Žaloba podaná 7. júna 2012 - Európska komisia/Maďarsko
(vec C-286/12)
Jazyk konania: maďarčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: J. Enegren a K. Talabér-Ritz, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaný: Maďarsko
Návrhy žalobkyne
Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor
určil, že Maďarsko tým, že prijalo vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá obligatórne stanovuje, že dovŕšením veku 62 rokov zaniká právny vzťah, v rámci ktorého vykonávajú svoje funkcie sudcovia, prokurátori a notári, čo vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu na základe veku, ktoré nie je odôvodnené žiadnym legitímnym cieľom, a ktoré v každom prípade nie je primerané ani nevyhnutné na dosiahnutie stanoveného cieľa, nesplnilo svoje povinnosti vyplývajúce z článku 2 a článku 6 ods. 1 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní,
zaviazal Maďarsko na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Podľa maďarskej právnej úpravy hornej vekovej hranice pre sudcov, prokurátorov a notárov zaniká právny vzťah, v rámci ktorého vykonávajú osoby tieto svoje funkcie dovŕšením určitého veku, v súčasnosti stanoveného na 62 rokov, kým pôvodne mohli tieto funkcie zastávať až do dovŕšenia veku 70 rokov. Sporné právne predpisy stanovujú, že právny vzťah, v rámci ktorého vykonávajú svoje funkcie sudcovia a prokurátori, ktorí dosiahli novo stanovenú hornú vekovú hranicu pred 1. januárom 2012, zanikne k 30. júnu 2012 a právny vzťah sudcov a prokurátorov, ktorí tento vek dosiahnu v období od 1. do 31. decembra 2012, zanikne k 31. decembru 2012. Zníženie maximálneho veku notárov zo 70 na 62 rokov bude účinné od 1. januára 2014.
Komisia svoju žalobu o nesplnenie povinnosti opiera o tieto dôvody a tvrdenia:
V prvom rade sa domnieva, že sporné vnútroštátne právne predpisy zavádzajú rozdielne zaobchádzanie na základe veku v zmysle článku 2 smernice, keďže sa so sudcami, prokurátormi a notármi, ktorí dosiahli novú hornú vekovú hranicu, zaobchádza menej priaznivo ako so všetkými ostatnými pracovníkmi, ktorí tento vek nedosiahli.
Právne predpisy, ktoré vedú k rozdielnemu zaobchádzaniu na základe veku, môžu byť vylúčené zo zákazu diskriminácie iba vtedy, ak spĺňajú podmienky stanovené v článku 6 ods. 1 smernice. Podľa tohto článku musia byť takéto právne predpisy objektívne odôvodnené legitímnymi cieľmi a zároveň musia byť prostriedky primerané a nevyhnutné na dosiahnutie stanovených cieľov (zásada proporcionality).
Komisia v tomto smere tvrdí, že legitimný cieľ nie je v spornom právnom predpise výslovne stanovený a že ho nie je možné odvodiť ani z kontextu tohto predpisu, čo je ako také porušením smernice, keďže táto skutočnosť bráni súdnej kontrole legality a proporcionality vnútroštátnych právnych predpisov. Pokiaľ ide o legitimitu cieľov uvedených v priebehu [správneho] konania o nesplnení povinnosti, Komisia uvádza, že výnimku zo zákazu diskriminácie na základe veku môžu odôvodniť iba ciele z oblasti sociálnej politiky.
Nakoniec sa Komisia domnieva, že sporné vnútroštátne právne predpisy nie sú primerané ani nevyhnutné na dosiahnutie údajne legitímnych cieľov, keďže i) prechodné obdobie v dĺžke maximálne jeden a pol roka je mimoriadne krátke vzhľadom k tomu, aké drastické je zníženie hornej vekovej hranice pre odchod z funkcie zo 70 na 62 rokov, a ii) prechodné obdobie nie je koherentné s globálnou reformou odchodu do dôchodku, keďže všeobecná hranica dôchodkového veku bude v osemročnom období rokov 2014 - 2022 zvýšená z 62 na 65 rokov, čo po dvojročnom období bude viesť k ďalšiemu zvyšovaniu hornej vekovej hranice pre výkon uvedených funkcií. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že sporné vnútroštátne právne predpisy neprimeraným spôsobom poškodzujú legitimne záujmy dotknutých sudcov, prokurátorov a notárov a že idú nad rámec toho, čo je na dosiahnutie ich cieľov nevyhnutné.
____________1 - Ú. v. ES L 303, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79, ďalej len "smernica".