Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
JULIANE KOKOTT
z 30. mája 2024(1)
Vec C‑297/23 P
Harley‑Davidson Europe Ltd.
a
Neovia Logistics Services International
proti
Európskej komisii
„Opravný prostriedok – Colná únia – Nariadenie (EÚ) č. 952/2013 – Colný kódex – Medzištátne obchodné spory – Určenie nepreferenčného pôvodu určitých motocyklov – Pojem hospodársky odôvodnené spracovanie alebo opracovanie – Delegované nariadenie (EÚ) 2015/2446 – Vyhýbanie sa clu alebo jeho obchádzanie – Manipulácia s pôvodom – Delegovaná regulačná právomoc“
I. Úvod
1. Od čias filmu Bezstarostná jazda je Harley‑Davidson symbolom typickej americkej motorky. Je však Harley‑Davidson z Thajska ešte americkou motorkou? Môže to byť prekvapujúce, ale je to názor Komisie, ktorý spoločnosť Harley‑Davidson v tomto konaní vehementne spochybňuje. V pozadí je obchodný spor medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou, v ktorom obe strany zaviedli prohibitívne dodatočné clá na niektoré tovary z druhej strany, Únia najmä na uvedené motocykle. V dôsledku toho Harley‑Davidson premiestnil svoju výrobu pre európsky trh zo Spojených štátov do Thajska. Komisia však v spornom vykonávacom rozhodnutí(2) odmietla uznať túto krajinu ako miesto pôvodu.
2. Napadnutým rozsudkom(3) Všeobecný súd zamietol žalobu spoločnosti Harley‑Davidson proti spornému vykonávaciemu rozhodnutiu. V tomto odvolacom konaní je potrebné najmä objasniť, či Komisia môže odmietnuť uznať premiestnenie výroby len z dôvodu, že toto premiestnenie má za cieľ vyhnúť sa clu uloženému v rámci medzištátneho obchodného sporu.
II. Právny rámec
A. Colný kódex
3. Článok 33 Colného kódexu(4) oprávňuje colné orgány prijať rozhodnutia o záväznej informácii o pôvode tovaru. Podľa článku 34 ods. 11 môže Komisia žiadať členské štáty o zrušenie týchto rozhodnutí „aby sa zaistilo správne a jednotné nomenklatúrne zatriedenie tovaru alebo určenie jeho pôvodu“.
4. V článku 59 Colného kódexu sa uvádzajú ustanovenia, na ktoré sa vzťahujú predpisy o pôvode tovaru:
„V článkoch 60 a 61 sa ustanovujú pravidlá určovania nepreferenčného pôvodu tovaru na účely uplatňovania
a) Spoločného colného sadzobníka s výnimkou opatrení uvedených v článku 56 ods. 2 písm. d) a e);
b) iných opatrení, ako sú sadzobné opatrenia, ustanovených predpismi Únie upravujúcimi osobitné oblasti týkajúce sa obchodu s tovarom; a
c) iných opatrení Únie týkajúcich sa pôvodu tovaru.“
5. Článok 56 ods. 2 písm. d) a e) Colného kódexu sa vzťahuje na preferenčné sadzobné opatrenia.
6. Článok 60 Colného kódexu upravuje pôvod tovaru na účely uplatňovania colného sadzobníka:
„1. Za tovar, ktorý má pôvod v jedinej krajine alebo na jedinom území, sa považuje tovar úplne získaný v takejto krajine alebo na takomto území.
2. Tovar, na ktorého výrobe sa zúčastňuje viac ako jedna krajina alebo územie, sa považuje za tovar s pôvodom v krajine alebo na území, kde sa vykonalo jeho posledné, podstatné a hospodársky odôvodnené zušľachtenie alebo prepracovanie, a to v podnikoch vybavených na tento účel, ktorého výsledkom je nový výrobok alebo ktoré predstavuje dôležitý stupeň výroby.“
7. Podľa článku 62 Colného kódexu je Komisia splnomocnená „prijímať delegované akty…, v ktorých ustanoví pravidlá, na základe ktorých sa tovar, pri ktorom sa na účely uplatňovania opatrení Únie uvedených v článku 59 požaduje určenie nepreferenčného pôvodu, považuje za tovar úplne získaný v jedinej krajine alebo na jedinom území alebo za tovar, ktorého posledné, podstatné a hospodársky odôvodnené zušľachtenie alebo prepracovanie sa uskutočnilo v tejto krajine alebo na tomto území, a to v podnikoch vybavených na tento účel, pričom výsledkom je nový výrobok alebo toto spracovanie alebo opracovanie predstavuje dôležitý stupeň výroby, v súlade s článkom 60“.
B. Delegované nariadenie 2015/2446, ktorým sa dopĺňa Colný kódex
8. V článku 33 delegovaného nariadenia 2015/2446(5) sa uvádza, kedy sa zušľachtenie alebo prepracovanie nepovažuje za hospodársky odôvodnené v zmysle článku 60 ods. 2 Colného kódexu:
„Operácia spracovania alebo opracovania vykonaná v inej krajine alebo na inom území sa nepovažuje za hospodársky odôvodnenú, ak sa na základe dostupných skutočností zistí, že účelom takejto operácie bolo vyhnúť sa uplatňovaniu opatrení podľa článku 59 kódexu.
Na tovar v prílohe 22‑01 sa uplatňujú zvyškové pravidlá kapitoly pre daný tovar.
V prípade tovaru, na ktorý sa nevzťahuje príloha 22‑01, platí, že ak sa posledné opracovanie alebo spracovanie nepovažuje za hospodársky odôvodnené, predpokladá sa, že tovar sa podrobil poslednému podstatnému a hospodársky odôvodnenému spracovaniu alebo opracovaniu, ktorého výsledkom je nový výrobok alebo ktoré predstavuje dôležitý stupeň výroby, v tej krajine alebo na tom území, kde má pôvod väčšia časť materiálov určená na základe hodnoty materiálov.“
9. V odôvodnení 21 delegovaného nariadenia 2015/2446 sa článok 33 vysvetľuje takto:
„S cieľom predísť zmanipulovaniu údajov o pôvode dovážaného tovaru s úmyslom vyhnúť sa uplatňovaniu opatrení obchodnej politiky by sa v niektorých prípadoch posledné podstatné spracovanie alebo opracovanie nemalo považovať za hospodársky odôvodnené.“
10. Predmetné motocykle nie sú uvedené v prílohe 22‑01 delegovaného nariadenia 2015/2446.
C. Nariadenia o medzištátnych obchodných sporoch
1. Nariadenie č. 654/2014
11. Základom predmetných ciel je nariadenie (EÚ) č. 654/2014 o výkone práv Únie na účely uplatňovania a presadzovania pravidiel medzinárodného obchodu(6). V odôvodneniach 2 a 3 sa vysvetľuje cieľ týchto opatrení:
„(2) V záujme ochrany hospodárskych záujmov Únie je nevyhnutné, aby Únia mala k dispozícii vhodné nástroje na zabezpečenie účinného výkonu svojich práv vyplývajúcich z dohôd o medzinárodnom obchode. Týka sa to najmä situácií, keď tretie krajiny prijmú opatrenia obmedzujúce obchod, ktorými znížia výhody vyplývajúce hospodárskym subjektom z Únie z dohôd o medzinárodnom obchode. Únia by mala byť schopná reagovať rýchlo a pružne v rámci postupov a lehôt stanovených v dohodách o medzinárodnom obchode, ktoré uzavrela. Preto sú potrebné pravidlá vymedzujúce rámec na výkon práv Únie v určitých špecifických situáciách.
(3) Cieľom mechanizmov na urovnávanie sporov zriadených Dohodou o zriadení Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a inými dohodami o medzinárodnom obchode vrátane regionálnych alebo dvojstranných dohôd je nájsť pozitívne riešenie všetkých sporov, ku ktorým dôjde medzi Úniou a druhou stranou alebo stranami týchto dohôd. Ak sa však iné spôsoby hľadania pozitívneho riešenia sporu ukázali ako neúspešné, Únia by mala mať možnosť v súlade s týmito mechanizmami urovnávania sporov pozastaviť koncesie alebo iné záväzky. Opatrenie Únie v takých prípadoch by malo slúžiť na to, aby sa v záujme obnovenia stavu vzájomných výhod dotknuté tretie krajiny podnietili na dodržiavanie príslušných pravidiel medzinárodného obchodu.“
12. V odôvodnení 8 nariadenia č. 654/2014 sa upravuje návrh opatrení obchodnej politiky:
„Opatrenia obchodnej politiky prijaté podľa tohto nariadenia by mali byť zvolené a navrhnuté na základe objektívnych kritérií vrátane účinnosti opatrení z hľadiska presadzovania dodržiavania pravidiel medzinárodného obchodu zo strany tretích krajín, ich potenciálu poskytnúť úľavu hospodárskym subjektom v rámci Únie, ktoré boli dotknuté opatreniami tretích krajín, a cieľa minimalizovať negatívne hospodárske účinky na Úniu, aj pokiaľ ide o základné suroviny.“
13. Predmet nariadenia č. 654/2014 je vymedzený v článku 1:
„V tomto nariadení sa stanovujú pravidlá a postupy na zabezpečenie účinného a včasného vykonávania práv Únie týkajúcich sa pozastavenia alebo odvolania koncesií či iných záväzkov podľa dohôd o medzinárodnom obchode s cieľom:
a) reagovať na prípady porušenia pravidiel medzinárodného obchodu tretími krajinami, ktorými sú dotknuté záujmy Únie, s cieľom dosiahnuť uspokojivé riešenie, ktorým sa obnovia prínosy pre hospodárske subjekty z Únie;
b) vyrovnávať koncesie alebo iné záväzky v rámci obchodných vzťahov s tretími krajinami, keď dôjde k zmene zaobchádzania s tovarom z Únie spôsobom, ktorý sa dotýka záujmov Únie.“
2. Vykonávacie nariadenie 2018/724
14. Vo vykonávacom nariadení 2018/724(7) Komisia oznámila predmetné clá a odôvodnila ich najmä v odôvodneniach 1 až 3 a 6:
„(1) Spojené štáty americké (‚Spojené štáty‘) 8. marca 2018 prijali ochranné opatrenia vo forme zvýšenia ciel na dovoz určitých oceľových a hliníkových výrobkov s účinnosťou od 23. marca 2018 a s neobmedzeným trvaním. Dátum nadobudnutia účinnosti zvýšenia ciel vo vzťahu k Európskej únii bol 22. marca posunutý na 1. máj 2018.
(2) Napriek tomu, že Spojené štáty americké označujú tieto opatrenia za bezpečnostné opatrenia, v podstate ide o ochranné opatrenia. Pozostávajú z nápravných opatrení, ktoré narušujú rovnováhu koncesií a záväzkov vyplývajúcich z dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (‚WTO‘) a obmedzujú dovoz s cieľom chrániť domáce odvetvie pred zahraničnou konkurenciou v záujme obchodnej prosperity tohto domáceho odvetvia. Bezpečnostné výnimky Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (‚GATT 1994‘) sa na takéto ochranné opatrenia nevzťahujú ani ich neodôvodňujú, a nemajú žiadny vplyv na právo na vyrovnanie podľa príslušných ustanovení dohody o založení WTO.
(3) V dohode WTO o ochranných opatreniach sa stanovuje právo každého vyvážajúceho člena dotknutého ochranným opatrením pozastaviť uplatňovanie v podstate rovnocenných koncesií alebo iných záväzkov voči členovi WTO, ktorý uplatňuje ochranné opatrenie za predpokladu, že počas konzultácií sa nedosiahne uspokojivé riešenie a Rada WTO pre obchod s tovarom k tomu nezaujme negatívne stanovisko.
…
(6) Komisia využíva právo pozastaviť uplatňovanie v podstate rovnocenných koncesií alebo iných záväzkov so zámerom vyrovnať koncesie alebo iné záväzky v rámci obchodných vzťahov s tretími krajinami na základe článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 654/2014. Primerané opatrenie má podobu opatrení obchodnej politiky, ktoré môžu okrem iného zahŕňať pozastavenie colných koncesií a uloženie nových alebo vyšších ciel.“
D. Uplatniteľné colné sadzby
15. Predmetné motocykle patria do položky 8711 50 00 kombinovanej nomenklatúry(8), ktorá zahŕňa „motocykle (vrátane mopedov) a bicykle s pomocným motorom, tiež s prívesným vozíkom; prívesné vozíky: – S vratným piestovým spalovacím motorom s objemom valcov väčším ako 800 cm3“. Spoločný colný sadzobník stanovuje pre takýto tovar clo vo výške 6 %.
16. Komisia stanovila predmetné dodatočné dovozné clá vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2018/886(9):
„Článok 1
V Únii sa uplatňujú dodatočné dovozné clá na dovoz výrobkov uvedených v prílohe I a prílohe II k tomuto nariadeniu do Únie a s pôvodom v Spojených štátoch amerických (ďalej len ‚Spojené štáty‘).
Článok 2
Uplatňované dodatočné dovozné clá na tieto výrobky sú takéto:
a) v prvej fáze sa na dovoz výrobkov uvedených v prílohe I uplatňuje dodatočné valorické clo vo výške 10 % a 25 %, ako je špecifikované v danej prílohe, a to od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia,
b) v druhej fáze sa na dovoz výrobkov uvedených v prílohe II uplatňuje ďalšie dodatočné valorické clo vo výške 10 %, 25 %, 35 % a 50 %, ako je špecifikované v danej prílohe,
– a to od 1. júna 2021,…“
17. Podľa prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2018/886 podlieha tovar s kódom 8711 50 00 dodatočnému dovoznému clu vo výške 25 % v prvej fáze a podľa prílohy II ďalšiemu dodatočnému dovoznému clu vo výške 25 % v druhej fáze. Motocykle odvolateľky Harley‑Davidson dovážané z USA do Európy preto od 22. júna 2018 podliehali celkovej colnej sadzbe 31 % namiesto bežnej colnej sadzby 6 % a od 1. júna 2021 celkovej colnej sadzbe 56 %.
18. Únia však zatiaľ neuplatnila dovozné clá druhej fázy, ale pozastavila ich uplatňovanie ešte predtým, ako sa stali uplatniteľnými.(10) Od 1. januára 2022 pozastavila aj uplatňovanie dovozných ciel prvej fázy.(11)
III. História odvolania
19. Žalobkyňa na prvom stupni a odvolateľka, spoločnosť Harley‑Davidson Europe Ltd, je súčasťou skupiny Harley‑Davidson. Ide o známu americkú spoločnosť, ktorá sa špecializuje na výrobu motocyklov. Druhá žalobkyňa na prvom stupni a tiež odvolateľka, Neovia Logistics Services International, je colným zástupcom spoločnosti Harley‑Davidson.
A. Skutkové okolnosti
20. Skutočnosti uvedené v bodoch 20 až 38 napadnutého rozsudku možno zhrnúť takto.
21. V reakcii na zavedenie dodatočných ciel na oceľ a hliník zo strany USA Komisia vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2018/886 z 20. júna 2018 zaviedla dodatočné dovozné clá na „typický“ tovar z USA, a to najprv vo výške 25 % a neskôr 50 %, ktoré sa vzťahujú aj na motocykle vyrábané spoločnosťou Harley‑Davidson.
22. Dňa 25. júna 2018 Harley‑Davidson informovala svojich akcionárov o vplyve týchto dodatočných dovozných ciel na svoje obchodné aktivity prostredníctvom takzvaného „Form 8‑K Current Report“ (ďalej len „formulár 8‑K“), ktorý predložila Komisii pre cenné papiere a burzu USA (SEC). Harley‑Davidson v nej oznámila, že „s cieľom čeliť značným nákladom tohto dlhodobého colného zaťaženia… implementuje plán presunu výroby motocyklov určených pre [Úniu] zo Spojených štátov do svojich medzinárodných zariadení, aby sa vyhla colnému zaťaženiu“(12). Konkrétne Harley‑Davidson následne presunula výrobu svojich motocyklov určených pre trh Únie do závodu v Thajsku.
23. Dňa 25. januára 2019 predložili odvolateľky belgickým orgánom dve formálne žiadosti o záväznú informáciu o pôvode motocyklov z dvoch skupín motocyklov vyrobených v Thajsku. Hoci Komisia vyjadrila pochybnosti, či je možné uznať pôvod v Thajsku, belgické orgány 24. júna 2019 vydali dve rozhodnutia o záväznej informácii o pôvode tovaru, v ktorých stanovili Thajsko ako krajinu pôvodu motocyklov z dvoch skupín motocyklov Harley‑Davidson.
24. Komisia sa o tom dozvedela 21. augusta 2019 a 31. marca 2021 prijala napadnuté vykonávacie rozhodnutie [Komisie] (EÚ) 2021/563 o platnosti určitých rozhodnutí týkajúcich sa záväzných informácií o pôvode tovaru(13). Týmto rozhodnutím zaviazala belgické orgány, aby zrušili rozhodnutia. Belgické orgány toto vykonávacie rozhodnutie splnili a listom zo 16. apríla 2021 zrušili obe rozhodnutia.
B. Napadnutý rozsudok
25. Žalobou z 11. júna 2021 odvolateľky žiadali zrušenie napadnutého vykonávacieho rozhodnutia.
26. Uviedli päť žalobných dôvodov. Po prvé tvrdia, že Komisia porušila podstatné formálne náležitosti, konkrétne tým, že napadnuté vykonávacie rozhodnutie dostatočne neodôvodnila a porušila postup poradného výboru Komisie. Po druhé napadnuté vykonávacie rozhodnutie vychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu Komisiou. Po tretie Komisia zneužila svoju právomoc zrušiť rozhodnutie podľa článku 34 ods. 11 Colného kódexu tým, že nesprávne vyložila článok 33 delegovaného nariadenia 2015/2446. Po štvrté delegované nariadenie 2015/2446 nie je v súlade s podmienkami delegovania podľa článku 290 ZFEÚ. Po piate napadnuté vykonávacie rozhodnutie porušuje všeobecné zásady práva Únie a Chartu základných práv Európskej únie.
27. Napadnutým rozsudkom z 1. marca 2023 súd žalobu zamietol a zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.
IV. Konanie na Súdnom dvore a podania účastníkov konania
28. Odvolateľky 11. mája 2023 podali toto odvolanie a žiadali
– zrušil napadnutý rozsudok,
– zrušiť napadnuté vykonávacie rozhodnutie a
– uložiť Komisii povinnosť nahradiť trovy konania odvolateliek pred týmto súdom a pred Všeobecným súdom.
29. Európska komisia žiada,
– zamietnuť odvolanie a
– uložiť odvolateľkám povinnosť nahradiť trovy konania.
30. Strany predložili písomné pripomienky. V súlade s článkom 76 ods. 2 rokovacieho poriadku sa Súdny dvor rozhodol nenariadiť ústne pojednávanie, keďže sa domnieva, že má na rozhodnutie dostatok informácií.
V. Právne posúdenie
31. Tento spor je založený na odmietnutí Komisie uznať Thajsko ako pôvod motocyklov, ktoré tam Harley‑Davidson podrobila konečnému spracovaniu alebo opracovaniu.
32. Podľa článku 60 ods. 2 Colného kódexu sa tovar, na ktorého výrobe sa zúčastňuje viac ako jedna krajina alebo územie, považuje za tovar s pôvodom v krajine alebo na území, kde sa vykonalo jeho posledné, podstatné a hospodársky odôvodnené zušľachtenie alebo prepracovanie, a to v podnikoch vybavených na tento účel, ktorého výsledkom je nový výrobok alebo ktoré predstavuje dôležitý stupeň výroby.
33. Aby sa predišlo akýmkoľvek nedorozumeniam, je potrebné objasniť, že účastníci konania sa nesporia, či Harley‑Davidson vykonáva skutočné opracovanie alebo spracovanie v Thajsku, t. j. či je natoľko podstatné v zmysle článku 60 ods. 2 Colného kódexu, že môže v zásade odôvodniť domnienku pôvodu v Thajsku. Belgické orgány uvádzajú, že to preskúmali pred stanovením tohto pôvodu.(14) Komisia ani Všeobecný súd sa však k tejto otázke nevyjadrili.
34. Všeobecný súd skôr potvrdil názor Komisie, že opracovanie alebo spracovanie vykonané v Thajsku nebolo hospodársky odôvodnené podľa článku 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446.
35. Podľa článku 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446 sa operácia spracovania alebo opracovania vykonaná v inej krajine alebo na inom území nepovažuje za hospodársky odôvodnenú, ak sa na základe dostupných skutočností zistí, že účelom takejto operácie bolo vyhnúť sa uplatňovaniu opatrení podľa článku 59 kódexu.(15)
36. Ak sa vezmú do úvahy vlastné vyhlásenia spoločnosti Harley‑Davidson, názor Komisie je na prvý pohľad opodstatnený, pretože podľa bodu 26 napadnutého rozsudku spoločnosť vo formulári 8‑K výslovne oznámila, že cieľom presunu výroby do Thajska bolo, „aby sa vyhla colnému zaťaženiu“.
37. Treba však zdôrazniť, že len nemecké znenie článku 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446, napadnutého vykonávacieho rozhodnutia a napadnutého rozsudku hovoria o „obchádzaní“ [„zu umgehen“] cla. Tento pojem by sa do angličtiny preložil ako „to circumvent“ alebo do francúzštiny ako „contourner“.
38. Na chápaní článku 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446 v zmysle nemeckej verzie ako zákazu obchádzania(16) by nebolo nič zlé. Obchádzanie nariadenia však možno predpokladať len vtedy, ak sa má uplatňovať v súlade s jeho cieľom, ale napriek tomu sa jeho uplatňovaniu bráni.(17) V nasledujúcom texte ukážem, že uznanie presunu výroby do Thajska neporušuje účel predmetných dovozných ciel.
39. Vo všetkých ostatných jazykových verziách troch textov však najprv Komisia a potom Všeobecný súd používajú výrazy ako „to avoid“ v angličtine(18) alebo „éviter“ vo francúzštine,(19) ktoré by sa v nemčine mali prekladať skôr ako „zu vermeiden“ [vyhnúť sa]. A aj Harley‑Davidson vo svojom formulári 8‑K použila výraz „to avoid the tariff burden“ („vyhnúť sa colnému zaťaženiu“).
40. Všeobecný súd a Komisia preto vidia v článku 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446 zákaz vyhýbania sa. Tento zákaz by mal podstatne širšiu pôsobnosť ako zákaz obchádzania: vzťahoval by sa na všetky opatrenia bez výnimky, ktorých cieľom je vyhnúť sa clu, bez ohľadu na cieľ tohto cla.
41. Predpoklad takéhoto zákazu je prekvapujúci, najmä pokiaľ ide o jeho formuláciu ako konkretizáciu hospodárskeho odôvodnenia, pretože vyhnutie sa colnému zaťaženiu vo výške 25 % alebo dokonca 50 % je prima facie legitímnym hospodárskym cieľom.
42. Nižšie vysvetľujem, že odvolateľky preto správne namietajú voči chápaniu článku 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446 ako zákazu vyhýbania sa. Toto ustanovenie treba buď vykladať inak (prvý odvolací dôvod), alebo ho Komisia nemala prijať (druhý odvolací dôvod). Tretí odvolací dôvod založený na porušení práva byť vypočutý, právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery však nezaručuje taký úspech.
A. Prvý odvolací dôvod – výklad článku 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446
43. V prvom odvolacom dôvode odvolateľky kritizujú mnohé závery Všeobecného súdu(20) týkajúce sa výkladu a uplatňovania článku 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446. Všetky však vychádzajú z ústrednej úvahy uvedenej v bode 62, ale aj v bode 57 napadnutého rozsudku, a to, že podľa tohto ustanovenia cieľ vyhnúť sa clu postačuje na vylúčenie hospodárskeho odôvodnenia dotknutého opatrenia. Všeobecný súd preto považuje toto ustanovenie za zákaz vyhýbania sa.
44. Skutočnosť, že nemecké znenie napadnutého rozsudku používa výraz „umgehen“, na tejto skutočnosti nič nemení, keďže autentické znenie rozsudku v anglickom jazyku konania používa výraz „to avoid“ a francúzske znenie, t. j. pracovný jazyk Všeobecného súdu, používa výraz „éviter“. Okrem toho súd neskúma, či chce Harley‑Davidson obchádzať clo, ale uspokojí sa s určením cieľa vyhnúť sa.
45. V prvej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že výklad Všeobecného súdu nesprávne chápe cieľ a systematický kontext článku 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446. V druhej časti kritizujú výsledok výkladu Všeobecného súdu, podľa ktorého je hospodársky motivovaná reakcia na dodatočné dovozné clá prakticky vylúčená. A tretia časť smeruje proti dôsledkom, pokiaľ ide o dôkazné bremeno, ktoré vedú k tomu, že dotknutá spoločnosť musí preukázať úplne iný hlavný cieľ, ak dôjde k presunu výroby v časovej súvislosti s uložením dodatočných dovozných ciel.
46. Tento argument je presvedčivý, ako ukazuje preskúmanie článku 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446 s použitím tradičných metód výkladu.
1. Znenie
47. Pokiaľ ide o znenie článku 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446, treba zdôrazniť uvedené rozdiely medzi jazykovými verziami a pojem hospodárske odôvodnenie.
a) Rôzne jazykové verzie
48. Pokiaľ ide o znenie článku 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446, už som ukázala, že nemecká verzia je formulovaná ako zákaz obchádzania, zatiaľ čo všetky ostatné jazykové verzie sú formulované ako zákaz vyhýbania sa.(21)
49. Hoci je nemecká jazyková verzia článku 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446 izolovaná, nie je možné ju jednoducho vytlačiť inými jazykovými verziami, keďže žiadna jazyková verzia nemá prednosť pred ostatnými jazykovými verziami.(22) Naopak, musia sa vykladať jednotne.(23) V takýchto prípadoch je preto mimoriadne dôležitá všeobecná štruktúra a účel ustanovenia(24) a za určitých okolností aj vývoj procesu, ktorý viedol k prijatiu tohto ustanovenia.(25)
b) Hospodárske odôvodnenie
50. Okrem toho je potrebné pripomenúť, že z účelu vyhýbania sa alebo obchádzania vyvodzuje článok 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446, že predmetné spracovanie alebo opracovanie sa nepovažuje za hospodársky odôvodnené.
51. Je pravda, že nie každý hospodársky záujem môže odôvodniť opatrenie. Pojem odôvodnenia predpokladá právne uznaný nadradený záujem. Ten vo všeobecnosti chýba v prípade nezákonných opatrení alebo protiúčelného obchádzania povinností,(26) akými sú napríklad clá.
52. Na druhej strane samotné vyhýbanie sa colnému zaťaženiu nie je nezákonné ako také, ani nie je namietateľné z iných dôvodov. Naopak, ako uvádzajú odvolateľky, Súdny dvor v oblasti práva DPH uznal, že zdaniteľná osoba má v zásade právo vybrať si štruktúru svojej činnosti tak, aby obmedzila svoj daňový dlh.(27) Zdaniteľné osoby majú preto v zásade slobodu zvoliť si takú organizačnú štruktúru a taký spôsob uskutočňovania plnení, aké považujú za najvhodnejšie pre svoju hospodársku činnosť a na účely obmedzenia daňových nákladov.(28)
53. V tomto prípade by uplatnenie zákazu vyhýbania sa predstavovalo významný zásah do konkurenčného postavenia spoločnosti Harley‑Davidson. Dodatočné dovozné clo vo výške 25 % alebo dokonca 50 % výrazne znižuje možnosti predaja. Vo formulári 8‑K Harley‑Davidson odhaduje priemernú záťaž dodatočného 25 % cla na 2 200 USD na motocykel a ročnú záťaž pre spoločnosť na približne 90 až 100 miliónov USD. Je veľmi pochybné, že by iné opatrenia ako vyhnutie sa tomuto clu mohli mať porovnateľný vplyv na cenu a konkurenčné postavenie predmetných výrobkov. Takéto zaťaženie preto môže hospodársky odôvodniť veľké úsilie na vyhnutie sa mu.
54. Základné hospodárske odôvodnenie presunu výroby ilustruje aj porovnanie spoločnosti, ktorá ako priamu reakciu na zavedenie dodatočných dovozných ciel presunie posledné podstatné spracovanie alebo opracovanie tovaru z dotknutej krajiny do inej krajiny, s inými spoločnosťami, ktoré tam takúto výrobu uskutočňujú. Ak tak tieto spoločnosti urobili už predtým alebo tam identickú výrobu zriadili po prvýkrát neskôr – prípadne implicitne pod vplyvom dodatočných dovozných ciel – článok 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446 voči nim nemožno uplatňovať, aj keby sa vykladal ako zákaz vyhýbania sa. Tieto spoločnosti sa však z hospodárskeho hľadiska nelíšia.
55. Výklad článku 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446 ako zákazu vyhýbania sa nemá za následok konkretizáciu pojmu hospodárske odôvodnenie, ale skôr ho výrazne obmedzuje v rozpore s jeho zmyslom.
2. Cieľ
56. Výkladu článku 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446 ako zákazu vyhýbania sa odporuje aj jeho cieľ uvedený v odôvodnení 21. Podľa neho je cieľom tohto nariadenia predísť zmanipulovaniu údajov o pôvode dovážaného tovaru s úmyslom vyhnúť sa uplatňovaniu opatrení obchodnej politiky.
57. Pokiaľ ide o pojem „Umgehung“ [obchádzanie] použitý v nemeckom znení odôvodnenia 21 delegovaného nariadenia 2015/2446, platí to isté, čo v prípade použitia tohto pojmu v článku 33 ods. 1.(29)
58. Podľa odôvodnenia 21 delegovaného nariadenia 2015/2446 vo všetkých jazykových verziách(30) je však cieľom článku 33 len predísť zmanipulovaniu údajov o pôvode dovážaného tovaru.
59. Etymologicky sa termín manipulácia vzťahuje na použitie ruky, latinsky manus, v širšom zmysle na manipuláciu s niečím alebo na spracovanie niečoho, čo sa v niektorých jazykoch vyjadruje aj v praktickom použití.(31) Zdá sa však nemožné, aby mal výraz v odôvodnení 21 delegovaného nariadenia 2015/2446 tento význam, keďže sa nevzťahuje na manipuláciu alebo spracovanie miesta pôvodu a už vôbec nie na použitie rúk.
60. Skôr možno predpokladať, že ho treba chápať v súlade s jeho častejším používaním ako ovplyvňovanie, často prostredníctvom zavádzania.(32) V tomto zmysle sa v článku 12 a v prílohe I nariadenia o zneužívaní trhu(33) špecifikuje pojem (zakázanej) manipulácie s finančnými trhmi s ohľadom na rôzne prípady, najmä na podávanie nesprávnych alebo zavádzajúcich signálov [článok 12 ods. 1 písm. a) bod i) a článok 12 ods. 1 písm. c)], využívaní fiktívnych nástrojov alebo akýchkoľvek iných foriem podvodu alebo machinácie [článok 12 ods. 1 písm. b) a d)]. Pojem manipulácie je spojený s pojmom podvodu aj v iných predpisoch Únie.(34) Napokon manipulácia sa často spomína aj v obvineniach z kartelov,(35) väčšinou v súvislosti s cenami.
61. Z odôvodnenia 21 delegovaného nariadenia 2015/2446 teda vyplýva, že cieľom článku 33 ods. 1 nie je vylúčiť hospodárske odôvodnenie posledného podstatného spracovania alebo opracovania na základe samotného vyhnutia sa clu, ale len vtedy, ak sa to dosiahne manipuláciou s pôvodom.
3. Systematické prepojenie
62. Zo systematického hľadiska je potrebné uviesť, že Komisia prijala článok 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446 v rámci výkonu delegovanej právomoci, ako aj predmet a cieľ dovozných ciel, o ktoré vo veci ide, a subsidiárne uplatniteľné pravidlá pôvodu článku 33 ods. 3.
a) Obmedzenia delegovaných právomocí
63. Pri prijímaní delegovaného nariadenia 2015/2446 Komisia uplatnila delegovanú právomoc. Keďže táto je podľa článku 290 ods. 1 ZFEÚ obmedzená na doplnenie alebo zmenu niektorých nepodstatných prvkov, článok 33 delegovaného nariadenia 2015/2446 sa má vykladať tak, aby nedošlo k podstatnej zmene článku 60 ods. 2 Colného kódexu. V opačnom prípade by bol článok 33 neplatný.
64. V článku 60 ods. 2 Colného kódexu sa uvádza, že Únia neuznáva každé posledné podstatné zušľachtenie alebo prepracovanie ako základ pre miesto pôvodu. Musí ísť skôr o hospodársky odôvodnené opatrenie. Článok 62 tiež výslovne splnomocňuje Komisiu ustanoviť pravidlá, na základe ktorých sa tovar považuje za tovar, ktorého zušľachtenie alebo prepracovanie sa uskutočnilo v tejto krajine alebo na tomto území v súlade s článkom 60 ods. 2.
65. Komisia bola preto oprávnená použiť článok 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446 na spresnenie toho, čo sa rozumie pod pojmom „hospodárske odôvodnenie“. V súlade s článkom 290 ods. 1 ZFEÚ však nemohla pojmu „hospodárske odôvodnenie“ priradiť nový význam, pretože by tým mohla výrazne zmeniť, predovšetkým obmedziť pôsobnosť článku 60 ods. 2 Colného kódexu.
66. Ak už článok 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446 bráni vyhýbaniu sa clu, možno pochybovať, že Komisia toto obmedzenie svojich právomocí dodržala. Ako už bolo vysvetlené,(36) môže byť vyhýbanie sa clu hospodársky zmysluplné a legitímne.
67. Ak však toto ustanovenie zakazuje len obchádzanie ciel alebo manipuláciu s pôvodom, nie je dôvod domnievať sa, že delegované právomoci boli prekročené. Obchádzanie ani manipuláciu nemožno odôvodniť hospodárskym záujmom.
b) Predmet a cieľ dodatočných dovozných ciel
68. Predmet a cieľ sporných dovozných ciel tiež hovoria v prospech toho, aby sa článok 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446 nechápal ako komplexný zákaz vyhýbania sa, ale aby sa toto ustanovenie obmedzilo na zákaz obchádzania.
69. Účelom týchto dovozných ciel nie je zaťažovať jednotlivých výrobcov. Najmä nie sú určené na zaťaženie spoločností so sídlom v Spojených štátoch.
70. Únia uložila predmetné dovozné clá skôr v súlade s nariadením (EÚ) č. 654/2014 v reakcii na obchodné obmedzenia uložené inou krajinou, v tomto prípade Spojenými štátmi.(37) Účelom takýchto dodatočných dovozných ciel je znevýhodniť druhú krajinu zhoršením konkurenčného postavenia tovaru, ktorý sa v nej vyrába. Podľa tretieho odôvodnenia tohto nariadenia by mali slúžiť na to, aby sa v záujme obnovenia stavu vzájomných výhod dotknuté tretie krajiny podnietili na dodržiavanie príslušných pravidiel medzinárodného obchodu. Nevýhody pre trhové postavenie tovaru, na ktorý sa vzťahujú clá, alebo príslušných spoločností sú zamýšľané len do tej miery, do akej zasiahnu krajinu pôvodu.
71. Cieľom dodatočných dovozných ciel je preto predovšetkým znížiť hospodársku činnosť v krajine, proti ktorej sú tieto clá namierené. To, či sa táto činnosť zníži v dôsledku nižšieho predaja tovaru v Únii alebo preto, že príslušné spoločnosti presunú hospodárske činnosti do iných krajín, nie je pre zamýšľaný účinok dodatočných dovozných ciel dôležité.
72. Inými slovami presunutím výroby do inej krajiny Harley‑Davidson urobila presne to, čo mali dodatočné dovozné clá spôsobiť.
73. Je pravda, že Komisia pred Všeobecným súdom správne tvrdila, že sporné clá sú vypočítané takým spôsobom, že sú približne rovnocenné dodatočným clám uloženým Spojenými štátmi na tovar Únie. Táto rovnováha je ovplyvnená, ak sa Harley‑Davidson vyhne uplatňovaniu predmetných ciel na svoj dovoz do Únie tým, že už nebude na trh Únie dodávať tovar zo Spojených štátov, ale z Thajska. V tomto prípade sa na prvý pohľad zdá, že opatrenia Únie majú menšiu váhu ako opatrenia USA. To však nič nemení na skutočnosti, že Harley‑Davidson obmedzila svoje hospodárske činnosti v Spojených štátoch v dôsledku dodatočných dovozných ciel. O tom, či to skutočne ovplyvňuje rovnováhu a či ju Komisia môže obnoviť uložením ďalších ciel, ako tvrdia odvolateľky, nie je potrebné v tomto prípade rozhodovať.
74. Naopak cieľom cla podľa nariadenia (EÚ) č. 654/2014 nesmie byť spôsobenie nevýhod pre hospodárstvo iných krajín, ktoré nie sú zapojené do obchodného sporu a do ktorých spoločnosť presúva svoju výrobu, aby sa vyhla dodatočným dovozným clám. Takéto znevýhodnenie by skôr mohlo spôsobiť nové obchodné konflikty a porušenie záväzkov Únie vyplývajúcich z medzinárodného práva.
c) Žiadna kompenzácia prostredníctvom článku 33 ods. 3 delegovaného nariadenia 2015/2446
75. Komisia však zdôrazňuje, že v článku 33 ods. 3 delegovaného nariadenia 2015/2446 stanovila subsidiárne pravidlo na určenie pôvodu tovaru, ktoré sa uplatňuje v prípade, ak sa má zamietnuť hospodárske odôvodnenie posledného podstatného spracovania alebo opracovania. Takýmto pravidlom by sa v zásade mohlo zabezpečiť, aby sa clá uplatňovali len v rozsahu, v akom sú potrebné vzhľadom na ich príslušné ciele, v tomto prípade obchodný konflikt.
76. Článok 33 ods. 3 delegovaného nariadenia 2015/2446 však túto funkciu nemôže plniť. Podľa tohto ustanovenia je pôvod tovaru v krajine alebo na území, z ktorého pochádza väčšia časť materiálov určená na základe hodnoty materiálov. Úlohu tu zohráva len hodnota materiálov vo vzájomnom pomere, nie však vo vzťahu k celkovej hodnote tovaru.
77. V praxi tento typ regulácie pri premiestnení posledného spracovania alebo opracovania často vedie k tomu, že pôvod tovaru je stále v krajine, v ktorej sa predtým uskutočnil tento výrobný krok. Je totiž nepravdepodobné, že by sa dodávateľské reťazce komplexne reorganizovali spolu s výrobou. Preto budú materiály často naďalej pochádzať prevažne z krajiny, v ktorej sa predtým vykonalo posledné spracovanie alebo opracovanie.
78. Ak sa však berie do úvahy len hodnota materiálov, podiel pridanej hodnoty z posledného významného spracovania alebo opracovania tovaru sa úplne ignoruje.
79. Ak je pridaná hodnota tohto posledného kroku veľmi malá, nemožno proti tomu namietať. Pravidlá pôvodu uvedené v článku 60 ods. 2 Colného kódexu však v každom prípade vyžadujú, aby posledné opracovanie alebo spracovanie predstavovalo významnú časť hodnoty obsiahnutej v tovare, ako v súlade s medzinárodnou praxou(38) rozhodol Súdny dvor.(39) V článku 34 delegovaného nariadenia 2015/2446 preto Komisia uviedla aj tzv. minimálne operácie, ktoré sa nepovažujú za podstatné spracovanie alebo opracovanie. Hospodárske odôvodnenie, a teda článok 33 ods. 1, má preto rozhodujúci význam len vtedy, ak je dané opracovanie alebo spracovanie spojené s viditeľnou pridanou hodnotou.
80. Kritérium významnej pridanej hodnoty je dôležité aj z hľadiska cieľa dovozných ciel v obchodných sporoch. Toto kritérium sa môže použiť na posúdenie, či premiestnenie posledného spracovania alebo opracovania znižuje hospodársku činnosť v krajine, voči ktorej Únia ukladá clo, natoľko, aby to odôvodnilo zmenu pôvodu tovaru.
81. Keďže článok 33 ods. 3 delegovaného nariadenia 2015/2446 neumožňuje zohľadniť hodnotu pridanú posledným spracovaním alebo opracovaním, toto ustanovenie nemôže vyvážiť excesívny účinok širokého výkladu článku 33 ods. 1 ako zákazu vyhýbania sa, ktorý prijal Všeobecný súd.
d) Priebežný výsledok systematického výkladu
82. Je preto potrebné uviesť, že systematický kontext článku 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446 neumožňuje vyvodiť záver zo samotného účelu vyhnutia sa clu, že posledné podstatné spracovanie alebo opracovanie nie je hospodársky odôvodnené.
4. Vývoj a predchádzajúce ustanovenia
83. Keďže delegované nariadenie 2015/2446 nebolo prijaté v rámci legislatívneho postupu, na ktorom by sa podieľali Rada a Parlament, neexistujú žiadne verejné dokumenty o vývoji procesu, ktorý viedol k jeho prijatiu. V odpovedi na otázky súdu však Komisia vysvetlila, že článok 33 delegovaného nariadenia 2015/2446 nahradil predchádzajúce ustanovenia, ktoré už nie sú obsiahnuté v novom Colnom kódexe.
84. Išlo o článok 25 starého colného kódexu(40) a o predchádzajúce ustanovenie článku 6 nariadenia (EHS) č. 802/68(41). V oboch ustanoveniach sa uvádzalo, že spracovanie alebo opracovanie, pri ktorom sa zistilo, alebo v prípade ktorého zistené skutočnosti odôvodňovali domnienku, že jeho cieľom je výlučne obchádzanie ustanovení uplatniteľných v Spoločenstve na tovar s pôvodom v určitých krajinách, nemôže za žiadnych okolností udeliť takto vyrobenému tovaru štatút tovaru s pôvodom v krajine opracovania alebo spracovania. Vo všetkých jazykových verziách týchto ustanovení – na rozdiel od takmer všetkých jazykových verzií článku 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446(42) – boli použité pojmy, ktoré zodpovedajú nemeckému pojmu obchádzanie.
85. Komisia uviedla, že cieľom nového znenia článku 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446 bolo predísť ťažkostiam pri uplatňovaní predtým platných pravidiel. Tento zámer je pochopiteľný, keďže nemusí byť ľahké preukázať úmysel obchádzať.
86. Takéto ťažkosti však neumožňujú prílišné obmedzenie pojmu hospodárskeho odôvodnenia a rozšírenie uplatňovania ciel uložených v rámci medzištátnych obchodných sporov ďaleko za ich cieľ. Nielen nedobromyseľní aktéri, ktorých spomína Komisia, by tak neboli podrobení clu.
87. Okrem toho Komisia v týchto vysvetleniach tiež uvádza, že cieľom článku 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446 je len boj proti manipulácii s pôvodom, čo vyplýva aj z odôvodnenia 21. Článok 33 ods. 1 však netreba chápať v zmysle komplexného zákazu vyhýbania sa.
5. Priebežný výsledok prvého odvolacieho dôvodu
88. S odvolateľkami treba preto súhlasiť, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho výkladu článku 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446. Na rozdiel od toho, čo konštatoval Všeobecný súd, najmä v bode 62 (ale aj 57) napadnutého rozsudku, toto ustanovenie nemožno chápať tak, že samotný cieľ vyhnúť sa spornému clu postačuje na vylúčenie hospodárskeho odôvodnenia posledného podstatného spracovania alebo opracovania.
89. Článok 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446 sa má skôr vykladať v tom zmysle, že hospodárske odôvodnenie spracovania alebo opracovania sa prestáva uplatňovať len vtedy, ak je jeho účelom obchádzanie uplatňovania cla prostredníctvom manipulácie s pôvodom. Takéto obchádzanie predpokladá, ako už bolo uvedené, že predmetné clo sa neuplatňuje v rozpore s jeho cieľom.(43)
90. Preto v prípade sporného dodatočného cla v súvislosti s medzištátnym obchodným sporom je rozhodujúce, či je zámerom predmetného opracovania alebo spracovania v konkrétnej krajine alebo na konkrétnom území zavádzať o tom, či predmetný výrobok – nie výrobca – skutočne pochádza z inej krajiny alebo územia, voči ktorým Únia uložila dodatočné clo z dôvodu obchodného sporu. V prípade spracovania alebo opracovania, ktorých cieľom je vyhnúť sa iným clám, ako sú antidumpingové clá, alebo využiť preferenčné colné sadzby, sa však obchádzanie môže posudzovať inak.
91. Prvej a druhej časti prvého odvolacieho dôvodu preto treba vyhovieť.
92. Keďže toto nesprávne právne posúdenie sa týka aj záverov, ktoré Všeobecný súd vyvodil zo zisteného skutkového stavu, je opodstatnená aj tretia časť prvého odvolacieho dôvodu. Tá smeruje proti tomu, že Všeobecný súd najmä v bodoch 66, 68 až 71 a 74 napadnutého rozsudku z časovej súvislosti medzi uložením predmetných ciel a oznámením o presunutí výroby spoločnosťou Harley‑Davidson vyvodil, že toto presunutie malo za cieľ obísť predmetné clá v zmysle článku 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446.
93. Je pravda, že Súdny dvor už z takejto časovej súvislosti vyvodil, že je na dotknutom hospodárskom subjekte, aby preukázal, že montážne práce sa uskutočnili z riadneho dôvodu v krajine, z ktorej sa tovar vyvážal, a nie s cieľom vyhnúť sa dôsledkom dotknutých ustanovení.(44) Toto zistenie sa však týkalo ciel s iným účelom, a to antidumpingových ciel, a vysvetľuje sa aj tým, že tento prípad sa týkal pokračovania praxe, ktorá existovala pred zavedením predmetného cla.(45)
94. V každom prípade sa táto domnienka nemôže uplatniť v tomto prípade dovozného cla spôsobeného obchodným konfliktom, pretože premiestnenie posledného podstatného spracovania alebo opracovania do inej krajiny zodpovedá cieľom cla.(46)
95. V dôsledku toho možno vyhovieť aj tretej časti prvého odvolacieho dôvodu.
96. Napadnutý rozsudok je preto založený na nesprávnych právnych posúdeniach, ktoré na seba nadväzujú, a preto musí byť zrušený.
97. Z tohto dôvodu nepovažujem za potrebné rozhodnúť o ďalších dvoch odvolacích dôvodoch. Preto sa nimi budem zaoberať len veľmi stručne.
B. Alternatívne: druhý odvolací dôvod – zákonnosť článku 33 delegovaného nariadenia 2015/2446
98. Druhým odvolacím dôvodom odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd chybne nezistil nezákonnosť článku 33 delegovaného nariadenia 2015/2446, pretože Komisia prekročila svoju právomoc spresniť článok 60 ods. 2 Colného kódexu.
99. Ak sa však Súdny dvor bude riadiť mojím výkladom článku 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446, toto ustanovenie zostane v rozsahu delegovaných právomocí Komisie.
100. Na druhej strane ak by Súdny dvor dospel k záveru, že Komisia chcela v skutočnosti prijať široký zákaz vyhýbania sa, a preto by zamietol mnou navrhovaný výklad, Komisia by v skutočnosti porušila svoju právomoc konkretizácie všeobecných právnych pojmov podľa článku 290 ZFEÚ. Pojem hospodárske odôvodnenie a rozsah uplatňovania článku 60 ods. 2 Colného kódexu by potom boli nadmerne obmedzené článkom 33 delegovaného nariadenia 2015/2446.(47) V takom prípade by bolo potrebné rozsudok Všeobecného súdu zrušiť, pretože neskonštatoval nezákonnosť tohto ustanovenia.
C. Alternatívne: tretí odvolací dôvod – právo byť vypočutý, právna istota a ochrana legitímnej dôvery
101. Tretím odvolacím dôvodom odvolateľky uvádzajú porušenie práva byť vypočutý, právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. Odvolateľky však s týmto argumentom nemôžu uspieť, ak sa Súdny dvor nebude riadiť mojím názorom a článok 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446 bude chápať ako zákaz vyhýbania sa.
102. V bode 166 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že Komisia pred prijatím napadnutého vykonávacieho rozhodnutia opomenula vypočuť Harley‑Davidson. Všeobecný súd však v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora pripomenul, že na to, aby porušenie práv na obhajobu viedlo k zrušeniu napadnutého aktu, treba, aby bez tejto vady mohlo toto konanie dospieť k inému výsledku, čo prináleží preukázať dotknutému podniku.(48) Odvolateľky nie sú schopné predložiť takýto dôkaz, keďže z formulára K‑8 vyplýva, že presunutím výroby sa Harley‑Davidson tak či tak chcela vyhnúť uplatneniu predmetných ciel. Ak by sa teda článok 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446 mal chápať ako zákaz vyhýbania sa, iné rozhodnutie Komisie by nebolo možné.
103. Pokiaľ ide o právnu istotu a ochranu legitímnej dôvery, odvolateľky tvrdia, že boli oprávnené sa spoľahnúť na záväznú informáciu o pôvode tovaru, ktorú im poskytli belgické orgány. Prinajmenšom konanie o prijatí napadnutého vykonávacieho rozhodnutia trvalo príliš dlho (16 mesiacov), čo svedčilo o tom, že rozhodnutia belgických orgánov neboli zjavne nezákonné.
104. Všeobecný súd však v bode 144 napadnutého rozsudku správne uviedol, že záväzná informácia o pôvode tovaru vydaná vnútroštátnymi orgánmi podľa článku 33 Colného kódexu nemôže hospodárskemu subjektu s konečnou platnosťou zaručiť zemepisný pôvod dotknutého výrobku. Podľa článku 34 ods. 11 môže Komisia nariadiť zrušenie tohto rozhodnutia s účinkom do budúcnosti, ak vnútroštátne orgány nesprávne určili pôvod.
105. Odvolateľky sa v zásade nemohli spoliehať na to, že Komisia túto právomoc nevyužije. Doplňujúce odôvodnenie Všeobecného súdu v bode 145 napadnutého rozsudku, podľa ktorého rozhodnutia belgických orgánov porušili jasné ustanovenie práva Únie v článku 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446, je preto irelevantné. Ak by však na tom záležalo, možno mať pochybnosti o tom, či je toto ustanovenie dostatočne jasné vzhľadom na súčasné úvahy o prvom odvolacom dôvode.
VI. Žaloba podaná na Súdny dvor
106. Podľa článku 61 ods. 1 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť Všeobecného súdu.
107. Žalobu možno rozhodnúť, keďže je zrejmé, že Komisia založila napadnuté vykonávacie rozhodnutie na rovnakom nesprávnom výklade článku 33 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446 ako Všeobecný súd. Jediný dôvod uplatnenia tohto ustanovenia, ktorý Komisia uvádza v odôvodnení 6 napadnutého vykonávacieho rozhodnutia, spočíva vo vyhlásení vo formulári 8‑K, že Harley‑Davidson sa chce vyhnúť uplatneniu týchto dovozných ciel. Na druhej strane Komisia nekonštatovala, že by sa manipuláciou s pôvodom neoprávnene obchádzali clá.
108. Komisia sa pred Všeobecným súdom pokúsila argumentovať, že spoločnosti Harley‑Davidson by sa mohlo namietať aj obchádzanie alebo zneužívajúca konštrukcia. Odvolávala sa však len na skutočnosť, že presunutie posledného spracovania alebo opracovania bolo na základe rozhodnutia spoločnosti a v podstate slúžilo na vyhnutie sa clu. Nevyjadrila sa však k otázke, či tým bol narušený účel cla. Ani tento argument preto nemôže odôvodniť zamietnutie hospodárskeho odôvodnenia.
109. V dôsledku toho je potrebné vyhovieť návrhom odvolateliek a zrušiť napadnuté vykonávacie rozhodnutie.
VII. Trovy
110. Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdny dvor rozhodne o trovách konania, ak je odvolanie dôvodné a ak sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci.
111. Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý sa podľa článku 184 ods. 1 rokovacieho poriadku mutatis mutandis použije na konanie o odvolaní, Súdny dvor uloží účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
112. Komisia je preto povinná nahradiť trovy konania odvolateliek a znáša svoje vlastné trovy konania.
VIII. Návrh
113. Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:
1. Rozsudok Všeobecného súdu z 1. marca 2023, Harley‑Davidson Europe a Neovia Logistics Services International/Komisia (T‑324/21, EU:T:2023:101), sa zrušuje.
2. Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/563 z 31. marca 2021 o platnosti určitých rozhodnutí týkajúcich sa záväzných informácií o pôvode tovaru sa zrušuje.
3. Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Harley‑Davidson Europe Ltd a Neovia Logistics Services International a tiež znáša svoje vlastné trovy v konaní pred Všeobecným súdom a Súdnym dvorom.