Vec T‑48/02

Brouwerij Haacht NV

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Hospodárska súťaž – Kartely – Pokuty – Usmernenia k metóde stanovovania pokút – Skutočná schopnosť porušiteľa spôsobiť značnú škodu iným prevádzkovateľom – Poľahčujúce okolnosti – Oznámenie o spolupráci“

Abstrakt rozsudku

1.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Primeranosť – Súdne preskúmanie – Skutočnosti, ktoré môžu byť zohľadnené súdom Spoločenstva – Informácie neobsiahnuté v rozhodnutí, ktorým sa ukladá pokuta, nevyžadované na jeho odôvodnenie – Zahrnutie

(Články 229 ES, 230 ES a 253 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 17)

2.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty – Uvedenie kritérií posúdenia, ktoré Komisii umožnili merať závažnosť a dĺžku trvania porušenia – Dostatočné uvedenie

(Článok 253 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2 pododsek 2; oznámenia Komisie 96/C 207/04 a 98/C 9/03)

3.      Hospodárska súťaž – Kartely – Vymedzenie trhu – Predmet – Určenie vplyvu na obchod medzi členskými štátmi

(Článok 81 ods. 1 ES)

4.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušení – Poľahčujúce okolnosti – Pasívna úloha podniku alebo úloha nasledovateľa

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3)

5.      Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pokuty – Určenie – Kritériá – Zvýšenie všeobecnej úrovne pokút – Prípustnosť – Podmienky

(Nariadenie Rady č. 17)

6.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Neuloženie alebo zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku – Nevyhnutnosť konania, ktoré Komisii uľahčilo zistenie porušenia

(Nariadenie Rady č. 17, článok 11 ods. 1, 4 a 5 a článok 15; oznámenie Komisie 96/C 207/04)

7.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Postoj podniku počas správneho konania – Posúdenie miery spolupráce poskytnutej každým podnikom, ktorý sa zúčastnil na karteli – Dodržanie zásady rovnosti zaobchádzania – Neporovnateľné miery spolupráce, ktoré odôvodňujú rozdielne zaobchádzanie

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04)

1.      V súvislosti so žalobami proti rozhodnutiam Komisie ukladajúcim pokuty podnikom za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže má Súd prvého stupňa dvojakú právomoc. Na jednej strane je oprávnený preskúmavať ich zákonnosť na základe článku 230 ES. V rámci toho musí najmä skúmať dodržiavanie povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 253 ES, ktorej porušenie spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Na druhej strane je Súd prvého stupňa príslušný posudzovať v rámci plnej rozhodovacej právomoci, ktorá mu je priznaná článkom 229 ES a článkom 17 nariadenia č. 17, primeranosť výšky pokút. Toto posledné uvedené posúdenie môže odôvodniť predloženie a zohľadnenie dodatočných informácií, ktorých uvedenie v napadnutom rozhodnutí sa ako také nevyžaduje na základe povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 253 ES.

(pozri bod 44)

2.      Rozsah povinnosti odôvodnenia v súvislosti so stanovením pokuty uloženej za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva musí byť určený so zreteľom na ustanovenia článku 15 ods. 2 druhého pododseku nariadenia č. 17, podľa ktorého „pri stanovení pokuty sa bude posudzovať jednak závažnosť porušenia a tiež jeho trvanie“. Požiadavky podstatných formálnych náležitostí, ktoré zakladá táto povinnosť odôvodnenia, sú splnené, ak Komisia uvedie vo svojom rozhodnutí posudzované skutočnosti, ktoré jej umožnili stanoviť závažnosť a trvanie porušenia. Okrem toho usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, ako aj oznámenie o spolupráci vo veciach týkajúcich sa kartelov obsahujú orientačné pravidlá vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, ktoré musí Komisia zohľadniť pri určení závažnosti a trvania porušenia.

Za týchto podmienok požiadavky podstatných formálnych náležitostí, ktoré zakladá povinnosť odôvodnenia, sú splnené, ak Komisia uvedie vo svojom rozhodnutí posudzované skutočnosti, ktoré zohľadnila pri uplatňovaní svojich usmernení, a prípadne oznámenia o spolupráci, a ktoré jej umožnili určiť závažnosť a trvanie porušenia na účely stanovenia výšky pokuty.

(pozri bod 46)

3.      V rámci uplatnenia článku 81 ods. 1 ES na určenie, či nejaká dohoda môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a má za cieľ alebo za následok vylúčenie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže vo vnútri spoločného trhu, je potrebné definovať predmetný trh. Povinnosť vymedziť relevantný trh v rozhodnutí prijatom v rámci uplatňovania článku 81 ods. 1 ES sa teda Komisii ukladá len vtedy, ak bez tohto vymedzenia nie je možné určiť, či dohoda, rozhodnutie o zlúčení podnikov alebo predmetný zosúladený postup môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a má za cieľ alebo za následok vylúčenie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže vo vnútri spoločného trhu.

(pozri bod 58)

4.      V bode 3 usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO sa uvádza, že o znížení základnej sumy ukladanej pokuty možno uvažovať v prípade podniku, pri ktorom existujú poľahčujúce okolnosti ako „výlučne pasívna úloha pri porušení pravidiel alebo úloha ,nasledovania môjho vodcu‘“.

Aby dotknutému podniku mohla byť priznaná poľahčujúca okolnosť za „výlučne pasívnu úlohu pri porušení pravidiel, alebo za úlohu ,nasledovania môjho vodcu‘“, musí vykazovať „malú aktivitu“ charakterizovanú absenciou aktívnej účasti pri vytváraní jedného alebo viacerých kartelov. Spomedzi skutočností, ktoré môžu preukázať pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, možno zobrať do úvahy najmä citeľne sporadickejší charakter zúčastňovania sa rokovaní v porovnaní s bežnými účastníkmi kartelu, jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porušenia, nezávisle na dĺžke jeho účasti na porušení, alebo aj existencia výslovných vyhlásení v tomto zmysle zo strany tretích podnikov, ktoré sa podieľali na porušení.

Osobitné vlastnosti správania jedného podniku nemôžu totiž určiť uplatnenie priťažujúcej alebo poľahčujúcej okolnosti pri inom podniku. Zohľadnenie takýchto okolností sa viaže na individuálne správanie podniku, a musí sa teda nevyhnutne zakladať na vlastnostiach jeho vlastného správania.

(pozri body 74, 75, 79)

5.      Komisia má v rámci nariadenia č. 17 mieru voľnej úvahy pri stanovení výšky pokút, aby mohla usmerňovať správanie podnikov v zmysle dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže.

Skutočnosť, že Komisia v minulosti uplatňovala pokuty v určitej výške za určitý typ porušení, nemôže preto Komisiu zbaviť možnosti zvýšiť túto úroveň v medziach stanovených nariadením č. 17, pokiaľ je to nevyhnutné na zabezpečenie uskutočňovania politiky Spoločenstva pre hospodársku súťaž. Účinné uplatňovanie pravidiel Spoločenstva pre hospodársku súťaž naopak vyžaduje, aby Komisia mohla kedykoľvek prispôsobiť výšku pokút potrebám tejto politiky.

(pozri bod 81)

6.      Zníženie pokuty z dôvodu spolupráce pri správnom konaní je odôvodnené, len ak správanie predmetného podniku umožnilo Komisii ľahšie určiť existenciu porušenia a prípadne ho aj ukončiť.

V tejto súvislosti spolupráca podniku pri preskúmaní tak nedáva právo na žiadne zníženie pokuty, ak táto spolupráca neprekročila rámec povinností, ktoré mu vyplývajú z článku 11 ods. 4 a 5 nariadenia č. 17. Naproti tomu v prípade, keď podnik poskytne v odpovedi na žiadosť o poskytnutie informácií podľa článku 11 nariadenia č. 17 informácie, ktoré výrazne prekračujú rámec informácií, ktoré môže Komisia požadovať, danému podniku môže byť znížená pokuta.

Ak Komisia v žiadosti o poskytnutie informácií podľa článku 11 nariadenia č. 17 žiada podnik okrem čisto faktických otázok a žiadostí o predloženie existujúcich dokumentov aj o opísanie účelu a priebehu niekoľkých rokovaní, ktorých sa zúčastnil, ako aj výsledkov alebo záverov takýchto rokovaní, pričom je jasné, že Komisia má podozrenie, že účelom uvedených rokovaní bolo obmedzenie hospodárskej súťaže, môže takáto žiadosť nútiť dopytovaný podnik k priznaniu účasti na porušovaní pravidiel Spoločenstva pre hospodársku súťaž, takže uvedený podnik nie je povinný odpovedať na takýto druh otázok. V takomto prípade skutočnosť, že podnik predsa len poskytne informácie v tomto ohľade, musí byť považovaná za spontánnu spoluprácu podniku, ktorá môže odôvodniť zníženie pokuty podľa oznámenia o spolupráci.

(pozri body 104, 106, 107)

7.      Komisia nemôže v rámci posudzovania spolupráce poskytnutej zo strany podnikov v priebehu správneho konania začatého v súvislosti so zakázaným kartelom prehliadať zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá je všeobecnou zásadou práva Spoločenstva a ktorá je porušená, ak sa s porovnateľnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, pokiaľ nie je také zaobchádzanie objektívne odôvodnené.

V tejto súvislosti rozdiel v zaobchádzaní s predmetnými podnikmi musí vyplývať z neporovnateľnej miery spolupráce, najmä ak boli poskytnuté rôzne informácie alebo ak tieto informácie boli poskytnuté v rôznych štádiách správneho konania, alebo za okolností, ktoré nie sú podobné.

(pozri body 108, 109)