Language of document : ECLI:EU:C:2024:211

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

zo 7. marca 2024 (1)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Aarhuský dohovor – Smernica 2003/4/ES – Právo na prístup k informáciám o životnom prostredí – Výnimky – Údaje o polohe trvalých plôch odberu vzoriek používaných na vypracovanie inventarizácie lesov“

Vo veci C‑234/22,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tallinna Halduskohus (Správny súd Tallinn, Estónsko) zo 4. apríla 2022 a doručený Súdnemu dvoru 4. apríla 2022, ktorý súvisí s konaním:

Roheline Kogukond MTÜ,

Eesti Metsa Abiks MTÜ,

Päästame Eesti Metsad MTÜ,

Sihtasutus Keskkonnateabe Ühendus

proti

Keskkonnaagentuur,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory C. Lycourgos, sudcovia O. Spineanu‑Matei, J.‑C. Bonichot (spravodajca), S. Rodin a L. S. Rossi,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Roheline Kogukond MTÜ, Eesti Metsa Abiks MTÜ, Päästame Eesti Metsad MTÜ a Sihtasutus Keskkonnateabe Ühendus, v zastúpení: I. Kukk a K. Marosov, vandeadvokaadid,

–        Keskkonnaagentuur, v zastúpení: M. Triipan, vandeadvokaat,

–        estónska vláda, v zastúpení: M. Kriisa, splnomocnená zástupkyňa,

–        Európska komisia, v zastúpení: G. Gattinara a E. Randvere, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 14. septembra 2023,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 bodu 1 písm. a) a b), článku 4 ods. 1 prvého pododseku písm. d), článku 4 ods. 2 prvého pododseku písm. a), b) a h) a článku 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 2003, s. 26; Mim. vyd. 15/007, s. 375).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi združeniami Roheline Kogukond MTÜ, Eesti Metsa Abiks MTÜ, Päästame Eesti Metsad MTÜ a Sihtasutus Keskkonnateabe Ühendus na jednej strane a Keskkonnaagentuur (Agentúra pre životné prostredie, Estónsko) na druhej strane vo veci toho, že táto agentúra zamietla ich žiadosti o prístup k určitým údajom slúžiacim na vypracovanie národnej štatistickej inventarizácie lesov.

 Právny rámec

 Medzinárodné právo

3        Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, podpísaný 25. júna 1998 v Aarhurse a schválený v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 (Ú. v. EÚ L 124, 2005, s. 1; ďalej len „Aarhuský dohovor“) v článku 4 stanovuje:

„1.      Každá strana zabezpečí, že orgány verejnej moci, pokiaľ nasledujúce odseky neustanovujú inak, v odpovedi na žiadosť o informácie o životnom prostredí, sprístupnia verejnosti takéto informácie v rámci vnútroštátnych právnych predpisov, pričom, ak sa o to požiada a s výhradou písmena b), poskytnú kópie najnovšej dokumentácie, ktorá obsahuje alebo je pripojená k takýmto informáciám:

3.      Žiadosť o informáciu o životnom prostredí môže byť zamietnutá, ak

c)      žiadosť sa týka nedokončeného materiálu, alebo sa týka vnútornej korešpondencie orgánov verejnej moci, ak je takáto výnimka stanovená vnútroštátnym právom alebo obvyklým postupom, berúc do úvahy verejný záujem, ktorému zverejnenie slúži.

4.      Žiadosť o informáciu o životnom prostredí môže byť zamietnutá, ak by jej zverejnenie nepriaznivo ovplyvnilo:

a)      dôvernosť v konaní [dôvernosť porád – neoficiálny preklad] orgánu verejnej moci, ak je táto dôvernosť upravená vnútroštátnym právom;

b)      medzinárodné vzťahy, obranu štátu alebo bezpečnosť verejnosti;

h)      životné prostredie, ku ktorému sa informácia vzťahuje, ako napríklad miesta rozmnožovania vzácnych druhov.

Spomenuté dôvody pre zamietnutie budú vykladané reštriktívne, berúc do úvahy záujem verejnosti, ktorému zverejnenie slúži, a berúc do úvahy, či požadované informácie súvisia s emisiami do životného prostredia.

…“

 Právo Únie

4        Podľa odôvodnení 16, 20 a 21 smernice 2003/4:

„(16)      Právo na informácie znamená, že zverejňovanie informácií by malo byť všeobecným pravidlom a verejné orgány [orgány verejnej moci – neoficiálny preklad] by mali byť oprávnené odmietnuť požiadavku na informácie o životnom prostredí v osobitných a jednoznačne definovaných prípadoch. Dôvody odmietnutia by sa mali vykladať obmedzujúcim spôsobom, pričom verejný záujem, ktorému slúži zverejnenie, by sa mal zvažovať oproti záujmu, ktorému slúži zamietnutie. Príčiny odmietnutia by sa mali poskytnúť žiadateľovi v lehote ustanovenej touto smernicou.

(20)      Verejné orgány [Orgány verejnej moci – neoficiálny preklad] by sa mali snažiť zaručiť, aby informácie o životnom prostredí, ktoré vypracovali alebo ktoré boli vypracované v ich mene, boli zrozumiteľné, presné a porovnateľné. Na požiadanie by sa mala oznamovať aj metóda použitá na vypracovanie informácií, pretože to je dôležitý faktor pri posudzovaní kvality poskytnutých informácií.

(21)      V záujme zvýšenia povedomia verejnosti v záležitostiach životného prostredia a na zlepšenie ochrany životného prostredia by mali verejné orgány [orgány verejnej moci – neoficiálny preklad] vhodným spôsobom sprístupňovať a šíriť informácie o životnom prostredí, ktoré sú významné pre ich funkciu, najmä dostupnými prostriedkami počítačovej telekomunikačnej alebo elektronickej techniky.“

5        Podľa článku 1 tejto smernice:

„Ciele tejto smernice sú:

a)      zaručiť právo prístupu k informáciám o životnom prostredí, ktoré majú verejné orgány [orgány verejnej moci – neoficiálny preklad] alebo ktoré sú pre ne uchovávané a ustanoviť základné podmienky a praktické postupy na jeho výkon, a

b)      zabezpečiť, aby sa, ako samozrejmosť, informácie o životnom prostredí postupne sprístupňovali verejnosti a šírili a aby sa dosiahla čo najširšia systematická dostupnosť a šírenie informácií o životnom prostredí. Na tento účel sa podporuje najmä používanie dostupnej počítačovej telekomunikačnej alebo elektronickej techniky.“

6        Článok 2 uvedenej smernice, nazvaný „Definície“, stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

1.      ‚Informácie o životnom prostredí‘ sú akékoľvek informácie v písomnej, vizuálnej, zvukovej, elektronickej alebo ľubovoľnej inej forme o:

a)      stave prvkov životného prostredia, ako sú vzduch a atmosféra, voda, pôda, zem, krajina a prírodné prostredie vrátane mokradí, pobreží a morských oblastí, biologická diverzita a jej zložky vrátane geneticky modifikovaných organizmov, a o interakcii medzi týmito prvkami;

b)      faktoroch, ako sú látky, energia, hluk, žiarenie alebo odpad vrátane rádioaktívneho odpadu, emisie, vypúšťanie alebo iné uvoľňovanie do životného prostredia, ktoré ovplyvňuje alebo môže ovplyvniť prvky životného prostredia uvedené v písmene a);

…“

7        Článok 4 tejto smernice, nazvaný „Výnimky“, znie:

„1.      Členské štáty môžu ustanoviť, aby žiadosť o informácie o životnom prostredí bola zamietnutá, ak:

d)      žiadosť sa týka práve dokončovaných materiálov alebo nedokončených dokumentov alebo údajov;

2.      Členské štáty môžu ustanoviť, že žiadosť o prístup k informáciám o životnom prostredí sa zamietne, ak by ich zverejnenie mohlo nepriaznivo ovplyvniť:

a)      dôvernosť konania verejných orgánov [dôvernosť porád orgánov verejnej moci – neoficiálny preklad], keď túto dôvernosť ustanovuje zákon;

b)      medzinárodné vzťahy, verejnú bezpečnosť alebo národnú obranu;

h)      ochranu životného prostredia, ktorej sa informácie o životnom prostredí týkajú, napríklad miesta výskytu vzácnych druhov.

Dôvody zamietnutia uvedené v odsekoch 1 a 2 sa vykladajú reštriktívnym spôsobom, pričom v každom jednotlivom prípade sa musí zohľadňovať verejný záujem na sprístupnení. V každom jednotlivom prípade sa zvažuje verejný záujem, ktorému slúži zverejnenie, oproti záujmu, ktorému slúži zamietnutie. Členské štáty, v zmysle odseku 2 písm. a), d), f), g) a h), nesmú umožniť zamietnutie žiadosti, keď sa žiadosť týka informácií o emisiách do životného prostredia.

…“

8        Podľa článku 8 smernice 2003/4 s názvom „Kvalita informácií o životnom prostredí“:

„1.      Členské štáty vo svojej pôsobnosti zabezpečia, aby každá nimi alebo v ich mene vypracovaná informácia bola aktuálna, presná a porovnateľná.

2.      Na požiadanie verejné orgány [orgány verejnej moci – neoficiálny preklad] odpovedia na žiadosť o informácie podľa článku 2 ods. 1 písm. b) a informujú žiadateľa o mieste, kde môže nájsť dostupné informácie o meracích postupoch, vrátane metód analýzy, zberu a prípravy vzoriek, použitých pri zostavovaní informácií, alebo poukážu na použitý štandardizovaný postup.“

 Estónske právo

9        Ustanovenie § 34 ods. 1 riikliku statistika seadus (zákon o štátnych štatistikách) z 10. júna 2010 stanovuje, že údaje, ktoré umožňujú priamu alebo nepriamu identifikáciu štatistickej jednotky, a tým aj zverejnenie osobných údajov, sú dôvernými údajmi.

10      V § 35 ods. 1 bodoch 3 a 19 a § 35 ods. 2 bode 2 avaliku teabe seadus (zákon o verejne dostupných informáciách) z 15. novembra 2000 sa uvádza:

„1.      Držiteľ informácie je povinný rozpoznať ako informácie určené výlučne na interné použitie:

(3)      informácie, ktorých zverejnenie by ohrozilo medzinárodné vzťahy;

(19)      ďalšie informácie stanovené zákonom.

2.      Osoba, ktorá stojí na čele orgánu verejnej moci alebo územného samosprávneho celku, alebo právnickej osoby spravujúcej sa verejným právom, môže kvalifikovať za informácie na interné použitie:

(2)      návrh dokumentu a sprievodné dokumenty pred ich prijatím alebo podpísaním.“

11      Smernica 2003/4 bola do estónskeho práva prebratá na základe keskkonnaseadustiku üldosa seadus (zákon o všeobecnej časti Zákonníka životného prostredia) zo 16. februára 2011.

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

12      Žalobkyne vo veci samej, ktorými sú štyri neziskové združenia pôsobiace v oblasti ochrany životného prostredia v Estónsku, požiadali Agentúru pre životné prostredie, aby im poskytla údaje o trvalých plochách odberu vzoriek slúžiacich na vypracovanie národnej štatistickej inventarizácie lesov, vrátane súradníc ich polohy, pričom v podstate tvrdili, že bez týchto údajov nie je možné správne interpretovať merania vykonané na týchto plochách odberu vzoriek, a ani vyvodiť žiadny záver, pokiaľ ide o stav lesa.

13      Agentúra pre životné prostredie tejto žiadosti čiastočne vyhovela, ale žalujúcim združeniam neposkytla údaje o polohe trvalých miest odberu vzoriek, keďže tieto údaje podľa jej názoru podliehajú obmedzeniam prístupu na základe § 34 ods. 1 zákona o štátnych štatistikách, ako aj § 35 ods. 1 bodu 3 a § 35 ods. 2 bodu 2 zákona o verejne dostupných informáciách. Uvedená agentúra zotrvala na svojom rozhodnutí odmietnuť zverejnenie týchto údajov o polohe aj po tom, čo jej Andmekaitseinspektsioon (Úrad na ochranu údajov, Estónsko) 7. decembra 2020 uložil povinnosť opätovne preskúmať túto žiadosť a umožniť žalobkyniam vo veci samej prístup k požadovaným informáciám.

14      Dňa 19. apríla 2021 podali žalobkyne vo veci samej proti rozhodnutiu Agentúry pre životné prostredie, ktorým bolo odmietnuté zverejnenie sporných údajov o polohe, žalobu na Tallinna Halduskohus (Správny súd Tallinn, Estónsko), ktorý je súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom sa domáhali toho, aby sa tejto agentúre uložila povinnosť im tieto údaje poskytnúť.

15      Vnútroštátny súd uvádza, že na jednej strane Agentúra pre životné prostredie tvrdí, že zverejnenie uvedených údajov by malo vplyv na spoľahlivosť národnej štatistickej inventarizácie lesov a v dôsledku toho by poškodilo schopnosť Estónskej republiky vypracovať spoľahlivé a medzinárodne uznávané štatistiky. Na druhej strane žalobkyne vo veci samej namietajú nemožnosť ubezpečiť sa o spoľahlivosti týchto štatistík, pokiaľ sa tieto údaje nezverejnia. Tento súd poukazuje na to, že prístup k informáciám o životnom prostredí sa riadi smernicou 2003/4 a Aarhuským dohovorom, ktorý je záväzný, a teda že na rozhodnutie o žalobe, o ktorej rozhoduje, je potrebný výklad práva Únie.

16      Za týchto okolností Tallinna Halduskohus (Správny súd Tallinn) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Majú sa údaje, ako sú údaje o polohe trvalých plôch odberu vzoriek štatistickej inventarizácie lesov v konaní vo veci samej, klasifikovať ako informácie o životnom prostredí v zmysle článku 2 bodu 1 písm. a) alebo b) smernice [2003/4]?

2.      Ak podľa odpovede na prvú otázku ide o informácie o životnom prostredí:

a)      Má sa v takom prípade článok 4 ods. 1 [prvý pododsek] písm. d) smernice [2003/4] vykladať v tom zmysle, že k práve dokončovaným materiálom alebo nedokončeným dokumentom alebo údajom patria aj údaje o polohe trvalých plôch odberu vzoriek štatistickej inventarizácie lesov?

b)      Má sa článok 4 ods. 2 [prvý pododsek] písm. a) smernice [2003/4] vykladať v tom zmysle, že podmienka stanovená v tomto ustanovení – že zodpovedajúcu dôvernosť ustanovuje zákon – je splnená, ak požiadavka dôvernosti nie je ustanovená pre konkrétny druh informácií zákonom, ale prostredníctvom výkladu vyplýva z ustanovenia právneho aktu všeobecnej povahy, akými sú zákon o verejne dostupných informáciách alebo zákon o štátnych štatistikách?

c)      Musí sa na uplatnenie článku 4 ods. 2 [prvý pododsek] písm. b) smernice [2003/4] konštatovať skutočný nepriaznivý vplyv na medzinárodné vzťahy štátu, ktorý môže vzniknúť v dôsledku zverejnenia vyžiadaných informácií, alebo postačuje konštatovanie zodpovedajúceho nebezpečenstva?

d)      Odôvodňuje dôvod „ochran[a] životného prostredia“ uvedený v článku 4 ods. 2 [prvý pododsek] písm. h) smernice [2003/4] obmedzenie prístupu k informáciám o životnom prostredí, aby sa zaručila spoľahlivosť štátnej štatistiky?

3.      Ak podľa odpovede na prvú otázku údaje, ako sú údaje o polohe trvalých plôch odberu vzoriek štatistickej inventarizácie lesov v konaní vo veci samej, nie sú informáciami o životnom prostredí, má sa v takom prípade žiadosť o informácie týkajúca sa takých údajov považovať za žiadosť o informácie podľa článku 2 bodu 1 písm. b) smernice [2003/4], ktorá sa má spracovať podľa článku 8 ods. 2?

4.      V prípade, ak je odpoveď na tretiu otázku kladná, majú sa údaje, ako sú údaje o polohe trvalých plôch odberu vzoriek štatistickej inventarizácie lesov v konaní vo veci samej, považovať za informácie o metódach analýzy, zberu a prípravy vzoriek, ktoré sa používajú pri získavaní informácií, v zmysle článku 8 ods. 2 smernice [2003/4]?

5.      a)      V prípade, ak je odpoveď na štvrtú otázku kladná, možno prístup k takým informáciám, ktorý vyplýva z článku 8 ods. 2 smernice [2003/4], obmedziť z akéhokoľvek závažného dôvodu, ktorý vyplýva z vnútroštátneho práva?

b)      Možno odmietnutie poskytnutia informácií na základe článku 8 ods. 2 smernice [2003/4] zmierniť inými opatreniami, napr. opatreniami, ktorými sa výskumným a vývojovým inštitúciám alebo Riigikontroll (Dvor audítorov [Estónsko]) na účely kontroly poskytne prístup k vyžiadaným informáciám?

6.      Možno odmietnutie poskytnutia údajov, ako sú údaje o polohe trvalých plôch odberu vzoriek štatistickej inventarizácie lesov v konaní vo veci samej, odôvodniť cieľom spočívajúcim v zaručení kvality informácií o životnom prostredí v zmysle článku 8 ods. 1 smernice [2003/4]?

7.      Vyplýva z odôvodnenia 21 smernice [2003/4] právny základ na poskytnutie údajov o polohe trvalých plôch odberu vzoriek štatistickej inventarizácie lesov?“

 O prejudiciálnych otázkach

 O prvej otázke

17      Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd Súdneho dvora v podstate pýta, či sa má článok 2 bod 1 písm. a) alebo b) smernice 2003/4 vykladať v tom zmysle, že súradnice polohy trvalých plôch odberu vzoriek slúžiacich na vypracovanie národnej štatistickej inventarizácie lesov sú informáciami o životnom prostredí v zmysle niektorého z týchto ustanovení.

18      Podľa článku 2 bodu 1 písm. a) smernice 2003/4 sú informáciami o životnom prostredí všetky informácie o „stave prvkov životného prostredia, ako sú vzduch a atmosféra, voda, pôda, zem, krajina a prírodné prostredie…, biologická diverzita a jej zložky…, a o interakcii medzi týmito prvkami“.

19      Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že trvalé plochy odberu vzoriek, vo vzťahu ku ktorým žalobkyne vo veci samej požadujú súradnice polohy, sú jednotkami odberu vzoriek slúžiacimi na pravidelný zber údajov na ten účel, aby sa na základe zovšeobecnenia vyhotovovali štatistické správy o lesných porastoch v Estónsku, ako aj o využívaní a vývoji pôdy. Tieto plochy odberu vzoriek sa nachádzajú po stranách parciel v tvare štvorca s rozlohou 64 hektárov, ktoré boli vybrané z dôvodu ich reprezentatívneho charakteru pre stav lesa a pôdy.

20      Tak ako uviedli dotknutí účastníci konania, ktorí predložili pripomienky v rámci tohto konania, treba poukázať na to, že údaje zozbierané z trvalých plôch odberu vzoriek sú informáciami o životnom prostredí v zmysle článku 2 bodu 1 písm. a) smernice 2003/4, keďže sa týkajú stavu životného prostredia, a konkrétne stavu pôdy, prírodného prostredia a biologickej diverzity v zmysle tohto ustanovenia.

21      V rozpore s tým, čo tvrdí estónska vláda a Agentúra pre životné prostredie, to isté platí pre súradnice polohy týchto trvalých plôch odberu vzoriek, ktoré sú nevyhnutné pre interpretáciu údajov zozbieraných na týchto plochách odberu vzoriek, a preto sú od nich neoddeliteľné.

22      Vzhľadom na to, že tieto súradnice polohy sú informáciami o životnom prostredí v zmysle článku 2 bodu 1 písm. a) smernice 2003/4, naopak ich nemožno považovať aj za údaje, na ktoré sa vzťahuje článok 2 bodu 1 písm. b) tejto smernice, ktorý sa týka faktorov, ktoré ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť prvky životného prostredia uvedené v tomto článku 2 bode 1 písm. a), pričom platí, že tieto dve ustanovenia sa navzájom vylučujú.

23      Z vyššie uvedeného vyplýva, že na prvú otázku treba odpovedať tak, že článok 2 bod 1 písm. a) smernice 2003/4 sa má vykladať v tom zmysle, že súradnice polohy trvalých plôch odberu vzoriek slúžiacich na pravidelný zber údajov na účely vypracovania národnej štatistickej inventarizácie lesov sú – spolu s údajmi zozbieranými na týchto plochách odberu vzoriek, od ktorých sú neoddeliteľné, – informáciami o životnom prostredí v zmysle tohto ustanovenia.

 O druhej otázke

24      Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate Súdneho dvora pýta, či sa majú článok 4 ods. 1 prvý pododsek písm. d) a článok 4 ods. 2 prvý pododsek písm. a), b) a h) smernice 2003/4 vykladať v tom zmysle, že správny orgán môže na základe niektorej z výnimiek stanovených v tomto ustanovení odmietnuť zverejniť súradnice polohy trvalých plôch odberu vzoriek slúžiacich na vypracovanie národnej štatistickej inventarizácie lesov.

25      Európska komisia tvrdí, že otázky sformulované v rámci druhej otázky sú neprípustné v rozsahu, v akom sa týkajú výkladu výnimiek stanovených v článku 4 ods. 2 prvom pododseku písm. a) a b) smernice 2003/4 vzťahujúcich sa na informácie o životnom prostredí, ktorých zverejnenie by nepriaznivo ovplyvnilo dôvernosť porád orgánov verejnej moci a medzinárodné vzťahy členských štátov.

26      Podľa ustálenej judikatúry platí pre návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané Súdnemu dvoru prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júla 2023, Lin, C‑107/23 PPU, EU:C:2023:606, bod 62, ako aj citovanú judikatúru).

27      Treba tiež pripomenúť, že ak nie je zjavné, že výklad ustanovenia práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, námietka založená na neuplatniteľnosti tohto ustanovenia na spor vo veci samej nemá vplyv na prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ale patrí do vecného preskúmania položených otázok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2023, BMW Bank a i., C‑38/21, C‑47/21 a C‑232/21, EU:C:2023:1014, bod 114, ako aj citovanú judikatúru).

28      Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že spor vo veci samej sa týka toho, že viacerým združeniam pôsobiacim v oblasti ochrany životného prostredia bol odmietnutý prístup k súradniciam polohy trvalých plôch odberu vzoriek slúžiacich na zber údajov na účely vypracovania národnej štatistickej inventarizácie lesov v Estónsku, a že v rámci tohto sporu ide predovšetkým o rozsah viacerých výnimiek z práva na prístup k informáciám o životnom prostredí, stanoveného smernicou 2003/4.

29      V tomto kontexte skutočnosť, že súradnice polohy, ktorých poskytnutie je predmetom sporu vo veci samej, podľa názoru Komisie zjavne nepatria medzi výnimky stanovené v článku 4 ods. 2 prvom pododseku písm. a) a b) smernice 2003/4, nie je takej povahy, že by mohla vyvrátiť prezumpciu relevantnosti, ktorá platí pri položenej otázke, ale súvisí s analýzou dôvodnosti uvádzaných tvrdení.

30      Z toho vyplýva, že druhá otázka je v celom rozsahu prípustná.

31      Pokiaľ ide o odpoveď, ktorá sa má poskytnúť na túto otázku, hneď na úvod treba pripomenúť, že prijatím smernice 2003/4 mal normotvorca Únie v úmysle zaistiť súlad práva Únie s Aarhuským dohovorom, a to stanovením všeobecného režimu, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby každý žiadateľ v zmysle článku 2 bodu 5 tejto smernice mal právo na prístup k informáciám o životnom prostredí držaným orgánmi verejnej moci alebo pre tieto orgány bez toho, aby musel preukázať oprávnený záujem [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. februára 2012, Flachglas Torgau, C‑204/09, EU:C:2012:71, bod 31, a z 20. januára 2021, Land Baden‑Württemberg (Interná korešpondencia), C‑619/19, EU:C:2021:35, bod 28].

32      Článok 1 smernice 2003/4 spresňuje, že jej cieľom je predovšetkým zaručiť právo na prístup k informáciám o životnom prostredí, ktoré majú orgány verejnej moci, a zabezpečiť, aby sa tieto informácie z úradnej moci postupne sprístupňovali verejnosti a verejne sa šírili (rozsudok zo 14. februára 2012, Flachglas Torgau, C‑204/09, EU:C:2012:71, bod 39).

33      Normotvorca Únie však pritom stanovil, že členské štáty môžu zaviesť výnimky z práva na prístup k informáciám o životnom prostredí, a to v prípadoch taxatívne vymenovaných v článku 4 tejto smernice, tak ako o tom svedčí odôvodnenie 16 tejto smernice. Pokiaľ boli takéto výnimky skutočne prebraté do vnútroštátneho práva, orgány verejnej moci sa na ne môžu odvolávať na účely zamietnutia prístupu k niektorým z týchto informácií [pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2021, Land Baden‑Württemberg (Interná korešpondencia), C‑619/19, EU:C:2021:35, bod 31].

34      Ako je zjavné zo štruktúry smernice 2003/4, a najmä z jej článku 4 ods. 2 druhého pododseku, právo na informácie znamená, že zverejnenie informácií by malo byť všeobecným pravidlom, pričom orgány verejnej moci by mali mať možnosť odmietnuť žiadosť o informácie o životnom prostredí iba v niekoľkých osobitných a jasne definovaných prípadoch. Výnimky z práva na prístup by sa preto mali vykladať reštriktívne a verejný záujem, ktorému slúži zverejnenie, by sa v každom jednotlivom prípade mal zvažovať oproti záujmu, ktorému slúži zamietnutie zverejnenia, s výnimkou situácií upravených v článku 4 ods. 2 druhom pododseku tretej vete smernice 2003/4, pokiaľ ide o informácie o emisiách do životného prostredia [pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2021, Land Baden‑Württemberg (Interná korešpondencia), C‑619/19, EU:C:2021:35, bod 33 a citovanú judikatúru).

35      Uplatnenie výnimiek stanovených v článku 4 ods. 1 a 2 smernice 2003/4 okrem toho predpokladá, že zverejnenie požadovaných informácií je takej povahy, že by mohlo konkrétne a skutočne narušiť záujmy chránené touto smernicou, pričom riziko takéhoto narušenia musí byť rozumne predvídateľné, a nie čisto hypotetické [pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2021, Land Baden‑Württemberg (Interná korešpondencia), C‑619/19, EU:C:2021:35, bod 69].

36      Na položenú otázku, ktorá je rozdelená do štyroch podotázok, treba odpovedať práve s ohľadom na tieto úvahy.

37      Vnútroštátny súd sa v prvom rade pýta, či zverejnenie súradníc polohy trvalých plôch odberu vzoriek slúžiacich na pravidelný zber údajov na účely vypracovania národnej štatistickej inventarizácie lesov je možné odmietnuť na základe článku 4 ods. 1 prvého pododseku písm. d) smernice 2003/4, ktorý členským štátom umožňuje zamietnuť žiadosť o informácie o životnom prostredí týkajúcu sa práve dokončovaných materiálov alebo nedokončených dokumentov a údajov.

38      Napriek tomu, že pojmy „dokončované materiály“ a „nedokončené dokumenty a údaje“ nie sú v tejto smernici vymedzené, z vysvetlení týkajúcich sa článku 4 návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, predloženého Komisiou 29. júna 2000 [KOM(2000) 402 v konečnom znení] (Ú. v. ES C 337 E, 2000, s. 156), vyplýva, že cieľom tejto výnimky je reagovať na potrebu orgánov verejnej moci disponovať chráneným priestorom s cieľom pokračovať v úvahách a viesť interné diskusie [pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2021, Land Baden‑Württemberg (Interná korešpondencia), C‑619/19, EU:C:2021:35, bod 44]. Súdny dvor okrem toho rozhodol, že na rozdiel od dôvodu odmietnutia prístupu, ktorý je stanovený v článku 4 ods. 1 prvom pododseku písm. e) smernice 2003/4 a ktorý sa týka internej korešpondencie, dôvod stanovený v článku 4 ods. 1 prvom pododseku písm. d) tejto smernice sa týka prípravy alebo vypracovania dokumentov, a preto má dočasný charakter [pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2021, Land Baden‑Württemberg (Interná korešpondencia), C‑619/19, EU:C:2021:35, bod 56].

39      Tento výklad je podporený výkladom článku 4 ods. 3 písm. c) Aarhuského dohovoru, ktorý stanovuje výnimku z práva na prístup k informáciám o životnom prostredí, pokiaľ ide o nedokončený materiál, a tiež vysvetleniami uvedenými v dokumente s názvom „Aarhuský dohovor, príručka na uplatňovanie“ (druhé vydanie, 2014), uverejnenom Európskou hospodárskou komisiou Organizácie Spojených národov, ktorý napriek tomu, že nemá normatívnu hodnotu, patrí medzi faktory, ktoré môžu napomôcť pri výklade tohto dohovoru (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. februára 2012, Solvay a i., C‑182/10, EU:C:2012:82, bod 27).

40      Súradnice polohy trvalých plôch odberu vzoriek, ktoré slúžili na zber údajov na účely vypracovania národnej štatistickej inventarizácie lesov, pritom nemožno považovať za práve dokončované materiály alebo nedokončené dokumenty a údaje, keďže sa týkajú stavu lesa k určitému dátumu.

41      Skutočnosť, že na účely merania zmien stavu lesných zdrojov a pôdy sa tieto plochy odberu vzoriek používajú na vypracovanie nepretržitej štatistickej inventarizácie lesov alebo iných správ, tento záver nespochybňuje. Opačný výklad by znamenal, že by sa uplatnenie výnimky stanovenej v článku 4 ods. 1 prvom pododseku písm. d) smernice 2003/4 umožnilo bez časového obmedzenia, pričom však táto výnimka, ako už bolo pripomenuté vyššie, má dočasný charakter.

42      Pokiaľ ide v druhom rade o dôvod odmietnutia prístupu, ktorý sa týka zachovania dôvernosti porád orgánov verejnej moci a ktorý je stanovený v článku 4 ods. 2 prvom pododseku písm. a) smernice 2003/4, vnútroštátny súd sa pýta, či podmienka, podľa ktorej musí byť táto dôvernosť ustanovená zákonom, je splnená v prípade, že táto dôvernosť nevyplýva z konkrétnych ustanovení, ale zo všeobecného aktu, akým je zákon o verejne dostupných informáciách alebo zákon o štatistikách.

43      Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že tento súd v rámci uvedeného vychádza z predpokladu, podľa ktorého by sa tento dôvod zamietnutia mohol uplatniť na také informácie, akými sú súradnice polohy trvalých plôch odberu vzoriek slúžiacich na zber informácií na účely vypracovania národnej štatistickej inventarizácie lesov.

44      V tejto súvislosti pritom treba pripomenúť, že pojem „[porady]“ použitý v článku 4 ods. 2 prvom pododseku písm. a) smernice 2003/4 odkazuje na záverečné fázy rozhodovacích procesov orgánov verejnej moci, ktoré sú vnútroštátnym právom jasne označené ako porady a ktorých dôvernosť musí byť ustanovená zákonom (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. februára 2012, Flachglas Torgau, C‑204/09, EU:C:2012:71, body 63 a 64, ako aj z 23. novembra 2023, Right to Know, C‑84/22, EU:C:2023:910, bod 43).

45      V prejednávanej veci platí, že hoci sa súradnice polohy, o ktoré žiadajú žalobkyne vo veci samej, týkajú plôch odberu vzoriek slúžiacich na zber údajov na účely vypracovania národnej štatistickej inventarizácie lesov, a teda majú nepriamu súvislosť s prijatím verejného rozhodnutia v oblasti životného prostredia, samotné tieto súradnice nesúvisia so záverečnými fázami rozhodovacích procesov v tejto oblasti, t. j. s „[poradami]“ v zmysle článku 4 ods. 2 prvého pododseku písm. a) smernice 2003/4.

46      Z uvedeného vyplýva, že žiadosť o prístup k takýmto súradniciam polohy v každom prípade nemôže spadať pod výnimku stanovenú v tomto ustanovení bez toho, aby bolo potrebné preskúmať otázku, či dôvernosť takýchto informácií možno vnímať tak, že ide o dôvernosť ustanovenú zákonom v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia, v prípade, že táto dôvernosť vyplýva zo právneho predpisu so všeobecnou pôsobnosťou, akým je zákon o verejne dostupných informáciách alebo zákon o štatistikách.

47      V treťom rade sa vnútroštátny súd pýta na rozsah článku 4 ods. 2 prvého pododseku písm. b) smernice 2003/4, na základe ktorého členské štáty môžu zamietnuť žiadosť o informácie o životnom prostredí, ktorých zverejnenie by nepriaznivo ovplyvnilo medzinárodné vzťahy, verejnú bezpečnosť alebo národnú obranu. V tejto súvislosti sa v podstate pýta, či zhoršenie spoľahlivosti údajov slúžiacich ako základ pre vypracovanie takejto inventarizácie lesov, vyplývajúce zo zverejnenia týchto súradníc, môže nepriaznivo ovplyvniť medzinárodné vzťahy členského štátu v zmysle tohto ustanovenia.

48      Cieľom článku 4 ods. 2 prvého pododseku písm. b) smernice 2003/4 je zabezpečiť zlučiteľnosť práva Únie s článkom 4 ods. 4 písm. b) Aarhuského dohovoru, podľa ktorého z práva na prístup k informáciám o životnom prostredí možno vylúčiť tie informácie, ktorých zverejnenie by „nepriaznivo ovplyvnilo“ medzinárodné vzťahy, obranu štátu alebo bezpečnosť verejnosti dotknutého štátu, ktorý je zmluvnou stranou.

49      Zo znenia článku 4 ods. 2 prvého pododseku písm. b) smernice 2003/4 ani zo znenia článku 4 ods. 4 písm. b) Aarhuského dohovoru nevyplýva, že by uplatnenie tejto výnimky v každom prípade predpokladalo, aby zverejnenie informácie o životnom prostredí bolo samo osebe v rozpore s medzinárodným záväzkom.

50      Tak ako bolo pripomenuté v bodoch 34 a 35 tohto rozsudku, uplatnenie tejto výnimky je naopak podmienené zvážením verejného záujmu odôvodňujúceho zverejnenie dotknutej informácie o životnom prostredí oproti záujmu, ktorému slúži zamietnutie zverejnenia, a tiež konštatovaním, že takéto zverejnenie by mohlo konkrétne a skutočne narušiť záujmy chránené smernicou 2003/4, pričom riziko takéhoto narušenia musí byť rozumne predvídateľné, a nie čisto hypotetické.

51      Vykonanie týchto posúdení v prejednávanej veci bude úlohou vnútroštátneho súdu. V tomto rámci bude musieť predovšetkým overiť, či prípadné porušenie medzinárodných záväzkov Estónskej republiky, ktoré by bolo dôsledkom zverejnenia súradníc polohy, o ktoré ide vo veci samej, by malo dostatočne konkrétne a predvídateľné nepriaznivé dôsledky, aby ním došlo ku skutočnému narušeniu jej záujmov alebo medzinárodnej spolupráce v oblasti lesného hospodárstva, alebo či, tak ako tomu nasvedčujú dôkazy predložené Súdnemu dvoru, sú takéto dôsledky v prejednávanej veci len hypotetické.

52      Po štvrté sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa na zverejnenie súradníc polohy trvalých plôch odberu vzoriek môže vzťahovať výnimka stanovená v článku 4 ods. 2 prvom pododseku písm. h) smernice 2003/4 týkajúca sa prípadu, keď by zverejnenie požadovaných informácií nepriaznivo ovplyvnilo ochranu životného prostredia, ktorej sa tieto informácie týkajú. Konkrétne sa pýta, či zhoršenie spoľahlivosti údajov slúžiacich ako základ pre vypracovanie takejto inventarizácie lesov, vyplývajúce zo zverejnenia týchto súradníc, môže nepriaznivo ovplyvniť ochranu životného prostredia v zmysle tohto ustanovenia.

53      Zo samotného znenia článku 4 ods. 2 prvého pododseku písm. h) smernice 2003/4 vyplýva, že normotvorca Únie tým, že stanovil túto výnimku, oprávnil členské štáty na to, aby nezverejnili informácie o životnom prostredí, ktorých šírenie by predstavovalo nebezpečenstvo pre životné prostredie, akými sú napríklad údaje umožňujúce lokalizovať miesta výskytu vzácnych druhov.

54      Rovnaké oprávnenie vyplýva z článku 4 ods. 4 písm. h) Aarhuského dohovoru, ktorý stanovuje možnosť štátov, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, zamietnuť žiadosti týkajúce sa informácií o životnom prostredí, ktorých zverejnenie by nepriaznivo ovplyvnilo životné prostredie, ku ktorému sa tieto informácie vzťahujú, ako napríklad miesta rozmnožovania vzácnych druhov.

55      V prejednávanej veci estónska vláda a Agentúra pre životné prostredie tvrdia, že zverejnenie súradníc polohy trvalých miest odberu vzoriek by mohlo narušiť reprezentatívnosť a spoľahlivosť národnej štatistickej inventarizácie lesov, a teda kvalitu verejného rozhodovania v oblasti životného prostredia. Konkrétne by toto zverejnenie podľa ich názoru otvorilo cestu k možnej manipulácii štatistických údajov zo strany rôznych subjektov lesného hospodárstva, ktoré by mohli napríklad robiť zásahy len na iných parcelách, než sú parcely, z ktorých sa zbierajú údaje, čo by prispelo k vytvoreniu skresleného obrazu o stave lesa.

56      Vzhľadom na to, že takéto riziko môže nepriaznivo ovplyvniť kvalitu vypracovania národnej štatistickej inventarizácie lesov, a tým aj ochranu životného prostredia, ktorej sa tieto informácie týkajú, je toto riziko takej povahy, že odôvodňuje uplatnenie výnimky stanovenej v článku 4 ods. 2 prvom pododseku písm. h) smernice 2003/4.

57      Skutočnosť, že nejde o miesta výskytu vzácnych druhov, nie je spôsobilá tento záver spochybniť, keďže článok 4 ods. 2 prvý pododsek písm. h) smernice 2003/4 sa vo všeobecnosti týka všetkých prípadov, v ktorých by zverejnenie informácií o životnom prostredí mohlo nepriaznivo ovplyvniť ochranu životného prostredia, pričom ochrana miesta výskytu vzácnych druhov sa v ňom uvádza len ako príklad.

58      Treba však pripomenúť, že rovnako ako všetky dôvody zamietnutia prístupu uvedené v článku 4 ods. 1 prvom pododseku a článku 4 ods. 2 prvom pododseku smernice 2003/4, s výnimkou dôvodu uvedeného v článku 4 ods. 2 druhom pododseku tretej vete tejto smernice, ktorý sa týka informácií o emisiách do životného prostredia, uplatnenie tejto výnimky je podmienené tým, aby orgány verejnej moci – ktorých konanie je preskúmateľné súdom – zvážili verejný záujem, ktorému slúži zverejnenie, oproti záujmu, ktorému slúži zamietnutie zverejnenia, a tiež konštatovaním, že takéto zverejnenie by mohlo konkrétne a skutočne narušiť záujmy chránené uvedenou smernicou, pričom riziko takéhoto narušenia musí byť rozumne predvídateľné, a nie čisto hypotetické.

59      Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 4 smernice 2003/4 sa má vykladať v tom zmysle, že:

–        súradnice polohy trvalých plôch odberu vzoriek slúžiacich na pravidelný zber údajov na účely vypracovania národnej štatistickej inventarizácie lesov nie sú práve dokončovaným materiálom alebo nedokončenými dokumentmi a údajmi v zmysle jeho odseku 1 prvého pododseku písm. d), a v každom prípade ani informáciami o životnom prostredí, ktorých zverejnenie by mohlo nepriaznivo ovplyvniť dôvernosť porád verejných orgánov v zmysle jeho odseku 2 prvého pododseku písm. a),

–        zhoršenie spoľahlivosti údajov slúžiacich ako základ pre vypracovanie takejto inventarizácie lesov, ktoré je dôsledkom zverejnenia týchto údajov, môže nepriaznivo ovplyvniť medzinárodné vzťahy v zmysle jeho odseku 2 prvého pododseku písm. b) alebo ochranu životného prostredia, ktorej sa požadované informácie týkajú, v zmysle jeho odseku 2 prvého pododseku písm. h), pokiaľ sú takéto riziká rozumne predvídateľné a nie čisto hypotetické.

 O šiestej otázke

60      Svojou šiestou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate Súdneho dvora pýta, či sa má článok 8 ods. 1 smernice 2003/4 vykladať v tom zmysle, že správny orgán môže na základe tohto ustanovenia odmietnuť sprístupniť verejnosti súradnice polohy trvalých plôch odberu vzoriek slúžiacich na vypracovanie národnej štatistickej inventarizácie lesov.

61      Podľa článku 8 ods. 1 smernice 2003/4 „členské štáty vo svojej pôsobnosti zabezpečia, aby každá nimi alebo v ich mene vypracovaná informácia bola aktuálna, presná a porovnateľná“.

62      Zo samotného jeho znenia vyplýva, že toto ustanovenie stanovuje len požiadavku kvality informácií o životnom prostredí. Dané ustanovenie nemôže samo osebe slúžiť ako základ zamietnutia žiadosti o informácie o životnom prostredí, pretože, tak ako bolo uvedené v bode 33 tohto rozsudku, výnimky z práva na prístup k takýmto informáciám sú taxatívne vymenované v článku 4 tejto smernice.

63      Článok 8 ods. 1 smernice 2003/4 teda nestanovuje dodatočný dôvod pre výnimku z práva na prístup k informáciám o životnom prostredí vo vzťahu k dôvodom, ktoré sú uvedené v článku 4 tejto smernice.

64      Orgánom verejnej moci však prináleží zohľadniť požiadavku kvality informácií o životnom prostredí stanovenú v článku 8 ods. 1 smernice 2003/4 na účely rozhodnutia o tom, či by zverejnenie informácií o životnom prostredí mohlo nepriaznivo ovplyvniť niektorý zo záujmov uvedených v článku 4 ods. 2 smernice 2003/4, a konkrétne ochranu životného prostredia, ktorej sa týkajú, v zmysle článku 4 ods. 2 prvého pododseku písm. h) tejto smernice.

65      Z vyššie uvedeného vyplýva, že na šiestu otázku treba odpovedať tak, že článok 8 ods. 1 smernice 2003/4 sa má vykladať v tom zmysle, že správny orgán nemôže odmietnuť sprístupniť verejnosti súradnice polohy trvalých plôch odberu vzoriek slúžiacich na vypracovanie národnej štatistickej inventarizácie lesov len na základe tohto ustanovenia.

 O tretej až piatej otázke

66      Svojou treťou až piatou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či v prípade zápornej odpovede na prvú otázku patria súradnice polohy trvalých plôch odberu vzoriek slúžiacich na vypracovanie národnej štatistickej inventarizácie lesov medzi informácie uvedené v článku 2 bode 1 písm. b) smernice 2003/4, pri ktorých platí, že žiadosti o ne sa musia vybaviť v súlade s článkom 8 ods. 2 tejto smernice. V prípade kladnej odpovede sa tento súd pýta Súdneho dvora aj na to, či takéto údaje predstavujú informácie o meracích postupoch v zmysle tohto článku 8 ods. 2, a ak áno, či je možné na základe dôležitých dôvodov stanovených vnútroštátnym právom vylúčiť prístup verejnosti k týmto údajom a či je možné odmietnutie poskytnutia informácií zmierniť inými opatreniami, ako napríklad tým, že sa prístup k vyžiadaným informáciám poskytne výskumným a kontrolným orgánom.

67      Z odpovede na prvú otázku vyplýva, že súradnice polohy trvalých plôch odberu vzoriek slúžiacich na vypracovanie národnej štatistickej inventarizácie lesov sú informáciami o životnom prostredí v zmysle článku 2 bodu 1 písm. a) smernice 2003/4 a že nespadajú pod článok 2 bod 1 písm. b) tejto smernice, na ktorý odkazuje článok 8 ods. 2 tejto smernice. Vzhľadom na túto odpoveď nie je potrebné na tretiu až piatu otázku odpovedať.

 O siedmej otázke

68      Svojou siedmou a poslednou otázkou sa vnútroštátny súd Súdneho dvora v podstate pýta, či odôvodnenie 21 smernice 2003/4 môže slúžiť ako samostatný právny základ na to, aby sa verejnosti poskytli súradnice polohy trvalých plôch odberu vzoriek slúžiacich na zber údajov na účely vypracovania národnej štatistickej inventarizácie lesov.

69      Podľa odôvodnenia 21 smernice 2003/4 s cieľom zvyšovania povedomia o ochrane životného prostredia „by mali [orgány verejnej moci] vhodným spôsobom sprístupňovať a šíriť informácie o životnom prostredí, ktoré sú významné pre ich funkciu“.

70      Vzhľadom na to, že odôvodnenia smernice majú vo vzťahu k ustanoveniam smernice len výkladovú hodnotu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2019, Puppinck a i./Komisia, C‑418/18 P, EU:C:2019:1113, bod 76), odôvodnenie 21 smernice 2003/4 nemôže slúžiť ako samostatný právny základ povinnosti prístupu k informáciám o životnom prostredí alebo sprístupnenia takýchto informácií verejnosti, odlišnej od povinností stanovených v článkoch 3 a 7 tejto smernice.

71      Z vyššie uvedeného vyplýva, že na siedmu otázku treba odpovedať tak, že odôvodnenie 21 smernice 2003/4 nemôže slúžiť ako samostatný právny základ na to, aby sa verejnosti poskytli súradnice polohy trvalých plôch odberu vzoriek slúžiacich na zber údajov na účely vypracovania národnej štatistickej inventarizácie lesov.

 O trovách

72      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

1.      Článok 2 bod 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

súradnice polohy trvalých plôch odberu vzoriek slúžiacich na pravidelný zber údajov na účely vypracovania národnej štatistickej inventarizácie lesov sú – spolu s údajmi zozbieranými na týchto plochách odberu vzoriek, od ktorých sú neoddeliteľné, – informáciami o životnom prostredí v zmysle tohto ustanovenia.

2.      Článok 4 smernice 2003/4

sa má vykladať v tom zmysle, že:

–        súradnice polohy trvalých plôch odberu vzoriek slúžiacich na pravidelný zber údajov na účely vypracovania národnej štatistickej inventarizácie lesov nie sú práve dokončovaným materiálom alebo nedokončenými dokumentmi a údajmi v zmysle jeho odseku 1 prvého pododseku písm. d), a v každom prípade ani informáciami o životnom prostredí, ktorých zverejnenie by mohlo nepriaznivo ovplyvniť dôvernosť porád verejných orgánov v zmysle jeho odseku 2 prvého pododseku písm. a),

–        zhoršenie spoľahlivosti údajov slúžiacich ako základ pre vypracovanie takejto inventarizácie lesov, ktoré je dôsledkom zverejnenia týchto údajov, môže nepriaznivo ovplyvniť medzinárodné vzťahy v zmysle jeho odseku 2 prvého pododseku písm. b) alebo ochranu životného prostredia, ktorej sa požadované informácie týkajú, v zmysle odseku 2 prvého pododseku písm. h) uvedeného článku, pokiaľ sú takéto riziká rozumne predvídateľné a nie čisto hypotetické.

3.      Článok 8 ods. 1 smernice 2003/4

sa má vykladať v tom zmysle, že:

správny orgán nemôže odmietnuť sprístupniť verejnosti súradnice polohy trvalých plôch odberu vzoriek slúžiacich na vypracovanie národnej štatistickej inventarizácie lesov len na základe tohto ustanovenia.

4.      Odôvodnenie 21 smernice 2003/4

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nemôže slúžiť ako samostatný právny základ na to, aby sa verejnosti poskytli súradnice polohy trvalých plôch odberu vzoriek slúžiacich na zber údajov na účely vypracovania národnej štatistickej inventarizácie lesov.

Podpisy


1      Jazyk konania: estónčina.