poplatok nebol zaplatený v stanovenej lehote, CPVO v marci 2022 zrušil predmetné práva Spoločenstva k odrodám rastlín.
V nadväznosti na toto zrušenie podala žalobkyňa žiadosť o navrátenie do pôvodného stavu podľa článku 80 nariadenia č. 2100/94 a zaplatila predtým nezaplatený ročný poplatok. Napadnutým rozhodnutím CPVO nevyhovel žiadosti žalobkyne z dôvodu, že nespĺňala podmienky stanovené v článku 80 ods. 1 a 2 nariadenia č. 2100/94.
Posúdenie Všeobecným súdom
Po prvé Všeobecný súd preskúmal námietku neprípustnosti vznesenú CPVO, ktorá sa týkala neprípustnosti žaloby z hľadiska viacerých ustanovení(2) týkajúcich sa súdneho systému Únie. CPVO však tvrdí, že článok 263 piaty odsek ZFEÚ(3) legitimizuje jeho možnosť rozhodnúť o žiadostiach o navrátenie do pôvodného stavu bez možnosti podať opravný prostriedok na odvolaciu komisiu CPVO alebo na Všeobecný súd, keďže takýto opravný prostriedok nie je upravený ani v nariadení č. 2100/94, ani v nariadení č. 874/2009(4), ktoré predstavujú „osobitné podmienky a úpravy“ v zmysle piateho odseku uvedeného článku. Preto konštatoval, že napadnuté rozhodnutie nemôže byť predmetom žaloby na Všeobecnom súde podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.
V tejto súvislosti Všeobecný súd konštatoval, že hoci tieto „osobitné podmienky a úpravy“ umožňujú, aby inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie stanovila interné podmienky a úpravy, ktoré predchádzajú podaniu súdneho prostriedku nápravy a upravujú najmä fungovanie mechanizmu interného dohľadu alebo priebeh konania na mimosúdne riešenie sporov, tieto podmienky a úpravy sa nemôžu vykladať v tom zmysle, že umožňujú inštitúcii Únie vyňať spory týkajúce sa výkladu alebo uplatnenia práva Únie z právomoci súdu Únie.
Z článku 81 ods. 1 nariadenia č. 2100/94 okrem toho vyplýva, že v prípade neexistencie procesných ustanovení v uvedenom nariadení alebo v ustanoveniach, ktoré boli prijaté podľa uvedeného nariadenia, CPVO uplatňuje zásady procesného práva, ktoré sú všeobecne uznávané v členských štátoch. Hoci teda nariadenie č. 2100/94 výslovne nestanovuje právo podať odvolanie na odvolaciu komisiu CPVO alebo priamo žalobu na Všeobecný súd v súvislosti s rozhodnutiami CPVO prijatými na základe žiadosti o navrátenie do pôvodného stavu, právo podať opravný prostriedok predsa len existuje podľa článku 81 ods. 1 uvedeného nariadenia a článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Všeobecný súd preto námietku CPVO zamietol.
Po druhé Všeobecný súd preskúmal zákonnosť osobného priestoru MyPVR ako oficiálneho oznamovacieho kanála dokumentov a rozhodnutí zasielaných CPVO. V prvom rade Všeobecný súd na jednej strane uviedol, že komunikácie a oznámenia CPVO, pri ktorých plynie lehota, môžu byť oznamované elektronicky a že na druhej strane spôsoby tohto oznamovania určuje predseda CPVO.(5)
V druhom rade Všeobecný súd, vychádzajúc z rozhodnutia predsedu CPVO, konštatoval, že takáto elektronická komunikácia prostredníctvom osobného priestoru MyPVR sa môže uskutočniť len vtedy, ak si používateľ takúto komunikáciu zvolil. CPVO tak bude môcť používateľovi platne oznamovať rozhodnutia, oznámenia a iné dokumenty elektronickými prostriedkami prostredníctvom jeho osobného priestoru.(6) V tejto súvislosti Všeobecný súd poznamenal, že účastníci konania nespochybnili, že žalobkyňa si zvolila elektronickú komunikáciu prostredníctvom MyPVR a že akceptovala verziu 3.0 všeobecných podmienok osobného priestoru. Je teda nesporné, že žalobkyňa súhlasila s prijímaním komunikácií a oznámení od CPVO prostredníctvom osobného priestoru MyPVR.
Všeobecný súd preto zamietol námietku týkajúcu sa nezákonnosti osobného priestoru MyPVR ako oficiálneho oznamovacieho kanála, keďže používateľ aktivoval možnosť, ktorá umožňuje CPVO komunikovať s ním elektronicky.