Vec C‑6/04

Komisia Európskych spoločenstiev

proti

Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Smernica 92/43/EHS – Ochrana prirodzených biotopov – Voľne žijúce živočíchy a rastliny“

Abstrakt rozsudku

1.        Životné prostredie – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín – Smernica 92/43 – Prebratie bez legislatívneho konania – Obmedzenia – Správa spoločného dedičstva – Potreba presného prebratia členskými štátmi

(Článok 249 tretí odsek ES; smernica Rady 92/43, články 11, 12 ods. 4 a článok 14 ods. 2)

2.        Životné prostredie – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín – Smernica 92/43 – Osobitné chránené územia – Povinnosť predchádzať poškodeniam prirodzených biotopov a biotopov druhov – Rozsah

(Smernica Rady 92/43, článok 6 ods. 2)

3.        Životné prostredie – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín – Smernica 92/43 – Osobitné chránené územia – Povinnosti členských štátov – Posúdenie dosahov projektu na lokalitu – Vznik povinnosti vykonať odhad

(Smernica Rady 92/43, článok 6 ods. 3)

4.        Životné prostredie – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín – Smernica 92/43 – Ochrana druhov – Výnimky – Doslovný výklad – Výnimky nezlučiteľné so smernicou – Porušenie opatrení na ochranu druhov uvedených v článkoch 12 a 13 uvedenej smernice, ako aj výnimiek uvádzaných v jej článku 16

(Smernica Rady 92/43, články 12, 13 a 16)

1.        Hoci si prebratie smernice do vnútroštátneho právneho poriadku nevyhnutne nevyžaduje formálne a doslovné prebratie jej obsahu do výslovného a špecifického právneho ustanovenia, možno sa v závislosti od jej obsahu uspokojiť so všeobecným právnym kontextom, pod podmienkou, že tento efektívne zabezpečuje plné uplatnenie smernice dostatočne jasným a presným spôsobom. V tejto súvislosti je dôležité v každom konkrétnom prípade určiť povahu ustanovenia uvádzaného smernicou, ktorého sa týka žaloba o nesplnenie povinnosti, s cieľom posúdiť rozsah povinnosti prebratia prislúchajúcej členským štátom.

Presnosť prebratia má však mimoriadnu dôležitosť, keďže správa spoločného dedičstva je zverená podľa príslušného územia členským štátom. Z toho vyplýva, že v rámci smernice 92/43 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktorá ukladá komplexné a technické pravidlá v oblasti práva životného prostredia, sú členské štáty osobitne povinné dbať o to, aby ich legislatíva určená na zabezpečenie prebratia tejto smernice bola jasná a presná, vrátane toho, čo sa týka ich základných povinností dohľadu a monitorovania, aké sú uložené vnútroštátnym orgánom článkami 11, 12 ods. 4 a článkom 14 ods. 2 predmetnej smernice.

(pozri body 21, 22, 25, 26)

2.        Pre prebratie článku 6 ods. 2 smernice 92/43 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktorá zaväzuje členské štáty, v osobitných chránených územiach, predchádzať poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, môže byť potrebné prijať tak opatrenia určené na predídenie vonkajších zásahov a poškodení spôsobených človekom, ako aj opatrenia určené na zastavenie prirodzeného vývoja spôsobilého zhoršiť stav ochrany druhov a prirodzených biotopov na uvedených územiach.

(pozri body 33, 34)

3.        Článok 6 ods. 3 smernice 92/43 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín podriaďuje požiadavku primeraného odhadu dosahov plánu alebo projektu, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality v osobitnom chránenom území alebo nie je pre ňu potrebný, podmienke, že je tu pravdepodobnosť alebo nebezpečenstvo, že ovplyvní predmetnú lokalitu značným spôsobom. Berúc do úvahy osobitne zásadu obozretnosti, takéto nebezpečenstvo existuje, keďže nemôže byť vylúčené na základe objektívnych skutočností, že predmetný plán alebo projekt ovplyvňuje predmetnú lokalitu značným spôsobom.

(pozri bod 54)

4.        Článok 16 smernice 92/43 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktorý definuje presným spôsobom podmienky, za ktorých sa členské štáty môžu odchýliť od ustanovení týkajúcich sa ochrany druhov uvedených v článkoch 12 až 15 písm. a) a b) uvedenej smernice, sa má vykladať reštriktívne. Okrem toho, články 12, 13 a 16 tejto smernice predstavujú koherentný súbor noriem smerujúci k zabezpečeniu ochrany populácií predmetných druhov, takže každá výnimka, ktorá by bola nezlučiteľná s touto smernicou, by porušovala tak zákazy uvedené v článkoch 12 a 13 tejto smernice, ako aj pravidlo, podľa ktorého výnimky môžu byť poskytnuté v súlade s článkom 16 tej istej smernice.

(pozri body 111, 112)