Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Dortmund (Nemecko) 20. apríla 2023 – ASG 2 Ausgleichsgesellschaft für die Sägeindustrie Nordrhein-Westfalen GmbH/Land Nordrhein-Westfalen
(vec C-253/23, ASG)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Landgericht Dortmund
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: ASG 2 Ausgleichsgesellschaft für die Sägeindustrie Nordrhein-Westfalen GmbH
Žalovaná: Land Nordrhein-Westfalen
Prejudiciálne otázky
Má sa právo Únie, predovšetkým článok 101 ZFEÚ, článok 4 ods. 3 ZEÚ, článok 47 Charty, ako aj článok 2 bod 4, článok 3 ods. 1 smernice 2014/104/EÚ1 , vykladať v tom zmysle, že bráni výkladu a uplatňovaniu práva členského štátu, ktorým sa osobe, ktorá mohla utrpieť škodu v dôsledku porušenia článku 101 ZFEÚ – stanoveného so záväzným účinkom na základe článku 9 smernice 2014/104/EÚ alebo vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa preberá – zabráni postúpiť svoje pohľadávky – najmä v prípadoch hromadných alebo rozptýlených škôd – schválenému poskytovateľovi právnych služieb do úschovy, aby ich presadil spoločne s nárokmi iných údajných poškodených v rámci následnej žaloby, ak neexistujú iné rovnocenné zákonné alebo zmluvné možnosti spojenia nárokov na náhradu škody, najmä preto, že nevedú k rozhodnutiam o plnení alebo nie sú uskutočniteľné z iných procesných dôvodov alebo sú objektívne neprimerané z ekonomických dôvodov, a teda ak by najmä vymáhanie malej škody bolo prakticky nemožné alebo nadmerne náročné?
Má sa právo Únie vždy vykladať týmto spôsobom, že sa predmetné nároky na náhradu škody musia uplatniť bez predchádzajúceho rozhodnutia Európskej komisie alebo vnútroštátnych orgánov so záväzným účinkom v zmysle vnútroštátnych ustanovení založených na článku 9 smernice 2014/104/EÚ vo vzťahu k údajnému porušeniu (tzv. „samostatná žaloba“), ak neexistujú iné rovnocenné zákonné alebo zmluvné možnosti spojenia nárokov na náhradu škody na účely občianskoprávneho stíhania (z dôvodov už uvedených v prvej otázke), a najmä ak by inak porušenie článku 101 ZFEÚ nebolo vôbec stíhané, t. j. ani prostredníctvom verejnoprávneho, ani prostredníctvom súkromnoprávneho vymáhania?
Ak sa aspoň na jednu z týchto dvoch otázok odpovie kladne, platí, že sa príslušné normy nemeckého práva – v prípade vylúčenia výkladu v súlade s európskym právom – nesmú použiť, čo by malo za následok, že postúpenia pohľadávok sú z tohto hľadiska v každom prípade účinné a je možný účinný výkon práva?
____________
1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie (Ú. v. EÚ L 349, 2014, s. 1).