ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
z 22. februára 2024 (*)
[Znenie opravené uznesením zo 7. júna 2024]
„Odvolanie – Štátna pomoc – Článok 107 ZFEÚ – Pojem ‚pomoc‘ – Výhoda – Kritérium súkromného investora – Rozhodcovský rozsudok stanovujúci znížené sadzby za elektrickú energiu – Pripísateľnosť rozhodcovského rozsudku štátu – Nariadenie (EÚ) 2015/1589 – Článok 4 ods. 2 – Rozhodnutie, ktorým sa vyhlasuje, že opatrenie nepredstavuje pomoc“
V spojených veciach C‑701/21 P a C‑739/21 P,
ktorých predmetom sú dve odvolania podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 19. novembra 2021 a 1. decembra 2021,
Mytilinaios AE – Omilos Epicheiriseon, so sídlom v Marousi (Grécko), v zastúpení: V. Christianos, D. Diakopoulos, G. Karydis, A. Politis, P. Selekos a Ch. Vlachou, dikigoroi,
odvolateľka vo veci C‑701/21 P,
ďalší účastníci konania:
Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI), so sídlom v Aténach (Grécko), v zastúpení: pôvodne E. Bourtzalas, A. Oikonomou, E. Salaka, C. Synodinos a H. Tagaras, dikigoroi, a D. Waelbroeck, avocat, neskôr E. Bourtzalas, E. Salaka, C. Synodinos a H. Tagaras, dikigoroi,
žalobkyňa v prvostupňovom konaní,
Európska komisia, v zastúpení: A. Bouchagiar, I. Georgiopoulos a P.‑J. Loewenthal, splnomocnení zástupcovia,
žalovaná v prvostupňovom konaní,
ktorú v konaní podporuje:
Spolková republika Nemecko, v zastúpení: pôvodne J. Möller a D. Klebs, neskôr J. Möller, splnomocnení zástupcovia,
vedľajšia účastníčka konania v odvolacom konaní,
a
Európska komisia, v zastúpení: A. Bouchagiar a P.‑J. Loewenthal, splnomocnení zástupcovia,
odvolateľka vo veci C‑739/21 P,
ktorú v konaní podporuje:
Spolková republika Nemecko, v zastúpení: pôvodne J. Möller a D. Klebs, neskôr J. Möller, splnomocnení zástupcovia,
vedľajšia účastníčka konania v odvolacom konaní,
ďalší účastníci konania:
Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI), so sídlom v Aténach, v zastúpení: pôvodne E. Bourtzalas, A. Oikonomou, E. Salaka, C. Synodinos, H. Tagaras, dikigoroi, a D. Waelbroeck, avocat, neskôr E. Bourtzalas, E. Salaka, C. Synodinos, H. Tagaras, dikigoroi,
žalobkyňa v prvostupňovom konaní,
Mytilinaios AE – Omilos Epicheiriseon, so sídlom v Marousi, v zastúpení: D. Diakopoulos, N. Keramidas a N. Korogiannakis, dikigoroi,
vedľajšia účastníčka konania v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory C. Lycourgos, sudcovia O. Spineanu‑Matei, J.‑C. Bonichot, S. Rodin a L. S. Rossi, (spravodajkyňa),
generálny advokát: M. Szpunar,
tajomník: L. Carrasco Marco, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 27. apríla 2023,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta 7. septembra 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojimi odvolaniami sa spoločnosť Mytilinaios AE – Omilos Epicheiriseon (ďalej len „Mytilinaios“) a Európska komisia domáhajú zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 22. septembra 2021, DEI/Komisia (T‑639/14 RENV, T‑352/15 a T‑740/17, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2021:604), ktorým tento súd zrušil list Komisie COMP/E3/ΟΝ/AB/ark *2014/61460 z 12. júna 2014, ktorým bola spoločnosť Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI) informovaná o odložení jej sťažností (ďalej len „sporný list“), rozhodnutie Komisie C(2015) 1942 final z 25. marca 2015 vo veci SA.38101 (2015/NN) (ex 2013/CP) týkajúce sa údajnej štátnej pomoci v podobe nižších sadzieb elektrickej energie, než sú náklady, poskytnutej spoločnosti Alouminion SA v dôsledku rozhodcovského rozsudku (Ú. v. EÚ C 219, 2015, s. 2; ďalej len „prvé sporné rozhodnutie“), a rozhodnutie Komisie C(2017) 5622 final zo 14. augusta 2017 vo veci SA.38101 (2015/NN) (ex 2013/CP) týkajúce sa údajnej štátnej pomoci v podobe nižších sadzieb elektrickej energie, než sú náklady, poskytnutej spoločnosti Alouminion SA v dôsledku rozhodcovského rozsudku (Ú. v. EÚ C 291, 2017, s. 2; ďalej len „druhé sporné rozhodnutie“).
Právny rámec
2 Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015, ktoré stanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 [ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9), v článku 1 s názvom „Vymedzenie pojmov“ stanovuje:
„Na účely tohto nariadenia majú nasledujúce pojmy tento význam:
…
h) ‚zainteresovaná strana‘ je akýkoľvek členský štát a akákoľvek osoba, podnik alebo združenie podnikov, ktorých záujmy by mohli byť ovplyvnené poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúce si podniky a obchodné združenia.“
3 V článku 4 tohto nariadenia s názvom „Predbežné preskúmanie notifikácie a rozhodnutia Komisie“ sa stanovuje:
„1. Komisia preskúma notifikáciu akonáhle jej bude doručená. Bez toho, aby bol dotknutý článok 10, Komisia prijme rozhodnutie podľa odsekov 2, 3 alebo 4 tohto článku.
2. Keď Komisia po predbežnom preskúmaní zistí, že notifikované opatrenie nepredstavuje pomoc, zaznamená toto zistenie formou rozhodnutia.
3. Keď Komisia po predbežnom preskúmaní zistí, že nevznikli žiadne pochybnosti o zlučiteľnosti notifikovaného opatrenia s vnútorným trhom, pokým spadá do rámca článku 107 ods. 1 ZFEÚ, rozhodne, že opatrenie je zlučiteľné s vnútorným trhom (ďalej len ‚rozhodnutie o nevznesení námietok‘). Rozhodnutie určí, ktorá výnimka zo ZFEÚ sa použila.
4. Keď Komisia po predbežnom preskúmaní zistí, že vznikli pochybnosti, čo sa týka zlučiteľnosti notifikovaného opatrenia s vnútorným trhom, rozhodne o začatí konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ (ďalej len ‚rozhodnutie o začatí formálneho vyšetrovacieho konania [rozhodnutie začať konanie vo veci formálneho zisťovania – neoficiálny preklad‘).
…“
4 Predchádzajúce ustanovenia boli prevzaté z nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ktoré zrušilo nariadenie 2015/1589.
Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnutý rozsudok
5 Skutkové okolnosti sú opísané v bodoch 1 až 53 napadnutého rozsudku a pre potreby tohto konania ich možno zhrnúť nasledujúcim spôsobom.
6 Veci pred Všeobecným súdom sa týkajú troch súvisiacich sporov, ktoré na seba nadväzujú a v podstate sa týkajú otázky, či sadzba za dodávku elektrickej energie (ďalej len „predmetná sadzba“), ktorú je DEI, výrobca a dodávateľ elektrickej energie ovládaný gréckym štátom, povinná fakturovať na základe rozhodcovského rozsudku svojmu hlavnému zákazníkovi, a to spoločnosti Mytilinaios, výrobcovi hliníka, zahŕňa poskytnutie štátnej pomoci.
7 Dňa 4. augusta 2010 podpísali DEI a Mytilinaios rámcovú dohodu o sadzbe za dodávku elektrickej energie, ktorá sa má uplatňovať v období od 1. júla 2010 do 31. decembra 2013, ako aj o podmienkach mimosúdneho vyrovnania údajného dlhu spoločnosti Mytilinaios voči spoločnosti DEI, ktorý vznikol za obdobie od 1. júla 2008 do 30. júna 2010.
8 Na základe kritérií stanovených v tejto rámcovej dohode Mytilinaios a DEI neúspešne rokovali o obsahu návrhu zmluvy o dodávke elektrickej energie, keďže sa týmto stranám nepodarilo dohodnúť na sadzbe, ktorá sa má uplatňovať na dodávku elektrickej energie, ktorú mala DEI zaručiť spoločnosti Mytilinaios.
9 V rozhodcovskej zmluve podpísanej 16. novembra 2011 sa Mytilinaios a DEI dohodli, že riešením ich sporu poveria stály rozhodcovský súd pri Rythmistiki Archi Energeias (Úrad pre reguláciu energií, Grécko) (ďalej len „RAE“) v súlade s § 37 nomos 4001/2011, gia ti leitourgia Energeiakon Agoron Ilektrismou kai fysikou Aeriou, Gia Erevna, Paragogi kai diktya metaforas Ydrogonanthrakon kai alles rythmiseis (zákon č. 4001/2011 o fungovaní energetických trhov s elektrickou energiou a plynom, o výskume, výrobe a preprave uhľovodíkov a o iných právnych predpisoch) (FEK A’ 179/22.8.2011, ďalej len „zákon č. 4001/2011“).
10 Podľa tejto rozhodcovskej zmluvy bolo úlohou rozhodcovského súdu určiť na základe rokovaní, ktoré sa uskutočnili medzi spoločnosťami DEI a Mytilinaios, sadzbu za dodávku elektrickej energie zodpovedajúcu osobitným charakteristikám spoločnosti Mytilinaios, ktorá pokrývala aspoň náklady, ktoré znáša DEI.
11 Rozhodcovský súd RAE rozhodnutím z 31. októbra 2013 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) rozhodol o tomto spore.
12 Rozsudkom z 18. februára 2016 Efeteio Athinon (Odvolací súd Atény, Grécko) zamietol žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku, ktorú podala DEI.
13 Dňa 23. decembra 2013 DEI podala na Komisiu sťažnosť (ďalej len „sťažnosť z roku 2013“), pričom tvrdila, že rozhodcovský rozsudok predstavuje štátnu pomoc.
14 Komisia sporným listom informovala DEI o skončení prešetrovania jej sťažnosti z roku 2013.
15 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 22. augusta 2014 podala DEI žalobu, zapísanú pod číslom T‑639/14, ktorou sa domáhala zrušenia sporného listu.
16 Dňa 25. marca 2015 Komisia prijala prvé sporné rozhodnutie, v ktorom sa obmedzila na posúdenie otázky, či stanovenie a zavedenie spornej sadzby zodpovedá poskytnutiu výhody spoločnosti Mytilinaios v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Na tento účel preskúmala, či sa DEI ako verejný podnik tým, že súhlasila s vyriešením sporu so spoločnosťou Mytilinaios využitím rozhodcovského konania a podrobením sa rozhodcovskému rozsudku, správala v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z kritéria súkromného investora. Na jednej strane dospela k záveru, že podmienky uplatnenia tohto kritéria boli v prejednávanej veci splnené, a preto spoločnosti Mytilinaios nebola poskytnutá žiadna výhoda, a na druhej strane, že vzhľadom na to, že prvé sporné rozhodnutie odrážalo jej konečné stanovisko v tejto súvislosti, sporný list sa má považovať za nahradený týmto rozhodnutím.
17 Komisia preto konštatovala, že rozhodcovský rozsudok nepredstavuje štátnu pomoc.
18 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 29. júna 2015 podala DEI žalobu, zapísanú pod číslom T‑352/15, ktorou sa domáhala zrušenia prvého sporného rozhodnutia.
19 Uznesením z 9. februára 2016, DEI/Komisia (T‑639/14, EU:T:2016:77), Všeobecný súd rozhodol, že konanie vo veci T‑639/14 sa zastavuje najmä z dôvodu, že prvé sporné rozhodnutie formálne nahradilo sporný list.
20 Dňa 22. apríla 2016 podala DEI proti tomuto uzneseniu odvolanie.
21 Rozsudkom z 31. mája 2017, DEI/Komisia (C‑228/16 P, EU:C:2017:409), Súdny dvor zrušil uznesenie z 9. februára 2016, DEI/Komisia (T‑639/14, EU:T:2016:77), a vrátil vec Všeobecnému súdu s tým, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.
22 Po vyhlásení tohto rozsudku má vec T‑639/14 číslo T‑639/14 RENV.
23 Dňa 14. augusta 2017 Komisia prijala druhé sporné rozhodnutie, ktorým opätovne rozhodla, pričom výslovne zrušila a nahradila tak sporný list, ako aj prvé sporné rozhodnutie, že rozhodcovský rozsudok nezahŕňa poskytnutie štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Dôvody uvedené na podporu tohto záveru, ktoré sú založené na dodržaní kritéria súkromného investora a na neexistencii výhody, sú totožné s dôvodmi uvedenými v prvom spornom rozhodnutí.
24 Listami z 24. augusta 2017, teda po prijatí druhého sporného rozhodnutia, Komisia navrhla, aby Všeobecný súd rozhodol, že žaloby vo veciach T‑639/14 RENV a T‑352/15 sa stali bezpredmetnými a že konanie sa zastavuje.
25 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 3. novembra 2017 podala DEI žalobu, zapísanú pod číslom T‑740/17, ktorou sa domáhala zrušenia druhého sporného rozhodnutia.
26 Rozhodnutím predsedu tretej rozšírenej komory Všeobecného súdu z 26. februára 2020 boli veci T‑639/14 RENV, T‑352/15 a T‑740/17 spojené na účely ústnej časti konania a vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.
27 Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zrušil sporný list a prvé a druhé sporné rozhodnutie, rozhodol, že Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania spoločnosti DEI a uložil spoločnosti Mytilinaios povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania.
Návrhy účastníkov v konaní na Súdnom dvore
Vec C‑701/21 P
28 Mytilinaios, podporovaná Komisiou, vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok,
– v prípade potreby vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie a
– uložil spoločnosti DEI povinnosť nahradiť trovy konania.
29 DEI navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie,
– rozhodol s konečnou platnosťou o tomto spore a
– uložil spoločnosti Mytilinaios povinnosť nahradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania.
Vec C‑739/21 P
30 Komisia, podporovaná spoločnosťou Mytilinaios, vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok,
– zamietol žalobu vo veci T‑740/17 alebo subsidiárne zamietol tretí a štvrtý žalobný dôvod, ako aj prvú a druhú časť piateho žalobného dôvodu a vrátil túto vec Všeobecnému súdu, aby rozhodol o ostatných žalobných dôvodoch smerujúcich k zrušeniu,
– určil, že žaloby vo veciach T‑639/14 RENV a T‑352/15 sa stali bezpredmetnými a konanie sa zastavuje, a
– uložil spoločnosti DEI povinnosť nahradiť trovy konania.
31 DEI navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie v celom rozsahu ako neprípustné a subsidiárne ako nedôvodné a uložil Komisii povinnosť nahradiť všetky trovy prvostupňového a odvolacieho konania, alebo
– subsidiárne, za predpokladu, že by Súdny dvor vyhovel odvolaniu, rozhodol s konečnou platnosťou o žalobe vo veciach T‑639/14 RENV, T‑352/15 a T‑740/17 a zamietol návrh Komisie na zastavenie konania vo veciach T‑639/14 RENV a T‑352/15.
Konanie na Súdnom dvore
32 Rozhodnutiami predsedu Súdneho dvora zo 7. apríla 2022 bol Spolkovej republike Nemecko povolený vstup do konania ako vedľajšiemu účastníkovi konania na podporu návrhov Komisie vo veciach C‑701/21 P a C‑739/21 P.
33 Po vypočutí účastníkov konania Súdny dvor rozhodnutím z 28. februára 2023 spojil veci C‑701/21 P a C‑739/21 P na účely ústnej časti konania a vyhlásenia rozsudku.
O odvolaniach
34 Na podporu svojho odvolania vo veci C‑701/21 P Mytilinaios, podporovaná Komisiou, uvádza tri odvolacie dôvody.
35 Prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd pri posudzovaní prípustnosti žaloby o neplatnosť a ktorý sa týka zásad nemo auditur propriam turpitudinem allegans a nemo potest venire contra factum proprium.
36 Druhý odvolací dôvod je založený na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ vzhľadom na uplatnenie kritéria súkromného investora, ako aj na kvalifikácii rozhodcovského súdu ako štátneho orgánu.
37 Tretí odvolací dôvod je založený na porušení článku 4 nariadenia 2015/1589, pokiaľ ide jednak o existenciu pochybností alebo vážnych ťažkostí týkajúcich sa existencie štátnej pomoci vo fáze predbežného preskúmania sťažností a jednak o dôkazné bremeno.
38 Na podporu svojho odvolania vo veci C‑739/21 P Komisia, podporovaná spoločnosťou Mytilinaios a Spolkovou republikou Nemecko, uvádza jediný odvolací dôvod založený na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil podmienku „výhody“, ktorú musí štátne opatrenie spĺňať, aby mohlo predstavovať štátnu pomoc.
O prvom žalobnom dôvode vo veci C‑701/21 P založenom na porušení zásad nemo auditur propriam turpitudinem allegans a nemo potest venire contra factum proprium
39 Prvý odvolací dôvod spoločnosti Mytilinaios sa skladá z dvoch častí a týka sa časti napadnutého rozsudku, v ktorej Všeobecný súd rozhodol, že žaloba je prípustná.
Argumentácia účastníkov konania
40 V prvej časti prvého odvolacieho dôvodu Mytilinaios vytýka Všeobecnému súdu, že neodpovedal na jej tvrdenia, ktoré mali preukázať, že podanie žaloby o neplatnosť spoločnosťou DEI bolo v rozpore so zásadami nemo auditur propriam turpitudinem allegans a nemo potest venire contra factum proprium, ktoré zakazujú správanie, ktorým navrhovateľ spochybňuje ako protiprávne to, čo predtým dobrovoľne urobil.
41 Mytilinaios tvrdí, že okolnosť, že DEI má postavenie zainteresovanej strany v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589, nevyhnutne neznamená, že mala v prejednávanej veci záujem na konaní. Mytilinaios a Komisia však v tejto súvislosti tvrdili, že výkon procesných práv spoločnosťou DEI bol zneužívajúci, keďže porušoval uvedené zásady. Všeobecný súd tým, že neodpovedal na ich tvrdenia, v bode 92 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, že DEI mala v prejednávanej veci záujem na konaní.
42 Mytilinaios spresňuje, že tieto tvrdenia, ako sú zhrnuté v bode 68 napadnutého rozsudku, sa týkali osobitnej procesnej stratégie spoločnosti DEI a jej záujmu na konaní, a na rozdiel od toho, čo rozhodol Všeobecný súd v bode 91 napadnutého rozsudku, nevychádzali zo zámeny medzi situáciou spoločnosti DEI ako podniku ovládaného gréckym štátom a situáciou tohto štátu.
43 Mytilinaios v tejto súvislosti pripomína, že uplatňovanie nariadení Európskej únie nemôže byť rozšírené do takej miery, aby sa tým zakrývalo zneužívajúce konanie podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. januára 2007, Vonk Dairy Products, C‑279/05, EU:C:2007:18, bod 31).
44 V druhej časti prvého odvolacieho dôvodu Mytilinaios tvrdí, že Všeobecný súd v bode 91 napadnutého rozsudku zamietol tvrdenie týkajúce sa porušenia zásady nemo potest venire contra factum proprium nesprávnym odôvodnením.
45 Všeobecný súd totiž skreslil otázku týkajúcu sa tejto zásady, ktorá súvisí so záujmom spoločnosti DEI na konaní, aby preskúmal otázku zámeny medzi spoločnosťou DEI a gréckym štátom, ktorá s týmto tvrdením nesúvisí. Všeobecný súd tak skreslil obsah uvedeného tvrdenia.
46 DEI v prvom rade odpovedá, že prvý odvolací dôvod spoločnosti Mytilinaios je zjavne neprípustný a zjavne nedôvodný.
47 Argumentácia na podporu tohto prvého odvolacieho dôvodu je formulovaná nejasne a nejednoznačne. Mytilinaios nespresnila ani žalobu o neplatnosť podanú spoločnosťou DEI, na ktorú odkazuje, ani údajné nesprávne právne posúdenie, ktorým je napadnutý rozsudok poznačený, ani to, v čom je správanie spoločnosti DEI zneužívajúce a rozporuplné.
48 DEI subsidiárne tvrdí, že obe časti prvého odvolacieho dôvodu nie sú dôvodné.
Posúdenie Súdnym dvorom
49 Na to, aby bolo možné rozhodnúť o prvom odvolacom dôvode, ktorý uviedla Mytilinaios vo veci C‑701/21, treba v prvom rade overiť prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu, ktorú DEI spochybňuje.
50 V tejto súvislosti stačí na jednej strane uviesť, že tento odvolací dôvod smeruje proti bodu 91 napadnutého rozsudku, ktorý je súčasťou odôvodnenia uvedeného v bodoch 64 až 195 tohto rozsudku, ktoré sa týka žaloby vo veci T‑740/17. Z toho vyplýva, že na rozdiel od tvrdení spoločnosti DEI z odvolania jasne vyplýva, že uvedený odvolací dôvod sa týka tejto žaloby o neplatnosť.
51 Na druhej strane formulácia prvého odvolacieho dôvodu je dostatočne jasná na to, aby bolo možné pochopiť, že oboma časťami tento odvolací dôvod smeruje k spochybneniu jednak nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o zamietnutie tvrdenia založeného na porušení zásad nemo auditur propriam turpitudinem allegans a nemo potest venire contra factum proprium, a jednak nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa dopustil Všeobecný súd tým, že zamietol toto tvrdenie na základe úvah nesúvisiacich s otázkou údajne zneužívajúceho správania spoločnosti DEI. Odvolateľka vo svojom odvolaní spresňuje, že podaním svojej žaloby sa DEI zneužívajúcim spôsobom snažila získať prospech z údajnej protiprávnosti štátnej pomoci, ktorú ona sama ako podnik ovládaný gréckym štátom pomohla zaviesť.
52 V dôsledku toho je prvý odvolací dôvod vo veci C‑701/21 P prípustný.
53 Pokiaľ ide v druhom rade o podstatu tohto odvolacieho dôvodu, treba konštatovať, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 54 svojich návrhov, že Všeobecný súd na rozdiel od tvrdení uvedených na podporu prvej časti uvedeného odvolacieho dôvodu v bode 91 napadnutého rozsudku odôvodnil zamietnutie tvrdenia založeného na zásade nemo auditur propriam turpitudinem allegans. V tomto bode 91 sa totiž Všeobecný súd domnieval, že „Komisia sa nemôže dovolávať… porušenia právnej zásady, podľa ktorej sa nikto nemôže odvolávať na svoje vlastné nečestné konanie. Toto tvrdenie je len inou verziou tvrdenia, ktoré má zameniť situáciu žalobkyne so situáciou gréckeho štátu a pripísať jej prípadnú spokojnosť gréckych orgánov s výsledkom rozhodcovského konania, takže ani toto tvrdenie nemôže uspieť“. Toto odôvodnenie, hoci stručné, je dostatočné na to, aby umožnilo spoločnosti Mytilinaios poznať dôvody, pre ktoré Všeobecný súd nevyhovel jej tvrdeniu, a Súdnemu dvoru vykonať v tejto súvislosti súdne preskúmanie.
54 Prvú časť prvého odvolacieho dôvodu založenú na nedostatku odôvodnenia treba preto zamietnuť ako nedôvodnú.
55 V druhej časti prvého odvolacieho dôvodu Mytilinaios namieta nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Všeobecný súd v tom istom bode 91 napadnutého rozsudku.
56 Je pravda, že v odpovedi na tvrdenie, že DEI porušila zásadu, podľa ktorej sa nikto nemôže odvolávať na svoje vlastné nečestné konanie, sa Všeobecný súd v tomto bode 91 v podstate obmedzil na konštatovanie, že situáciu spoločnosti DEI a situáciu Helénskej republiky nemožno zamieňať. Ako však uviedla Mytilinaios, keď pred Všeobecným súdom tvrdila, že DEI porušila túto zásadu, Mytilinaios netvrdila, že situácia spoločnosti DEI a Helénskej republiky sa prekrývala, ale že DEI nemohla platne spochybniť výsledok rozhodcovského konania, s ktorým táto spoločnosť súhlasila.
57 Vzhľadom na to treba uviesť, že Všeobecný súd v bodoch 86 až 92 napadnutého rozsudku preskúmal otázku, či na rozdiel od tvrdení Komisie a spoločnosti Mytilinaios mala DEI záujem na konaní proti druhému spornému rozhodnutiu, a teda bod 91 tohto rozsudku treba vykladať v kontexte, do ktorého patrí.
58 V bode 89 napadnutého rozsudku, ktorý odvolateľka v rámci svojho odvolania nespochybňuje, však Všeobecný súd zamietol argumentáciu Komisie a spoločnosti Mytilinaios, ktorá je založená na zámene medzi gréckym štátom a spoločnosťou DEI, s cieľom pripísať jej údajnú spokojnosť gréckych orgánov s výsledkom rozhodcovského konania, a na porovnaní situácie spoločnosti DEI so situáciou miestneho orgánu. V tejto súvislosti Všeobecný súd v tom istom bode konštatoval, že DEI podrobne vysvetlila dôvody, pre ktoré sa domnievala, že na jednej strane jej hospodárska situácia bola ovplyvnená rozhodcovským rozsudkom v rozsahu, v akom jej ukladala povinnosť fakturovať spoločnosti Mytilinaios za dodávku elektrickej energie cenu pod úrovňou jej výrobných nákladov, a na druhej strane, že sporný list a prvé a druhé sporné rozhodnutie o odložení jej sťažností jej bránili v tom, aby predložila svoje pripomienky v rámci konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ. Vzhľadom na túto argumentáciu mohlo podľa Všeobecného súdu prípadné zrušenie najmä druhého sporného rozhodnutia z dôvodu, že Komisia mala pochybnosti alebo závažné ťažkosti, pokiaľ ide o existenciu štátnej pomoci, priniesť prospech spoločnosti DEI práve preto, lebo mohla prinútiť Komisiu začať konanie vo veci formálneho zisťovania, v rámci ktorého by sa DEI mohla dovolávať procesných záruk, ktoré sú jej priznané na základe článku 108 ods. 2 ZFEÚ.
59 V bode 90 napadnutého rozsudku, ktorý odvolateľka nespochybňuje, Všeobecný súd tiež zamietol tvrdenie Komisie a spoločnosti Mytilinaios, podľa ktorého záväzné právne účinky spôsobujúce ujmu spoločnosti DEI spájajúce sa so spornou sadzbou nemožno pripísať druhému spornému rozhodnutiu, ale rozhodcovskému rozsudku. Zamietol toto tvrdenie jednak z dôvodu, že Komisia týmto rozhodnutím odmietla kvalifikovať výsledok rozhodcovského konania ako opatrenia pomoci, o čo DEI požiadala, a jednak, že DEI Komisii vytýkala práve to, že v uvedenom rozhodnutí protiprávne opomenula preskúmať otázku, či táto sadzba zahŕňala poskytnutie výhody. Podľa Všeobecného súdu toto posúdenie nevyvrátilo skutočnosť, že DEI dobrovoľne predložila svoj spor so spoločnosťou Mytilinaios rozhodcovskému súdu, keďže tento postup nevyhnutne neznamená, že a priori akceptuje rozhodcovský rozsudok, ktorý navyše neúspešne napadla na Efeteio Athinon (Odvolací súd Atény).
60 Z týchto dvoch bodov napadnutého rozsudku teda vyplýva, že Všeobecný súd zamietol tvrdenia Komisie a spoločnosti Mytilinaios, ktorými sa snažili preukázať, že z dôvodu ovládania spoločnosti DEI gréckym štátom sa postoj tejto spoločnosti prekrýval s postojom tohto štátu, ktorý nemal nijaký záujem na spochybnení rozhodnutia Komisie nezačať konanie vo veci formálneho zisťovania o opatrení, ktoré sám prijal, rovnako ako tvrdenie, že DEI nemôže spochybniť výsledok rozhodcovského konania, s ktorým tento podnik súhlasil.
61 Z toho vyplýva, že Všeobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, odôvodnil v bode 90 napadnutého rozsudku dôvod, pre ktorý bolo potrebné zamietnuť tvrdenia Komisie a spoločnosti Mytilinaios, ktoré tak, ako sú uvedené v bode 68 tohto rozsudku a ktoré neboli v odvolaní spochybnené, mali len podporiť ich stanovisko, podľa ktorého DEI nemohla oznámiť ako štátnu pomoc zmluvu, ktorú už nepovažovala za ziskovú, aby sa zbavila svojho záväzku.
62 Mytilinaios navyše nespochybnila konštatovanie uvedené v bode 85 napadnutého rozsudku, podľa ktorého druhé sporné rozhodnutie ovplyvňuje právne postavenie a záujmy spoločnosti DEI ako zainteresovanej strany v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589.
63 Vo svojej sťažnosti z roku 2013 však DEI tvrdila, že Komisia mala dospieť k záveru, že opatrenie, ktoré môže predstavovať štátnu pomoc, teda nie rozhodnutie využiť rozhodcovské konanie, ale rozhodcovský rozsudok, jej ukladalo povinnosť uplatňovať ceny nižšie ako náklady a že preto jej rozhodnutie o uplatnení takýchto sadzieb nebolo pripísateľné ako podniku ovládanému gréckym štátom, ale bolo priamo pripísateľné tomuto štátu prostredníctvom rozhodcovského súdu.
64 Hoci Komisii určite prináležalo overiť, či to bol prípad prejednávanej veci, nemôže to spochybniť existenciu záujmu tohto podniku na konaní proti rozhodnutiu Komisie o zamietnutí tejto sťažnosti bez začatia konania vo veci formálneho zisťovania. Iný dôvod by viedol k ohrozeniu účinnosti kontroly štátnych opatrení v oblasti štátnej pomoci.
65 Vzhľadom na tieto úvahy treba zamietnuť druhú časť prvého odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú, a teda zamietnuť prvý odvolací dôvod v celom rozsahu.
O druhom odvolacom dôvode vo veci C‑701/21 P a o jedinom odvolacom dôvode vo veci C‑739/21 P založených na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ
66 Druhý odvolací dôvod spoločnosti Mytilinaios vo veci C‑701/21 P sa skladá z dvoch častí, z ktorých druhá v podstate zodpovedá jedinému odvolaciemu dôvodu, ktorý uviedla Komisia vo veci C‑739/21 P.
67 V prvej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu Mytilinaios v podstate tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 160 až 163 a 185 až 191 napadnutého rozsudku porušil článok 107 ZFEÚ, ako aj kritérium súkromného investora.
68 V tejto súvislosti treba uviesť, že body napadnutého rozsudku kritizované touto prvou časťou vychádzajú z predpokladu uvedeného v bodoch 150 až 159 napadnutého rozsudku, že štátnym opatrením, ktoré mohlo predstavovať štátnu pomoc, bol rozhodcovský rozsudok.
69 Keďže tieto body sú spochybnené druhou časťou druhého odvolacieho dôvodu spoločnosti Mytilinaios, ako aj jediným odvolacím dôvodom Komisie, treba sa najprv zaoberať touto druhou časťou a týmto odvolacím dôvodom.
Argumentácia účastníkov konania
70 V druhej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu Mytilinaios tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 150 až 159 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že predmetný rozhodcovský súd mal byť kvalifikovaný ako „orgán vykonávajúci právomoc patriacu do výsad orgánu verejnej moci“.
71 V tejto súvislosti pripomína, že rozhodcovské konanie upravené v § 37 ods. 1 zákona č. 4001/2011 je rozhodcovským konaním založeným na dohode. Tento článok totiž stanovuje, že RAE organizuje stále rozhodcovské konanie, v rámci ktorého je možné vyriešiť spory, ktoré sa objavia v oblasti energetiky na základe osobitnej písomnej dohody, teda rozhodcovskej zmluvy vypracovanej medzi zúčastnenými stranami podľa § 37 ods. 2 tohto zákona.
72 Podľa spoločnosti Mytilinaios predovšetkým okolnosť, že prípadný zásah rozhodcovského súdu do riešenia sporu je stanovený zákonom, neznamená, že tento súd bol zriadený na základe tohto zákona, ako Všeobecný súd nesprávne rozhodol v bode 153 napadnutého rozsudku.
73 Posúdenie Všeobecného súdu v bode 156 tohto rozsudku týkajúce sa povahy rozsudkov rozhodcovských súdov uvedených v zákone č. 4001/2011 nie je v prejednávanej veci rozhodujúce pre posúdenie, či tieto súdy možno kvalifikovať ako štátne súdy, pretože sa týka záväznej povahy týchto rozsudkov, ktorú Súdny dvor zamieňa s obligatórnou povahou právomoci rozhodcovských súdov, konkrétne s povinnosťou predložiť im spor na rozhodcovské konanie.
74 Okrem toho bod 157 uvedeného rozsudku týkajúci sa možnosti napadnúť na všeobecnom súde rozsudky rozhodcovských súdov, ktoré sú uvedené v zákone č. 4001/2011, tiež nepostačuje na to, aby boli tieto rozhodcovské súdy kvalifikované ako štátne súdy. Rozhodcovský rozsudok totiž nepodlieha bežným opravným prostriedkom, a to odvolaniu a kasačnému opravnému prostriedku, ktorým podliehajú rozhodnutia všeobecných súdov, ale žalobe o neplatnosť, ktorá je osobitne zavedená na základe § 897 Kodikas politikis dikonomias (grécky Občiansky súdny poriadok). Túto žalobu o neplatnosť možno podať len z obmedzených dôvodov. V dôsledku toho grécke občianskoprávne konanie stanovuje obmedzené súdne preskúmanie rozhodcovských rozsudkov vo vzťahu k preskúmaniu rozhodnutí všeobecných súdov, čo má za následok, že občianskoprávne konanie rozlišuje medzi týmito dvoma mechanizmami riešenia sporov. Na základe týchto úvah z posúdenia v bode 157 napadnutého rozsudku vyplývajú významné rozdiely medzi rozhodcovskými súdmi z dôvodu ich povahy a fungovania v porovnaní so všeobecnými súdmi.
75 Napokon Mytilinaios vytýka Všeobecnému súdu, že neoveril, či predmetný rozhodcovský súd mal obligatórnu právomoc. Podľa judikatúry však táto povaha chýba v prípade rozhodcovských orgánov zriadených zmluvou, pretože zmluvné strany nemajú žiadnu právnu ani faktickú povinnosť predložiť svoje spory rozhodcovskému súdu, zatiaľ čo verejné orgány dotknutého členského štátu nie sú ani zapojené do rozhodnutia o použití rozhodcovského konania, ani nie sú povinné ex offo zasiahnuť do priebehu konania pred rozhodcom. Naopak, iba zákonné ustanovenie, ktoré stanovuje možnosť jednostranne predložiť spor rozhodcovskému súdu, by mohlo priznať rozhodcovskému senátu povahu štátneho súdu. V prejednávanej veci jednak zákon č. 4001/2011 neobsahuje žiadne ustanovenie v tomto zmysle a jednak využitie rozhodcovského konania bolo založené výlučne na dohode zmluvných strán, bez ktorej by sa DEI alebo Mytilinaios mohli obrátiť na všeobecné súdy na účely vyriešenia ich sporu.
76 Na podporu svojho jediného odvolacieho dôvodu Komisia v prvom rade tvrdí, že kritériá uvedené v bodoch 153, 155 a 156 napadnutého rozsudku, a to vykonávanie súdnych funkcií rozhodcovskými súdmi zriadenými na základe zákona č. 4001/2011, ktoré sú totožné s funkciami všeobecných súdov, uplatňovanie ustanovení gréckeho Občianskeho súdneho poriadku týmito súdmi, ako aj právne záväzný charakter ich rozsudkov, ktoré majú povahu exekučných titulov a majú právnu silu rozhodnutej veci, sa uplatňujú na každé rozhodcovské konanie, ktoré prebieha v Grécku a podlieha gréckemu právu.
77 Kritérium uvedené v bode 157 tohto rozsudku, a to možnosť napadnúť rozhodnutie rozhodcovského súdu zriadeného podľa § 37 zákona č. 4001/2011 na všeobecnom súde, tiež nepreukazuje akúkoľvek osobitosť týchto rozhodcovských súdov vo vzťahu k akémukoľvek inému rozhodcovskému konaniu v Grécku. V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že hoci rozsudok takéhoto rozhodcovského súdu možno z osobitných dôvodov napadnúť na všeobecnom súde návrhom na zrušenie alebo uznanie neexistencie rozhodcovského rozsudku, platí to aj pre každý iný rozhodcovský rozsudok vydaný v Grécku. Táto okolnosť teda nielenže nezdôrazňuje osobitosť rozhodcovských súdov zriadených podľa § 37 zákona č. 4001/2011, ale naopak, obmedzená možnosť napadnúť rozhodcovské rozsudky týchto súdov ich odlišuje od rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré vo všeobecnosti podliehajú odvolaniu na účely spochybnenia skutkových alebo právnych posúdení prvostupňového súdu.
78 Napokon Komisia uznáva, že skutočnosť uvedená v bode 154 tohto rozsudku, teda povinnosť strán, ktoré súhlasia s tým, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu podľa § 37 zákona č. 4001/2011, vybrať rozhodcov na základe zoznamu zostaveného rozhodnutím predsedu RAE, skutočne odlišuje toto rozhodcovské konanie od akéhokoľvek iného rozhodcovského konania, pretože neexistuje všeobecná povinnosť strán, ktoré využijú rozhodcovské konanie v Grécku, určiť rozhodcov na základe osobitného zoznamu. Táto skutočnosť je však len procesným detailom a nevykazuje žiadnu osobitosť, ktorá by odôvodňovala, aby boli rozhodcovské súdy stanovené v tomto § 37 považované za všeobecné grécke súdy.
79 Komisia dodáva, že považovanie predmetného rozhodcovského súdu za všeobecný grécky súd je v rozpore s judikatúrou týkajúcou sa článku 267 ZFEÚ.
80 Táto judikatúra totiž rozlišuje dve kategórie rozhodcovských súdov.
81 Prvá z týchto kategórií zahŕňa rozhodcovské súdy, ktorých právomoc je založená na dohode medzi stranami a ktoré sa nepovažujú za súdy členského štátu. Tieto rozhodcovské súdy sú normou, pretože využitie rozhodcovského konania si vo všeobecnosti vyžaduje dohodu strán. V tejto súvislosti Súdny dvor odmietol uznať za súdy členského štátu orgány poverené obchodným rozhodcovským konaním, iné typy rozhodcovských konaní založených na súhlase strán alebo rozhodcovské konania založené na bilaterálnej investičnej zmluve.
82 Druhá z uvedených kategórií zahŕňa rozhodcovské súdy, ktorých právomoc je obligatórna na základe zákona a nezávislá od vôle strán, ktoré možno považovať za súdy členského štátu, ak sú splnené ostatné podmienky stanovené v článku 267 ZFEÚ. V tejto súvislosti Súdny dvor vo výnimočných prípadoch pripustil, že rozhodcovský súd zriadený zákonom, ktorého rozhodnutia sú pre účastníkov konania záväzné a ktorého právomoc nezávisí od ich súhlasu, možno považovať za súdny orgán členského štátu.
83 Podľa Komisie však rozhodcovské súdy uvedené v § 37 zákona č. 4001/2011 patria do prvej kategórie rozhodcovských súdov, keďže na to, aby im mohli strany predložiť spor, musia dať svoj súhlas písomne, ako to navyše Všeobecný súd spresnil najmä v bodoch 9, 90 a 232 napadnutého rozsudku. Okrem toho grécke orgány verejnej moci nezasahovali do rozhodnutia spoločností DEI a Mytilinaios použiť rozhodcovské konanie, ani ex offo do priebehu rozhodcovského konania. Z toho vyplýva, že uvedené rozhodcovské súdy nemajú obligatórnu právomoc, teda právomoc nezávislú od vôle strán.
84 Na základe nesprávneho prirovnania predmetného rozhodcovského súdu k všeobecným gréckym súdom Všeobecný súd tiež nesprávne usudzoval, že rozhodcovský rozsudok ako súdne rozhodnutie predstavuje štátne opatrenie, a teda že Komisia mala posúdiť, či tento rozsudok poskytol spoločnosti Mytilinaios výhodu, keď preskúmala výšku predmetnej sadzby v porovnaní s trhovou cenou. Všeobecný súd mal v skutočnosti považovať žalobu podanú na rozhodcovský súd za súkromný spôsob riešenia sporov a dospieť k záveru, že kritérium súkromného investora bolo uplatniteľné na rozhodnutie spoločnosti DEI súhlasiť s urovnaním svojho sporu so spoločnosťou Mytilinaios prostredníctvom rozhodcovského konania, pretože toto rozhodnutie spoločnosti DEI ako verejnoprávneho podniku bolo v prejednávanej veci jediným štátnym opatrením.
85 DEI odpovedá, že druhá časť druhého odvolacieho dôvodu je založená na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku.
86 Po prvé Všeobecný súd „nepovažoval“ predmetný rozhodcovský súd a rozhodcovský rozsudok za všeobecný súd a za rozhodnutie všeobecného súdu. V skutočnosti Všeobecný súd v bode 150 napadnutého rozsudku výslovne odlíšil rozhodcovský rozsudok od rozhodnutí gréckych všeobecných súdov a v bode 159 tohto rozsudku sa obmedzil na to, že kvalifikoval rozhodcovský súd ako „orgán vykonávajúci právomoc patriacu do výsad orgánu verejnej moci“. Okrem toho výsady verejnej moci môžu vykonávať mnohé iné štátne orgány bez toho, aby sa tieto orgány z tohto dôvodu „považovali“ za rozhodcovské alebo všeobecné súdy. Ako navyše vyplýva z bodu 149 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd preskúmal, do akej miery je rozhodcovský súd „porovnateľný s gréckym všeobecným súdom“, zatiaľ čo v bode 231 napadnutého rozsudku uviedol, že „rozhodcovský rozsudok je porovnateľný s rozsudkami gréckeho všeobecného súdu“.
87 V každom prípade aj za predpokladu, že by Všeobecný súd skutočne považoval predmetný rozhodcovský súd za grécky všeobecný súd, len stanovil paralelu medzi všeobecnými súdmi a rozhodcovskými súdmi, pokiaľ ide o osobitnú a presnú otázku preskúmania rozsudkov rozhodcovských súdov z hľadiska pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci a otázky, či štátnu pomoc možno poskytnúť prostredníctvom rozhodcovských rozsudkov.
88 Pokiaľ ide po druhé o charakteristiky predmetného rozhodcovského súdu, ktoré Všeobecný súd preskúmal v bodoch 153 až 157 napadnutého rozsudku, DEI spresňuje, že Mytilinaios spochybňuje len charakteristiky uvedené v bodoch 153 a 157 tohto rozsudku, ako aj skutočnosť, že Všeobecný súd nezohľadnil nezáväznú povahu právomoci rozhodcovského súdu.
89 V tejto súvislosti DEI v prvom rade poznamenáva, že Mytilinaios spochybňuje, že rozhodcovský súd bol zriadený na základe § 37 zákona č. 4001/2011. V skutočnosti však Všeobecný súd v bode 153 napadnutého rozsudku rozhodol, že znakom, na základe ktorého sa rozhodcovský súd podobá všeobecnému súdu, je skutočnosť, že vykonáva „rovnakú súdnu funkciu ako všeobecné súdy“ a že „začatie rozhodcovského konania zbavuje všeobecné súdy ich právomoci“. Odkaz v tomto bode 153 vo vedľajšej vete na „rozhodcovské súdy zriadené podľa § 37 [zákona č. 4001/2011]“ má za cieľ len obmedziť posúdenie Všeobecného súdu na rozhodcovský súd dotknutý v prejednávanej veci.
90 Pokiaľ ide ďalej o charakteristiku rozhodcovského súdu týkajúcu sa obmedzeného súdneho preskúmania rozhodcovských rozsudkov preskúmanú v bode 157 napadnutého rozsudku, DEI sa domnieva, že tvrdenie spoločnosti Mytilinaios je neprípustné, keďže nevysvetľuje, z akého dôvodu „obmedzené súdne preskúmanie“ odlišuje preskúmanie rozhodcovských rozsudkov na základe pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci od preskúmania rozhodnutí všeobecných súdov.
91 V každom prípade toto tvrdenie nie je dôvodné. Po prvé skutočnosť, že preskúmanie rozhodcovského rozsudku zo strany Efeteio Athinon (Odvolací súd Atény) je obmedzenejšia ako preskúmanie vykonávané v rámci „bežného“ odvolania, nie je relevantná na účely posúdenia, či štátna pomoc môže byť poskytnutá prostredníctvom tohto rozsudku. Súdny dvor totiž v rozsudku z 11. decembra 2019, Mytilinaios Anonymos Etairia – Omilos Epicheiriseon (C‑332/18 P, EU:C:2019:1065, bod 68), rozhodol, že štátna pomoc môže byť poskytnutá prostredníctvom uznesenia o nariadení predbežného opatrenia vydaného gréckym všeobecným súdom bez ohľadu na obmedzenú povahu súdneho preskúmania vykonávaného v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia. Po druhé DEI poznamenáva, že porušenie verejného poriadku rozhodcovským rozsudkom patrí medzi obmedzené dôvody, pre ktoré možno navrhnúť zrušenie takéhoto rozsudku. Keďže zákaz štátnej pomoci patrí práve do oblasti verejného poriadku, tvrdenie spoločnosti Mytilinaios je neúčinné. Po tretie okolnosť, že grécke právo stanovuje súdne preskúmanie rozhodcovských rozsudkov všeobecným súdom v nadväznosti na opravný prostriedok podaný účastníkom konania, ktorý nemal vo veci pred rozhodcovským súdom úspech, preukazuje, že tieto rozsudky nemožno vykonať bez toho, aby ich „potvrdil“ všeobecný štátny súd. Rozhodcovský rozsudok teda nie je vykonateľný ako taký, ale skôr ako rozhodnutie potvrdené všeobecným súdom. Okrem toho podmienka pripísateľnosti opatrenia pomoci je splnená v prípade „účasti“ „orgánov verejnej moci“ na prijatí tohto opatrenia. Efeteio Athinon (Odvolací súd Atény), ktorý v prejednávanej veci rozhodol a zamietol žalobu o neplatnosť smerujúcu proti rozhodcovskému rozsudku, pritom nepochybne predstavuje takýto orgán verejnej moci.
92 Pokiaľ ide napokon o skutočnosť, že Všeobecný súd nezohľadnil kritérium týkajúce sa obligatórnej právomoci rozhodcovského súdu, DEI tvrdí, že Mytilinaios nevysvetľuje dôvody, pre ktoré by toto kritérium, ktoré je legitímne na účely uplatnenia článku 267 ZFEÚ, malo byť splnené aj na to, aby sa s rozhodcovskými rozsudkami zaobchádzalo analogicky ako s rozhodnutiami všeobecných súdov pri uplatňovaní pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci.
93 V každom prípade toto tvrdenie nie je dôvodné.
94 Na jednej strane totiž článok 267 ZFEÚ odkazuje na „vnútroštátny súdny orgán“, zatiaľ čo článok 107 ods. 1 ZFEÚ uvádza pomoc, ktorú poskytuje „štát alebo zo štátnych prostriedkov“. Súdny dvor však rozhodol, že pojem „štát“ v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia sa vzťahuje na širokú škálu subjektov, ktoré vykonávajú výsady verejnej moci, pričom však nemôžu predložiť prejudiciálnu otázku. V prejednávanej veci nevzniká otázka, či predmetný rozhodcovský súd konal ako „súd členského štátu“, ale či ho bolo možné považovať za „orgán vykonávajúci právomoc patriacu do výsad orgánu verejnej moci“. Na účely tohto preskúmania Všeobecný súd stanovil paralelu s prípadom poskytnutia štátnej pomoci prostredníctvom rozhodnutia všeobecného súdu. Okrem toho charakteristickou črtou orgánov, ktoré vykonávajú „právomoc patriacu do výsad verejnej moci“, je, že ich vôľa je jednostranne záväzná, podobne ako vôľa vyjadrená v rozhodcovskom rozsudku, ktorý potvrdil Efeteio Athinon (Odvolací súd Atény).
95 Na druhej strane rozsudky rozhodcovských súdov bez ohľadu na to, či boli zriadené na základe vnútroštátnych právnych predpisov alebo bilaterálnej investičnej zmluvy, predstavujú opatrenia, na základe ktorých možno poskytnúť štátnu pomoc. DEI v tejto súvislosti uvádza, že vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 25. januára 2022, Komisia/European Food a i. (C‑638/19 P, EU:C:2022:50), týkajúcej sa rozsudku rozhodcovského súdu pripísateľného štátu, tak ako v prejednávanej veci, právomoc rozhodcovského súdu nebola obligatórna.
Posúdenie Súdnym dvorom
96 Treba pripomenúť, že Všeobecný súd v bode 151 napadnutého rozsudku na jednej strane konštatoval, že „rozhodcovský súd prijal prostredníctvom rozhodcovského rozsudku právne záväzné rozhodnutie vo veci stanovenia spornej sadzby, ktoré mohlo poskytnúť [spoločnosti Mytilinaios] výhodu v prípade, keby nezodpovedalo bežným trhovým podmienkam, a teda predstavovať štátnu pomoc neoznámenú Helénskou republikou na základe článku 108 ods. 3 ZFEÚ“ a jednak, že „rozhodcovský súd, ako bol zriadený pri RAE na základe § 37 zákona č. 4001/2011, rozhodcovské konanie prebiehajúce na tomto súde aj rozhodnutia tohto súdu sa vyznačujú podobnými znakmi, akými sa vyznačujú všeobecné grécke súdy, konania prebiehajúce na týchto súdoch a rozhodnutia týchto súdov“.
97 Na podloženie tohto záveru Všeobecný súd v bodoch 153 až 157 tohto rozsudku analyzoval päť kritérií, aby v bode 158 uvedeného rozsudku dospel k záveru, že „rozhodcovské súdy zriadené a konajúce podľa § 37 zákona č. 4001/2011 sú neoddeliteľnou súčasťou gréckeho štátneho súdneho systému“, a v bode 159 toho istého rozsudku, že predmetný rozhodcovský súd „sa má podobne ako všeobecný grécky súd kvalifikovať ako orgán vykonávajúci právomoc patriacu do výsad orgánu verejnej moci“.
98 Práve vzhľadom na posúdenie obsiahnuté v bodoch 151 až 159 napadnutého rozsudku sa teda Všeobecný súd mohol v bode 160 tohto rozsudku domnievať, že predmetná sadzba, ako bola stanovená rozhodcovským rozsudkom, predstavuje neoznámené štátne opatrenie.
99 Z toho vyplýva, že Všeobecný súd rozhodol, že rozhodcovský súd RAE treba kvalifikovať ako orgán vykonávajúci právomoc patriacu do výsad orgánu verejnej moci, a preto jeho rozhodnutia možno pripísať Helénskej republike v zmysle článku 107 ZFEÚ len z dôvodu, že tento súd je neoddeliteľnou súčasťou gréckeho štátneho súdneho systému, keďže ho možno považovať za všeobecný grécky súd. Takéto odôvodnenie je však poznačené nesprávnym právnym posúdením.
100 Pokiaľ ide v prvom rade o kritériá, ktoré Všeobecný súd použil v bodoch 153 až 157 napadnutého rozsudku na účely postavenia dotknutého rozhodcovského súdu na úroveň štátneho všeobecného súdu, patrí medzi ne po prvé, že rozhodcovské súdy zriadené podľa § 37 zákona č. 4001/2011 vykonávajú rovnakú súdnu funkciu ako všeobecné súdy, či dokonca ich nahrádzajú, keďže začatie rozhodcovského konania zbavuje všeobecné súdy ich právomoci, po druhé, že rozhodcovia vybraní zo zoznamu zostaveného rozhodnutím predsedu RAE musia preukázať svoju nezávislosť a nestrannosť pred ich vymenovaním, po tretie, že konania pred rozhodcovskými súdmi sa riadia najmä ustanoveniami gréckeho Občianskeho súdneho poriadku a subsidiárne rozhodcovským poriadkom RAE, po štvrté, že nálezy rozhodcovských súdov sú právne záväzné, majú právnu silu rozhodnutej veci a majú povahu exekučných titulov v súlade s príslušnými ustanoveniami tohto Občianskeho súdneho poriadku, a po piate, že proti nálezom rozhodcovských súdov možno podať opravný prostriedok na všeobecnom súde.
101 Ako však tvrdí Komisia a ako uviedol generálny advokát v bode 95 svojich návrhov, žiadne z týchto kritérií neumožňuje odlíšiť rozhodcovské súdy upravené v § 37 zákona č. 4001/2011 od akéhokoľvek iného rozhodcovského súdu založeného na dohode.
102 Po prvé totiž každý rozhodcovský súd založený na dohode nahrádza všeobecné súdy, po druhé konanie pred takýmto súdom sa spravidla riadi zákonom, ktorý po tretie môže priznať rozhodnutiam týchto súdov záväznú povahu, právnu silu rozhodnutej veci a hodnotu exekučných titulov a po štvrté tieto rozhodnutia možno za určitých podmienok napadnúť opravným prostriedkom na všeobecnom súde.
103 V tomto kontexte je pravda, ako uznáva Komisia, že okolnosť, že v prejednávanej veci sú rozhodcovia vyberaní zo zoznamu zostaveného rozhodnutím predsedu RAE a musia preukázať svoju nezávislosť a nestrannosť pred ich vymenovaním, charakterizuje rozhodcovský súd RAE vo vzťahu k iným rozhodcovským súdom založeným na dohode, ktorých rozhodcovia nie sú nevyhnutne vybraní zo zoznamu, akým je zoznam zostavený týmto predsedom. Táto okolnosť však sama osebe neumožňuje usudzovať, že tento rozhodcovský súd sa odlišuje od akéhokoľvek iného rozhodcovského súdu založeného na dohode, keďže predstavuje len čisto procesný prvok, ktorý nemá vplyv na funkciu alebo povahu uvedeného súdu.
104 V druhom rade, ako tvrdia Mytilinaios a Komisia, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď neoveril, či rozhodcovský súd RAE mal, ako je to v zásade v prípade súdov, ktoré sú súčasťou štátneho súdneho systému, obligatórnu právomoc, ktorá teda nezávisela len od vôle strán.
105 Takáto skutočnosť mohla skutočne viesť Všeobecný súd k záveru, že rozhodcovský súd RAE sa odlišuje od rozhodcovského súdu, ktorého právomoc je založená na rozhodcovskej zmluve, teda osobitnej dohode, ktorá odráža autonómiu vôle dotknutých strán (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. júna 2014, Ascendi Beiras Litoral e Alta, Auto Estradas das Beiras Litoral e Alta, C‑377/13, EU:C:2014:1754, bod 27, ako aj z 25. januára 2022, Komisia/European Food a i., C‑638/19 P, EU:C:2022:50, bod 144 a citovanú judikatúru).
106 Vzhľadom na vyššie uvedené a bez ohľadu na akékoľvek iné úvahy sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že rozhodcovský súd RAE možno považovať za všeobecný súd a že rozhodcovský rozsudok je štátnym opatrením, ktoré môže predstavovať štátnu pomoc.
107 Toto posúdenie nemožno spochybniť tvrdeniami, ktoré uviedla DEI.
108 V prvom rade treba prejednávanú vec odlíšiť od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 25. januára 2022, Komisia/European Food a i. (C‑638/19 P, EU:C:2022:50).
109 Na jednej strane totiž rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, o ktorý išlo vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, nebol rozhodcovským súdom založeným na dohode, ale bol zriadený na základe bilaterálnej investičnej zmluvy. Ako však v podstate vyplýva z ustálenej judikatúry pripomenutej v bodoch 143 a 144 uvedeného rozsudku, súhlas členského štátu s možnosťou, že mu bude predložený spor v rámci rozhodcovského konania upraveného bilaterálnou investičnou zmluvou, na rozdiel od súhlasu, ktorý by bol daný v rámci rozhodcovského konania založeného na dohode, nemá svoj pôvod v osobitnej dohode odrážajúcej autonómiu vôle dotknutých strán, ale vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi dvoma členskými štátmi, v rámci ktorej tieto štáty vo všeobecnosti vopred súhlasili s vyňatím sporov, ktoré sa môžu týkať výkladu alebo uplatnenia práva Únie, z právomoci svojich vlastných súdov v prospech rozhodcovského konania.
110 Na druhej strane v rozsudku z 25. januára 2022, Komisia/European Food a i. (C‑638/19 P, EU:C:2022:50), sa Súdny dvor obmedzil na overenie, či Komisia mala v prejednávanej veci právomoc ratione temporis vykonávať svoje právomoci na základe článku 108 ZFEÚ. Na tento účel v bode 123 tohto rozsudku usúdil, že rozhodujúci aspekt na účely stanovenia dátumu, ku ktorému bolo právo na získanie štátnej pomoci priznané jej príjemcom prostredníctvom určitého opatrenia, spočíva v tom, že títo príjemcovia nadobudli určité právo na získanie tejto pomoci, a v súvisiacom záväzku členského štátu poskytnúť uvedenú pomoc. Hoci v bode 124 uvedeného rozsudku Súdny dvor v podstate konštatoval, že takéto právo bolo priznané len predmetným rozhodcovským rozsudkom, nijako z toho nevyvodil, že tento rozhodcovský rozsudok ako taký predstavuje štátnu pomoc. Ako naopak vyplýva z bodov 80 a 131 tohto rozsudku, Súdny dvor spresnil, že vo veci, v ktorej bol vydaný tento istý rozsudok, nemá právomoc rozhodnúť o tom, či opatrenie dotknuté v tejto veci, teda rozhodcovský rozsudok, predstavuje z hmotnoprávneho hľadiska „štátnu pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.
111 Okolnosť, že v prejednávanej veci grécky súd, akým je Efeteio Athinon (Odvolací súd Atény), zamietol žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, nemôže znamenať, že toto rozhodnutie možno pripísať z tohto jediného dôvodu gréckemu štátu. Súdne preskúmanie vykonávané týmto súdom sa totiž týka len zákonnosti rozhodcovského rozsudku, ktorý zostáva aktom pripísateľným výlučne rozhodcovskému kolégiu, ktoré ho prijalo. Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že samotné zavedenie štátnej pomoci nemôže mať pôvod v rozhodnutí súdu, pretože toto zavedenie je založené na posúdení vhodnosti, ktoré nepatrí medzi úlohy súdu (rozsudok z 12. januára 2023, DOBELES HES, C‑702/20 a C‑17/21, EU:C:2023:1, bod 76). Existencia takéhoto súdneho rozhodnutia preto v žiadnom prípade nemôže stačiť na to, aby sa rozhodcovský rozsudok, tak ako bolo potvrdené týmto rozhodnutím, považovalo za opatrenie, ktoré môže predstavovať štátnu pomoc.
112 Napokon tvrdenie spoločnosti DEI, podľa ktorého Všeobecný súd v skutočnosti nestotožnil rozhodcovský súd RAE so súdom, je zjavne v rozpore s bodom 160 napadnutého rozsudku, v ktorom sa jasne uvádza, že „rozhodcovský súd sa má považovať za všeobecný štátny súd“.
113 V prejednávanej veci z toho vyplýva, že vzhľadom najmä na osobitosti sporu medzi spoločnosťami DEI a Mytilinaios a osobitosti úlohy, ktorú títo účastníci konania dobrovoľne zverili rozhodcovskému súdu RAE, Komisia na jednej strane správne konštatovala, že jediným štátnym opatrením, ktoré môže predstavovať štátnu pomoc, bolo rozhodnutie spoločnosti DEI uzavrieť rozhodcovskú zmluvu so spoločnosťou Mytilinaios, vzhľadom na to, že DEI je ovládaná gréckym štátom, a na druhej strane, že na účely zistenia, či toto rozhodnutie poskytlo spoločnosti Mytilinaios výhodu, bolo potrebné overiť, či by súkromný subjekt za bežných trhových podmienok prijal uvedené rozhodnutie za rovnakých podmienok.
114 V tejto súvislosti treba uviesť, že by to mohlo byť inak, ak by rozhodcovské konanie v celom rozsahu od uzavretia rozhodcovskej zmluvy až do rozhodcovského rozsudku bolo výsledkom schémy, ktorú grécky štát uložil dotknutým podnikom s cieľom použiť toto konanie na obchádzanie pravidiel v oblasti štátnej pomoci. Súkromný hospodársky subjekt by totiž za bežných trhových podmienok nesúhlasil so zaradením do takejto schémy. DEI však netvrdila, že grécky štát jej uložil povinnosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu so spoločnosťou Mytilinaios proti jej vôli s cieľom poskytnúť tejto spoločnosti štátnu pomoc.
115 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sú druhá časť druhého odvolacieho dôvodu spoločnosti Mytilinaios a jediný odvolací dôvod Komisie dôvodné a treba im vyhovieť.
116 Za týchto podmienok treba napadnutý rozsudok zrušiť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať prvú časť druhého odvolacieho dôvodu alebo tretí odvolací dôvod spoločnosti Mytilinaios.
O žalobách na Všeobecnom súde
117 V súlade s článkom 61 prvým odsekom druhou vetou Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže tento súd v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje.
118 Tak je to v prejednávanej veci v prípade tretieho a štvrtého žalobného dôvodu, ako aj prvej a druhej časti piateho žalobného dôvodu vo veci T‑740/17, ktorými DEI v podstate vytýkala Komisii, že porušila článok 107 ZFEÚ, keďže v druhom spornom rozhodnutí nepreskúmala predmetnú sadzbu, ako vyplýva z rozhodcovského rozsudku, predtým, ako vylúčila existenciu výhody a obmedzila sa na overenie, či by za bežných trhových podmienok súkromný subjekt za rovnakých okolností uzavrel rozhodcovskú zmluvu za rovnakých podmienok.
119 Stačí totiž uviesť, že Všeobecný súd v bodoch 9, 90 a 232 napadnutého rozsudku v podstate rozhodol, že DEI a Mytilinaios sa dobrovoľne obrátili na rozhodcovský súd RAE, pričom takéto konštatovanie nebolo v rámci tohto odvolania spochybnené. Z dôvodov uvedených v bodoch 96 až 105 tohto rozsudku preto Komisia v každom prípade nebola za okolností prejednávanej veci povinná analyzovať obsah rozhodcovského rozsudku s cieľom overiť, či rozhodnutie spoločnosti DEI uzavrieť rozhodcovskú zmluvu poskytlo spoločnosti Mytilinaios výhodu v zmysle článku 107 ZFEÚ.
120 Tretí a štvrtý žalobný dôvod, ako aj prvú a druhú časť piateho žalobného dôvodu vo veci T‑740/17 treba preto zamietnuť.
121 Naproti tomu Všeobecný súd nepreskúmal ostatné časti tohto piateho žalobného dôvodu ani ostatné žalobné dôvody vo veci T‑740/17, z ktorých prvý je založený na nesprávnom výklade rozsudku z 31. mája 2017, DEI/Komisia (C‑228/16 P, EU:C:2017:409), druhý na tom, že Komisia porušila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 24 ods. 2 nariadenia 2015/1589, a najmä práva spoločnosti DEI byť vypočutá, ako to zaručuje článok 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie, šiesty na porušení článku 107 ods. 1 a článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ktorého sa dopustila Komisia z dôvodu zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu týkajúceho sa uplatniteľnosti kritéria obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve a uplatnenia tohto kritéria, a siedmy na zjavne nesprávnom výklade a uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, na porušení povinnosti odôvodnenia a zjavne nesprávnom posúdení skutkového stavu, keďže Komisia nevyhovela prvej sťažnosti, ktorú DEI predložila v roku 2012 podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, z dôvodu, že táto sťažnosť sa v dôsledku rozhodcovského rozsudku stala bezpredmetnou.
122 Keďže preskúmanie týchto častí a dôvodov vyžaduje vykonanie komplexného posúdenia skutkového stavu, v prípade ktorého Súdny dvor nemá k dispozícii všetky potrebné skutkové okolnosti, stav konania nedovoľuje, pokiaľ ide o uvedené časti a dôvody, aby sám vydal konečný rozsudok, a preto je potrebné vrátiť vec Všeobecnému súdu, aby o nich rozhodol.
123 [Opravené uznesením zo 7. júna 2024] Napokon Všeobecnému súdu prináleží vyvodiť dôsledky zo zrušenia napadnutého rozsudku pre žaloby vo veciach T‑639/14 RENV a T‑352/15 vrátane návrhov Komisie na zastavenie konania v týchto veciach.
O trovách
124 Vzhľadom na to, že vec sa vracia Všeobecnému súdu, o trovách odvolacieho konania sa rozhodne neskôr.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
1. Rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 22. septembra 2021, DEI/Komisia (T‑639/14 RENV, T‑352/15 a T‑740/17, EU:T:2021:604), sa zrušuje.
2. Veci T‑639/14 RENV, T‑352/15 a T‑740/17 sa vracajú Všeobecnému súdu Európskej únie, aby rozhodol o žalobných dôvodoch a tvrdeniach, ktoré mu boli predložené a o ktorých Súdny dvor Európskej únie nerozhodol.
3. O trovách konania sa rozhodne neskôr.
Podpisy