ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (piata komora)

z 11. decembra 2007

Vec T‑66/05

Jörn Sack

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradník – Žaloba o neplatnosť – Príplatok za výkon funkcie – Funkcia vedúci útvaru – Rovnosť zaobchádzania – Povinnosť odôvodnenia – Jazykový režim“

Predmet: Žaloba, ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutí týkajúcich sa určenia mesačnej mzdy žalobcu za mesiace máj 2004 až február 2005, návrh na vykonanie nového výpočtu tejto mzdy a návrh na zrušenie výslovného rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti žalobcu, oznámeného žalobcovi 26. novembra 2004

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Mzdový list, z ktorého vyplýva rozhodnutie o zamietnutí alebo odňatí finančnej výhody

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Kvalifikácia patriaca do rámca posúdenia súdom

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2)

3.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Dátum podania

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2)

4.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Súbežne podané kolektívne a individuálne sťažnosti

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2)

5.      Úradníci – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu – Povinnosť odôvodnenia –Rozsah – Nedostatok odôvodnenia – Náprava počas sporového konania – Podmienky

(Článok 253 ES; Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2)

6.      Úradníci – Rovnosť zaobchádzania

7.      Úradníci – Organizácia služieb – Útvar – Pojem

1.      Vo všeobecnosti mzdové listy môžu predstavovať akty spôsobujúce ujmu, ktoré môžu byť predmetom žaloby. Pokiaľ však ide o mzdový list, z ktorého vyplýva rozhodnutie menovacieho orgánu o zamietnutí priznať finančnú výhodu úradníkovi alebo ktorým mu predtým priznanú finančnú výhodu odníma, je napadnuteľným aktom iba prvý mzdový list, z ktorého vyplýva toto rozhodnutie. Mzdové listy za nasledujúce mesiace iba potvrdzujú toto rozhodnutie a teda predstavujú len akty potvrdzujúce prvý mzdový list a nemôžu byť predmetom žaloby o neplatnosť.

(pozri bod 31)

Odkaz: Súdny dvor, 19. januára 1984, Andersen a i./Parlament, 262/80, Zb. s. 195, bod 4; Súd prvého stupňa, 6. marca 2001, Dunnett a i./EIB, T‑192/99, Zb. s. II‑813, body 66 a 69

2.      Súdu prvého stupňa prináleží vykonať presnú právnu kvalifikáciu písomností zaslaných pred podaním žaloby úradníkom na menovací orgán a z nich určiť tie, ktoré predstavujú sťažnosť podľa služobného poriadku bez toho, aby bol viazaný kvalifikáciou týchto písomností uvedenou účastníkmi konania.

V tejto súvislosti akt menovacieho orgánu spôsobujúci ujmu môže byť predmetom iba jednej sťažnosti podanej dotknutým úradníkom. Ostatné písomnosti zaslané týmto úradníkom menovaciemu orgánu po podaní sťažnosti, ktoré sú tiež označené ako sťažnosť, sa nemôžu považovať ani za žiadosti, ani za sťažnosti, ale sú považované iba za opakovanie sťažnosti a nemôžu spôsobiť predĺženie konania pred podaním žaloby.

V dôsledku toho pokiaľ majú dve sťažnosti, z ktorých jedna je individuálna a druhá kolektívna, rovnaký predmet, iba jedna z nich je sťažnosť v zmysle článku 90 služobného poriadku, a to tá, ktorá bola podaná najskôr, zatiaľ čo druhá podaná neskôr je považovaná iba za opakovanie sťažnosti.

(pozri body 36, 37 a 41)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 7. júna 1991, Weyrich/Komisia, T‑14/91, Zb. s. II‑235, body 39 a 41; Súd prvého stupňa, 25. februára 1992, Torre/Komisia, T‑67/91, Zb. s. II‑261, body 28 a 32

3.      Ako dátum podania sťažnosti treba považovať dátum, keď sa administratíva mohla s ňou oboznámiť.

V tejto súvislosti úradník nemôže utrpieť ujmu v dôsledku okolností nezávislých od jeho vôle, ktoré by mohli spôsobiť oneskorenie podania jeho sťažnosti a teda nemôže byť zodpovedný za chyby alebo omeškania pri postúpení jeho podania z jedného oddelenia do druhého v rámci inštitúcie, ktorej je adresované.

(pozri body 38 a 44)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 25. septembra 1991, Lacroix/Komisia, T‑54/90, Zb. s. II‑749, body 29 a 30

4.      Na skutočnosti, že inštitúcia v zamietavom rozhodnutí dá spoločnú odpoveď ako na individuálnu tak aj kolektívnu sťažnosť, nie je nič chybné.

(pozri bod 64)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 17. mája 1995, Kratz/Komisia, T‑10/94, Zb. s. II‑1455, bod 20

5.      Odôvodnenie vyžadované podľa článku 253 ES musí byť prispôsobené povahe predmetného právneho aktu a musí jasne a jednoznačne vyjadrovať úvahy inštitúcie, ktorá právny akt vydala, aby mohli dotknuté osoby porozumieť dôvodom prijatého opatrenia a aby mohol príslušný súd vykonávať kontrolu. Požiadavka odôvodnenia sa musí posudzovať v závislosti od okolností prejednávanej veci, najmä obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, aký môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka, na tom, aby dostali vysvetlenie. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne určovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže odpoveď na otázku, či odôvodnenie aktu zodpovedá požiadavkám uvedeným v článku 253 ES, treba posúdiť nielen vzhľadom na znenie aktu, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť.

V tejto súvislosti podaním žaloby síce končí pre administratívu možnosť napraviť svoje rozhodnutie odpoveďou o zamietnutí sťažnosti, ale pôvodne nedostatočné odôvodnenie môže byť za určitých výnimočných okolností napravené doplňujúcimi spresneniami aj v priebehu konania, ak dotknutá osoba mala pred podaním svojej žaloby k dispozícii údaje, ktoré tvoria prvky odôvodnenia.

(pozri body 65 – 67)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 12. februára 1992, Volger/Parlament, T‑52/90, Zb. s. II‑121, bod 40; Súd prvého stupňa, 20. februára 2002, Roman Parra/Komisia, T‑117/01, Zb. VS s. I‑A‑27, II‑121, body 30 a 32; Súd prvého stupňa, 8. marca 2005, Vlachaki/Komisia, T‑277/03, Zb. VS s. I‑A‑57, II‑243, bod 83 a citovaná judikatúra; Súd prvého stupňa, 15. septembra 2005, Casini/Komisia, T‑132/03, Zb. VS s. I‑A‑253, II‑1169, bod 36

6.      Zásada rovnosti zaobchádzania neoprávňuje úradníka žiadať finančnú výhodu, ktorá bola nezákonne poskytnutá inému úradníkovi.

(pozri body 122 a 163)

Odkaz: Súdny dvor, 9. októbra 1984, Witte/Parlament, 188/83, Zb. s. 3465, bod 15; Súd prvého stupňa, 22. februára 2000, Rose/Komisia, T‑22/99, Zb. VS s. I‑A‑27, I‑115, bod 39

7.      Pojem útvaru riadeného vedúcim útvaru sa má definovať ako samostatná administratívna štruktúra s vlastnými ľudskými zdrojmi a často aj s vlastnými finančnými prostriedkami, ktorá je začlenená do administratívnej organizácie inštitúcie.

(pozri bod 130)