ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)
z 3. marca 2011 (*)
„EFRR – Zníženie finančnej pomoci – Globálna subvencia na podporu miestnych investícií v Portugalsku – Žaloba o neplatnosť – Skutočne vynaložené výdavky – Arbitrážna doložka“
Vo veci T‑387/07,
Portugalská republika, v zastúpení: L. Inez Fernandes, S. Rodrigues a A. Gattini, splnomocnení zástupcovia,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: P. Guerra e Andrade a L. Flynn, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2007) 3772 z 31. júla 2007, týkajúceho sa zníženia pomoci z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) v súvislosti s globálnou subvenciou na podporu miestnych investícií v Portugalsku na základe rozhodnutia Komisie K(95) 1769 z 28. júla 1995,
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),
v zložení: predsedníčka komory M. E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Papasavvas a A. Dittrich (spravodajca),
tajomník: N. Rosner, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 18. júna 2010,
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec
1 Nariadenie Rady (EHS) č. 2052/88 z 24. júna 1988 o úlohách štrukturálnych fondov, ich účinnosti a koordinácii ich činností navzájom, ako aj s činnosťami Európskej investičnej banky a ďalšími existujúcimi finančnými nástrojmi [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 185, s. 9), zmenené a doplnené nariadením Rady (EHS) č. 2081/93 z 20. júla 1993 (Ú. v. ES L 193, s. 5, ďalej len „nariadenie č. 2052/88“), definuje pravidlá týkajúce sa uplatňovania kohéznej hospodárskej a sociálnej politiky stanovenej v článku 158 ES.
2 Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia č. 2052/88 je cieľom opatrenia Spoločenstva dopĺňať zodpovedajúce vnútroštátne opatrenia alebo k nim prispievať. Vykonáva sa v úzkej spolupráci medzi Komisiou, daným členským štátom, príslušnými orgánmi a inštitúciami – vrátane ekonomických a sociálnych partnerov v rámci podmienok stanovených inštitucionálnymi pravidlami a existujúcou praxou každého členského štátu – poverenými členským štátom na celoštátnej, regionálnej, miestnej alebo inej úrovni, pričom všetky strany sa považujú za partnerov sledujúcich spoločný cieľ. Táto spolupráca sa ďalej nazýva „partnerstvo“. Týka sa prípravy, financovania, ako aj ex ante posudzovania, monitorovania a ex post vyhodnotenia opatrení.
3 Článok 5 ods. 2 prvý pododsek písm. c) nariadenia č. 2052/88 najmä stanovuje, že pokiaľ ide o štrukturálne fondy, finančnú podporu možno získať vo forme globálnej subvencie, ktorú vo všeobecnosti spravuje sprostredkovateľ určený členským štátom so súhlasom Komisie, ktorý zabezpečuje jej rozdelenie na individuálne subvencie poskytované konečným príjemcom. Podľa druhého pododseku tohto ustanovenia môže mať pomoc len formu schválenú členským štátom alebo ním povereným príslušným orgánom a predloženú Komisii členským štátom alebo akýmkoľvek iným orgánom, ktorý na tento účel poveril.
4 Podľa článku 13 ods. 3 prvého pododseku nariadenia č. 2052/88 nesmie účasť Spoločenstva udelená v rámci EFRR presiahnuť 75 % celkovej sumy verejných výdavkov.
5 Ustanovenia týkajúce sa štrukturálnych fondov obsahuje aj nariadenie Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2052/88, pokiaľ ide o koordináciu jednak činností rozličných štrukturálnych fondov navzájom a jednak ich činností s činnosťami Európskej investičnej banky a ďalšími existujúcimi finančnými nástrojmi [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 374, s. 1), zmenené a doplnené nariadením Rady (EHS) č. 2082/93 z 20. júla 1993 (Ú. v. ES L 193, s. 20, ďalej len „nariadenie č. 4253/88“), a pokiaľ ide o EFRR, nariadenie Rady (EHS) č. 4254/88 z 19. decembra 1988, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2052/88 (Ú. v. ES L 347, s. 15), zmenené a doplnené nariadením Rady (EHS) č. 2083/93 z 20. júla 1993 (Ú. v. ES L 193, s. 34, ďalej len „nariadenie č. 4254/88“).
6 Článok 14 ods. 4 nariadenia č. 4253/88 stanovuje, že jednotlivé záväzky partnerov, ktoré boli dohodnuté v zmluve uzavretej v rámci partnerstva, sa odrážajú v rozhodnutiach Komisie o poskytnutí pomoci.
7 Článok 16 ods. 1 prvá veta nariadenia č. 4253/88 spresňuje, že pokiaľ ide o poskytnutie globálnej subvencie, sprostredkovatelia poverení daným členským štátom so súhlasom Komisie musia predložiť záruky o primeranej platobnej schopnosti a musia disponovať administratívnou odbornosťou potrebnou na riadenie plánovaných činností Komisie.
8 Podľa článku 21 ods. 1 druhej vety nariadenia č. 4253/88 môže mať vyplatenie finančnej pomoci podobu buď preddavku, alebo konečných platieb v závislosti od skutočne vynaložených výdavkov. Odsek 3 druhý pododsek tohto článku stanovuje, že platby sa vyplácajú priamo konečným príjemcom bez akéhokoľvek zníženia alebo zrážky, ktoré by mohli znížiť výšku finančnej pomoci, na ktorú majú právo.
9 Článok 24 nariadenia č. 4253/88 upravuje zníženie finančnej pomoci poskytnutej z EFRR v prípade, že sa vyskytli nezrovnalosti v súvislosti s uplatnením podporovaného opatrenia, pričom spresňuje, že každá suma, ktorá bola neoprávnene prijatá, musí byť vrátená Komisii a že nevrátené sumy sa zvýšia o úroky z omeškania.
10 Nariadenia č. 2052/88 a 4253/88 boli zrušené nariadením Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch (Ú. v. ES L 161, s. 1; Mim. vyd. 14/001, s. 31). Článok 52 ods. 1 nariadenia č. 1260/99 najmä spresňuje, že týmto nariadením nie je dotknuté pokračovanie ani zmena pomoci schválenej Komisiou na základe nariadení č. 2052/88 a 4253/88, vrátane jej úplného alebo čiastočného zrušenia.
11 Podľa článku 6 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 4254/88 môže Komisia príslušnému sprostredkovateľovi zveriť správu globálnych subvencií. Odsek 2 uvedeného článku upravuje podmienky využívania globálnych subvencií, ktoré boli dohodnuté v rámci dohody uzavretej so súhlasom daného členského štátu medzi Komisiou a daným sprostredkovateľom. Tieto podmienky spresňujú najmä druhy opatrení, ktoré sa majú prijať, kritériá výberu prijímateľov pomoci, podmienky a výšku poskytnutia pomoci z EFRR a spôsoby monitorovania využívania globálnych subvencií.
Okolnosti predchádzajúce sporu
Rozhodnutie o poskytnutí podpory Spoločenstva
12 Rozhodnutím K(95) 1769 z 28. júla 1995, neskôr zmeneným rozhodnutím K(98) 2796 z 12. októbra 1998 a rozhodnutím K(99) 3694 z 15. novembra 1999 (ďalej len „rozhodnutie o poskytnutí pomoci“) určeným Portugalskej republike udelila Komisia Caixa Geral de Depósitos SA (ďalej len „Caixa“), sprostredkovateľskému orgánu poverenému správou pomoci, na obdobie od 1. januára 1994 do 31. decembra 1999 globálnu subvenciu na podporu miestnej investície (ďalej len „GSPMI“) týkajúcej sa priority „Posilniť regionálny hospodársky základ“ rámca podpory Spoločenstva pre Portugalsko. Výška príspevku z EFRR na GSPMI bola maximálne 25 miliónov eur.
13 GSPMI spočívala vo zvýhodnení úrokovej sadzby súvisiacej so strednodobými a dlhodobými pôžičkami, ktoré uzavreli miestne orgány na realizáciu investícií spolufinancovaných v súlade s operačnými programami rámca podpory Spoločenstva týkajúceho sa Portugalska na plánované obdobie rokov 1994 až 1999. Na základe tohto opatrenia Komisia vyplatila preddavok vo výške 20 miliónov eur.
14 Článok 1 ods. 2 rozhodnutia o poskytnutí pomoci stanovuje, že pravidlá poskytnutia GSPMI upravuje dohoda, ktorú so súhlasom členského štátu uzavrie Komisia a Caixa. Podľa článku 2 ods. 2 tohto rozhodnutia sú pravidlá poskytnutia finančnej pomoci uvedené vo finančnom pláne GSPMI a v dohode, ktorá tvorí prílohu tohto rozhodnutia.
15 Článok 5 rozhodnutia o poskytnutí pomoci stanovuje:
„Podpora Spoločenstva sa týka výdavkov súvisiacich s operáciami uskutočnenými v rámci [GSPMI], ktoré boli v členskom štáte uprav[ené] právne záväznými predpismi a v súvislosti s ktorými boli potrebné finančné prostriedky osobitne povolené najneskôr do 31. decembra 1999. Posledným dňom prevzatia výdavkov týchto operácií je 31. december 2001.“
16 Podľa článku 7 rozhodnutia o poskytnutí pomoci sa musí GSPMI vykonať v súlade s ustanoveniami práva Spoločenstva a najmä článkami 6, 30, 48, 52 a 59 Zmluvy ES (zmenené, teraz články 12 ES, 28 ES, 39 ES, 43 ES a 49 ES), so smernicami Spoločenstva upravujúcimi verejné obstarávanie a s nariadeniami o štrukturálnych fondoch.
Dohoda medzi Komisiou a Caixa
17 Dňa 15. novembra 1995 uzavreli Komisia a Caixa dohodu (ďalej len „dohoda“), ktorá v článku 1 ods. 1 stanovuje podmienky poskytovania a využívania GSPMI, ktoré Komisia zverila Caixa s cieľom podporiť zvýhodňovanie úrokov strednodobých a dlhodobých pôžičiek udelených zo strany Caixa.
18 Článok 1 ods. 2 dohody stanovuje, že táto dohoda zostáva v platnosti do 31. decembra 1999, pokiaľ ide o záväzky, t. j. zmluvy uzavreté s príjemcami pomoci. Podľa tohto istého odseku možno vyplatenie, uvoľnenie alebo preddavky pôžičiek vykonať až do 31. decembra 2001 a zatvorenie účtov, konečnú správu, konečné oznámenie a návrh na vyplatenie zostatku Komisii treba urobiť najneskôr 30. júna 2002.
19 Článok 4 ods. 2 dohody stanovuje, že zvýhodnenie úrokovej sadzby spolufinancované z EFRR sa poskytuje na obdobie najviac ôsmich rokov.
20 Článok 7 dohody má názov „Záväzky a platby“. Podľa odseku 2 musí konečné oznámenie Caixa na účely ukončenia GSPMI, urobené k 31. decembru 2001, obsahovať najmä návrh na vyplatenie zostatku, ktorý musí Caixa vrátiť Komisii, a konečné oznámenie o výdavkoch vypočítaných podľa článku 8 ods. 5 dohody, pričom sa v osobitnej tabuľke detailne uvedie celkové úrokové zvýhodnenie skutočne vyplatené príjemcom pomoci do 31. decembra 2001 a celkové nesplatné úrokové zvýhodnenie, vypočítané a aktualizované k 31. decembru 2001, úrokov týkajúcich sa súm dohodnutých pôžičiek, ktoré boli skutočne poskytnuté v rámci GSPMI. Poľa odsekov 3 a 4 tohto istého článku 7 má Caixa na uskutočnenie GSPMI vytvoriť osobitný účet, na ktorý vloží preddavky.
21 Článok 8 dohody upravuje výpočet úrokového zvýhodnenia. Podľa článku 8 ods. 1 dohody sa musí úrokové zvýhodnenie financované Komisiou, pod podmienkou, že všetky ostatné podmienky sú splnené, poskytnúť v období zodpovedajúcom najviac prvým ôsmim rokom pôžičiek, ktoré Caixa udelila príjemcom pomoci.
22 Článok 8 ods. 5 dohody stanovuje:
„Pri výkone zmluvy o pôžičke Caixa predbežne vypočíta približnú kumulatívnu výšku úrokového zvýhodnenia EFRR, ktoré sa má poskytnúť, ktoré predstavuje maximálnu výšku úrokového zvýhodnenia, na účely predbežného interného plánovania využitia [GSPMI], a v žiadnom prípade [ho] ešte nemožno odpočítať z osobitného účtu vedeného v [eurách], ani nemôž[e] byť oznámené Komisii ako skutočne vynaložené výdavky.
Úrokové zvýhodnenie je s konečnou platnosťou poskytnuté, konvertované a odpočítané z osobitného účtu vedeného v [eurách] stanoveného v článku 7 ods. 4 [dohody] ku dňom vyplatenia úrokov v závislosti od skutočného využitia už poskytnutej pôžičky, pričom sa uplatní mesačný výmenný kurz zverejnený Komisiou v súvislosti s dňom zníženia hodnoty zo strany Caixa…
Výdavky na technickú podporu sa odrátajú z tohto účtu podľa toho istého postupu a spôsobu v stanovenej lehote.
V deň hodnoty 31. decembra 2001, ktorý je posledným dňom na uskutočnenie platby, Caixa vypočíta konečnú výšku toku zostatku úrokového zvýhodnenia EFRR každej pôžičky, aktualizuje ho…, konvertuje ho a odpočíta z osobitného účtu vedeného v [eurách].
Platby z osobitného účtu vedeného v [eurách] musia obsahovať variabilný symbol na identifikáciu príjemcu pomoci alebo technickej podpory alebo preddavkov alebo úrokov alebo akéhokoľvek iného úkonu, ako sú obnovenia alebo zmeny.
Takto uskutočnený odpočet z osobitného účtu vedeného v [eurách] možno oznámiť Komisii ako skutočne vynaložené a vyplatené výdavky EFRR. Príspevok štátu k úrokovému zvýhodneniu, ktorý sa nenachádza na tomto účte, sa na účely oznámenia vypočíta a konvertuje na [eurá] k 31. decembru 2001 samostatne a podľa toho istého postupu a spôsobu.
V prípade, že odpočítané a oznámené úrokové zvýhodnenie EFRR prijímateľ z akéhokoľvek dôvodu nevyužije, najmä z dôvodu dobrovoľného vrátenia pôžičky alebo neuskutočnenia zmluvy, Caixa sa zaväzuje ich uložiť na osobitný účet vedený v [eurách], pričom uplatní výmenný kurz dotknutého dlhu ku dňu hodnoty udalosti a do šiestich nasledujúcich mesiacov ich vráti Komisii aj v prípade, že uplynie platnosť tejto dohody a [GSPMI] bola vyplatená a ukončená.“
23 Podľa článku 8 ods. 6 dohody „jedine úrokové zvýhodnenia, ktoré príjemcovia skutočne využili k dňu zaplatenia úrokov, možno do 31. decembra 2001 oznámiť Komisii ako skutočne vynaložené výdavky, na základe ktorých možno vyplatiť nov[ú] zálohu a preddavok konečného zostatku… V nasledujúcom polroku po 31. decembri 2001 sa takisto vypočítajú, aktualizujú a budú môcť byť oznámené zostatky z budúceho úrokového zvýhodnenia, aby Komisia mohla ukončiť [GSPMI] a mohol jej byť vrátený zostatok. Úrokové zvýhodnenia zo strany EFRR sa teda odpočítajú z osobitného účtu vedeného v [eurách]“.
24 Podľa článku 17 ods. 5 dohody sa každý dodatok k zmluve alebo jej zmena alebo s ňou súvisiaca zmena, na ktorej sa predbežne dohodli zmluvné strany, zaznamená písomne a podpíšu ju obe zmluvné strany.
25 Článok 18 dohody uvádza:
„Zmluvné strany sa dohodli, že na túto dohodu sa uplatňuje portugalské právo. Okrem toho sa zaväzujú obrátiť sa na Súdny dvor… v súlade s článkom [238] ES v prípade akejkoľvek sťažnosti alebo sporu vedeného proti nim v súvislosti s platnosťou, výkladom alebo výkonom tejto dohody.“
Ukončenie poskytovania globálnej subvencie
26 Dňa 30. júla 2002 Caixa na základe článku 7 ods. 2 dohody zaslala dokumenty potrebné na ukončenie vyplácania pomoci. Požiadala Komisiu o vyplatenie konečného zostatku GSPMI vo výške 1 992 330,28 eura a stanovila hodnotu nesplatného úrokového zvýhodnenia na 8 834 657,94 eura.
27 Listom z 23. októbra 2002 Komisia informovala Caixa, že vyplatenie zostatku nemožno uskutočniť pre nejasnosti, na ktoré poukázala Portugalská všeobecná finančná inšpekcia.
28 Listom z 27. novembra 2002 Caixa informovala Komisiu, že Portugalská všeobecná finančná inšpekcia práve vykonáva audit GSPMI, a predložila poznámky k pripomienkam Komisie.
29 V dňoch 7. marca a 20. októbra 2003 Caixa upravila svoj návrh na ukončenie GSPMI, pričom Komisii uviedla sumu 1 925 858,61 eura ako konečný zostatok GSPMI a sumu 8 768 186,27 eura ako vychádzajúcu nesplatné úrokové zvýhodnenie na ťarchu EFRR.
30 Dňa 25. mája 2004 Komisia informovala portugalské orgány, že nemôže vyplatiť zostatok súvisiaci s GSPMI. Portugalská republika odpovedala listom z 29. júna 2004.
31 Listom zo 16. decembra 2004 Komisia oznámila portugalským orgánom, že finančná pomoc z EFRR, ktorú treba vrátiť, predstavuje sumu 8 086 424,04 eura.
32 Listom z 21. februára 2005 portugalské orgány potvrdili svoj nesúhlas so stanoviskom Komisie a namietali proti výške zostatku vypočítanej Komisiou.
33 Listom z 18. novembra 2005 Komisia portugalským orgánom pripomenula, že suma súvisiaca s GSPMI, ktorú treba vrátiť, je 8 086 424,04 eura, a navrhla zorganizovať stretnutie s portugalskými orgánmi. Portugalské orgány odpovedali listom z 9. januára 2006.
34 Dňa 3. mája 2006 sa uskutočnila schôdza, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia Komisie, portugalských orgánov a Caixa.
Napadnuté rozhodnutie
35 Dňa 31. júla 2007 Komisia prijala rozhodnutie K(2007) 3772 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), týkajúce sa zníženia pomoci z EFRR v súvislosti s GSPMI na základe rozhodnutia o poskytnutí pomoci určeného Portugalskej republike.
36 Odôvodnenia č. 3 až 11 napadnutého rozhodnutia podrobne odkazujú na postup pri ukončení finančnej pomoci z EFRR (pozri body 26 až 34 vyššie).
37 V odôvodneniach č. 12 až 19 napadnutého rozhodnutia Komisia analyzuje povahu údajných nezrovnalostí, ktoré zistila. Odôvodnenia č. 14 až 16 tohto rozhodnutia odkazujú na článok 5 rozhodnutia o poskytnutí pomoci, na článok 1 ods. 2 a článok 4 ods. 2 dohody.
38 Podľa odôvodnenia č. 17 napadnutého rozhodnutia na základe konečného vyhlásenia Caixa financovala pomoc z EFRR 82 % celkového zvýhodnenia úrokovej sadzby vyplateného do 31. decembra 2001. Tento stav bol považovaný za nezlučiteľný s článkom 13 ods. 3 nariadenia č. 2052/88, podľa ktorého podpora Spoločenstva nesmie presiahnuť 75 % celkových výdavkov.
39 V odôvodnení č. 18 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatuje, že v súlade s článkom 21 ods. 1 nariadenia č. 4253/88 môže členskému štátu vyplatiť pomoc z EFRR len za vynaložené výdavky. V tom istom odôvodnení dopĺňa, že v predmetnej veci sa mala časť úrokového zvýhodnenia zaplatiť až po 31. decembri 2001, čiže po poslednom dni na uskutočnenie platieb na základe GSPMI, a teda táto časť výdavkov k tomuto dňu ešte nebola vynaložená. Na to, aby mohli byť výdavky k tomuto dňu skutočne vynaložené v celkovej sume, členský štát mal pred 31. decembrom 2001 uskutočniť tieto kroky:
– vložiť na osobitný účet sumu vypočítaného a aktualizovaného nesplatného úrokového zvýhodnenia, splatného po 31. decembri 2001, alebo
– vyplatiť konečným príjemcom pomoci sumu zodpovedajúcu zvýhodneným úrokom, ktoré sa mali vyplatiť v budúcnosti.
40 V odôvodnení č. 19 napadnutého rozhodnutia Komisia poukazuje na svoje usmernenie z 29. mája 2002 týkajúce sa vyplatenia úrokového zvýhodnenia na konci programovania v súvislosti s úverovým režimom za výhodných podmienok (ďalej len „usmernenie“), v ktorom je spresnené, že náhradné postupy uvedené v odôvodnení č. 18 napadnutého rozhodnutia uplatňovali členské štáty so súhlasom Komisie v období rokov 1994 až 1999, ako aj pred týmto obdobím.
41 V odôvodnení č. 27 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatuje, že časť pomoci z EFRR týkajúcej sa vypočítaného a aktualizovaného nesplatného úrokového zvýhodnenia nepredstavuje dlh a že celková suma tohto úrokového zvýhodnenia, splatná po 31. decembri 2001, ktorá zodpovedá sume 15 968 612 eur, je neoprávnená. Vzhľadom na oznámené výdavky a povolenia EFRR, ako sú tie, ktoré boli vymedzené v liste Komisie zo 16. septembra 2004, dosahuje suma pomoci z EFRR, ktorú treba vrátiť, výšku 8 086 424,04 eura.
42 Podľa odôvodnenia č. 36 napadnutého rozhodnutia dohoda nestanovuje nijakú výnimku zo všeobecného pravidla lehoty, ktorá sa uplatňuje na oprávnené platby.
43 Komisia v odôvodnení č. 37 napadnutého rozhodnutia na záver dodáva, že „v súlade s tým, čo je uvedené vyššie, zistila nezrovnalosť v súvislosti s výškou oznámených výdavkov pri ukončení… GSPMI“.
44 Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto:
„Článok 1
Finančná pomoc [z EFRR] [poskytnutá] na základe rozhodnutia [o poskytnutí pomoci] v prospech [GSPMI] sa znižuje o sumu vo výške 8 086 424,04 eura. Suma 8 086 424,04 eura, ktorá už bola vyplatená, musí byť vrátená Komisii.
Maximálna výška pomoci EFRR v prospech [GSPMI] je 11 913 575,96 eura.
Článok 2
Portugalská republika musí prijať potrebné opatrenia, aby koneční príjemcovia pomoci boli o tomto rozhodnutí informovaní.
Článok 3
Toto rozhodnutie je určené Portugalskej republike.“
45 Caixa návrhom zaslaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 2. novembra 2007 podala žalobu, ktorou sa domáha čiastočne zrušiť napadnuté rozhodnutie a zaviazať Komisiu na vyplatenie konečného zostatku GSPMI v zmysle článku 238 ES (vec T‑401/07).
Konanie a návrhy účastníkov konania
46 Portugalská republika podala túto žalobu návrhom doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 11. októbra 2007.
47 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa písomne položil účastníkom konania otázky, na ktoré odpovedali v stanovenej lehote.
48 Uznesením predsedu tretej komory Všeobecného súdu zo 17. mája 2010 boli veci T‑387/07 a T‑401/07 v súlade s článkom 50 rokovacieho poriadku spojené na účely ústnej časti konania a vyhlásenia rozsudku.
49 Prednesy a odpovede účastníkov konania na ústne otázky položené Všeobecným súdom boli vypočuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 18. júna 2010.
50 Portugalská republika navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil článok 1 napadnutého rozhodnutia,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
51 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– prijal návrh vyhlasujúci žalobu za nedôvodnú,
– zaviazal Portugalskú republiku na náhradu trov konania.
Právny stav
52 Portugalská republika uvádza dva žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod sa týka odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Druhý je založený na neexistencii nezrovnalosti, na ktorú poukazuje Komisia, a neexistencii porušenia dohody.
O prvom žalobnom dôvode založenom na nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia
Tvrdenia účastníkov konania
53 Portugalská republika tvrdí, že napadnuté rozhodnutie obsahuje len jeden dôvod uvedený v odôvodnení č. 37, podľa ktorého Komisia tvrdí, že „v súlade s tým, čo je uvedené vyššie“, konštatovala nezrovnalosť v súvislosti s výškou výdavkov oznámených pri ukončení GSPMI. Pravidlo, ktoré portugalské orgány údajne porušili, nie je jasne uvedené.
54 Podľa portugalskej republiky jedinou nezrovnalosťou, ktorá je portugalským orgánom vytýkaná, je zrejme to, že tieto orgány považovali „nevynaložené“ výdavky za „oprávnené“, ako je uvedené v článku 21 ods. 1 in fine nariadenia č. 4253/88. V napadnutom rozhodnutí sa zníženie pomoci, o ktorom rozhodla Komisia, opiera o skutočnosť, že portugalské orgány sa dopustili nezrovnalosti, keď v návrhu na vyplatenie zostatku s cieľom ukončiť GSPMI uviedli nevynaložené výdavky.
55 Vzhľadom na túto nezrovnalosť porušenie článku 13 ods. 3 prvého pododseku nariadenia č. 2052/88 súvisí len s vyhlásením o neexistencii oprávnenosti časti výdavkov, ktorú portugalské orgány uviedli.
56 Portugalská republika dopĺňa, že pojem „nezrovnalosť“ v kontexte, do ktorého spadá napadnuté rozhodnutie, nemožno chápať v širokom zmysle a že Komisia vo vyjadrení v žalobe nemohla uviesť tvrdenie o porušení pravidla obsiahnutého v článku 13 ods. 3 nariadenia č. 2052/88, pokiaľ nie je uvedené v napadnutom rozhodnutí.
57 Komisia odmieta argumentáciu Portugalskej republiky.
Posúdenie Všeobecným súdom
58 Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry musí byť odôvodnenie, ktoré vyžaduje článok 253 ES, prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce dotknutým osobám pochopiť dôvody prijatia opatrenia a príslušnému súdu preskúmať ho. Požiadavka odôvodnenia musí byť posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyžaduje sa, aby sa v odôvodnení presne uviedli všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky uvedeného článku 253 ES, sa má posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale tiež s ohľadom na jeho kontext, ako aj s ohľadom na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (rozsudky Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Delacre a i./Komisia, C‑350/88, Zb. s. I‑395, body 15 a 16, a z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, Zb. s. I‑1719, bod 63; rozsudok Súdu prvého stupňa z 31. mája 2005, Comune di Napoli/Komisia, T‑272/02, Zb. s. II‑1849, bod 71).
59 Ako vyplýva z bodov 37 až 43 vyššie, Komisia z právneho hľadiska dostatočne analyzovala povahu nezrovnalosti vytýkanej Portugalskej republike v odôvodneniach č. 12 až 19 napadnutého rozhodnutia, na ktoré odkazuje odôvodnenie č. 37 uvedeného rozhodnutia.
60 Presnejšie v odôvodnení č. 17 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, že na základe záverečného vyhlásenia, ktoré predložila Caixa, z pomoci z EFRR bolo financovaných 82 % celkového úrokového zvýhodnenia. V tom istom odôvodnení spresňuje, že tento stav je v rozpore s článkom 13 ods. 3 nariadenia č. 2058/88, podľa ktorého podpora Spoločenstva nesmie presiahnuť 75 % celkových výdavkov. V odôvodnení č. 18 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôrazňuje, že časť úrokového zvýhodnenia sa mala vyplatiť až po 31. decembri 2001, čiže po poslednom dni na uskutočnenie platieb na základe GSPMI, a že táto časť výdavkov teda k tomuto dňu ešte nebola „vynaložená“. Podľa tohto istého odôvodnenia v súlade s článkom 21 ods. 1 nariadenia č. 4253/88 môže Komisia členskému štátu vyplatiť pomoc z EFRR len za vynaložené výdavky.
61 Navyše z argumentácie, ktorú Portugalská republika rozviedla v rámci svojho žalobného dôvodu, vyplýva, že správne pochopila, že jej Komisia vytýka porušenie článku 13 ods. 3 nariadenia č. 2052/88 a článku 21 ods. 1 nariadenia č. 4253/88 preto, lebo časť úrokového zvýhodnenia pred 31. decembrom 2001 ešte nebola zaplatená (pozri body 54 a 55 vyššie).
62 Za týchto podmienok treba prvý žalobný dôvod zamietnuť.
O druhom žalobnom dôvode založenom na neexistencii nezrovnalosti, na ktorú poukazuje Komisia, a neexistencii porušenia dohody
63 Tento žalobný dôvod obsahuje dve časti ktoré sa týkajú jednak údajnej neexistencie nezrovnalosti zistenej Komisiou a jednak arbitrážnej doložky dohody.
O prvej časti týkajúcej sa neexistencie nezrovnalosti
– Tvrdenia účastníkov konania
64 Portugalská republika tvrdí, že dohoda, ktorá tvorí prílohu rozhodnutia o poskytnutí pomoci, a preto je jeho neoddeliteľnou súčasťou, je dohodou uzavretou medzi Komisiou a Caixa a prostredníctvom nej obe zmluvné strany riešia individuálne právne situácie, ktoré v prejednávanej veci vyplývajú z poskytnutia spolufinancovania z EFRR na základe rozhodnutia o poskytnutí pomoci. Dohodu, ktorá je súhlasným prejavom vôle, schválila Komisia tým istým administratívnym aktom ako rozhodnutie o poskytnutie pomoci.
65 Podľa Portugalskej republiky článok 14 ods. 4 nariadenia č. 4253/88 znamená, že dodatky k zmluve, ktoré v súlade so všeobecnými pravidlami práva predstavujú jeden alebo viacero záväzkov stanovených medzi partnermi, sa odrážajú v obsahu rozhodnutia o poskytnutí pomoci prijatého Komisiou. Dodáva, že vzhľadom na to, že nariadenie č. 4253/88 ponecháva zmluvným stranám voľnosť dohodnúť si spôsoby výkonu, ako aj prípadné osobitosti, toto nariadenie dáva dohode právnu silu, ktorú každé rozhodnutie Komisie musí zohľadniť. Bude tak možné stanoviť výnimky z pravidiel dohodnutých v tejto dohode, pretože jej cieľom je stanoviť spôsoby výkonu udeleného spolufinancovania a pretože ju vypracovali zmluvné strany, ktoré pri uplatnení globálnej subvencie zohrávajú dôležitú úlohu.
66 Portugalská republika zdôrazňuje, že dohoda je kľúčovým právnym dokumentom. Z odôvodnenia č. 36 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia zmluvným stranám dohody priznáva prípadnú právomoc stanoviť inú lehotu na účely rozhodnutia o oprávnenosti platieb GSPMI.
67 Podľa Portugalskej republiky Komisia nezohľadnila osobitný charakter uskutočnenia spolufinancovania úrokového zvýhodnenia počas „najviac prvých ôsmich rokov pôžičky“ podľa článku 4 ods. 2 dohody.
68 Počas fázy správneho konania Komisia podnecovala uskutočnenie kontrol oznámených výdavkov, vrátane výpočtu nesplatného úrokového zvýhodnenia, v súlade s článkom 8 ods. 5 dohody. Pri úprave GSPMI ku dňu stanovenej splatnosti, čiže k 31. decembru 2001, však Komisia nezohľadnila osobitný postup stanovený v článku 8 ods. 5 dohody, ktorý má oporu v odseku 6 tohto článku. Tento postup dovoľuje oznámiť výdavky týkajúce sa nesplatných úrokov, ktoré sa mali nevyhnutne vynaložiť na základe GSPMI, a teda považovať ich za výdavky vynaložené pred posledným dňom splatnosti v súlade s článkom 21 ods. 1 nariadenia č. 4253/88.
69 Osobitný charakter GSPMI údajne vyplýva zo skutočnosti, že na pôžičku, ktorú poskytla, schválila a podpísala Caixa napríklad v posledný pracovný deň (31. decembra 1999), sa mohlo uplatniť úrokové zvýhodnenie počas najviac prvých ôsmich rokov uvedeného úveru. Podľa portugalskej republiky, keďže a vzhľadom na to, že posledný deň splatnosti skutočne plynul len v súvislosti s dvoma nasledujúcimi rokmi, bolo potrebné nájsť mechanizmus, ktorý by umožnil spolufinancovať úrokové zvýhodnenie prípadných zostávajúcich šiestich rokov. Dopĺňa, že ak Komisia zamýšľala upraviť dohodu, mala tak urobiť v súlade s ustanoveniami článku 17 ods. 5 tejto dohody.
70 Portugalská republika v replike dopĺňa, že v zmluvnej oblasti má Komisia potrebnú právomoc, aby upravila poskytnutie pomoci z EFRR v súlade so skutočnosťou a dohodla osobitné dodatky. Komisia prijala rozhodnutie o poskytnutí pomoci, pričom v tom istom čase schválila osobitný postup a so súhlasom ostatných zmluvných strán vykonala svoje rokovacie právomoci.
71 Podľa Portugalskej republiky článok 8 ods. 5 a 6 dohody nemožno považovať len za ustanovenie upravujúce pravidlá výpočtu budúcich úrokových zvýhodnení. Po prvé neobsahuje odpoveď na otázku, prečo takéto pravidlo upravuje dohoda. Pod druhé pravidlá stanovené v článku 8 ods. 5 a 6 dohody nasledujú po ustanoveniach článku 7 dohody s názvom „Záväzky a platby“, kde sú v odseku 2 stanovené postupy výkonu a dokumenty, ktoré treba predložiť na účely ukončenia GSPMI spolu s návrhom na vyplatenie konečného zostatku. Tento odsek 2 ukladá povinnosť predložiť konečné oznámenie, ktoré musí zahŕňať najmä celkové nesplatné úrokové zvýhodnenie, vypočítané a aktualizované k 31. decembru 2001, úroky týkajúce sa skutočne poskytnutých úverov a zostatok, ktorý treba vyplatiť. Aby sa dosiahla celková konečná suma, je potrebné odpočítať len preddavky Komisie a zostávajúce úroky. Podľa Portugalskej republiky účel článku 7 ods. 2 a článku 8 ods. 5 a 6 dohody spočíva v započítaní budúceho nesplatného úrokového zvýhodnenia do platby zostatku, ktorú treba predložiť.
72 Návrh Komisie, aby sa konečným prijímateľom pomoci do 31. decembra 2001 prostredníctvom preddavkov vyplatila suma zodpovedajúcu úrokovému zvýhodneniu, na ktoré majú v súlade so zmluvou o pôžičke právo, je v rozpore so zásadou výkonu verejných výdavkov a zásadou práva verejných financií a mohol by predstavovať bezdôvodné obohatenie v prospech obcí. Tento návrh je neprípustný, pretože predstavuje vnútroštátne finančné prostriedky a nie vyplatenie fondov pochádzajúcich z rozpočtu Spoločenstva. V skutočnosti tento návrh nie je nič iné než fikcia.
73 Vklad vnútroštátnych finančných prostriedkov na osobitný účet podnieti len skutočné vyplatenie a nie je zárukou, že výdavky, ktoré mali byť vynaložené v stanovených lehotách, ale ktoré sú zväčša dlhodobé, boli skutočne vynaložené. Ide o fikciu, keďže sumu zodpovedajúcu nesplatnému úrokovému zvýhodneniu, odpočítanému z osobitného účtu, majú Portugalská republika a Caixa naďalej k dispozícii.
74 Podľa Portugalskej republiky sa tento štát ocitol v situácii, keď je nemožné vyplatiť una tantum všetky vnútroštátne finančné prostriedky predpokladané do roku 2007. Vynaloženie výdavku závisí od jeho zahrnutia do rozpočtu. Portugalská republika nemohla uskutočniť platbu, keďže potrebný rozpočet nebol náležite stanovený. Rozpočet sa pripravuje len na ročnom účtovnom základe. Portugalská republika nemohla urobiť nič iné, než do svojho rozpočtu zahrnúť výdavky týkajúce sa nesplatného úrokového zvýhodnenia na ročnom účtovnom základe. Návrh Komisie viedol portugalské orgány k protizákonnému konaniu. Podľa Portugalskej republiky pritom dohoda na riešenie uvedených situácií stanovuje subsidiárne uplatnenie portugalského práva.
75 Komisia odmieta argumentáciu Portugalskej republiky.
– Posúdenie Všeobecným súdom
76 Zo spisu vyplýva, že listom z 30. júla 2002, zmeneným listom zo 7. marca a doplneným listom z 20. októbra 2003 Caixa Komisii zaslala konečné oznámenie v súvislosti s ukončením s GSPMI (pozri body 26 až 29 vyššie). Toto oznámenie obsahovalo návrh na vyplatenie konečného zostatku GSPMI, ako aj konečné oznámenie nákladov, kde bolo uvedené najmä celkové úrokové zvýhodnenie, ktoré bolo konečným príjemcom pomoci skutočne vyplatené do 31. decembra 2001, a celkové nesplatné zvýhodnenie, vypočítané a aktualizované k 31. decembru 2001, úrokov týkajúcich sa súm, ktoré boli z pôžičiek uzavretých v rámci GSPMI skutočne použité.
77 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, že finančná pomoc z EFRR mohla byť udelená len na výdavky vynaložené k 31. decembru 2001, čiže k poslednému dňu platby uskutočnenej na základe GSPMI podľa článku 5 rozhodnutia o poskytnutí pomoci. Komisia preto znížila finančnú pomoc z EFRR určenú na GSPMI tak, že z financovania Spoločenstva vyňala úrokové zvýhodnenie, ktoré malo byť zaplatené po 31. decembri 2001. Komisia sa v tejto súvislosti opierala najmä o článok 21 ods. 1 nariadenia č. 4253/88 a uviedla, že toto úrokové zvýhodnenie v posledný deň prevzatia výdavkov Komisiou stanovený v článku 5 rozhodnutia o poskytnutí pomoci, nepredstavovalo skutočne vynaložené náklady.
78 Portugalská republika spochybňuje toto stanovisko, pričom sa opiera predovšetkým o dohodu. V podstate tvrdí, že dohoda stanovuje osobitný postup, ktorý dovoľuje zahrnúť aj úrokové zvýhodnenie splatné po 31. decembri 2001.
79 Treba teda preskúmať, či podľa právnych ustanovení uplatniteľných v prejednávanej veci alebo dohody mala finančná podpora z EFRR zahŕňať aj úrokové zvýhodnenie splatné po 31. decembri 2001.
80 V prvom rade, pokiaľ ide o hierarchiu dotknutých noriem, ktorá sa má rešpektovať na základe zásady rovnosti, treba konštatovať, že predmetné nariadenia Spoločenstva majú vyššiu právnu silu než rozhodnutia Komisie a dohoda. Preambula dohody v tejto súvislosti spresňuje, že táto dohoda je uzavretá na základe rozhodnutia o poskytnutí pomoci, ktoré bolo vydané v súlade s nariadeniami č. 2052/88 a 4253/88. Okrem toho článok 7 rozhodnutia o poskytnutí pomoci stanovuje, že GSPMI sa má vykonať v súlade s ustanoveniami práva Spoločenstva. Treba uviesť, že rozhodnutie o poskytnutí pomoci upravuje vzťahy medzi Komisiou a Portugalskou republikou v súvislosti s uplatnením GSPMI, zatiaľ čo dohoda uzatvorená medzi Komisiou a Caixa, ktorej text tvorí prílohu rozhodnutia o poskytnutí pomoci, stanovuje v článku 1 ods. 1 podmienky poskytnutia a využitia GSPMI podľa článku 6 ods. 2 nariadenia č. 4254/88.
81 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že dohodu uzavretú so súhlasom Portugalskej republiky medzi Komisiou a Caixa ako sprostredkovateľom nemožno vykladať v zmysle, že odporuje pravidlám Spoločenstva upravujúcim GSPMI. Dohoda pritom môže byť prvkom, ktorý v procese uplatnenia týchto pravidiel na predmetnú vec umožňuje ich výklad.
82 Po prvé, pokiaľ ide o článok 21 ods. 1 nariadenia č. 4253/88, ktorý je hlavným ustanovením, na ktoré sa Komisia odvoláva v súvislosti s vyňatím úrokového zvýhodnenia splatného po 31. decembri 2001, jeho znenie jasne uvádza, že vyplatenie finančnej pomoci sa vzťahuje výlučne na skutočne vynaložené výdavky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pojem „skutočne vynaložené výdavky“ v rámci globálnej subvencie možno definovať na základe osobitných ustanovení o štrukturálnych fondoch Spoločenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 2008, Sviluppo Italia Basilicata/Komisia, T‑176/06, neuverejnený v Zbierke, body 9 až 12, 51 a 52). Je preto potrebné preskúmať, ktoré osobitné podmienky musia byť v rámci systému dotknutého úrokového zvýhodnenia splnené, aby ho bolo možné považovať za skutočne vynaložené výdavky.
83 V tejto súvislosti treba uviesť, že v uvedenom systéme sprostredkovateľ vyplatí konečnému príjemcovi pôžičku za výhodných podmienok. Úrokové zvýhodnenie predstavuje sumy vyplývajúce z rozdielu medzi trhovými úrokovými sadzbami a úrokmi, ktoré koneční príjemcovia skutočne zaplatili. Úrokové zvýhodnenie je teda skutočne vynaložené v okamihu, keď sa splatia úroky, čo môže trvať roky. Úrokové zvýhodnenie sleduje zaplatenie úrokov konečnými príjemcami počas dĺžky trvania pôžičky. Skutočne vynaložené výdavky týkajúce sa úrokového zvýhodnenia teda ešte v čase uzavretia zmluvy o pôžičke neexistujú. V okamihu jej uzavretia existujú medzi stranami zmluvy o pôžičke len záväzky, ktoré treba na účely uskutočnenia týchto záväzkov odlišovať od skutočne vynaložených výdavkov. Preto len so zreteľom na článok 21 ods. 1 nariadenia č. 4253/88 možno úrokové zvýhodnenie považovať za skutočne vynaložené výdavky v okamihu zaplatenia výšky úroku, ktorá sa ich týka.
84 Po druhé, pokiaľ ide o rozhodnutie o poskytnutí pomoci, v článku 5 prvej vete je stanovené, že podpora Spoločenstva sa týka výdavkov súvisiacich s operáciami uskutočnenými prostredníctvom GSPMI, ktoré v členskom štáte upravujú právne záväzné predpisy a v súvislosti s ktorými boli potrebné finančné prostriedky osobitne povolené najneskôr do 31. decembra 1999. V druhej vete sa uvádza, že posledným dňom prevzatia výdavkov týkajúcich sa týchto operácií je 31. december 2001.
85 Článok 5 rozhodnutia o poskytnutí pomoci teda rozlišuje medzi právne záväznými predpismi v členskom štáte, povolením čerpať finančné prostriedky a prevzatím výdavkov.
86 Čo sa týka právne záväzných predpisov, je nesporné, že zodpovedajú zmluvám o pôžičke uzavretým medzi Caixa a konečnými príjemcami pomoci. Pokiaľ ide o povolenie čerpať finančné prostriedky, je nesporné, že ide o povolenie, ktoré udeľuje Komisia v súvislosti so zmluvami o pôžičke.
87 Pokiaľ ide napokon o prevzatie výdavkov týkajúcich sa týchto operácií, treba konštatovať, že článok 5 prvá veta rozhodnutia o poskytnutí pomoci považuje zmluvy o pôžičke, ktoré Komisia povolila do 31. decembra 1999, za predmet podpory Spoločenstva. V druhej vete tohto článku bolo teda potrebné definovať posledný deň prevzatia výdavkov vyplývajúceho z týchto zmlúv o pôžičke. V tejto súvislosti treba uviesť, že pojem „prevzatie“ neznamená len skutočné prevzatie zodpovednosti za predmetné výdavky. Táto zodpovednosť totiž vyplýva už zo zmlúv o pôžičke, ktoré mali byť povolené do 31. decembra 1999 a ktoré sú uvedené v článku 5 prvej vete rozhodnutia o poskytnutí pomoci. Prevzatie výdavkov sa teda nevzťahuje na zodpovednosť vyplývajúcu zo zmlúv o pôžičke, ale na skutočne vynaložené výdavky vyplývajúce z uvedených zmlúv. Ide teda o úrokové zvýhodnenie skutočne vynaložené v okamihu zaplatenia častí úrokov konečnými príjemcami. V článku 5 druhej vete rozhodnutia o poskytnutí pomoci je preto posledný deň týkajúci sa skutočne vynaložených výdavkoch v súvislosti s úrokovým zvýhodnením vyplývajúcim zo zmlúv o pôžičke povolených Komisiou stanovený na 31. decembra 2001.
88 S výnimkou preskúmania dohody a výlučne na základe ustanovení článku 21 ods. 1 nariadenia č. 4253/88 a článku 5 rozhodnutia o poskytnutí pomoci z toho vyplýva, že je zrejmé, že úrokové zvýhodnenie splatné po 31. decembri 2001 nemôže predstavovať skutočne vynaložené výdavky.
89 Po tretie, čo sa týka dohody, je potrebné preskúmať, či jej uplatnenie v rámci predmetných právnych ustanovení a rozhodnutia o poskytnutí pomoci dovoľuje, ako to tvrdí Portugalská republika, takisto zahŕňať úrokové zvýhodnenie splatné po 31. decembri 2001.
90 V tejto súvislosti treba konštatovať, že článok 4 ods. 2 a článok 8 ods. 1 dohody stanovujú, že úrokové zvýhodnenie spolufinancované zo strany EFRR možno povoliť na obdobie najviac ôsmich rokov. V tomto kontexte treba uviesť, že GSPMI bola na základe článku 1 ods. 1 rozhodnutia o poskytnutí pomoci, prevzatého v článku 1 ods. 1 dohody, udelená na obdobie od 1. januára 1994 do 31. decembra 1999. Navyše z článku 5 prvej vety rozhodnutia o poskytnutí pomoci a článku 1 ods. 2 prvej vety dohody vyplýva, že zmluvy o pôžičke medzi Caixa a konečnými prijímateľmi pomoci, na ktoré sa vzťahuje dohoda, mohla Komisia povoliť do 31. decembra 1999. Z toho vyplýva, že tieto zmluvy o pôžičke mohli byť uzavreté až do 31. decembra 1999 s možnou dobou platnosti do 31. decembra 2007. Keďže posledným dňom prevzatia výdavkov bol podľa článku 5 druhej vety rozhodnutia o poskytnutí pomoci 31. december 2001, t. j. osem rokov po prvom možnom uzavretí zmluvy o pôžičke, je možné, že mnohé zmluvy o pôžičke, ktoré boli povolené do 31. decembra 1999, boli ešte po 31. decembri 2001 platné.
91 Takisto treba uviesť, že podľa článku 7 ods. 2 dohody musí záverečné overenie, ktoré mala Caixa predložiť Komisii k 31. decembru 2001, zahŕňať návrh na vyplatenie zostatku a konečné oznámenie nákladov vypočítaných podľa článku 8 ods. 5 dohody, t. j. v tomto prípade úrokové zvýhodnenie, ktoré bolo skutočne vyplatené prijímateľom pomoci do 31. decembra 2001, a splatné úrokové zvýhodnenie, vypočítané a aktualizované k 31. decembru 2001, úrokov týkajúcich sa skutočne použitých súm z pôžičiek.
92 Článok 8 ods. 5 štvrtý pododsek dohody spresňuje, že ku dňu hodnoty 31. decembra 2001, čiže k poslednému dňu na zaplatenie, mala Caixa urobiť konečný výpočet sumy použitého zostatku úrokového zvýhodnenia EFRR v súvislosti s každou pôžičkou, aktualizovať ho, konvertovať ho a odpočítať z osobitného účtu. Podľa šiesteho pododseku uvedeného odseku mohlo byť takto uskutočnené odpísanie z osobitného účtu oznámené Komisii ako skutočne vynaložené výdavky a vyplatené v rámci pomoci z EFRR.
93 Podľa článku 8 ods. 6 dohody možno Komisii do 31. decembra 2001 oznámiť ako skutočne vynaložené výdavky, na základe ktorých možno vyplatiť nový preddavok a zálohu konečného zostatku, jedine úrokové zvýhodnenie, ktoré príjemcovia skutočne využili ku dňu platby úrokov. V nasledujúcom polroku po 31. decembri 2001 sa takisto zostatky budúceho úrokového zvýhodnenia museli vypočítať, aktualizovať a mohli byť oznámené ako platby, aby Komisia ukončila GSPMI a vyplatila zostatok. Úrokové zvýhodnenia EFRR sa mali teda odpočítať z osobitného účtu.
94 Možno teda konštatovať, že ustanovenia článku 8 ods. 5 a 6 dohody upravovali osobitný režim, podľa ktorého úrokové zvýhodnenie, ktoré sa malo zaplatiť po 31. decembri 2001, mohlo byť v zásade takisto splatné na základe GSPMI. Uvedené ustanovenia zahŕňajú jednak úrokové zvýhodnenie, ktoré koneční príjemcovia do 31. decembra 2001 skutočne využili, a jednak úrokové zvýhodnenie splatné po 31. decembri 2001, ktoré sa malo vypočítať a aktualizovať do 30. júna 2002. Tieto dve položky mali byť takisto zahrnuté v konečnom oznámení, ktoré mala Caixa predložiť Komisii pred 30. júnom 2002, a teda odpočítané z osobitného účtu.
95 So zreteľom na ustanovenia článku 21 ods. 1 nariadenia č. 4253/88 a článku 5 rozhodnutia o poskytnutí pomoci pritom opatrenia prijaté v tomto prípade Caixa a Portugalskou republikou na základe tohto osobitného systému neboli dostatočné na to, aby boli splnené podmienky upravené v týchto ustanoveniach, pretože úrokové zvýhodnenie splatné po 31. decembri 2001 k tomuto dňu nemohlo predstavovať skutočne vynaložené výdavky.
96 Je totiž nesporné, že v prejednávanej veci bolo úrokové zvýhodnenie splatné po 31. decembri 2001 vypočítané a aktualizované do 30. júna 2002. Takisto bolo zahrnuté do konečného oznámenia predloženého Komisii. Toto úrokové zvýhodnenie však nie je predmetom žiadneho iného opatrenia, ktoré Caixa alebo Portugalská republika prijali do 31. decembra 2001, aby boli splnené podmienky stanovené v článku 21 ods. 1 nariadenia č. 4253/88 a článku 5 rozhodnutia o poskytnutí pomoci, ako to tiež Caixa pripustila na pojednávaní. Toto úrokové zvýhodnenie predovšetkým nebolo odpočítané z osobitného účtu.
97 Z toho vyplýva, že Portugalská republika v podstate považovala úrokové zvýhodnenie splatné po 31. decembri 2001 za oprávnené výdavky na základe GSPMI v závislosti od samotnej existencie finančných záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o pôžičke uzavretých medzi Caixa a konečnými prijímateľmi pomoci.
98 Ako však už bolo konštatované v rámci preskúmania článku 21 ods. 1 nariadenia č. 4253/88, na splnenie požiadaviek pojmu „skutočne vynaložené výdavky“ samotná existencia finančných záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o pôžičke uzavretých medzi Caixa a konečnými príjemcami nepostačuje na to, aby sa úrokové zvýhodnenie splatné po 31. decembri 2001 považovalo za skutočne vynaložené výdavky (pozri bod 82 vyššie). Rovnako z preskúmania článku 5 rozhodnutia o poskytnutí pomoci vyplýva, že prevzatie výdavkov sa netýka zodpovedností Caixa voči konečným príjemcom pomoci, ktoré vyplývajú zo zmlúv o pôžičke (pozri bod 87 vyššie).
99 V tejto súvislosti treba uviesť, že z článku 8 ods. 5 prvého pododseku dohody takisto vyplýva, že samotná existencia finančných záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o pôžičke nepostačuje na to, aby predstavovala základ, ktorý dovoľuje kvalifikovať úrokové zvýhodnenie ako skutočne vynaložené výdavky. Uvedené ustanovenie totiž uvádza, že pri uskutočnení zmluvy o pôžičke mala Caixa predbežne vypočítať približnú sumu spolu s úrokovým zvýhodnením, ktoré sa malo poskytnúť, pričom toto zvýhodnenie ešte v žiadnom prípade nemožno odpočítať z osobitného účtu, ani nemôže byť oznámené ako skutočne vynaložené výdavky. Z toho vyplýva, že účastníci dohody súhlasili s tým, že samotné finančné záväzky týkajúce sa úrokového zvýhodnenia, ktoré existovalo v čase výkonu zmluvy o pôžičke, nedovoľujú považovať uvedené splatné úrokové zvýhodnenie za skutočne vynaložené výdavky.
100 Článok 8 ods. 5 šiesty pododsek dohody potvrdzuje konštatovania v bodoch 98 a 99 vyššie, pretože stanovuje, že platby z osobitného účtu musia obsahovať variabilný symbol, ktorý identifikuje predovšetkým každý prípadný pohyb prostriedkov. Toto ustanovenie teda zdôrazňuje, že platby z osobitného účtu mali byť podložené operáciami, ktoré ich odôvodňujú. Z toho vyplýva, že odpočítanie úrokového zvýhodnenia splatného po 31. decembri 2001 z osobitného účtu, k čomu však k uvedenému dňu nedošlo, malo byť za každých okolností podložené operáciou uskutočnenou v ten deň. Samotná existencia finančných záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o pôžičke teda nemôže odôvodňovať toto odpočítanie.
101 Okrem toho záver, podľa ktorého výpočet úrokového zvýhodnenia splatného po 31. decembri 2001, jeho aktualizácia a zahrnutie do konečného oznámenia nepostačuje na to, aby bolo možné toto zvýhodnenie považovať za skutočne vynaložené výdavky, nie je v rozpore s článkom 8 ods. 6 dohody. Z tohto ustanovenia totiž nevyplýva, že úrokové zvýhodnenie splatné po 31. decembri 2001 sa nevyhnutne považuje za platby. Naopak podľa uvedeného ustanovenia mohlo byť toto úrokové zvýhodnenie oznámené ako platba, čo nevylučuje požiadavku ostatných predbežných podmienok. Toto ustanovenie takisto uvádza, že uvedené úrokové zvýhodnenie malo byť odpočítané z osobitného účtu, čo si podľa článku 8 ods. 5 piateho pododseku dohody vyžadovalo operácie odôvodňujúce platby z tohto účtu (pozri bod 100 vyššie).
102 V tejto súvislosti treba navyše konštatovať, že dohoda podľa svojho článku 1 ods. 2 zostáva v platnosti v súvislosti so zmluvami o pôžičke len do 31. decembra 1999 a že platby, uvoľnenie alebo zostatok pôžičiek bolo možné uskutočniť do 31. decembra 2001. Možno sa len ťažko domnievať, že podpora Spoločenstva platila do 31. decembra 2007, čiže dlho po uplynutí platnosti dohody uzavretej so súhlasom Portugalskej republiky medzi Komisiou a Caixa s cieľom definovať jej spôsoby poskytnutia a po tom, čo Caixa predložila účet svojich výdavkov (pozri v tomto zmysle rozsudok Sviluppo Italia Basilicata/Komisia, už citovaný v bode 82 vyššie, bod 49).
103 Z dohody skôr vyplýva, že prípady existujúce po uplynutí jej platnosti a po ukončení GSPMI upravuje len výnimočne. Dohoda totiž podľa svojho článku 8 ods. 5 siedmeho pododseku spresňuje záväzok Caixa v prípadoch, keď odpočítané a oznámené úrokové zvýhodnenie EFRR koneční príjemcovia z akéhokoľvek dôvodu nevyužili, poukázať ich na osobitný účet a vrátiť prostriedky Komisii „aj v prípade, že uplynie platnosť tejto dohody a [GSPMI] bola vyplatená a ukončená“.
104 Podľa Komisie náhradné postupy uvedené v odôvodnení č. 18 napadnutého rozhodnutia umožňovali prevziať úrokové zvýhodnenie splatné po 31. decembri 2001, a to buď vkladom sumy vypočítaného a aktualizovaného nesplatného úrokového zvýhodnenia, splatnej po 31. decembri 2001, na osobitný účet, alebo vyplatením sumy zodpovedajúcej zvýhodneným úrokom splatným v budúcnosti konečným príjemcom.
105 V tejto súvislosti treba uviesť, že nie je opodstatnené, aby Všeobecný súd posudzoval dostatočnú povahu týchto náhradných postupov, keďže z predchádzajúcich úvah vyplýva, že opatrenia, ktoré prijali Portugalská republika a Caixa, nepostačujú na to, aby boli splnené podmienky stanovené v článku 21 ods. 1 nariadenia č. 4253/88 a článku 5 rozhodnutia o poskytnutí pomoci.
106 Nakoniec treba uviesť, že aj keby sa preukázala skutočnosť, že Komisia neoznámila nezrovnalosti uvedené v napadnutom rozhodnutí, ktoré boli zistené pri uplatnení pomoci, nebude mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, hoci vzhľadom na systém partnerstva podporujúci systém stanovený nariadením č. 4253/88 má Komisia povinnosť upozorniť príslušné orgány v prípade, že zistí nezrovnalosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 25. marca 2010, Sviluppo Italia Basilicata/Komisia, C‑414/08 P, Zb. s. I‑2559, body 102 a 103).
107 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy musí byť prvá časť tohto žalobného dôvodu zamietnutá.
O druhej časti týkajúcej sa arbitrážnej doložky dohody
– Tvrdenia účastníkov konania
108 Portugalská republika zdôrazňuje, že Komisia mala uplatniť arbitrážnu doložku dohody, podľa ktorej Súdny dvor musí rozhodnúť v súlade s článkom 238 ES, pretože vytýkala Caixa, že sa dopustila nezrovnalostí súvisiacich s výkonom dohody.
109 Portugalská republika v replike dodáva, že tvrdenie spočívajúce v tom, že nie je zmluvnou stranou dohody, nemožno prijať, pretože doložky tejto dohody boli schválené so súhlasom členského štátu v rámci partnerstva.
110 Skutočnosť, že Komisia vylúčila skutočné výdavky súvisiace s nesplatnými úrokmi, pričom nepoukázala na nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z dohody, predstavuje spor vo veci výkladu dohodnutých doložiek.
111 Komisia odmieta argumentáciu Portugalskej republiky.
– Posúdenie Všeobecným súdom
112 Treba uviesť, že návrhy Portugalskej republiky sa zakladajú na arbitrážnej doložke stanovenej v článku 18 dohody, ktorá bola uzavretá medzi Caixa a Komisiou so súhlasom Portugalskej republiky.
113 Druhá veta tohto článku stanovuje, že zmluvné strany dohody sa v súlade s článkom 238 ES zaväzujú obrátiť sa na súd Spoločenstva v prípade akejkoľvek sťažnosti alebo sporu vedeného proti nim v súvislosti s platnosťou, výkladom alebo výkonom dohody (pozri bod 25 vyššie).
114 Treba v prvom rade uviesť, že zo znenia tejto doložky vyplýva, že sťažnosť alebo spor, na ktorý sa vzťahuje uvedená doložka, musí existovať medzi Caixa a Komisiou, keďže sú zmluvnými stranami dohody. Keďže Portugalská republika nebola zmluvnou stranou dohody, nemôže sa preto odvolávať na skutočnosť, že sa Komisia v súlade s arbitrážnou doložkou neobrátila na súd Spoločenstva.
115 Navyše tento spor nepatrí do pôsobnosti arbitrážnej doložky. Ako vyplýva z článku 20 ods. 1 a článku 21 ods. 1 nariadenia č. 4253/88, vyplatenie finančnej pomoci sa vykonáva v súlade s rozpočtovými záväzkami prijatými na základe rozhodnutia, ktorým bola schválená daná operácia. Keďže suma dotknutej pomoci vyplýva z rozhodnutia o poskytnutí pomoci, treba uviesť, že dohoda, ktorá mala stanoviť niektoré spôsoby jej využitia v súlade s článkom 6 ods. 2 nariadenia č. 4254/88, nemôže zakladať finančný záväzok Spoločenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. júna 2007, Nuova Gela Sviluppo/Komisia, T‑65/04, neuverejnený v Zbierke, body 104 a 105).
116 So zreteľom na všetky predchádzajúce úvahy musí byť druhá časť tohto žalobného dôvodu a v dôsledku toho celý druhý žalobný dôvod, ako aj žaloba zamietnuté v plnom rozsahu.
O trovách
117 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Portugalská republika nemala vo veci úspech, treba ju zaviazať na náhradu vlastných trov konania, ako aj trov konania Komisie v súlade s jej návrhmi.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Portugalská republika je povinná okrem vlastných trov konania nahradiť aj trovy konania Európskej komisie.
Martins Ribeiro | Papasavvas | Dittrich |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 3. marca 2011.
Podpisy