Language of document : ECLI:EU:T:2008:568

ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (piata komora)

z 11. decembra 2008 (*)

„Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhu s vínom – Podpora na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov – Nariadenie (ES) č. 1493/1999 – Stanovenie konečných finančných príspevkov priznaných členským štátom – Rozhodnutie 2006/669/ES – Záväzná povaha lehoty stanovenej článkom 16 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1227/2000 – Zásady lojálnej spolupráce, dobrej viery a riadnej správy vecí verejných, proporcionality a potrebného účinku“

Vo veci T‑339/06,

Helénska republika, v zastúpení: I. Chalkias a s. Papaioannou, splnomocnení zástupcovia,

žalobkyňa,

proti

Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: H. Tserepa‑Lacombe, M. Konstantinidis a F. Jimeno Fernández, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2006/669/ES zo 4. októbra 2006 o stanovení konečných finančných príspevkov členským štátom na rozpočtový rok 2006 na určitý počet hektárov na účel reštrukturalizácie a konverzie vinohradov na základe nariadenia Rady (ES) č. 1493/1999 (Ú. v. EÚ L 275, 2006, s. 62),

SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (piata komora),

v zložení: predseda komory M. Vilaras, sudcovia M. Prek a V. Ciucă (spravodajca),

tajomník: C. Kantza, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 10. júla 2008,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Právny rámec

1        Nariadenie Rady (ES) č. 1493/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom (Ú. v. ES L 179, s. 1; Mim. vyd. 03/026, s. 25) a nariadenie Komisie (ES) č. 1227/2000 z 31. mája 2000 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia č. 1493/1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom s ohľadom na výrobný potenciál (Ú. v. ES L 143, s. 1; Mim. vyd. 03/029 s. 116), v znení mien a doplnení, stanovujú pravidlá, ktoré sa týkajú reštrukturalizácie a konverzie vinohradov.

2        Článok 14 nariadenia č. 1493/1999 stanovuje:

„1.      Komisia uskutoční prvotné rozdelenie príspevkov medzi členské štáty na obdobie jedného roka na základe objektívnych kritérií, pričom zohľadní špecifické situácie a potreby, ako aj činnosti, ktoré je potrebné uskutočniť z hľadiska cieľov systému.

2.      Prvotné rozdelenie príspevkov sa upraví na základe skutočných výdavkov a na základe upravených prognóz výdavkov, ktoré predkladajú členské štáty, a to s prihliadnutím na ciele systému a na množstvo dostupných finančných prostriedkov.

…“

3        Článok 16 nariadenia č. 1227/2000 bol zmenený a doplnený najmä nariadením Komisie (ES) č. 1841/2003 zo 17. októbra 2003, ktoré mení a dopĺňa nariadenie č. 1227/2000 (Ú. v. EÚ L 268, s. 58; Mim. vyd. 03/040, s. 253). Takto v súlade s článkom 16 nariadenia č. 1227/2000 v znení uplatniteľnom na rozpočtový rok 2006:

„1.      Členské štáty zašlú Komisii najneskôr do 10. júla každého roka v súvislosti s reštrukturalizačným a konverzným systémom:

a)      výkaz skutočne vzniknutých výdavkov k 30. júnu bežného finančného roka a celkovú dotknutú plochu;

b)      výkaz platných [účtovne potvrdených – neoficiálny preklad] výdavkov k 30. júnu bežného finančného roka a celkovú dotknutú plochu;

2.      Bez dopadu na všeobecné pravidlá ustanovené pre rozpočtovú disciplínu, ak informácie, ktoré musia členské štáty posielať Komisii podľa odseku 1 nie sú kompletné alebo nebola dodržaná lehota, Komisia dočasne zníži preddavky na paušálnu sadzbu za účtovnú položku na účtoch pre poľnohospodárske výdavky.“

4        Článok 17 nariadenia č. 1227/2000 bol zmenený a doplnený najmä nariadením Komisie (ES) č. 315/2003 z 19. februára 2003 (Ú. v. ES L 46, s. 9; Mim. vyd. 03/038 s. 224), a nariadenie Komisie (ES) č. 1203/2003 zo 4. júla 2003 (Ú. v. EÚ L 168, s. 9; Mim. vyd. 03/039, s. 226). Takto v súlade s článkom 17 nariadenie č. 1227/2000 vo svojom znení uplatniteľnom na rozpočtový rok 2006:

„1.      Pre každý členský štát sa výdavky ohlásené a uskutočnené [ktoré skutočne vznikli a sú účtovne potvrdené – neoficiálny preklad] pre určitý rozpočtový rok financujú do výšky čiastok oznámených Komisii podľa článku 16 ods. 1 písm. [a) a] b), pokiaľ tieto čiastky celkovo neprevyšujú finančné čiastky pridelené členskému štátu podľa článku 14 ods. 1 nariadenia… č. 1493/1999.

3.      Požiadavky predložené členskými štátmi v súlade s článkom 16 ods. 1 [písm.] c) sa zohľadnia pomerom použitím súm, ktoré sú k dispozícii po odrátaní, pre všetky členské štáty, súčtu súm oznámených v súlade s článkom 16 ods. 1 [písm.] a) a súm nahlásených v súlade s článkom 16 ods. 1[písm.] b) z celkovej sumy udelenej členským štátom podľa článku 14 nariadenia… č. 1493/1999. Komisia oznámi čo najskôr po 30. júni členským štátom rozsah, v ktorom bude možné požiadavky prijať.

4.      Bez ohľadu na odseky 1 a 2, v prípade, že celková plocha oznámená v súlade s článkom 16 ods. 1 [písm.] a) je menšia ako počet hektárov uvedených v pridelených finančných prostriedkoch pre finančný rok poskytnutých členskému štátu podľa článku 14 ods. 1 nariadenia…č. 1493/1999, potom budú výdavky nahlásené na príslušný finančný rok financované len do výšky, ktorá sa rovná celkovej oznámenej ploche násobenej priemernou sumou podpory na hektár; toto číslo sa vypočíta ako pomer medzi sumou pridelenou členskému štátu podľa článku 14 ods. 1 nariadenia… č. 1493/1999 a vopred nahláseným počtom hektárov.

Táto suma v žiadnom prípade nemôže byť vyššia než nahlásené výdavky v súlade s článkom 16 ods. 1 [písm.] a).

Na účely vykonania tohto odseku sa uplatní tolerancia 5 percent na oznámenú celkovú plochu v porovnaní s tou, ktorá sa uvádza v podpore na finančný rok.

Čiastky, ktoré nie sú financované podľa tohto odseku, nie sú dostupné na účely uplatňovania odseku 3.

8.      Odkazy na daný finančný rok sa vzťahujú na platby, ktoré členské štáty skutočne vykonali medzi 16. októbrom a 15. októbrom nasledujúceho roka.

…“

5        Článok 7 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1258/1999 zo 17. mája 1999 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. ES L 160, s. 103; Mim. vyd. 03/025, s. 414) stanovuje:

„2.      Komisia rozhodne o mesačných zálohových platbách pre rezervu na platby výdavkov uskutočnené akreditovanými platobnými agentúrami.

Platby výdavkov za október sa zaúčtujú do mesiaca október, ak boli uskutočnené od 1. do 15. októbra, a do mesiaca november, ak boli uskutočnené od 16. do 31. októbra. Zálohové platby sa vyplácajú členským štátom najneskôr v tretí pracovný deň druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola platba výdavkov uskutočnená.

…“

 Okolnosti predchádzajúce sporu

6        Na finančný rok 2006 (16. október 2005 – 15. október 2006) sa stanovilo orientačné rozdelenie príspevkov poskytnutých na základe nariadenia č. 1493/1999 na účely reštrukturalizácie a konverzie vinohradov na základe rozhodnutia Komisie 2005/716/ES z 10. októbra 2005 o stanovení orientačných finančných príspevkov členským štátom na hospodársky rok 2005/2006, na určitý počet hektárov, na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov na základe nariadenia č. 1493/1999 (Ú. v. EÚ L 271, s. 45). V prílohe uvedeného rozhodnutia bola suma orientačného finančného príspevku Helénskej republike stanovená na 8 574 504 eur na plochu 1 249 ha.

7        Dňa 10. júla 2006 doručili grécke úrady v súlade s článkom 14 nariadenia č. 1493/1999 a článkom 16 nariadenia č. 1227/2000 Komisii výkaz výdavkov súvisiacich s reštrukturalizáciou a konverziou vinohradov v Grécku počas finančného roka 2006 na účely získania finančných príspevkov. Na základe tohto oznámenia celkové uvedené výdavky dosiahli výšku 6 829 204,46 eura a zodpovedajúca plocha bola 788,002 ha.

8        Dňa 22. septembra 2006 zaslali grécke úrady Komisii list s tým, že jej oznámili omyl súvisiaci so zisťovaním počítačových údajov, pričom uviedli, že správny údaj, ktorý sa má zobrať do úvahy, pokiaľ ide o plochu je 1 102,271 ha. Spresnili, že táto plocha zodpovedala sume celkovej plochy uvedenej v tabuľke, ktorá tvorila prílohu listu z 10. júla 2006 a uvádzala výdavky súvisiace s reštrukturalizáciou a konverziou vinohradov v Grécku účtovne potvrdené k 30. júnu 2006, teda 1 085,391 ha a celková plocha uvedená v tabuľke, ktorá tvorila prílohu listu z 10. júla 2006 a uvádzala výdavky súvisiace s reštrukturalizáciou a konverziou vinohradov v Grécku účtovne potvrdených k 30. júna 2006, teda 16,88 ha. Uviedli tiež, že celkové výdavky dosiahli výšku 6 829 204,46 eura.

9        Dňa 26. septembra 2006 počas 890. schôdzky výboru pre správu vín grécke úrady zopakovali svoju žiadosť, aby Komisia zohľadnila opravené údaje. Komisia ústne zamietla žiadosť gréckych úradov, pričom uviedla, že opravené údaje boli predložené s oneskorením.

10      Dňa 4. októbra 2006 Komisia prijala rozhodnutie 2006/669/ES o stanovení konečných finančných príspevkov členským štátom na rozpočtový rok 2006 na určitý počet hektárov na účel reštrukturalizácie a konverzie vinohradov na základe nariadenia č. 1493/1999 (Ú. v. EÚ L 275, s. 62) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). K tomuto dňu sa zástupca Komisie stretol so zástupcami gréckych úradov, ktorým vysvetlil, že nebolo možné so zreteľom na lehoty vyhovieť ich žiadosti o zohľadnenie opravených údajov oznámených 22. septembra 2006.

11      Dňa 16. októbra 2006 zaslali grécke úrady Komisii list, ktorým ju požiadali, aby zmenila prílohu napadnutého rozhodnutia. Komisia nevyhovela tejto žiadosti.

 Napadnuté rozhodnutie

12      V napadnutom rozhodnutí Komisia a zohľadnila, pokiaľ ide o Helénsku republiku, údaje, ktoré oznámili grécke úrady 10. júla 2006.

13      V odôvodnení č. 6 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že Komisia uložila Helénskej republike sankciu, ktorú stanovuje článok 17 ods. 4 nariadenia č. 1227/2000 vo výške 1 129 015 eur.

14      V prílohe napadnutého rozhodnutia bola suma konečného finančného príspevku Helénskej republike na účel reštrukturalizácie a konverzie vinohradov v Grécku stanovená vo výške 5 700 190 eur na plochu 788 ha.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

15      Helénska republika návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 30. novembra 2006 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

16      Helénska republika navrhuje, aby Súd prvého stupňa zrušil alebo zmenil napadnuté rozhodnutie v časti, ktorá sa týka priznania pomoci na účel reštrukturalizácie a konverzie vinohradov v Grécku, preto, aby sa zohľadnili opravené údaje zaslané Komisii 22. septembra 2006 a preto, aby jej bol priznaný nárok na zodpovedajúce fondy.

17      Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal Helénsku republiku na náhradu trov konania.

 Právny stav

18      Na podporu svojej žaloby Helénska republika uvádza päť žalobných dôvodov. Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že lehota stanovená článkom 16 ods. 1 nariadenia č. 1227/2000 má orientačnú povahu a že uplynie každý rok 10. júla. Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady lojálnej spolupráce, tretí žalobný dôvod je založený na porušení zásad dobrej viery a riadnej správy vecí verejných, štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality a piaty žalobný dôvod je založený na porušení zásady potrebného účinku.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na tom, že lehota stanovená článkom 16 ods. 1 nariadenia č. 1227/2000 má orientačnú povahu

 Tvrdenia účastníkov konania

19      Po prvé Helénska republika tvrdí, že preto, aby lehota stanovená článkom 16 ods. 1 nariadenia č. 1227/2000 mala záväznú povahu, muselo by byť v ňom výslovne uvedené „záväzná lehota“. Odvoláva sa najmä na rozsudky Súdneho dvora z 30. novembra 1972, Wasaknäcke Knäckebrotfabrik, 32/72, Zb. s. 1181, a z 13. decembra 1972, Walzenmühle Magstadt, 52/72, Zb. s. 1267.

20      Po druhé Helénska republika zastáva názor, že čisto orientačná povaha uvedenej lehoty vyplýva tiež z článku 16 ods. 2 nariadenia č. 1227/2000, pretože toto ustanovenie umožňuje Komisii znížiť sumu preddavkov na dočasnom a paušálnom základe v prípadoch, keď sú informácie neúplné, alebo keď nebola dodržaná lehota.

21      Po tretie tento výklad tiež potvrdzuje článok 17 ods. 1 nariadenia č. 1227/2000, ktorý stanovuje financovanie výdavkov, ktoré skutočne vznikli, dôsledkom čoho existuje možnosť opraviť zjavné chyby a to dokonca aj po 10. júli každého roka.

22      Komisia nesúhlasí s tvrdeniami Helénskej republiky.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

23      Helénska republika tvrdí, že údaje, ktoré zaslala Komisii 22. septembra 2006 mali byť zohľadnené pri výpočte sumy konečných finančných príspevkov, pretože lehota stanovená článkom 16 ods. 1 nariadenia č. 1227/2000 nemá záväznú povahu.

24      Po prvé sa Helénska republika odvoláva na dva rozsudky Súdneho dvora, pričom tvrdí, že uvedená lehota má orientačnú povahu, pokiaľ nie je výslovne uvedené, že má záväznú povahu.

25      Zo znenia článku 16 ods. 1 nariadenia č. 1227/2000, ako aj zo systematiky a účelu právnej úpravy, ktorej je jedným z prvkov, však jasne vyplýva, že lehota stanovená uvedeným článkom má záväznú povahu.

26      V rozpore s tým, čo tvrdí Helénska republika, totiž doplnenie slovného spojenia „záväzná lehota“ nie je nevyhnutné nato, aby stanovená lehota mala záväznú povahu. V tejto súvislosti je nutné skonštatovať, že v oboch rozsudkoch, na ktorých Helénska republika zakladá svoju argumentáciu, Súdny dvor dospel k záveru, že stanovená lehota má záväznú povahu, aj keď doplnenie slovného spojenia „záväzná lehota“ nie je uvedené v dotknutých ustanoveniach.

27      Ďalej, pokiaľ ide o výraz „najneskôr“ treba zdôrazniť, že znenie článku 16 ods. 1 nariadenia č. 1227/2000, takmer vo všetkých jazykových zneniach uvádza, že členské štáty zašlú Komisii „najneskôr“ do 10. júla každého roka údaje uvedené v tomto ustanovení. Tri jazykové znenia (to znamená grécke, portugalské a rumunské) uvádzajú, že členské štáty zašlú Komisii, „až do“ 10. júla každého roka uvedené údaje.

28      V tejto súvislosti sa treba domnievať, že grécke, portugalské a rumunské znenie článku 16 ods. 1 nariadenia č. 1227/2000 mu nedávajú odlišný význam od iných jazykových znení a na druhej strane je nutné skonštatovať, že záväznú povahu stanovenej lehoty potvrdzuje funkcia tejto lehoty v rámci systému reštrukturalizácie a konverzie vinohradov, ako aj cieľ, ktorým sa sleduje vykázanie dotknutých výdavkov a plôch uvedených v článku 16 ods. 1 nariadenia č. 1227/2000, vo vzťahu ku ktorým je táto lehota stanovená v rámci uvedeného systému (pozri analogicky rozsudky Wasaknäcke Knäckebrotfabrik, už citovaný, body 2 a 3, a Walzenmühle Magstadt, už citovaný, body 2 a 3; rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. júna 2007, Grécko/Komisia, T‑232/04, neuverejnený v Zbierke, bod 48).

29      Z odôvodnenia č. 2 nariadenia č. 1841/2003, ktoré doplnilo dátum do 10. júla každého roka do článku 16 ods. 1 nariadenia č. 1227/2000, totiž vyplýva, že lehota, ktorú stanovuje toto ustanovenie, má za úlohu umožniť účinné uplatňovanie stanovenia príspevkov upravených článkom 14 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1493/1999. Deň, ku ktorému sú členské štáty povinné oznámiť každoročne informácie Komisii, sa teda musí dodržiavať preto, aby boli orientačné finančné príspevky stanovené článkom 14 ods. 1 nariadenia č. 1493/1999 prispôsobené, najmä v závislosti od skutočných výdavkov v súlade s článkom 14 ods. 2 uvedeného nariadenia.

30      Pokiaľ ide o cieľ, ktorý sa sleduje vykázaním dotknutých výdavkov a plôch, treba pripomenúť, že tieto výdavky súvisia s finančným rokom. Článok 16 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 1227/2000 sa totiž zmieňuje o vykázaniach výdavkov, ktoré skutočne vznikli a ktoré boli účtovne potvrdené k 30. júnu prebiehajúceho finančného roka. Okrem toho na základe článku 17 ods. 8 nariadenia č. 1227/2000 odkazy na daný finančný rok sa týkajú platieb, ktoré členské štáty skutočne vykonali medzi 16. októbrom a 15. októbrom nasledujúceho roku.

31      Preto tvrdenie Helénskej republiky, podľa ktorého sa lehota stanovená článkom 16 ods. 1 nariadenia č. 1227/2000 neviaže na žiadnu bezprostredne nasledujúcu udalosť, sa musí odmietnuť. Ako správne tvrdí Komisia, deň 10. júla sa viaže na deň 15. októbra toho istého roka a bol stanovený preto, aby mala dostatočný čas na prispôsobenie a uverejnenie rozhodnutia, ktorým sa stanovujú konečné finančné príspevky stanovené článkom 14 ods. 2 nariadenia č. 1493/1999 pred 15. októbrom.

32      Obdobie medzi 10. júlom a 15. októbrom sa totiž považovalo za nevyhnutné z dôvodov procesných povinností zaväzujúcich Komisiu, ktoré vymenovala a charakterizovala v priebehu pojednávania, a to preto aby vyhotovila, prijala a uverejnila rozhodnutie, ktorým sa stanovujú konečné finančné príspevky pred uplynutím finančného roka.

33      Okrem toho treba skonštatovať, že v rozpore s argumentáciou Helénskej republiky, možné odloženie prijatia napadnutého rozhodnutia po uplynutí finančného roka pre všetky dotknuté členské štáty alebo pre jediný členský štát by bolo v rozpore s potrebným účinkom predmetnej právnej úpravy.

34      Na jednej strane totiž na základe článku 17 ods. 8 nariadenia č. 1227/2000 odkazy na daný finančný rok sa týkajú platieb, ktoré členské štáty skutočne vykonali medzi 16. októbrom jedného roka a 15. októbrom nasledujúceho roka. Na druhej strane na základe článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1258/1999 Komisia rozhodne o mesačných zálohových platbách pre rezervu na platby výdavkov uskutočnené akreditovanými platobnými agentúrami, pričom výdavky vynaložené od 1. do 15. októbra sa uplatnia v októbri a výdavky vynaložené od 16. do 31. októbra v novembri. Inak sú mesačné zálohové platby vyplatené členskému štátu najneskôr tretí pracovný deň druhého mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, kedy boli tieto výdavky vynaložené.

35      Preto treba konštatovať, že na to, aby členské štáty mohli uskutočniť posledné platby, ktoré sa týkajú výdavkov vykázaných na základe článku 16 ods. 1 nariadenia č. 1227/2000, pred uplynutím prebiehajúce finančného roka a dosiahli ich preplatenie Komisiou pred uplynutím rozpočtového roka z disponibilných rozpočtových položiek pre tento finančný rok, potrebný účinok predmetných ustanovení vyžaduje, aby sa rozhodnutie, ktorým sa stanovujú konečné finančné príspevky členským štátom na finančný rok, prijalo pred jeho uplynutím, to znamená do 15. októbra.

36      Zo znenia článku 16 ods. 1 nariadenia č. 1227/2000 a z potrebného účinku tohto článku vyplýva, že lehota, ktorú stanovuje, je záväzná.

37      Po druhé tento záver nespochybňujú tvrdenia Helénskej republiky, ktoré sa týkajú článku 16 ods. 2 a článku 17 ods. 1 nariadenia č. 1227/2000.

38      V tejto súvislosti najprv Helénska republika tvrdí, že článok 16 ods. 2 nariadenia č. 1227/2000, ktorý umožňuje Komisii znížiť sumu preddavkov na dočasnom a paušálnom základe v prípade, že sú informácie neúplné, alebo keď nebola dodržaná lehota, potvrdzuje čisto orientačnú povahu stanovenej lehoty.

39      S touto argumentáciou sa nemožno stotožniť. Článok 16 ods. 2 nariadenia č. 1227/2000 sa týka dôsledkov vyplývajúcich z toho, že dotknutý členský štát prípadne predloží Komisii neúplné údaje, alebo že tento štát prípadne nedodrží lehotu stanovenú na toto predloženie. Z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť žiadne tvrdenie o tom, či posledná uvedená lehota má alebo nemá záväznú povahu.

40      Preto tvrdenie Helénskej republiky, ktoré vychádza z článku 16 ods. 2 nariadenia č. 1227/2000 na účely preukázania orientačnej povahy lehoty 10. júla každého roka, nemožno prijať.

41      Ďalej Helénska republika tvrdí, že článok 17 ods. 1 nariadenia č. 1227/2000 potvrdzuje orientačnú povahu stanovenej lehoty tým, že zakotvuje zásadu, podľa ktorej je Komisia povinná financovať výdavky, ktoré skutočne vynaložili členské štáty, v dôsledku čoho môžu členské štáty odstrániť svoje chyby po 10. júli každého roka.

42      Treba však skonštatovať, že článok 17 ods. 1 nariadenia č. 1227/2000 sa týka financovania skutočne vynaložených a účtovne potvrdených výdavkov vykázaných za daný finančný rok a nielen skutočne vynaložených výdavkov. Tvrdenie Helénskej republiky, ktoré vychádza z neúplnej citácie článku 17 ods. 1 nariadenia č. 1227/2000, je teda nesprávne.

43      Z predchádzajúceho vyplýva, že z dôvodu záväznej povahy uvedenej lehoty členský štát nemá právo vyžadovať od Komisie zohľadnenie údajov oznámených po uplynutí uvedenej lehoty. Preto treba prvý žalobný dôvod zamietnuť.

 O druhom a treťom žalobnom dôvode, ktoré sú založené na porušení zásady lojálnej spolupráce a na porušení zásad dobrej viery a riadnej správy vecí verejných

 Tvrdenia účastníkov konania

44      Po prvé Helénska republika tvrdí, že povinnosť lojálnosti, ktorú stanovuje článok 10 ES, prikazuje členským štátom prijať všetky opatrenia vhodné na zaručenie účinnosti práva Spoločenstva a inštitúciám Spoločenstva lojálne a konštruktívne spolupracovať s členskými štátmi.

45      Na jednej strane sa Helénska republika domnieva, že Komisia mohla kedykoľvek vykonať kontrolu a overiť správnosť oznámených údajov. Rozdiel 214,269 ha medzi údajmi uvedenými v rozhodnutí 2005/716, ktorým sa orientačne stanovuje rozdelenie príspevkov a plôch na reštrukturalizáciu, a údajmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, ktorým sa s konečnou platnosťou stanovujú tieto príspevky, je veľký a neodôvodnený, čo malo vyvolať pochybnosti Komisie.

46      Na druhej strane Helénska republika tvrdí, že Komisia porušila zásadu lojálnej spolupráce tým, že zohľadnila zjavne nesprávne údaje a nie správne údaje, ktoré jej oznámila 22. septembra 2006, hoci mala k dispozícii nevyhnutný čas nato, aby tak urobila a hoci zmeny neboli časovo náročné. V tejto súvislosti Helénska republika tvrdí, v rozpore s tvrdeniami Komisie, že Komisia nemala v prejednávanej veci ani vykonať komplexné posúdenie, ani uplatniť diskrečnú právomoc. Okrem toho sa mohlo rozhodnutie, ktorým sa stanovujú konečné finančné príspevky, prijať s malým oneskorením alebo mohlo byť adresované všetkým členským štátom s výnimkou Helénskej republiky. V opačnom prípade, Komisia mohla prijať meniace a doplňujúce rozhodnutie na základe nových údajov, keďže oprava údajov, ktorá sa týkala Helénskej republiky, nemá vplyv na údaje iných členských štátov.

47      Po druhé Helénska republika tvrdí, že existuje všeobecná zásada, ako aj výslovné ustanovenia rôznych nariadení, podľa ktorých žiadosť o pomoc alebo akýkoľvek iný dokument možno opraviť kedykoľvek po ich podaní v prípade zjavne nesprávneho posúdenia. Cituje napríklad článok 12 nariadenia Komisie (ES) č. 2419/2001 z 11. decembra 2001 stanovujúceho podrobné pravidlá uplatňovania integrovaného správneho a kontrolného systému pre určité programy pomoci spoločenstva, zriadeného nariadením Rady (EHS) č. 3508/92 (Ú. v. ES L 327, s. 11; Mim. vyd. 03/034, s. 308). Uvedená zásada uplatniteľná na poľnohospodárov, ktorí sú príjemcami pomoci, je záväzne uplatniteľná a vzhľadom na zásady dobrej viery a riadnej správy vecí verejných je o to viac platná vo vzťahoch medzi službami Komisie a službami členských štátov.

48      Okrem toho rozumné prekročenie lehoty stanovenej článkom 16 ods. 1 nariadenia č. 1227/2000 na 10. júla každého roka je povolené, ak boli informácie predložené pred 15. októbrom toho istého roka, t. j. pred dňom, kedy sa končí finančný rok, a to pokiaľ ide o opravu údajov predložených v lehotách alebo pokiaľ ide o predloženie údajov 24 dní pred týmto dňom. Skutočnosť, že dokumenty boli predložené počas letných prázdnin ponúka možnosť členskému štátu, aby v primeranej lehote a pred uplynutím finančného roka opravil zjavné omyly pri výpočte, ktoré sa týkajú počítačových údajov, ktoré boli oznámené najneskôr 10. júla dotknutého roka. Ďalej Helénska republika zdôrazňuje, že Komisia tvrdí, že je pripravená použiť v čo najväčšej možnej miere dokonca údaje predložené alebo opravené po 10. júli dotknutého roka.

49      Komisia nesúhlasí s tvrdeniami, ktoré uvádza Helénska republika.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

50      Treba preskúmať spoločne obidva žalobné dôvody, prostredníctvom ktorých Helénska republika v podstate tvrdí, že údajná nesprávna povaha údajov, ktoré oznámila Komisii pred uplynutím lehoty stanovenej článkom 16 ods. 1 nariadenia č. 1227/2000 bola zjavná a že preto na základe uvedených zásad, Komisia bola povinná zohľadniť opravené údaje, ktoré jej oznámila po uplynutí stanovenej lehoty.

51      Najprv, je nepochybné, že grécke úrady podali Komisii 10. júla 2006 v súlade s článkom 16 nariadenia č. 1227/2000 výkaz skutočne vynaložených a účtovne potvrdených výdavkov k 30. júnu 2006, ako aj výkaz dotknutých celkových plôch, ktoré predstavovali 788,002 ha. Je tiež isté, že grécke úrady podali Komisii 22. septembra 2006 opravené údaje týkajúce sa celkovej plochy, ktorá súvisí so skutočne vynaloženými výdavkami k 30. júnu 2006, a že v dôsledku tejto opravy dotknuté celkové plochy boli 1 102,271 ha.

52      Nakoniec, je nepochybné, že sa Komisia domnievala, že opravené údaje boli predložené príliš neskoro a že v napadnutom rozhodnutí zohľadnila údaje, ktoré jej boli oznámené 10. júla 2006, teda 788,002 ha.

53      Po prvé treba zdôrazniť, že v rámci režimu reštrukturalizácie a konverzie vinohradov na účely dosiahnutia účasti na výdavkoch členské štáty zašlú a oznámia Komisii na základe článku 14 ods. 2 nariadenia č. 1493/1999 a článku 16 ods. 1 nariadenia č. 1227/2000 svoje výdavky za prebiehajúci finančný rok, ako aj dotknutú celkovú plochu.

54      Preto oznámenie Komisii údajov, ktoré sa týkajú výdavkov za prebiehajúci finančný rok, ako aj dotknutej celkovej plochy za účelom, aby Komisia stanovila konečné finančné príspevky členským štátom, patrí do sféry ich zodpovednosti. Okrem toho Helénska republika nepredložila žiaden dôkaz o tom, ako si mala Komisia uvedomiť omyl v údajoch oznámených 10. júla 2006.

55      Navyše vo svojom liste zo 16. októbra 2006 zaslanom Komisii Helénska republika s cieľom vysvetliť vlastný omyl zdôrazňuje, že program reštrukturalizácie a konverzie vinohradov jej spôsobil ťažkosti súvisiace s kontrolou údajov. Nemožno vyčítať Komisii, že si nevšimla omyl, ktorý Helénska republika považuje za očividný a zjavný, hoci sama žalobkyňa ho zistila až v septembri, teda dva mesiace po predložení pôvodných údajov.

56      Nakoniec článok 17 ods. 4 nariadenia č. 1227/2000 upravuje situáciu, keď celková plocha oznámená v súlade s článkom 16 ods. 1 uvedeného nariadenia je nižšia ako počet hektárov uvedených v orientačnom finančnom príspevku priznanom členskému štátu v súlade s článkom 14 ods. 1 nariadenia č. 1493/1999.

57      Preto nesprávna povaha údajov, ktoré grécke úrady oznámili 10. júla 2006, nebola vôbec očividná. Teda tvrdenie Helénskej republiky je založené na nesprávnom skutkovom predpoklade.

58      Po druhé, ako je už uvedené v bode 43 vyššie, so zreteľom na záväznú povahu lehoty, ktorú stanovuje článok 16 ods. 1 nariadenia č. 1227/2000, členský štát nemá právo vyžadovať od Komisie zohľadnenie údajov oznámených po uplynutí uvedenej lehoty.

59      Bezpochyby, ako pripúšťa samotná Komisia, nie je úplne vylúčené, aby zohľadnila údaje, ktoré s oneskorením oznámil členský štát, pokiaľ ide o krátke prekročenie stanovenej lehoty a keď je možné prijať pred 15. októbrom rozhodnutie, ktorým sa stanovujú konečné finančné príspevky členským štátom za dotknutý finančný rok. Naopak Komisia môže odmietnuť zohľadnenie údajov, ktoré s oneskorením oznámil členský štát, ak to môže byť prekážkou prijatia uvedeného rozhodnutia v potrebnom čase. V prejednávanej veci Helénska republika oznámila opravené údaje až 22. septembra 2006, to znamená dva mesiace po oznámení pôvodných, údajne nesprávnych údajov, a iba tri týždne pred uplynutím lehoty na prijatie rozhodnutia, t. j. 15. októbra 2006. Za týchto podmienok Komisia neporušila uvedené zásady tým, že rozhodla o nezohľadnení opravených údajov.

60      Preto treba zamietnuť druhý a tretí žalobný dôvod.

 O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality

 Tvrdenia účastníkov konania

61      Po prvé podľa Helénskej republiky vedie uplatnenie článku 16 ods. 2 nariadenia č. 1227/2000 stanovujúceho sankcie v prípade, že sú zaslané informácie neúplné alebo ak nebola „lehota“ do 10. júla každého roka dodržaná, a článku 17 ods. 4 uvedeného nariadenia stanovujúceho sankcie v prípade, že štát prekročí skutočné výdavky, v rozpore so zásadou ne bis in idem k tomu, že tomuto štátu je dvakrát uložená sankcia za ten istý akt.

62      Po druhé Helénska republika tvrdí, že sankcia vo forme straty pomoci vo výške 1 129 015 eur je neprimeraná vzhľadom na informatický omyl, ktorého sa dopustili grécke úrady.

63      Po tretie Helénska republika tvrdí, že v rozpore s tvrdeniami Komisie táto inštitúcia nemala v prejednávanej veci vykonať komplexné posúdenia, ani uplatniť diskrečnú právomoc.

64      Komisia nesúhlasí s tvrdeniami, ktoré uvádza Helénska republika.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

65      Po prvé Helénska republika tvrdí, že Komisia porušila zásadu proporcionality tým, že jej uložila dvojitú sankciu na základe kumulatívneho uplatnenia článku 16 ods. 2 a článku 17 ods. 4 nariadenia č. 1227/2000, a to v rozpore so zásadou ne bis in idem.

66      Aj za predpokladu, že by sa mohli opatrenia, ktoré stanovuje článok 16 ods. 2 a článok 17 ods. 4 nariadenia č. 1227/2000, kvalifikovať ako „sankcie“, a z odôvodnenia č. 6 napadnutého rozhodnutia síce vyplýva, že článok 17 ods. 4 nariadenia č. 1227/2000 bol uplatnený v prípade Helénskej republiky, z napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, že Komisia v jej prípade uplatnila článok 16 ods. 2 uvedeného nariadenia.

67      Zo znenia tohto ustanovenia totiž vyplýva, že nie je uplatniteľné, ak dotknutý členský štát predloží Komisii úplné údaje v lehote stanovenej na takéto predloženie, aj keď následne a po uplynutí uvedenej lehoty predmetný členský štát predloží Komisii zmenené a doplnené údaje.

68      Po druhé Helénska republika tvrdí, že Komisia porušila zásadu proporcionality, pretože sankcia vo forme straty pomoci vo výške 1 129 015 eur je neprimeraná vzhľadom na informatické omyly gréckych úradov.

69      Treba zdôrazniť, že keďže v prejednávanej veci celková plocha oznámená 10. júla 2006 bola menšia ako plocha uvedená v rozhodnutí, ktorým sa stanovujú orientačné finančné príspevky, Komisia uplatnila článok 17 ods. 4 nariadenia č. 1227/2000. Tak ako sama Helénska republika uviedla, Komisia nemá voľnú úvahu v rámci uplatnenia tohto článku, pretože toto uplatnenie vyplýva z výkazu dotknutej celkovej plochy na základe článku 16 ods. 1 uvedeného nariadenia.

70      Preto na jednej strane za predpokladu, že Helénska republika tvrdí, že je to práve strata pomoci vo výške 1 129 015 eur, ktorá je neprimeraným opatrením, treba skonštatovať, že stanovenie sumy konečného finančného príspevku Helénskej republike na účely reštrukturalizácie a konverzie vinohradov v napadnutom rozhodnutí je nevyhnutným dôsledkom tej skutočnosti, že grécke úrady oznámili celkovú plochu nižšiu, ako bola plocha uvedená v rozhodnutí, ktorým sa stanovujú orientačné finančné príspevky členským štátom, a cena na hektár je vyššia ako cena orientačného finančného príspevku.

71      Na druhej strane za predpokladu, že Helénska republika tvrdí, že je to práve zohľadnenie údajov oznámených 10. júla 2006, ktoré je neprimeraným opatrením, keďže dôsledkom je strata pomoci vo výške 1 129 015 eur, treba zdôrazniť, že nepreukázala, že toto je neprimeraným opatrením z dôvodu zjavnej neprimeranosti.

72      Treba pripomenúť, že zásada proporcionality, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Spoločenstva, vyžaduje, aby akty inštitúcií Spoločenstva neprekračovali hranice toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pričom pokiaľ sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcemu, a spôsobené zásahy nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 4. októbra 2007, Geuting, C‑375/05, Zb. s. I‑7983, bod 45, a tam citovanú judikatúru).

73      Pokiaľ ide o súdne preskúmanie podmienok uplatňovania tejto zásady, len zjavná neprimeranosť prijatého opatrenia vo vzťahu k cieľu, ktorý Komisia sleduje, môže ovplyvniť zákonnosť takéhoto opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Geuting, už citovaný, bod 46, a tam citovanú judikatúru).

74      Vzhľadom na nutnosť prijať rozhodnutie, ktorým sa stanovujú konečné finančné príspevky členským štátom pred uplynutím finančného roka 15. októbra 2006 a to preto, aby sa im umožnilo vykonať zodpovedajúce platby a takto zachovať potrebný účinok predmetných ustanovení (pozri body 31 až 35 vyššie), Komisia prijala primerané opatrenie tým, že zohľadnila údaje oznámené v stanovenej lehote a nie opravené údaje oznámené Komisii 22. septembra 2006.

75      Preto zníženie konečného finančného príspevku Helénskej republike na účely reštrukturalizácie a konverzie vinohradov v napadnutom rozhodnutí vo výške 1 129 015 eur vzhľadom na vykázané výdavky, ktoré vyplýva z oznámenej celkovej plochy vinohradov v Grécku nižšej ako plochy uvedenej v rozhodnutí 2005/716 nie je neprimeraným opatrením.

76      Následne je potrebné štvrtý žalobný dôvod zamietnuť.

 O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady potrebného účinku

 Tvrdenia účastníkov konania

77      Helénska republika tvrdí, že Komisia porušila zásadu potrebného účinku relevantných ustanovení nariadení, to znamená článkov 11, 13 a 14 nariadenia č. 1493/1999 a články 16 a 17 nariadenia č. 1227/2000. Režim reštrukturalizácie a konverzie vinohradov je dôležitým opatrením na účely zlepšenia trhovej rovnováhy, stabilizácie a zlepšenia kvality vinohradov Spoločenstva a lepšieho prispôsobenia ponuky dopytu. Podstatné zníženie pomocí priznaných Helénskej republike z dôvodu zjavného omylu zisťovania závažne zasahuje do týchto cieľov Spoločenstva. Okrem toho Komisia nevysvetľuje ako by vyhovenie žiadosti, ktorú s oneskorením podala Helénska republika, ohrozilo účinne vykonávanie systému poskytovania podpôr na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov.

78      Komisia nesúhlasí s tvrdeniami, ktoré uvádza Helénska republika.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

79      Treba zdôrazniť, ako už bolo uvedené v bodoch 31 až 35 vyššie, že na to, aby sa zachoval potrebný účinok predmetnej právnej úpravy, musí byť stanovená záväzná lehota, aby Komisia mohla prijať rozhodnutie, ktorým sa stanovujú konečné finančné príspevky členským štátom pred uplynutím dotknutého finančného roka. Preto v rozpore s tvrdením Helénskej republiky potrebný účinok uvedených ustanovení nebráni uplatneniu záväznej lehoty a odmietnutiu zohľadnenia údajov, ktoré oznámil členský štát po uplynutí tejto lehoty, aj keď to má za dôsledok zníženie pomocí priznaných dotknutému členskému štátu.

80      Preto tým, že Komisia nezohľadnila opravené údaje, ktoré oznámila Helénska republika po uplynutí lehoty stanovenej článkom 16 ods. 1 nariadenia č. 1227/2000, neporušila zásadu potrebného účinku ustanovení predmetnej právnej úpravy.

81      V dôsledku toho je opodstatnené zamietnuť piaty žalobný dôvod.

82      Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že žaloba sa musí v celom rozsahu zamietnuť.

 O trovách

83      Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Helénska republika nemala úspech vo veci treba ju zaviazať na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (piata komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Helénska republika je povinná nahradiť trovy konania.

Vilaras

Prek

Ciucă

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. decembra 2008.

Podpisy

Obsah


Právny rámec

Okolnosti predchádzajúce sporu

Napadnuté rozhodnutie

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

O prvom žalobnom dôvode založenom na tom, že lehota stanovená článkom 16 ods. 1 nariadenia č. 1227/2000 má orientačnú povahu

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

O druhom a treťom žalobnom dôvode, ktoré sú založené na porušení zásady lojálnej spolupráce a na porušení zásad dobrej viery a riadnej správy vecí verejných

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady potrebného účinku

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

O trovách


* Jazyk konania: gréčtina.