ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora)
z 22. júna 2010 (*)
„Dizajn Spoločenstva – Konanie o vyhlásení neplatnosti – Zapísaný dizajn Spoločenstva, ktorý predstavuje komunikačné zariadenie – Skorší medzinárodný dizajn – Dôvod vyhlásenia neplatnosti – Absencia osobitého charakteru – Absencia odlišného celkového dojmu – Informovaný užívateľ – Miera tvorivej voľnosti pôvodcu – Dôkaz o sprístupnení skoršieho dizajnu verejnosti – Článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 1 písm. b), článok 6 ods. 2, článok 7 ods. 1 a článok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 6/2002“
Vo veci T‑153/08,
Shenzhen Taiden Industrial Co. Ltd, so sídlom v Šen‑čene, Kuang‑tung (Čína), v zastúpení: M. Hartmann a M. Helmer, advokáti,
žalobca,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: A. Folliard‑Monguiral, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:
Bosch Security Systems BV, so sídlom v Eindhovene (Holandsko), v zastúpení: C. Gielen, M. Bom a B. van Hunnik, advokáti,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu tretieho odvolacieho senátu ÚHVT z 11. februára 2008 (vec R 1437/2006‑3), týkajúcemu sa konania o vyhlásení neplatnosti medzi Bosch Security Systems BV a Shenzhen Taiden Industrial Co. Ltd,
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora),
v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová (spravodajkyňa), sudcovia K. Jürimäe a S. Soldevila Fragoso,
tajomník: C. Kantza, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 25. apríla 2008,
so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 25. júla 2008,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 4. augusta 2008,
po pojednávaní z 19. januára 2010,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobca, Shenzhen Taiden Industrial Co. Ltd, je majiteľom dizajnu Spoločenstva zapísaného pod číslom 214/903‑0001 a prihláseného 11. augusta 2004, pre ktorý uplatňuje ako deň vzniku práva prednosti 22. apríl 2004 (ďalej len „sporný dizajn“). Sporný dizajn, ktorý je určený na použitie ako „komunikačné zariadenie“, vyzerá takto:
1.1 
| 1.2 
|
1.3 
| 1.4 
|
1.5 
| 1.6 
|
1.7 
| |
2 Vedľajší účastník konania, Bosch Security Systems BV, 2. septembra 2005 podal na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) návrh na výmaz sporného dizajnu, založený na článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva (Ú. v. ES L 3, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 142). V návrhu na výmaz vedľajší účastník konania uvádzal, že sporný dizajn nie je nový a nemá osobitý charakter v zmysle článku 4 nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkami 5 a 6 toho istého nariadenia.
3 Na podporu svojho návrhu na výmaz sa vedľajší účastník konania dovolával medzinárodného dizajnu zapísaného 17. mája 2000 pod číslom DM/055655, ktorý bol sprístupnený verejnosti uverejnením vo Vestníku Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) 31. mája 2001 a bol určený na použitie na „jednotky pre konferenčné systémy“ (ďalej len „medzinárodný dizajn“). Medzinárodný dizajn vyzerá takto:
4 Vedľajší účastník konania tiež predložil prospekt, výňatky z tlače, ako aj reklamy z rokov 2000 a 2001 zobrazujúce dizajn konferenčnej jednotky (ďalej len „dizajn zobrazený v bode 4“), ktorá je podľa jeho tvrdenia zhodná s medzinárodným dizajnom. Medzi zábermi predloženými vedľajším účastníkom sa nachádzajú aj tieto zábery:
5 Rozhodnutím z 15. septembra 2006 výmazový odbor ÚHVT návrh na výmaz zamietol.
6 Dňa 6. novembra 2006 podal vedľajší účastník konania na ÚHVT odvolanie proti rozhodnutiu výmazového odboru podľa článkov 55 až 60 nariadenia č. 6/2002.
7 Rozhodnutím z 11. februára 2008 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tretí odvolací senát ÚHVT odvolaniu vyhovel. V rámci porovnania sporného dizajnu s medzinárodným dizajnom v spojení s dvoma zábermi na dizajn zobrazený v bode 4 odvolací senát najprv prijal záver, že sporný dizajn je nový, pretože neexistuje zhoda medzi predmetnými dizajnmi a rozdiely medzi nimi nie sú nepodstatné. Následne však s poukázaním na pomerne vysokú mieru tvorivej voľnosti pri vytváraní dizajnu, ktorý má byť zakomponovaný do konferenčnej jednotky, prijal záver, že rozdiely medzi predmetnými dizajnmi nie sú dostatočne vnímateľné na to, aby u informovaného užívateľa vyvolávali odlišný celkový dojem. V dôsledku toho odvolací senát prijal záver, že sporný dizajn nemá osobitý charakter.
Návrhy účastníkov konania
8 Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania vrátane trov konania, ktoré žalobcovi vznikli v rámci konania pred odvolacím senátom.
9 ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
10 Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– potvrdil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania vrátane trov konania, ktoré vedľajšiemu účastníkovi konania vznikli v konaní pred odvolacím senátom a pred výmazovým odborom.
11 Na pojednávaní vedľajší účastník konania vzal späť druhú časť svojho vyjadrenia, ako aj tretiu časť svojho vyjadrenia v rozsahu, v akom sa týkala trov vzniknutých v konaní pred výmazovým odborom.
Právny stav
12 Žalobca sa dovoláva dvoch žalobných dôvodov, z ktorých prvý je založený na porušení článku 63 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 a druhý na porušení článku 4 ods. 1 a článku 6 toho istého nariadenia.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 63 ods. 1 nariadenia č. 6/2002
Tvrdenia účastníkov konania
13 Podľa žalobcu odvolací senát porušil článok 63 ods. 1 nariadenia č. 6/2002, keď zohľadnil skutočnosti, ktoré vedľajší účastník nepreukázal. Vedľajší účastník konania jednak nepreukázal sprístupnenie prospektu a ostatných dokumentov, v ktorých sa uvádza dizajn zobrazený v bode 4, keďže nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali ich dátum uverejnenia a ich adresátov. Ďalej nepreukázal, že dizajn zobrazený v bode 4 bol zhodný s medzinárodným dizajnom, a z toho dôvodu nepreukázal existenciu jedinečného skoršieho dizajnu. Zatiaľ čo niektoré stvárnenia dizajnu zobrazeného v bode 4 ukazovali konferenčnú jednotku s odklopeným reproduktorom, medzinárodný dizajn neobsahuje žiadne porovnateľné zobrazenie.
14 ÚHVT a vedľajší účastník konania spochybňujú tvrdenia žalobcu.
Posúdenie Všeobecným súdom
15 Podľa znenia žaloby sa prvý žalobný dôvod zakladá na porušení článku 63 ods. 1 nariadenia č. 6/2002, podľa ktorého je v konaniach týkajúcich sa návrhu na výmaz ÚHVT viazaný tvrdeniami a návrhmi predloženými účastníkmi.
16 Žalobca však v podstate namieta proti nedostatočnosti dôkazov týkajúcich sa toho, čo vedľajší účastník konania prezentuje ako jedinečný skorší dizajn. Treba konštatovať, že prvý žalobný dôvod sa skladá z dvoch výhrad, ktoré sa zakladajú tak na porušení článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 nariadenia č. 6/2002, pokiaľ ide o sprístupnenie dizajnu zobrazeného v bode 4 verejnosti, ako aj na porušení článku 6 ods. 1 toho istého nariadenia, pokiaľ ide o to, že odvolací senát stotožnil dizajn zobrazený v bode 4 s medzinárodným dizajnom.
– O sprístupnení dizajnu zobrazeného v bode 4 verejnosti
17 Podľa článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 má zapísaný dizajn Spoločenstva osobitý charakter, ak sa celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, odlišuje od celkového dojmu vyvolaného u takéhoto užívateľa akýmkoľvek iným dizajnom, ktorý už bol sprístupnený verejnosti pred dňom podania prihlášky na zápis alebo, ak sa žiada o právo prednosti, pred dňom vzniku práva prednosti.
18 Článok 7 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 spresňuje, že dizajn sa považuje za sprístupnený verejnosti, ak sa zverejnil po zápise, alebo ak bol vystavený, použil sa v obchodovaní alebo sa inak zverejnil pred dňom uvedeným v článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002, s výnimkou, ak sa tieto prípady v bežnej obchodnej praxi nemôžu stať známymi kruhom, ktoré sa špecializujú na príslušný sektor a pôsobia v rámci Európskej únie.
19 V prejednávanej veci treba skúmať, či z dôkazov, ktoré boli pred ÚHVT predložené, vyplýva, že dizajn zobrazený v bode 4 bol verejnosti sprístupnený pred 22. aprílom 2004, čo je dátum, ktorý žalobca uplatňuje pre sporný dizajn ako dátum prednosti.
20 V tejto súvislosti z výňatku špecializovaného španielskeho časopisu El Instalador de Telecomunicación, ktorý predložil vedľajší účastník konania pred výmazovým odborom, vyplýva, že konferenčná jednotka s názvom „Concentus“, ktorej vonkajší vzhľad zodpovedá vzhľadu dizajnu zobrazeného v bode 4, bola verejnosti predstavená na veľtrhu Matelec, ktorý sa konal v Madride v roku 2000. Ostatné reklamy a výňatky z tlače, ktoré vedľajší účastník konania predložil výmazovému odboru, odkazujú na konferenčnú jednotku s rovnakým názvom a zahŕňajú fotografie, ktoré, hoci sú nasnímané z rôznych uhlov a s rozličnou úrovňou rozlíšenia, zodpovedajú konferenčnej jednotke vyobrazenej vo výňatku z časopisu El Instalador de Telecomunicación.
21 Za týchto okolností treba konštatovať, že vedľajší účastník konania pred ÚHVT preukázal, že dizajn zobrazený v bode 4 bol od roku 2000 na obchodnom veľtrhu, ako aj v špecializovanej tlači sprístupnený verejnosti. Odborné kruhy, ktoré sa špecializujú na sektor konferenčných jednotiek a pôsobia v Únii, v bežnej obchodnej praxi sledujú veľtrhy a špecializované časopisy tohto sektoru.
22 Preto treba prijať záver, že vedľajší účastník konania predložil pred ÚHVT dôkaz o tom, že dizajn zobrazený v bode 4 bol verejnosti sprístupnený pred 22. aprílom 2004, čo je dátum, ktorý sa uplatňuje pre sporný dizajn ako dátum prednosti. Odvolací senát preto mohol prihliadať na dizajn zobrazený v bode 4, a táto výhrada tak musí byť zamietnutá.
– O stotožnení dizajnu zobrazeného v bode 4 s medzinárodným dizajnom
23 Keďže článok 6 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 odkazuje na rozdiely v celkových dojmoch, ktoré vyvolávajú predmetné dizajny, skúmanie osobitého charakteru dizajnu Spoločenstva sa nemôže uskutočniť so zreteľom na špecifické prvky rozličných skorších dizajnov.
24 Preto treba vykonať porovnanie medzi celkovým dojmom, ktorý vyvoláva sporný dizajn Spoločenstva, a celkovým dojmom, ktorý vyvoláva každý zo skorších dizajnov, ktorých sa navrhovateľ výmazu platne dovoláva.
25 Povinnosť vykonať porovnanie medzi celkovými dojmami, ktoré vyvolávajú dotknuté dizajny, nevylučuje, aby sa prvky, ktoré boli sprístupnené verejnosti rôznymi spôsobmi, najmä uverejnením prihlášky a verejnou prezentáciou výrobku stelesňujúceho zapísaný dizajn, zohľadnili ako vyobrazenia toho istého skoršieho dizajnu. Cieľom zápisu dizajnu je totiž získať výlučné právo najmä na výrobu a uvádzanie výrobku, ktorý ho stelesňuje, na trh, čo predpokladá, že vyobrazenia uvedené v prihláške na zápis sú vo všeobecnosti úzko spojené so vzhľadom výrobku uvádzaného na trh.
26 Za týchto okolností treba overiť, či v prejednávanom prípade medzinárodný dizajn a dizajn zobrazený v bode 4, tak ako boli uvedené vedľajším účastníkom konania pred ÚHVT, skutočne predstavujú prezentáciu toho istého skoršieho dizajnu.
27 V tejto súvislosti skúmanie rozličných záberov medzinárodného dizajnu predložených pred ÚHVT a dizajnu zobrazeného v bode 4 neodhaľuje prvky nasvedčujúce tomu, že oba dizajny sa odlišujú, pokiaľ ide o vzhľad predstaveného výrobku. V tomto kontexte, hoci je pravda, že zobrazenia medzinárodného dizajnu neobsahujú záber na prístroj so zdvihnutým krytom a že rozličné zábery na dizajn zobrazený v bode 4 vo všeobecnosti predstavujú prístroj v uvedenom stave, skutočnosťou zostáva, že prítomnosť vyklápacieho krytu – ktorý sa teda dá zdvihnúť – vyplýva zo záberov 1.1 a 1.6 medzinárodného dizajnu.
28 Hoci teda dizajn zobrazený v bode 4 obsahuje v porovnaní s medzinárodným dizajnom dodatočné prvky, pokiaľ ide o vnútro krytu a vrchnú plochu telesa prístroja, ktorá je ním prikrytá, integruje všetky prvky vzhľadu medzinárodného dizajnu.
29 Okrem toho sa žalobca obmedzuje na všeobecné spochybňovanie dôkazu o zhode medzi medzinárodným dizajnom a dizajnom zobrazeným v bode 4, bez predloženia dôkazov týkajúcich sa špecifických charakteristík, ktoré by ich odlišovali, alebo iných skutkových okolností, ktoré by naznačovali, že skutočne nejde o dve zobrazenia toho istého dizajnu.
30 Za týchto okolností treba prijať záver, že odvolací senát sa mohol dôvodne domnievať, že medzinárodný dizajn a dizajn zobrazený v bode 4 predstavujú rozličné prezentácie toho istého skoršieho dizajnu (ďalej len „skorší dizajn“).
31 V dôsledku toho treba túto výhradu zamietnuť, a teda aj prvý žalobný dôvod v celom svojom rozsahu.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 4 ods. 1 a článku 6 nariadenia č. 6/2002
Tvrdenia účastníkov konania
32 Žalobca uvádza, že odvolací senát porušil článok 4 ods. 1 a článok 6 nariadenia č. 6/2002, keď prijal záver, že sporný dizajn nemá osobitý charakter vzhľadom na celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa.
33 Po prvé v sektore technologicko‑informačného vybavenia je tvorivá voľnosť pôvodcu obmedzená funkciou týchto prístrojov, ako aj všeobecným trendom uprednostňovať ploché a obdĺžnikové prístroje malých rozmerov, ktoré často obsahujú vyklápacie prvky.
34 Informovaný užívateľ oboznámený s predmetnými výrobkami má vedomosť o uvedených obmedzeniach. Preto v celkovom dojme vyvolávanom dizajnom priradí väčšiu dôležitosť estetickým, voliteľným alebo zvláštnym prvkom než funkčným prvkom.
35 Po druhé vzhľadom na obmedzenia a trend, ktorým je podriadená konfigurácia konferenčnej jednotky, celkový dojem vyvolávaný sporným dizajnom nie je určovaný základnou konfiguráciou alebo detailmi, ktoré sa týkajú funkčných prvkov. Preto je v hodnotení informovaného užívateľa sporný dizajn charakterizovaný z estetického hľadiska najprv najmä asymetriou vytváranou kombináciou vyklápacieho reproduktora na pravej strane a malého panela na ľavej strane, následne ozdobou v tvare štylizovaného orla na kryte vyklápacieho reproduktora na vrchnej časti prístroja a nakoniec koncepciou hlavice mikrofónu a základne jeho ramena.
36 Pokiaľ ide po tretie o porovnanie medzi sporným dizajnom a skorším dizajnom, odvolací senát vychádzal z podobností, ktoré sú diktované funkčnými a technickými dôvodmi, a nie z celkového dojmu, kde majú prvky s estetickým vplyvom väčšiu dôležitosť. Predmetné dizajny sa pritom odlišujú práve v týchto prvkoch, keďže skorší dizajn charakterizuje symetrické rozloženie rozličných prvkov a nie je ozdobený štylizovaným orlom navrchu.
37 Predmetné dizajny sa tiež odlišujú vo viacerých detailoch, ktoré majú určitý význam v celkovom dojme. Tieto odlišnosti sa týkajú tvaru ventilačných otvorov reproduktora, mikrofónu, ramena mikrofónu, bočných strán telesa konferenčnej jednotky a jej zadnej časti.
38 Žalobca dodáva, že prítomnosť vyklápacieho reproduktora, ktorý môže byť zdvihnutý, v oboch konferenčných jednotkách je čisto funkčný prvok, ktorý sa vyskytuje v mnohých prístrojoch z informačno‑technologického sektora, ako sú počítače alebo mobilné telefóny. Rovnako mikrofón by mal byť umiestnený na ľavej strane, aby neprekážal pri otvorení reproduktora s cieľom zohľadniť skutočnosť, že väčšina užívateľov sú praváci. Z toho istého dôvodu musí byť čítačka kariet umiestnená v pravej prednej časti.
39 Okrem toho tvrdenie, podľa ktorého rozdiely týkajúce sa krytov nie sú viditeľné, pokiaľ sú kryty zdvihnuté, nie je relevantné, lebo sa týka iba jedného zo siedmich záberov na sporný dizajn, a nevychádza tak z celkového dojmu, ktorý tento dizajn vyvoláva. Ďalej predmetná ozdoba zostáva viditeľnou, aj keď je kryt dvihnutý, keďže nie je prikrytá nijakým iným prvkom na zadnej časti prístroja.
40 ÚHVT a vedľajší účastník konania namietajú proti tvrdeniam žalobcu.
Posúdenie Všeobecným súdom
41 Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 je dizajn chránený dizajnom Spoločenstva, ak je nový a má osobitý charakter.
42 Ako už bolo pripomenuté, z článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 vyplýva, že dizajn má osobitý charakter, ak sa celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, odlišuje od celkového dojmu vyvolaného u takéhoto užívateľa akýmkoľvek iným dizajnom, ktorý už bol sprístupnený verejnosti pred dňom podania prihlášky na zápis alebo, ak sa žiada o právo prednosti, pred dňom vzniku práva prednosti. Článok 6 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 spresňuje, že pri posudzovaní osobitého charakteru sa zohľadňuje miera tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu.
43 Nakoniec z odôvodnenia č. 14 nariadenia č. 6/2002 vyplýva, že pri posúdení, či dizajn má osobitý charakter, treba zohľadniť povahu výrobku, na ktorom je dizajn použitý alebo v ktorom je dizajn stelesnený, a najmä priemyselný sektor, do ktorého patrí.
44 V prejednávanej veci, ako vyplýva zo skúmania prvého žalobného dôvodu, bol skorší dizajn verejnosti sprístupnený pred 22. aprílom 2004, čo je dátum uplatňovaný pre sporný dizajn ako dátum prednosti.
45 Za týchto okolností treba skúmať, či z hľadiska informovaného užívateľa a vzhľadom na mieru tvorivej voľnosti pôvodcu konferenčnej jednotky sa celkový dojem, ktorý vyvoláva sporný dizajn, odlišuje od celkového dojmu, ktorý vyvoláva skorší dizajn.
– O informovanom užívateľovi
46 Pokiaľ ide o výklad pojmu informovaný užívateľ, treba konštatovať, že postavenie „užívateľa“ predpokladá, že dotknutá osoba používa výrobok, v ktorom je stelesnený dizajn, v súlade s účelom, na ktorý je tento výrobok určený.
47 Prívlastok „informovaný“ okrem toho naznačuje, že užívateľ bez toho, aby bol návrhárom alebo technickým expertom, pozná rozličné dizajny existujúce v dotknutom sektore, disponuje určitou mierou znalostí, pokiaľ ide o prvky, ktoré tieto dizajny obvykle obsahujú, a z dôvodu jeho záujmu o predmetné výrobky je jeho miera pozornosti pri ich používaní pomerne vysoká.
48 V rozpore s tým, čo uvádza žalobca, však táto okolnosť neznamená, že informovaný užívateľ je nad rámec skúseností, ktoré získal používaním predmetného výrobku, schopný rozlíšiť aspekty vzhľadu výrobku, ktoré sú diktované technickou funkciou výrobku, od aspektov vzhľadu, ktoré sú voliteľné.
49 V prejednávanej veci odvolací senát v bode 18 napadnutého rozhodnutia konštatoval, že informovaným užívateľom môže byť „ktokoľvek, kto sa pravidelne zúčastňuje na konferenciách alebo formálnych schôdzach, počas ktorých rozliční účastníci disponujú konferenčnou jednotkou vybavenou mikrofónom, položenou na stole pred nimi“.
50 Táto definícia zodpovedá výkladu pojmu informovaný užívateľ uvedenému vyššie. Účastník konferencie alebo schôdze totiž používa konferenčnú jednotku v súlade s jej účelom, ktorý vďaka prenosu komunikácie a pridruženým funkciám spočíva v uľahčení hlasovania alebo identifikovania osôb, výmeny názorov a informácií medzi účastníkmi. Rovnako z dôvodu jeho pravidelnej účasti na konferenciách alebo poradách informovaný užívateľ pozná rozdielne modely konferenčných jednotiek, ako aj prvky, ktoré tieto jednotky obvykle obsahujú. Okrem toho sa užívateľ obvykle musí oboznámiť s rozličnými funkciami a rozhraním konferenčnej jednotky, aby mohla plniť svoju funkciu, takže v prípade styku s predmetnými výrobkami prejaví pomerne vysokú mieru pozornosti.
– O miere tvorivej voľnosti pôvodcu
51 V bode 21 napadnutého rozhodnutia odvolací senát zastával názor, že hoci konferenčná jednotka musí mať určité vlastnosti na to, aby mohla spĺňať svoju funkciu, miera tvorivej voľnosti pôvodcu konferenčnej jednotky je napriek tomu pomerne vysoká.
52 Na spochybnenie dôvodnosti tohto záveru žalobca uvádza skutočnosť, že mnohé prvky konferenčnej jednotky a ich konfigurácia sú diktované technickou funkciou prístroja, ako aj existenciu všeobecného trendu uprednostňovať ploché, obdĺžnikové prístroje malých rozmerov, ktoré často obsahujú vyklápacie prvky.
53 Pokiaľ ide o prvú okolnosť, je pravda, že na splnenie svojej základnej funkcie musí mať konferenčná jednotka minimálne reproduktor a mikrofón orientované tak, aby užívateľ počul reproduktorom reprodukovaný zvuk a jeho slová boli zachytené mikrofónom. Rovnako sú potrebné tlačidlá dostupné užívateľovi, najmä na zapnutie mikrofónu a nastavenie hlasitosti reproduktora. Vzhľadom na to, že konferenčné jednotky majú aj pridružené funkcie, prvky, akými sú hlasovacie tlačidlá, obrazovka a čítačka kariet, sa z funkčného hľadiska takisto môžu ukázať ako potrebné.
54 Ako však uviedli ÚHVT a vedľajší účastník konania, tieto obmedzenia sa týkajú prítomnosti určitých prvkov v konferenčnej jednotke, pričom významne neovplyvňujú jej konfiguráciu, a teda celkový vzhľad samotnej konferenčnej jednotky. Predovšetkým sa nezdá, aby bol vyklápací prvok potrebný na zabezpečenie funkčnosti prístroja.
55 Tento záver podopiera priemyselné vlastníctvo dizajnov, tak ako boli predložené vedľajším účastníkom konania pred ÚHVT, ktoré ukazujú konferenčné jednotky v rôznych tvaroch a konfiguráciách, pričom sa podstatne odlišujú od tvarov a konfigurácií použitých v spornom dizajne. V závislosti od konkrétneho modelu je mikrofón umiestnený na ramene alebo mimo neho, vľavo, vpravo, alebo uprostred telesa prístroja. Rovnako hoci čítačka kariet je obvykle umiestnená vpravo, spravidla nebýva začlenená do reproduktora konferenčnej jednotky, ale do samotného telesa prístroja. Okrem toho prítomnosť akéhokoľvek vyklápacieho prvku je skôr výnimkou než pravidlom.
56 Žalobca naopak nepredložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie, podľa ktorého technické alebo funkčné požiadavky podstatne obmedzujú mieru tvorivej voľnosti návrhára konferenčnej jednotky.
57 Za týchto okolností nemôže byť uvedené tvrdenie prijaté.
58 Pokiaľ ide o údajný všeobecný trend uprednostňovať ploché, obdĺžnikové prístroje malých rozmerov, ktoré často obsahujú vyklápacie prvky, treba poznamenať, že otázka, či dizajn sleduje všeobecný trend v oblasti dizajnu, je relevantná nanajvýš vo vzťahu k estetickému vnímaniu predmetného dizajnu, a môže tak prípadne ovplyvniť obchodný úspech výrobku, v ktorom je dizajn stelesnený. Je naopak irelevantná v rámci skúmania osobitého charakteru predmetného dizajnu, ktoré spočíva v overení, či sa celkový dojem, ktorý tento dizajn vyvoláva, odlišuje od celkových dojmov, ktoré vyvolávajú skôr sprístupnené dizajny, bez ohľadu na estetické alebo obchodné úvahy.
59 Žalobca napokon nepreukázal existenciu trendu, ktorého sa dovoláva, keďže nepredložil príklady konferenčných jednotiek s vlastnosťami, ktoré vyzdvihuje. Prípustnosť jeho tvrdenia navyše spochybňuje priemyselné vlastníctvo dizajnov, ktoré pred ÚHVT predložil vedľajší účastník konania. Predložené dôkazy totiž ukazujú konferenčné jednotky rôznych obdĺžnikových, trojuholníkových alebo zaguľatených tvarov rôznych veľkostí, z ktorých väčšina nemá reproduktor alebo iný vyklápací prvok.
60 Žalobca v tejto súvislosti ďalej uvádza počítače a mobilné telefóny s vyklápacími obrazovkami, ako aj televízory s plochou obrazovkou. Keďže však skúmanie osobitého charakteru dizajnu musí zohľadniť povahu výrobku, v ktorom je dizajn stelesnený, tieto príklady nie sú relevantné.
61 Vyklápacia obrazovka totiž umožňuje znížiť rozmer prístroja, ktorý je v prípade počítačov a mobilných telefónov základnou vlastnosťou. Podobne plochá obrazovka umožňuje podstatne znížiť šírku televízora, a uľahčiť tak jeho umiestnenie. Naproti tomu konferenčná jednotka vo všeobecnosti nie je vyhotovená na to, aby bola prenosná, a voľba plochého tvaru nemá významné dôsledky, pokiaľ ide o priestor potrebný na jej inštaláciu. Nezdá sa teda, aby konferenčná jednotka podliehala rovnakým obmedzeniam ako prístroje uvádzané žalobcom.
62 Vzhľadom na vyššie uvedené treba prijať záver, že odvolací senát sa nedopustil chyby, keď konštatoval, že miera tvorivej voľnosti pôvodcu konferenčnej jednotky je pomerne vysoká.
– O porovnaní celkových dojmov, ktoré vyvolávajú oba predmetné dizajny
63 Vzhľadom na to, čo bolo práve uvedené o miere tvorivej voľnosti pôvodcu konferenčnej jednotky, treba konštatovať, že celkový dojem, ktorý vyvoláva sporný dizajn, určujú nasledujúce prvky:
– obdĺžnikové telo prístroja, ktorého horná časť je naklonená k užívateľovi,
– obdĺžnikový sklápací reproduktor zaberajúci značnú časť hornej plochy tela prístroja, do ktorého je začlenená čítačka kariet,
– panel zakrytý sklápacím reproduktorom, ak je reproduktor sklopený, obsahuje viacero tlačidiel a displejov,
– sklápací mikrofón na ramene, umiestnený na ľavej strane.
64 Ďalej sa na kryte reproduktora nachádza štylizovaná ozdoba. Tento prvok je síce súčasťou celkového dojmu, ktorý vyvoláva sporný dizajn, jeho úloha je však menej významná než úloha prvkov vymenovaných v bode 63 vyššie.
65 Ako uviedol odvolací senát v bode 20 napadnutého rozhodnutia, pri používaní konferenčnej jednotky je reproduktor zdvihnutý, aby mohol plniť svoju funkciu. V dôsledku toho sa predmetná ozdoba nachádza na zadnej strane prístroja, čiže mimo bezprostredného zorného poľa užívateľa, čo predpokladá, že významne neovplyvňuje jeho vnímanie. Užívateľ môže maximálne vnímať rovnakú ozdobu na zadnej strane prístrojov ostatných účastníkov, ktorí sa nachádzajú oproti nemu. Takéto vnímanie však bude prebiehať na diaľku, čo predpokladá, že detail konfigurácie krytu reproduktora bude menej viditeľný.
66 Treba ešte poznamenať, že v rozpore s tým, čo uvádza žalobca, zohľadnenie zníženej viditeľnosti krytu reproduktora neodporuje pravidlu, podľa ktorého treba posudzovať celkový dojem, ktorý sporný dizajn vyvoláva u informovaného užívateľa. Tento dojem sa totiž nevyhnutne musí určiť aj s ohľadom na spôsob, ako sa predmetný výrobok používa, najmä v závislosti od toho, ako sa ním pri tejto príležitosti zvyčajne manipuluje.
67 Ostatné skutočnosti uvádzané žalobcom sú irelevantné. Jednak je totiž mierne asymetrický aspekt umiestnenia vyklápacieho reproduktora podstatne menej nápadný než samotná prítomnosť takéhoto reproduktora. Navyše, aj keby informovaný užívateľ by vnímal asymetriu konferenčnej jednotky ako podstatnú vlastnosť, bolo by tak predovšetkým v dôsledku postranného, čiže asymetrického umiestnenia ramena mikrofónu.
68 Ďalej tvar hlavice mikrofónu a základne jeho ramena predstavujú menej podstatné prvky vzhľadu konferenčnej jednotky, ktoré nepriťahujú pozornosť informovaného užívateľa, ako to konštatoval odvolací senát v bode 19 napadnutého rozhodnutia.
69 Pokiaľ ide o celkový dojem, ktorý vyvoláva skorší dizajn, tento je určovaný najmä črtami uvedenými v bode 63 vyššie. Telo jednotky je totiž celkovo obdĺžnikové, jeho horná časť je naklonená k užívateľovi a má vyklápací reproduktor. Ten má rovnaký obdĺžnikový tvar a zahŕňa tiež čítačku kariet, ktorá má rovnaký vonkajší vzhľad. Panel pod reproduktorom zodpovedá, pokiaľ ide o tvar jeho rozličných prvkov aj o ich konfiguráciu, panelu, ktorý sa nachádza na rovnakom mieste v spornom dizajne. Rovnako ako sporný dizajn má skorší dizajn mikrofón na ramene, ktorý je umiestnený na ľavej strane.
70 Ako odvolací senát uviedol v bode 20 napadnutého rozhodnutia, jediný rozdiel medzi oboma predmetnými dizajnmi, ktorý by mohol mať určitý význam, sa týka krytu vyklápacieho reproduktora, lebo v skoršom dizajne tento kryt nemal štylizovanú ozdobu, ktorá je prítomná v spornom dizajne.
71 Tento rozdiel však na jednej strane nie je príliš výrazný, pretože kryty oboch dizajnov sú vypuklé a ozdoba sporného modelu je veľmi štylizovaná.
72 Na druhej strane, ako bolo konštatované v bodoch 64 a 65 vyššie, význam tohto rozlišovacieho prvku sa znižuje pri slabšej viditeľnosti krytu konferenčnej jednotky, keď sa prístroj používa.
73 Treba preto prijať záver, že štylizovaná ozdoba v spornom dizajne nemôže vyvážiť konštatovanú podobnosť, a v dôsledku toho nepostačuje na to, aby uvedenému dizajnu poskytovala osobitý charakter.
74 Ostatné rozdiely uvádzané žalobcom, pokiaľ ide o tvar ventilačných otvorov reproduktora, hlavice mikrofónu a základne ramena mikrofónu, ako aj bočných strán telesa konferenčnej jednotky a jeho zadnej strany, sú v celkovom dojme vyvolávanom oboma predmetnými dizajnmi bezvýznamné. Tieto rozdiely totiž nie sú dostatočne výrazné na to, aby vo vnímaní informovaného užívateľa oba prístroje odlíšili, a to tým skôr, že sa týkajú zväčša prvkov konferenčnej jednotky, ktoré pozornosť informovaného užívateľa nepútajú.
75 Vzhľadom na vyššie uvedené treba prijať záver, že sporný dizajn a skorší dizajn vyvolávajú u informovaného užívateľa rovnaký celkový dojem. Preto odvolací senát správne došiel k rovnakému záveru v bode 20 napadnutého rozhodnutia a vyvodil z neho, že sporný dizajn alebo model nemá osobitý charakter v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002.
76 Druhý žalobný dôvod preto treba zamietnuť, a tak aj žalobu v celom svojom rozsahu.
O trovách
77 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhmi ÚHVT a vedľajšieho účastníka konania.
78 Okrem toho podľa znenia článku 136 ods. 2 rokovacieho poriadku nutné výdavky vynaložené účastníkmi konania v súvislosti s konaním pred odvolacím senátom ÚHVT sú považované za trovy konania, ktoré sa nahrádzajú. V dôsledku toho treba žalobcu zaviazať na náhradu trov konania, ktoré v tejto súvislosti vynaložil vedľajší účastník v súlade s jeho návrhom.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Shenzhen Taiden Industrial Co. Ltd je povinný nahradiť trovy konania vrátane nutných výdavkov, ktoré vynaložil Bosch Security Systems BV v súvislosti konaním pred odvolacím senátom Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT).
Pelikánová | Jürimäe | Soldevila Fragoso |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 22. júna 2010.
Podpisy