ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)

zo 7. marca 2007

Vec T‑110/04

Paulo Sequeira Wandschneider

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Úradníci – Správa o služobnom postupe – Hodnotené obdobie 2001/2002 – Žaloba o neplatnosť – Odôvodnenie – Posúdenie zásluh – Dôkazné prostriedky – Žaloba o náhradu škody“

Predmet: Žaloba, ktorej predmetom je na jednej strane návrh na zrušenie rozhodnutia z 23. apríla 2003 vystavujúce správu o služobnom postupe žalobcu za obdobie od 1. júla 2001 do 31. decembra 2002 a na druhej strane návrh na náhradu škody

Rozhodnutie: Rozhodnutie z 23. apríla 2003, ktorým sa vystavila správa o služobnom postupe žalobcu za obdobie od 1. júla 2001 do 31. decembra 2002, sa zrušuje. Žaloba o náhradu škody sa zamieta. Komisia je povinná nahradiť všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Vypracovanie – Omeškanie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

2.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Zmena metódy hodnotenia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

3.      Úradníci – Hodnotenie – Správa o služobnom postupe

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

4.      Úradníci – Práva a povinnosti – Povinnosť zosúladiť potrebu samostatného myslenia s hierarchickou organizáciou verejnej služby

5.      Úradníci – Zásady – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Zásada riadnej správy vecí verejných

1.      Hodnotiacu správu, okrem výnimočných okolností, nemožno zrušiť iba z dôvodu, že bola vypracovaná oneskorene. Aj keď z omeškania pri vypracovaní hodnotiacej správy môže prípadne vniknúť dotknutému úradníkovi nárok na náhradu škody, toto omeškanie neovplyvňuje platnosť hodnotiacej správy a v dôsledku toho ani odôvodňuje jej zrušenie.

(pozri bod 39)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 7. mája 2003, den Hamer/Komisia, T‑278/01, Zb. VS s. I‑6139, II‑665, bod 32 a citovaná judikatúra

2.      Pokiaľ inštitúcia sleduje cieľ rozlišovať a viac odstupňovať analytické posúdenia pri hodnotení svojich úradníkov tým, že nahradí jednu metódu posudzovania inou, táto zmena metódy nevyhnutne znamená, že zhodnosť medzi bývalou a novou metódou hodnotenia sa nemôže dosiahnuť prostredníctvom pevného korelačného mechanizmu. Zmena posudzovacích parametrov teda obzvlášť sťažuje porovnanie medzi bývalým a novým hodnotením úradníka.

(pozri bod 104)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 22. februára 1990, Turner/Komisia, T‑40/89, Zb. s. II‑55, uverejnenie abstraktu, bod 23; Súd prvého stupňa, 13. júla 2006, Vounakis/Komisia, T‑165/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑155, II‑A‑2‑735, bod 141

3.      Administratíva je povinná hodnotiace správy dostatočne a podrobne odôvodniť. Všeobecné poznámky, ktoré dopĺňajú analytické posúdenie, musia hodnotenej osobe umožniť, aby s úplnou znalosťou veci posúdila, či je toto analytické posúdenie dôvodné, prípadne musí umožniť súdu Spoločenstva, aby vykonal súdne preskúmanie, a preto je dôležité, aby medzi posúdením a poznámkami, ktoré slúžia na jeho odôvodnenie, existovala koherentnosť.

V tejto súvislosti v rámci systému hodnotenia zavedeného Komisiou môže záverečné posúdenie obsiahnuté v správe o služobnom postupe spôsobiť ujmu úradníkovi, a preto musí byť odôvodnené, ale nie každá poznámka alebo posúdenie formulované postupne hodnotiteľom, overovateľom, spoločným hodnotiacim výborom a odvolacím hodnotiteľom v každom štádiu konania.

Okrem toho aj keď nemožno od nadriadených vyžadovať, aby v zápisniciach zo schôdzí, protokoloch, služobných pokynoch a iných dokumentoch opísali každé správanie alebo konanie, ktoré sa úradníkovi vytýka alebo je za ne kritizovaný, naopak v prípade neuvedenia akejkoľvek konkrétnej okolnosti na podporu kritiky alebo výhrad týkajúcich sa správania úradníka, hodnotený nemá možnosť posúdiť skutočné správanie, ktoré mu je vytýkané, alebo dôvodnosť posúdenia voči nemu, ani to neumožňuje Súdu prvého stupňa vykonať súdne preskúmanie, a tým to predstavuje porušenie povinnosti odôvodnenia.

(pozri body 108, 110 a 117)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 21. októbra 1992, Maurissen/Dvor audítorov, T‑23/91, Zb. s. II‑2377, bod 41; Súd prvého stupňa, 12. júna 2002, Mellone/Komisia, T‑187/01, Zb. VS s. I‑A‑81, II‑389, bod 27 a citovaná judikatúra; Vounakis/Komisia, už citovaný, bod 84

4.      Samostatnosť myslenia, ktorú musí úradník preukázať pri plnení niektorých úloh, nemôže byť v rozpore s tým, že je súčasťou hierarchicky organizovanej skupiny a ako úradník má povinnosť dodržiavať pokyny svojich nadriadených s výnimkou prípadov stanovených v služobnom poriadku.

(pozri bod 154)

5.      Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve voči jej zamestnancom, ktorá vyjadruje rovnováhu medzi vzájomnými právami a povinnosťami vytvorenú služobným poriadkom vo vzťahoch medzi verejným orgánom a zamestnancami verejnej služby, a zásada riadnej správy vecí verejných vyžadujú, aby v prípade rozhodovania o situácii úradníka nadriadený orgán zohľadnil nielen záujem služby, ale aj záujmy dotknutého úradníka.

(pozri body 184, 185)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 5. februára 1997, Ibarra Gil/Komisia, T‑207/95, Zb. VS s. I‑A‑13, II‑31, bod 75; Súd prvého stupňa, 16. júla 1998, Presle/Cedefop, T‑93/96, Zb. VS s. I‑A‑387, II‑1111, bod 83; Súd prvého stupňa, 16. marca 2004, Afari/ECB, T‑11/03, Zb. VS s. I‑A‑65, II‑267, body 42 a 217