Language of document : ECLI:EU:C:2016:391

Vec C‑122/15

Konanie začaté na návrh C

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein hallinto‑oikeus)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie na základe veku – Smernica 2000/78/ES – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Články 2, 3 a 6 – Rozdielne zaobchádzanie na základe veku – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca v určitých prípadoch vyššie zdanenie príjmov zo starobných dôchodkov ako príjmov zo závislej činnosti – Rozsah pôsobnosti smernice 2000/78 – Právomoc Európskej únie v oblasti priamych daní“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 2. júna 2016

1.        Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Smernica 2000/78 – Pôsobnosť – Odmena – Pojem

[Článok 157 ods. 2 ZFEÚ; smernica Rady 2000/78, článok 3 ods. 1 písm. c)]

2.        Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Smernica 2000/78 – Pôsobnosť – Dodatočná daň z príjmov zo starobných dôchodkov – Vylúčenie – Posúdenie z hľadiska článku 51 Charty základných práv Európskej únie – Situácia, ktorá nespadá pod právo Únie

[Článok 157 ods. 2 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 21 ods. 1 a článok 51 ods. 1; smernica Rady 2000/78, článok 3 ods. 1 písm. c)]

1.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 21 – 23)

2.        Článok 3 ods. 1 písm. c) smernice 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, ktorá sa týka dodatočnej dane z príjmov zo starobných dôchodkov, nespadá do vecnej pôsobnosti tejto smernice a v dôsledku toho ani pod článok 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie.

Také zdanenie totiž nesúvisí s pracovným pomerom, a teda s určením „odmeny“ v zmysle smernice 2000/78 a článku 157 ods. 2 ZFEÚ, v tom rámci, ktorý sama smernica stanovuje.

Dodatočná daň z príjmov zo starobných dôchodkov nemá nijakú väzbu s pracovnou zmluvou a vyplýva priamo a výlučne z vnútroštátnej daňovej právnej úpravy vzťahujúcej sa na každú fyzickú osobu, ktorej príjmy zo starobných dôchodkov po odpočítaní nezdaniteľnej časti dôchodkov presahujú určitú sumu.

Okrem toho uvedená právna úprava nevykonáva nijaké ustanovenie práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty a nespadá do pôsobnosti ani smernice 2000/78, ani smernice o zdanení, nie je teda možné úspešne sa odvolávať na článok 21 ods. 1 Charty v rámci sporu týkajúceho sa tejto právnej úpravy.

(pozri body 25, 26, 29, 30 a výrok)