Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
TAMARA ĆAPETA
prednesené 16. mája 2024(1)
Spojené veci C‑269/23 P a C‑272/23 P
Hengshi Egypt Fiberglass Fabrics SAE,
Jushi Egypt for Fiberglass Industry SAE (C‑269/23 P)
Jushi Egypt for Fiberglass Industry SAE (C‑272/23 P)
proti
Európskej komisii
„Odvolanie – Subvencie – Nariadenie (EÚ) 2016/1037 – Dohoda o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach Svetovej obchodnej organizácie (WTO) – Vyrovnanie finančného príspevku tretieho štátu na území iného tretieho štátu – Platnosť“
I. Úvod
1. Potrestanie subvencií je citlivá záležitosť. Ich poskytovanie úzko súvisí so suverenitou štátov, keďže tie vo všeobecnosti môžu poskytovať svojim priemyselným odvetviam výhody bez nutnosti odôvodniť svoje opatrenia.(2)
2. Niektorí obchodní partneri Únie však čoraz častejšie využívajú subvencie ako slabo zamaskované využívanie ekonomickej moci na podporu národných záujmov.(3) Medzinárodné úsilie bojovať proti „subvencovaniu narúšajúcemu trh a obchod“(4) sa začalo zameriavať najmä na opatrenia Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „Čína“), a to konkrétne na jej politiku prechodu na globálnu úroveň („Go Global“)(5), v rámci ktorej sa čínske podniky podnecujú k tomu, aby investovali v zahraničí.(6)
3. Prejednávané odvolania sa týkajú potenciálne narúšajúcich vplyvov tejto politiky na vnútorný trh. Rieši sa v nich otázka, či Európska komisia mohla legitímne využiť vyrovnávacie opatrenia, ako sa upravujú v základnom antisubvenčnom nariadení(7) a v dohode o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach (ďalej len „dohoda o SVO“)(8), s cieľom vyrovnať subvencie poskytované jedným členom WTO (Čínou) na území iného člena WTO (Egyptskej arabskej republiky) (ďalej len „Egypt“).(9)
4. Všeobecný súd vo svojich rozsudkoch Hengshi Egypt Fiberglass Fabrics a Jushi Egypt for Fiberglass Industry/Komisia(10) a Jushi Egypt for Fiberglass Industry/Komisia(11)(spoločne ďalej len „napadnuté rozsudky“) potvrdil platnosť využívania vyrovnávacích ciel pri tomto konkrétnom type skutkových okolností. Odvolateľky v uvedených veciach teraz voči tomuto zisteniu namietajú.
5. Keďže základné prešetrovanie predstavuje prvý prípad toho, že člen WTO vyrovnával škodlivé účinky „nadnárodných subvencií“(12), je táto problematika nová a spochybňovaná(13), a to nielen z hľadiska práva Únie.(14)
II. Okolnosti predchádzajúce sporu
6. Okolnosti príslušných žalôb sú opísané v bodoch 2 až 26 napadnutých rozsudkov. Na účely tejto analýzy je potrebné zopakovať tieto skutočnosti.
7. Čínsko‑egyptská suezská zóna hospodárskej a obchodnej spolupráce TEDA (ďalej len „zóna SETC“) je súčasťou širšej voľnej hospodárskej zóny v severnej časti Suezského prieplavu a súčasťou egyptského územia.(15)
8. Podľa egyptského zákona č. 83/2002 o hospodárskych zónach osobitnej povahy egyptská vláda túto zónu klasifikuje ako osobitnú hospodársku zónu.(16)
9. Čína ju identifikovala ako jednu z prvých 18 oficiálne schválených „zahraničných zón obchodu a spolupráce“(17) od roku 2013, v rámci ktorých môžu čínske podniky prenikajúce do zahraničia, a to aj s cieľom pôsobiť v zóne SETC, využívať vo svoj prospech fiškálne a daňové politiky, zvýhodnené pôžičky, finančnú podporu prostredníctvom syndikovaných úverov, vývozné úvery, projektové financovanie, kapitálové investície a poistenie vývozného úveru.(18)
10. V roku 2016 podpísali prezidenti Číny a Egypta Dohodu medzi ministerstvom obchodu Čínskej ľudovej republiky a Generálnym úradom hospodárskej zóny Suezského prieplavu Egyptskej arabskej republiky o suezskej zóne hospodárskej a obchodnej spolupráce.(19)
11. Podľa podmienok tejto dohody o spolupráci majú čínska a egyptská vláda zónu SETC spoločne rozvíjať v súlade so svojimi príslušnými národnými stratégiami.(20) Na základe tejto dohody poskytuje egyptská vláda pozemky, pracovnú silu a určité daňové úľavy, zatiaľ čo čínske spoločnosti pôsobiace v tejto zóne prevádzkujú výrobný závod so svojimi aktívami a manažérmi. Ďalšie financovanie dostávajú priamo z Číny.(21)
12. Žalobkyne v prvostupňovom konaní sú Jushi Egypt for Fiberglass Industry SAE (ďalej len „Jushi Egypt“) a Hengshi Egypt Fiberglass Fabrics SAE (ďalej len „Hengshi Egypt“). Ide o spoločnosti zaregistrované podľa egyptského práva, ktoré tam boli zriadené ich čínskymi materskými spoločnosťami Jushi China a Hengshi China. Tieto spoločnosti sú prepojené a v konečnom dôsledku patria skupine China National Building Material Group vo vlastníctve štátu.(22)
13. Uvedená skupina je v konečnom dôsledku zase vo vlastníctve Komisie Štátnej rady Číny pre správu aktív vo vlastníctve štátu (ďalej len „SASAC“).(23) V napadnutých nariadeniach sa SASAC, ktorá je pod priamym vedením Štátnej rady Číny, čo je najvyšší správny orgán tejto krajiny, charakterizuje tak, že je „kľúčovým nástrojom, prostredníctvom ktorého čínska vláda niekoľkými spôsobmi skôr kontroluje štátom vlastnené podniky ako prostriedok na vykonávanie vládnych politík a plánov, než aby sledovala trhovú logiku vo svojich obchodných operáciách“.(24)
14. Predmetom daných odvolaní sú výrobky z nekonečného skleneného vlákna (ďalej len „PSV“) a textílie zo sklenených vlákien (ďalej len „TSV“). PSV sú priamym vstupným materiálom TSV.
15. PSV je v podstate piesok premenený na ohýbateľné sklenené vlákna, ktoré možno potom použiť ako také alebo ako tkané a/alebo stehované do TSV. V spojení so živicami na vytvorenie ľahkých kompozitných materiálov sa môžu používať na posilnenie pevnosti, ľahkosti a trvanlivosti komponentov. V dôsledku toho sa používajú okrem iného v automobilovom, námornom, leteckom a kozmickom priemysle, v odvetví veternej energie, infraštruktúry, potrubí, budov a v stavebníctve.
16. Ambiciózna politika Únie v oblasti klímy viedla k značnému zvýšeniu dopytu EÚ po PSV a TSV.(25)
17. Obe spoločnosti, Jushi Egypt aj Hengshi Egypt, vyrábajú TSV v zóne SETC a Jushi Egypt tu vyrába aj PSV.(26) Obe spoločnosti tieto výrobky vyvážajú z danej zóny do Únie.(27)
18. V napadnutých nariadeniach Komisia na základe dôkazov, ktoré mala k dispozícii,(28) okrem iného dospela k záveru, že existuje súvislosť(29) medzi opatreniami prijatými čínskou vládou a opatreniami prijatými egyptskou vládou, pokiaľ ide napríklad o preferenčné úvery(30) a podporu kapitálových investícií(31) v prospech spoločností Jushi Egypt a Hengshi Egypt, takže finančné príspevky, ktoré poskytla čínska vláda uvedeným spoločnostiam, bolo možné prisúdiť egyptskej vláde.(32)
19. V napadnutých nariadeniach Komisia prijala vyrovnávacie clá na dovoz TSV a PSV do Únie. V prípade žalobkýň bolo toto clo stanovené vo výške 13,1 %.
III. Napadnuté rozsudky
20. Návrhmi podanými do kancelárie Všeobecného súdu 28. júla a 27. augusta 2020 podali odvolateľky žaloby o neplatnosť napadnutých nariadení.
21. Všeobecný súd 1. marca 2023 vydal napadnuté rozsudky, ktorými zamietol žaloby odvolateliek a uložil im povinnosť znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania Komisie.
IV. Konania na Súdnom dvore
22. Vo svojich odvolaniach podaných 25. apríla 2023, resp. 27. apríla 2023 odvolateľky žiadajú, aby Súdny dvor zrušil napadnuté rozsudky, čiastočne vyhovel žalobným dôvodom predloženým v prvostupňovom konaní a uložil Komisii a vedľajším účastníkom konania povinnosť nahradiť trovy konania.
23. Komisia navrhla, aby Súdny dvor zamietol odvolania v celom rozsahu a uložil odvolateľkám povinnosť nahradiť trovy konania.
24. V tomto postupe ju podporujú Tech‑Fab Europe eV (vo veci C‑269/23 P) a Európske združenie výrobcov sklenených vlákien (vo veci C‑272/23 P).
V. Analýza
25. Tieto návrhy majú nasledujúcu štruktúru. Keďže hlavná právna otázka, ktorej vyriešenie je cieľom daných odvolaní, sa týka platnosti metodiky, ktorú uplatnila Komisia na vyrovnanie čínskych „nadnárodných subvencií“ v Egypte, budem sa najprv venovať tejto otázke. Navrhnem, aby sa dospelo k záveru, že Všeobecný súd sa nedopustil pochybenia, keď potvrdil spornú metodiku na základe základného antisubvenčného nariadenia a dohody o SVO (oddiel A).(33)
26. Až potom prejdem k technickejším spoločným odvolacím dôvodom: stanoveniu porovnávacieho kritéria na účely vyrovnania egyptského systému znižovania dovozných ciel (oddiel B) a vyrovnateľnosti daňového zaobchádzania s kurzovými stratami (oddiel C). Napokon sa budem venovať jedinému odvolaciemu dôvodu, ktorý sa líši medzi dvoma odvolaniami, ktoré prejednáva Súdny dvor: úrovni napadnuteľnej subvencie pre subjekty v skupine (oddiel D).
A. Uplatnenie antisubvenčného nástroja na „nadnárodné subvencie“
27. Druhý a tretí odvolací dôvod vo veci C‑269/23 P a prvý a druhý odvolací dôvod vo veci C‑272/23 P sa v zásade týkajú otázky, či mohla Komisia legitímne použiť antisubvenčný nástroj, ako sa upravuje v základnom antisubvenčnom nariadení, s cieľom vyrovnať priamu a nepriamu finančnú podporu, ktorú dostali odvolateľky od čínskej vlády na výrobu predmetného výrobku v Egypte.(34)
28. Všeobecný súd v napadnutých rozsudkoch túto možnosť potvrdil. Na základe doslovného, kontextuálneho a teleologického výkladu dospel tento súd k záveru, že „základné antisubvenčné nariadenie tak nevylučuje, že aj keď finančný príspevok nepochádza priamo od orgánov verejnej moci krajiny pôvodu alebo vývozu, tento príspevok im možno pripísať“(35). K tomuto záveru dospel na základe výkladu článku 3 ods. 1 písm. a) základného antisubvenčného nariadenia, v ktorom sa vymedzuje pojem „subvencia“, spoločne s odôvodnením 5 tohto nariadenia.(36)
29. So záverom Všeobecného súdu súhlasím. Ďalej doplním jeho odôvodnenie.
30. Právna otázka, na ktorej sa zakladajú prejednávané odvolania, sa vo svojej podstate týka rozsahu pojmu „subvencia“, ktorý sa vymedzuje v článku 3 základného antisubvenčného nariadenia.
31. V anglickej verzii sa v tomto ustanovení stanovuje, že subvencia sa má chápať v tom zmysle, že je to „a financial contribution by a government in the country of origin or export“ (v slovenskom znení sa uvádza, že o subvenciu ide v prípade, ak „vláda v krajine pôvodu alebo vo vyvážajúcej krajine poskytne finančnú pomoc“)(37), v dôsledku čoho dochádza k poskytnutiu určitej výhody.(38)
32. Argumentácia Komisie priamo súvisí so zvýraznenými časťami znenia tohto ustanovenia v anglickej verzii. Jej argumentácia sa v podstate týka rozdielov v používaní neurčitého člena „a“ a „určitého člena „the“ v článku 3 ods. 1 písm. a) základného antisubvenčného nariadenia a z toho vyplývajúcej otvorenosti tohto nástroja pre vyrovnanie čínskych subvencií poskytnutých podnikom usadeným v Egypte.
33. Ako však odvolateľky správne zdôraznili, z jazykového preskúmania rôznych jazykových verzií článku 3 ods. 1 písm. a) základného antisubvenčného nariadenia vyplynuli odlišnosti.
34. Niektoré jazykové verzie uvedeného ustanovenia možno skutočne chápať podobne ako v anglickej verzii v tom zmysle, že ponechávajú do istej miery otvorený zdroj finančného príspevku, ktorý poskytuje výhodu predmetnému výrobku v krajine pôvodu alebo vývozu.(39) Iné jazykové verzie sú však formulované tak, že naznačujú, že pojem subvencia sa obmedzuje len na finančný príspevok poskytnutý vládou krajiny pôvodu alebo vývozu predmetného výrobku.(40)
35. Aby sa zaručilo jednotné uplatňovanie a výklad základného antisubvenčného nariadenia, musí sa jeho článok 3 vykladať s odkazom na účel a všeobecný systém pravidiel, ktorých je súčasťou.(41)
36. Zásady týkajúce sa pôsobnosti a uplatňovania antisubvenčného nástroja sa stanovujú v článku 1 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia. Podľa tohto ustanovenia vyrovnávacie clo môže byť uložené s cieľom kompenzovať „subvencie poskytnuté priamo alebo nepriamo pre výrobu, vývoz alebo prepravu výrobku, ktorého prepustenie do režimu voľný obeh v Únii spôsobuje ujmu“(42).
37. Z tohto vymedzenia je zrejmé, že základné antisubvenčné nariadenie sa má uplatňovať pri každom scenári, v rámci ktorého môže byť potrebné uložiť vyrovnávajúce clo s cieľom kompenzovať subvencovanie zahraničného výrobku prostredníctvom širokej škály prevodov hodnoty, ktorých dôsledkom je ujma pre odvetvie Únie vyrábajúce podobný výrobok.
38. V článku 1 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia sa nenariaďuje, že škodlivá subvencia musí pochádzať priamo z krajiny, v ktorej má predmetný výrobok pôvod alebo z ktorej sa vyváža. Naopak, z odkazu na to, že takáto subvencia sa poskytuje „nepriamo“, vyplýva, že nemusí nevyhnutne existovať územná súvislosť s krajinou pôvodu alebo vývozu, pokiaľ možno dané poskytnutie prepojiť s výrobou, vývozom alebo prepravou akéhokoľvek výrobku, ktorého uvedenie na trh spôsobuje ujmu.
39. Takýto výklad podporuje aj článok 2 písm. a) základného antisubvenčného nariadenia, v ktorom sa v jeho príslušnej časti stanovuje, že napadnuteľnú „subvenciu môže poskytnúť vláda krajiny, z ktorej pochádza dovážaný výrobok, alebo vláda tretej krajiny, z ktorej je výrobok vyvážaný do Únie“.(43) Použitím modálneho slovesa „môcť“ sa tak daným ustanovením ponecháva otvorená skupina možných poskytovateľov napadnuteľnej subvencie a neobmedzuje sa len na krajinu pôvodu alebo vývozu predmetného výrobku.
40. Navyše a v rozpore s tým, čo tvrdia odvolateľky, takúto úvahu nespochybňuje ani znenie článku 4 ods. 2 a 3 základného antisubvenčného nariadenia, ktorý sa venuje otázke špecifickosti napadnuteľnej subvencie a stanovuje sa v ňom, že táto špecifickosť sa posudzuje s odkazom na „právomoc orgánu poskytujúceho subvenciu“.
41. Dané ustanovenie sa totiž nevenuje otázke, či sa orgán poskytujúci subvenciu musí nachádzať v krajine vývozu alebo pôvodu predmetného výrobku.
42. Preto, ako správne konštatoval Všeobecný súd,(44) v prípade, keď je v rámci základného prešetrovania Komisia schopná na základe dôkazov, ktoré má k dispozícii, prisúdiť finančný príspevok vláde krajiny pôvodu alebo vývozu predmetného výrobku napriek tomu, že daný príspevok pôvodne pochádzal od vlády alebo verejného orgánu tretej krajiny, článok 4 ods. 2 a 3 základného antisubvenčného nariadenia umožňuje Komisii zaobchádzať s prvou uvedenou vládou ako „orgánom poskytujúcim“ tento konkrétny finančný príspevok.(45)
43. Napokon, ako správne poznamenáva Komisia, takýto výklad podporuje aj odôvodnenie 5 základného antisubvenčného nariadenia, v ktorom sa v rôznych jazykových verziách zrejme koherentným spôsobom(46) vysvetľuje, že subvencia existuje, ak sa dokázalo, že „vláda alebo verejný orgán na území krajiny poskytli finančnú pomoc“ (v angličtine: „a financial contribution by a government or a public body within the territory of a country“).(47)
44. Pri výklade v uvedenom kontexte sa výrobok môže považovať za subvencovaný nielen v prípade, keď subvenciu možno prisúdiť krajine pôvodu alebo vývozu predmetného výrobku, ale aj vtedy, ak možno na základe dostupných dôkazov určiť, že zdrojom škodlivého subvencovania je iná vláda alebo verejný orgán.
45. Takýto výklad potvrdzuje aj cieľ základného antisubvenčného nariadenia, ktorým je od jeho pôvodnej podoby z roku 1968(48) hlavne pomáhať priemyslu Únie vyrovnávať podmienky hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, na ktoré majú vplyv zakázané subvencie poskytované v zahraničí.(49)
46. Na záver možno konštatovať, že základné antisubvenčné nariadenie sa neobmedzuje na subvencie poskytované vládou štátu na jeho „vlastnom“ území.
47. Odvolateľky však tvrdia, že rozsah takto chápaného antisubvenčného trestu nie je zlučiteľný s povinnosťami Únie podľa GATT a dohody o SVO“.(50)
48. Súhlasím, že tieto medzinárodne dohody sa musia zohľadňovať, keďže Únia je zmluvnou stranou dohôd WTO, ktoré zahŕňajú GATT a dohodu o SVO, a tie tak tvoria súčasť právneho poriadku Únie a pre jej inštitúcie sú záväzné.(51)
49. Hoci podľa ustálenej judikatúry nemajú tieto dohody vo všeobecnosti priamy účinok,(52) ústavná povinnosť Únie dodržiavať záväzky vyplývajúce z medzinárodných záväzkov,(53) ktorá odráža všeobecnú zásadu medzinárodného práva týkajúcu sa dodržiavania zmluvných záväzkov (pacta sunt servanda)(54), si vyžaduje, aby sa právo Únie v prípade potreby vykladalo v súlade s právom WTO.(55)
50. Cieľom základného antisubvenčného nariadenia je podľa jeho odôvodnenia 3 zaviesť do práva Únie záväzky prijaté na úrovni dohody o SVO „v najlepšej možnej miere“.
51. Súdny dvor už vysvetlil, hoci to bolo v kontexte základného antidumpingového nariadenia,(56) že táto formulácia sa nemusí sama osebe chápať ako zámer normotvorcu Únie transponovať všetky pravidlá, ktoré obsahuje dohoda o SVO, do práva Únie.(57)
52. Preto nie je správny záver, ku ktorému dospel Všeobecný súd,(58) že použitie tejto formulácie je dostatočným dôkazom, aby sa mohlo predpokladať, že normotvorca Únie mal v úmysle zaviesť konkrétne povinnosti stanovené v článku 1 ods. 1 písm. a) bode 1 dohody o SVO.
53. Napriek uvedenému znenie článku 3 ods. 1 písm. a) základného antisubvenčného nariadenia v podstate odráža znenie článku 1 ods. 1 písm. a) bodu 1 dohody o SVO. Prvé uvedené ustanovenie si preto vyžaduje výklad v súlade s druhým uvedeným ustanovením.(59)
54. Podľa článku 1 ods. 1 písm. a) bodu 1) dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach sa podobne subvencia považuje za existujúcu, „ak sa vyskytuje finančný príspevok vlády alebo akejkoľvek verejnej právnej inštitúcie na území člena“ (there is a financial contribution by a government or any public body within the territory of a Member).(60)
55. Z výkladu tohto ustanovenia v dobrej viere a v súlade s obvyklým významom, ktorý sa dáva podmienkam, ktoré sú v ňom stanovené, v ich kontexte, ako sa vyžaduje v článku 31 ods. 1 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve (Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov, zv. 1155, s. 331), vyplýva, že konkrétne použitie neurčitého člena „a“ vo vete „financial contribution by a government“ („finančný príspevok vlády“) v úvode článku 1 ods. 1 písm. a) bodu 1 dohody o SVO ponecháva otvorený zemepisný pôvod zdroja daného finančného príspevku, pokiaľ daná subvencia pochádza od ktoréhokoľvek člena WTO.
56. Nemyslím si, že na takýto výklad má vplyv atribút „na území člena“ uvedený v článku 1 ods. 1 písm. a) bode 1 dohody o SVO, keďže toto slovné spojenie odkazuje na výraz „vláda alebo akákoľvek verejná právna inštitúcia“, a nie na pojem „finančný príspevok“.
57. Tento záver je takisto zlučiteľný s dohodou o SVO, v ktorej sa vykladá a uplatňuje článok VI GATT 1994 a ktorej „hlavným cieľom a účelom… je zvýšiť a zlepšiť dodržiavanie GATT v súvislosti využívaním subvencií aj vyrovnávacích opatrení“.(61)
58. V tejto súvislosti odkazujem konkrétne na článok VI ods. 3 GATT 1994, v ktorom sa vyrovnávacie clo vymedzuje ako osobitné clo používané na vyrovnanie „akejkoľvek prémie alebo subvencie… na zhotovenie, výrobu alebo vývoz takéhoto výrobku“ bez špecifikovania toho, kto takúto prémiu alebo subvenciu poskytuje, a bez územného obmedzenia subjektu, ktorý ju poskytuje.
59. Článok VI GATT 1994 sa preto v zásade(62) vzťahuje na všetky subvencie bez ohľadu na ich pôvod.(63)
60. Z tohto uhla pohľadu by bol iný výklad nielen v rozpore s bežným významom pojmov použitých v dohode o SVO a článku VI GATT 1994, ale maril by aj cieľ a účel týchto ustanovení v prípade, že by Únia nebola schopná kompenzovať finančné príspevky, ako sú príspevky, ktoré sú predmetom prejednávanej veci, a to len z dôvodu ich územného zdroja.
61. Keďže z histórie vyjednávania o článku 1 ods. 1 písm. a) bode 1 dohody o SVO(64), ktorá môže slúžiť ako doplnkový prostriedok na výklad tejto dohody v zmysle článku 32 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, už nemožno vyvodiť žiadny iný výklad, zdá sa mi zrejmé, že v článku 1 ods. 1 písm. a) bode 1 dohody o SVO sa územne neobmedzuje zemepisná pôsobnosť zdroja finančného príspevku členovi WTO, na ktorého území dochádza k výrobe predmetného výrobku.(65)
62. Preto sa domnievam, že článok 1 ods. 1 písm. a) bod 1 dohody o SVO nebráni zaobchádzaniu s režimom, v rámci ktorého jeden člen WTO poskytuje finančný príspevok výrobku vyrábanému na území iného člena WTO, ako so subvenciou.
63. Z toho vyplýva, že na základe všetkých uvedených dôvodov sa domnievam, že Všeobecný súd nepochybil, keď dospel k záveru, že rozsah uplatňovania základného antisubvenčného nariadenia, ako je vyjadrený predovšetkým v jeho článku 1 ods. 1 a článku 3 ods. 1 písm. a), sa vzťahuje aj na situáciu, v ktorej je Komisia na základe dostatočných dôkazov schopná prisúdiť finančnú podporu získanú od jednej vlády tretej krajiny vláde inej tretej krajiny.
64. Preto navrhujem, aby Súdny dvor zamietol druhý a tretí odvolací dôvod vo veci C‑269/23 P a prvý a druhý odvolací dôvod vo veci C‑272/23 P.
B. Stanovenie porovnávacieho kritéria na účely vyrovnania egyptského systému znižovania dovozných ciel na dovážané materiály
65. Vo svojom štvrtom odvolacom dôvode vo veci C‑269/23 P a v treťom odvolacom dôvode vo veci C‑272/23 P odvolateľky v zásade tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, keď potvrdil prístup Komisie spočívajúci v porovnaní ich situácie so situáciou podniku, ktorý sa podobne nachádza v zóne SETC, ale predáva na egyptskom trhu, na účely vyrovnania výhod odvolateliek vyplývajúcich zo systému znižovania dovozných ciel.(66) Odvolateľky ďalej tvrdia, že ich situácia sa mala porovnať s teoretickým scenárom, v rámci ktorého by boli usadené mimo zóny SETC, ale stále by vyvážali predmetné výrobky do Európskej únie. Odvolateľky tvrdia, že v takejto situácii by egyptská vláda nemala nevybraté príjmy prostredníctvom systému znižovania dovozných ciel, keďže by sa nikdy nesnažila vyberať dovozné clá na dovážané vstupné materiály na výrobu predmetných výrobkov.
66. Preto ústrednou otázkou v argumentoch odvolateliek je to, aká by mala byť porovnateľná situácia v prejednávanej veci.(67)
67. Jediným právnym ustanovením, ktoré odvolateľky citujú v znení svojich odvolaní na podporu svojich argumentov, je však článok 5 základného antisubvenčného nariadenia. Týmto ustanovením, ktoré sa týka vyčíslenia výšky napadnuteľnej subvencie, sa však neupravuje porovnávacie kritérium na účely stanovenia, či sa egyptská vláda rozhodla zrieknuť určitých príjmov, ktoré boli inak splatné, v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného antisubvenčného nariadenia (keďže k vyčísleniu takéhoto nevybratého príjmu logicky dochádza až po stanovení jeho existencie).(68)
68. Odvolateľky ďalej nevysvetľujú ani to, ako sa mal Všeobecný súd dopustiť pochybenia pri výklade alebo uplatňovaní platného právneho rámca.
69. Takéto vysvetlenie má pritom zásadný význam pre prípustnosť argumentácie odvolateliek, keďže v článku 3 ods. 1 písm. a) bode ii) základného antisubvenčného nariadenia – aj keď ide o ustanovenie, na ktoré sa odvolateľky snažili odvolávať (quod non) – sa nestanovuje spôsob stanovenia vhodného porovnávacieho kritéria ako určiť, či príjmy vlády, ktoré by inak boli splatné, sú odpustené alebo nie sú vyberané.
70. Komisia má preto určitú diskrečnú právomoc vybrať si spomedzi rôznych parametrov a scenárov, z ktorých bude vychádzať pri svojej úlohe stanoviť, či sa egyptská vláda rozhodla odpustiť inak splatné príjmy.(69)
71. Keďže neboli predložené žiadne ďalšie argumenty dokazujúce opak, Všeobecnému súdu sa nemôže pripisovať chybné potvrdenie výberu vhodného porovnávacieho kritéria Komisiou v rámci antisubvenčného prešetrovania, ktoré bolo základom prejednávaných odvolaní.(70)
72. Preto navrhujem, aby Súdny dvor vyhlásil štvrtý odvolací dôvod vo veci C‑269/23 P a tretí odvolací dôvod vo veci C‑272/23 P za neprípustné.
C. Vyrovnanie daňového zaobchádzania s kurzovými stratami vyplývajúcimi z devalvácie egyptskej libry v roku 2016
73. V piatom odvolacom dôvode vo veci C‑269/23 P a vo štvrtom odvolacom dôvode vo veci C‑272/23 P odvolateľky v zásade tvrdia, že Všeobecný súd neposúdil, či Komisia v napadnutých nariadeniach identifikovala správny systém subvencovania. Podľa nich sa Komisia nesprávne domnievala, že práve daňové zaobchádzanie s kurzovými stratami, ktoré bolo zavedené v dôsledku devalvácie egyptskej libry v roku 2016,(71) predstavovalo systém subvencovania, ktorý poskytol výhodu, ktorá je de facto špecifická v zmysle článku 3 ods. 2 a článku 4 ods. 2 písm. c) základného antisubvenčného nariadenia. Podľa odvolateliek bolo toto zaobchádzanie otvorené pre všetky egyptské spoločnosti, takže každá egyptská spoločnosť si teoreticky mohla zo svojich zdaniteľných príjmov odpočítať straty spôsobené účinkami devalvácie egyptskej libry v roku 2016. Z tohto dôvodu Komisia nesprávne prisúdila výhodu vyplývajúcu z devalvácie meny v roku 2016 daňovému zaobchádzaniu s kurzovými stratami.
74. Hoci odvolania nie sú úplne najjasnejšie, napriek tomu, čo tvrdí Komisia, ich chápem tak, že danými odvolacími dôvodmi sa nepožaduje opätovné preskúmanie skutočností. Naopak z veľkorysého výkladu argumentov zjavne vyplýva, že odvolateľky chcú požiadať, aby Súdny dvor preskúmal záver Všeobecného súdu, že spoločným zohľadnením daňového zaobchádzania a osobitných účtovných pravidiel bolo možné poskytnúť de facto špecifickú výhodu.
75. Tento druh argumentácie patrí do rozsahu právomocí Súdneho dvora.(72)
76. V tejto súvislosti konštatujem, že článok 4 ods. 2 písm. c) základného antisubvenčného nariadenia je navrhnutý presne tak, aby zachytil tieto druhy scenárov, v ktorých sa opatrenie z hľadiska menovitej hodnoty môže javiť ako nešpecifické, ale v praxi má toto opatrenie na základe objektívnych kritérií a podmienok účinok vytvorenia špecifického režimu navrhnutého na poskytovanie subvencií pre určité podniky.
77. Na účely tohto posúdenia sa Súdny dvor pri stanovení toho, či je subvencia de facto špecifická, musí zamerať nielen na vnútroštátne pravidlá ako také, ale aj na stupeň vplyvu, ktorý tieto pravidlá majú na určité podniky,(73) pričom by sa na ne malo nazerať v kontexte, v rámci ktorého boli zavedené.(74)
78. Presne to Všeobecný súd v napadnutých rozsudkoch urobil.
79. Po prvé konštatoval, že argumentácia odvolateliek sa zakladala na nesprávnom predpoklade, a to, že „Komisia sa nedomnievala, že daňové zaobchádzanie samo osebe predstavuje subvenciu, ktorá by mohla byť predmetom vyrovnávacieho opatrenia“.(75)
80. Po druhé Všeobecný súd vysvetlil, že Komisia, ktorá posudzovala daňové zaobchádzanie a osobitné účtovné pravidlá spoločne, dospela k záveru, že hoci by tieto pravidlá v praxi mohli priniesť výhodu pre všetky egyptské spoločnosti, ich účelom bolo umožniť kompenzovanie negatívnych účinkov devalvácie egyptskej libry v roku 2016, v dôsledku čoho bola niektorým kategóriám spoločností,(76) akými sú odvolateľky,(77) poskytnutá značná výhoda.(78)
81. Všeobecný súd napokon vysvetlil, že odvolateľky nepredložili žiadne dôkazy na spochybnenie týchto skutkových zistení.(79)
82. Preto navrhujem, aby Súdny dvor zamietol piaty odvolací dôvod vo veci C‑269/23 P a štvrtý odvolací dôvod vo veci C‑272/23 P ako nedôvodné.
D. Stanovenie úrovne napadnuteľnej subvencie pre subjekty v skupine
83. Vo svojom prvom odvolacom dôvode vo veci C‑269/23 P odvolateľky v zásade nesúhlasia s rozhodnutím Všeobecného súdu potvrdiť metodiku Komisie na výpočet výšky napadnuteľnej subvencie, ktorú odvolateľky získali na základe svojho kombinovaného obratu.(80)
84. Tento odvolací dôvod si preto vyžaduje výklad článkov 5 a 6 základného antisubvenčného nariadenia.
85. V článku 5 tohto nariadenia s názvom „Výpočet výšky napadnuteľnej subvencie“ sa stanovuje, že základom výpočtu výšky napadnuteľnej subvencie je výhoda poskytnutá „príjemcovi“, ktorá objektívne existuje počas obdobia prešetrovania nároku na subvenciu. Podobne sa v článku 6 tohto nariadenia s názvom „Výpočet výhody pre príjemcu“ stanovujú určité usmernenia pre výpočet výšky výhody – a teda subvencie – „pre príjemcu“.
86. Podľa odvolateliek by použitie jednotného čísla v slove „príjemca“ v týchto ustanoveniach znamenalo, ako k tomu dospel Všeobecný súd v rozsudku Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia,(81) že „výhoda sa musí určiť a vypočítať pre každého príjemcu v závislosti od jeho situácie“.(82) Výska napadnuteľnej subvencie by sa mohla pre tieto subjekty stanoviť aj kolektívne, ale len v prípade, že by sa subvencia poskytla obom subjektom spoločne. Výsledkom by bolo, že Komisia mala vypočítať výhodu oddelene ako percentuálny podiel pre Jushi Egypt a pre Hengshi Egypt, uplatniť túto výhodu ako percentuálny podiel na ich príslušný obrat z predmetného výrobku a pre odvolateľky spoločne vypočítať jedno celkové vážené priemerné subvenčné rozpätie.(83)
87. Odvolateľky zároveň nespochybňujú – v skutočnosti s tým vo svojich písomných pripomienkach výslovne súhlasia –, že napriek použitiu výrazu „príjemca“ v jednotnom čísle v článkoch 5 a 6 základného antisubvenčného nariadenia pojem „príjemca“ možno vykladať aj v tom zmysle, že zahŕňa skupiny spoločností.(84)
88. Myslím si, že dodržiavať rozlíšenie, ktoré navrhli odvolateľky, nie je logické.
89. Po prvé ich argumentáciu nepodporujú žiadne odkazy na judikatúru.(85) Ani články 5 a 6 daného nariadenia neobsahujú žiadne atribúty, ktoré by umožňovali striktnejší výklad pojmu „príjemca“.
90. Po druhé extenzívny výklad tohto pojmu je nielen v súlade s výkladom podobných pojmov v oblasti štátnej pomoci a práva hospodárskej súťaže, teda pojmov „hospodárska jednotka“ alebo „podnik“,(86) ktorý poskytol Súdny dvor, ale aj s výkladom, ktorý Odvolací orgán WTO prisúdil pojmu „príjemca“, ako sa používa v dohode o SVO.(87)
91. Po tretie prístup k zaobchádzaniu so subjektmi tvoriacimi neoddeliteľný celok z priemyselného, ako aj hospodárskeho hľadiska je v súlade s hospodárskou realitou, aby sa zabezpečilo, že kapitálové prevody v rámci skupiny nemôžu uniknúť pred antisubvenčným nástrojom.(88)
92. Výsledné široké chápanie pojmu „príjemca“ preto slúži cieľu základného antisubvenčného nariadenia „kompenzovať subvencie poskytnuté priamo alebo nepriamo pre výrobu, vývoz alebo prepravu výrobku, ktorého prepustenie do režimu voľný obeh v Únii spôsobuje ujmu“(89).
93. Preto sa nedomnievam, že by mal Súdny dvor dospieť k názoru, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, keď prijal uvedenú líniu výkladu a potvrdil výpočet napadnuteľnej subvencie odvolateliek zo strany Komisie.
94. Z toho vyplýva, že navrhujem, aby Súdny dvor zamietol prvý odvolací dôvod veci C‑269/23 P.
VI. Trovy konania
95. Podľa článku 137 a článku 184 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku Súdny dvor v prípade, že sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci, rozhodne aj o trovách konania.
96. Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý sa vzťahuje na odvolacie konanie na základe článku 184 ods. 1 tohto poriadku, Súdny dvor uloží účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
97. Keďže odvolateľky sú podľa môjho názoru v prejednávaných odvolaniach neúspešné z dôvodov, ktoré som uviedla vyššie, mala by sa im uložiť povinnosť znášať vlastné trovy a nahradiť trovy, ktoré vznikli Komisii, a to tak na prvom stupni, ako aj v štádiu odvolania.
98. Naopak, v súlade s článkom 140 ods. 3 rokovacieho poriadku, ktorý sa uplatňuje aj na odvolacie konanie na základe článku 184 ods. 1 rokovacieho poriadku, by Tech‑Fab Europe eV a Európske združenie výrobcov sklenených vlákien mali znášať vlastné trovy konania.
VII. Návrh
99. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolania ako nedôvodné,
– potvrdil rozsudky z 1. marca 2023, Hengshi Egypt Fiberglass Fabrics a Jushi Egypt for Fiberglass Industry/Komisia (T‑480/20, EU:T:2023:90), a z 1. marca 2023, Jushi Egypt for Fiberglass Industry/Komisia (T‑540/20, EU:T:2023:91),
– rozhodol, že Hengshi Egypt Fiberglass Fabrics SAE a Jushi Egypt for Fiberglass Fabrics Industry SAE znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii, a a to tak na prvom stupni, ako aj v štádiu odvolania,
– rozhodol, že Tech‑Fab Europe eV a Európske združenie výrobcov sklenených vlákien znášajú svoje vlastné trovy konania.