ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
zo 7. septembra 2023 (*)
„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Verejné zákazky na služby – Štátna tlačiareň – Výroba dokladov totožnosti a iných úradných dokumentov, ako aj systémov správy týchto dokumentov – Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje zadávanie zákaziek týkajúcich sa tejto výroby verejnoprávnemu podniku bez predchádzajúceho postupu verejného obstarávania – Článok 346 ods. 1 písm. a) ZFEÚ – Smernica 2014/24/EÚ – Článok 1 ods. 1 a 3 – Článok 15 ods. 2 a 3 – Osobitné bezpečnostné opatrenia – Ochrana základných bezpečnostných záujmov členského štátu“
Vo veci C‑601/21,
ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, podaná 28. septembra 2021,
Európska komisia, v zastúpení: pôvodne P. Ondrůšek, M. Siekierzyńska, A. Stobiecka‑Kuik a G. Wils, neskôr G. Gattinara, P. Ondrůšek, A. Stobiecka‑Kuik a G. Wils, splnomocnení zástupcovia,
žalobkyňa,
proti
Poľskej republike, v zastúpení: B. Majczyna, E. Borawska‑Kędzierska a M. Horoszko, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory A. Arabadžiev, sudcovia L. Bay Larsen (spravodajca), podpredseda Súdneho dvora, P. G. Xuereb, T. von Danwitz a A. Kumin,
generálny advokát: N. Emiliou,
tajomník: C. Di Bella, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 1. decembra 2022,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 2. marca 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Európska komisia vo svojej žalobe navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Poľská republika si tým, že do poľských právnych predpisov zaviedla výnimky, ktoré nie sú stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65), pokiaľ ide o zákazky na výrobu určitých dokumentov, tlačív a kolkových známok, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 1 ods. 1 a 3 a článku 15 ods. 2 a 3 smernice 2014/24 v spojení s článkom 346 ods. 1 písm. a) ZFEÚ.
Právny rámec
Právo Únie
2 Článok 1 smernice 2014/24 stanovuje:
„1. Touto smernicou sa ustanovujú pravidlá postupov obstarávania vykonávaných verejnými obstarávateľmi, pokiaľ ide o verejné zákazky, ako aj súťaže návrhov, ktorých predpokladaná hodnota nie je nižšia ako finančný limit stanovený v článku 4.
2. Obstarávanie v zmysle tejto smernice znamená nadobudnutie stavebných prác, tovaru alebo služieb, a to na základe verejnej zákazky vymedzenej, jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi od hospodárskych subjektov, ktorých si títo verejní obstarávatelia vybrali, bez ohľadu na to, či dané práce, tovar alebo služby sú určené na verejné účely.
3. Na uplatňovanie tejto smernice sa vzťahuje článok 346 ZFEÚ.
…“
3 V článku 2 ods. 1 bodoch 6 a 9 tejto smernice sa uvádza:
„Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
…
6. ‚verejné zákazky na uskutočnenie stavebných prác‘ (verejné zákazky na práce) sú verejné zákazky, ktorých predmetom je jedna z týchto činností:
a) uskutočnenie stavebných prác alebo vypracovanie projektovej dokumentácie aj uskutočnenie stavebných prác spojených s jednou z činností v zmysle prílohy II;
b) uskutočnenie stavby alebo vypracovanie projektovej dokumentácie aj uskutočnenie stavby;
c) uskutočnenie stavby, a to akýmkoľvek spôsobom, podľa požiadaviek, ktoré vymedzil verejný obstarávateľ uplatňujúci rozhodujúci vplyv na druh alebo projekt stavby;
…
9. ‚verejné zákazky na poskytnutie služieb‘ (verejné zákazky na služby) sú verejné zákazky, ktorých predmetom je poskytnutie iných služieb, než služieb uvedených v bode 6.“
4 Článok 4 uvedenej smernice stanovuje výšky finančného limitu, od ktorých sa táto smernica uplatňuje.
5 Článok 12 tej istej smernice, nazvaný „Verejné zákazky medzi subjektmi v rámci verejného sektora“, v odseku 1 uvádza:
„Verejná zákazka, ktorú verejný obstarávateľ zadal právnickej osobe, ktorá sa spravuje súkromným alebo verejným právom, nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
a) verejný obstarávateľ vykonáva nad príslušnou právnickou osobou kontrolu podobnú kontrole, akú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami;
b) viac ako 80 % činností kontrolovanej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom, a
c) v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti vyžadovaných na základe ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so Zmluvami, ktorými sa nevykonáva rozhodný vplyv na kontrolovanú právnickú osobu.
…“
6 Článok 15 smernice 2014/24, nazvaný „Ochrana a bezpečnosť“, v odsekoch 2 a 3 stanovuje:
„2. Táto smernica sa nevzťahuje na verejné zákazky a súťaže návrhov, ktoré inak nie sú vyňaté z jej rozsahu pôsobnosti podľa odseku 1, pokiaľ ochrana základných bezpečnostných záujmov členského štátu nemôže byť zaručená menej rušivými opatreniami, napríklad stanovením požiadaviek zameraných na ochranu dôverného charakteru informácií, ktoré verejný obstarávateľ sprístupňuje v rámci postupu zadávania zákazky, ako sa stanovuje v tejto smernici.
Okrem toho v súlade s článkom 346 ods. 1 písm. a) ZFEÚ sa táto smernica neuplatňuje na verejné zákazky a súťaže návrhov, ktoré inak nie sú vyňaté z jej rozsahu pôsobnosti podľa odseku 1 tohto článku, pokiaľ uplatňovanie tejto smernice by členský štát zaväzovalo poskytovať informácie, ktorých zverejnenie považuje za rozpor so základnými záujmami svojej bezpečnosti.
3. Ak sa obstarávanie [Ak sa zadanie – neoficiálny preklad] a plnenie verejnej zákazky alebo súťaže návrhov vyhlásia za tajné alebo ich musia sprevádzať osobitné bezpečnostné opatrenia v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami, ktoré sú platné v členskom štáte, táto smernica sa neuplatňuje, ak členský štát určil, že dotknuté základné záujmy nemožno zaručiť menej rušivými opatreniami, akými sú opatrenia uvedené v odseku 2 prvom pododseku.“
7 Článok 28 ods. 1 a 2 tejto smernice, nazvaný „Užšia súťaž“, znie:
„1. V užšej súťaži môže každý hospodársky subjekt reagovať na výzvu na súťaž predložením žiadosti o účasť…
…
2. Ponuku môžu predložiť len tie hospodárske subjekty, ktoré verejný obstarávateľ po posúdení poskytnutých informácií vyzve na predloženie ponuky. Verejní obstarávatelia môžu obmedziť počet vhodných záujemcov, ktorých vyzvú na účasť na súťaži, v súlade s článkom 65.
…“
8 Článok 29 uvedenej smernice, nazvanej „Rokovacie konanie [Súťažné konanie s rokovaním – neoficiálny preklad]“, v odseku 6 stanovuje:
„Rokovacie konanie [Súťažné konanie s rokovaním – neoficiálny preklad] sa môže uskutočniť v niekoľkých po sebe nasledujúcich fázach s cieľom znížiť počet ponúk, ktoré sa majú prerokovať, pričom sa uplatnia kritériá na vyhodnotenie ponúk uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, vo výzve na potvrdenie účasti alebo v iných súťažných podkladoch. …“
9 Článok 30 ods. 4 tej istej smernice uvádza:
„Súťažné dialógy sa môžu uskutočniť v niekoľkých po sebe nasledujúcich fázach s cieľom znížiť počet riešení, ktoré sa majú prediskutovať počas fázy dialógu, pričom sa uplatnia kritériá na vyhodnotenie ponúk uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v informatívnom dokumente. Verejný obstarávateľ uvedie v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v informatívnom dokumente, či túto možnosť využije.“
10 Článok 42 tejto smernice stanovuje spôsoby, akými verejní obstarávatelia môžu formulovať technické špecifikácie a zohľadniť ich pri výbere ponúk. Tento článok v odseku 1 stanovuje:
„V súťažných podkladoch sa uvedú technické špecifikácie vymedzené v prílohe VII bode 1. Technická špecifikácia stanoví požadované charakteristické znaky prác, služieb alebo tovaru.
Tieto charakteristické znaky môžu odkazovať aj na osobitný postup alebo metódu výroby alebo poskytovania požadovaných prác, tovaru alebo služieb, alebo na osobitný postup inej fázy ich životného cyklu, a to aj vtedy, keď takéto faktory netvoria súčasť ich hmotnej podstaty, za predpokladu, že súvisia s predmetom zákazky a sú primerané jej hodnote a jej cieľom.
V technických špecifikáciách sa zároveň môže uviesť, či bude potrebný prevod práv duševného vlastníctva.
…“
11 Podľa článku 58 tejto smernice, nazvaného „Podmienky účasti“:
„1. Podmienky účasti sa môžu týkať:
a) spôsobilosti vykonávať odbornú činnosť;
b) ekonomického a finančného postavenia;
c) technickej a odbornej spôsobilosti.
Verejní obstarávatelia môžu ako požiadavky na účasť stanoviť pre hospodárske subjekty len podmienky uvedené v odsekoch 2, 3 a 4. Akékoľvek požiadavky sa obmedzia na požiadavky primerané na zabezpečenie toho, aby mal záujemca alebo uchádzač právne a finančné kapacity a technickú a odbornú spôsobilosť na plnenie zadávanej zákazky. Všetky požiadavky musia súvisieť s predmetom zákazky a musia mu byť primerané.
2. Vzhľadom na spôsobilosť vykonávať odbornú činnosť verejní obstarávatelia môžu od hospodárskych subjektov požadovať, aby boli zapísané v jednom z profesijných alebo obchodných registrov vedených v členskom štáte usadenia v súlade s prílohou XI alebo aby spĺňali akúkoľvek inú požiadavku, ktorá je v nej stanovená.
…
3. Verejní obstarávatelia môžu vzhľadom na ekonomické a finančné postavenie stanoviť požiadavky, ktorými sa zabezpečí, aby hospodárske subjekty mali potrebné ekonomické a finančné kapacity [potrebnú hospodársku a finančnú spôsobilosť – neoficiálny preklad] na plnenie zákazky. Verejní obstarávatelia môžu od hospodárskych subjektov na tento účel vyžadovať najmä to, aby mali určitý minimálny ročný obrat vrátane určitého minimálneho obratu v oblasti, na ktorú sa vzťahuje zákazka. Okrem toho môžu verejní obstarávatelia vyžadovať, aby hospodárske subjekty poskytli informácie o svojej ročnej závierke, v ktorej sa uvádzajú pomery, napríklad medzi aktívami a pasívami. Môžu tiež vyžadovať primeranú úroveň poistenia náhrady škôd vyplývajúcich z podnikateľského rizika [poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania – neoficiálny preklad].
…
4. Pokiaľ ide o technickú a odbornú spôsobilosť, verejní obstarávatelia môžu stanoviť požiadavky, ktorými sa zabezpečí, aby hospodárske subjekty mali k dispozícii ľudské a technické zdroje a skúsenosti potrebné na plnenie zákazky na primeranej kvalitatívnej úrovni.
Verejní obstarávatelia môžu vyžadovať, aby hospodárske subjekty mali dostatočnú úroveň skúseností z plnenia zákaziek v minulosti, preukázanú vhodnými referenciami. Verejný obstarávateľ môže vyvodiť záver, že hospodársky subjekt nemá požadovanú odbornú spôsobilosť, ak verejný obstarávateľ zistil, že hospodársky subjekt má protichodné záujmy, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť plnenie zákazky.
Pri postupoch obstarávania… služieb… sa odborná spôsobilosť hospodárskych subjektov na poskytnutie služieb… môže vyhodnotiť vzhľadom na ich schopnosti [ich know‑how – neoficiálny preklad], efektívnosť, skúsenosti a spoľahlivosť.
…“
12 Článok 63 uvedenej smernice, nazvaný „Spoliehanie sa na [Využitie – neoficiálny preklad] kapacity iných subjektov“, v odseku 1 stanovuje:
„Hospodársky subjekt sa môže [Hospodársky subjekt môže – neoficiálny preklad] vzhľadom na kritériá týkajúce sa ekonomického a finančného postavenia stanovené podľa článku 58 ods. 3 a kritériá týkajúce sa technickej a odbornej spôsobilosti stanovené podľa článku 58 ods. 4, keď to prichádza do úvahy a pokiaľ ide o konkrétnu zákazku, spoliehať na [využiť – neoficiálny preklad] kapacity iných subjektov nezávisle od právnej povahy prepojení, ktoré s nimi má. …
…
Ak sa hospodársky subjekt spolieha na [Ak hospodársky subjekt využíva – neoficiálny preklad] kapacity iných subjektov, pokiaľ ide o kritériá týkajúce sa ekonomického a finančného postavenia, verejný obstarávateľ môže požadovať, aby hospodársky subjekt a dané subjekty spoločne zodpovedali za plnenie zákazky.
…“
13 Článok 71 tej istej smernice stanovuje podmienky týkajúce sa využívania subdodávateľov.
Poľské právo
14 Článok 4 bod 5c ustawa Prawo zamówień publicznych (zákon o verejnom obstarávaní) z 29. januára 2004 (Dz. U., č. 19, položka 177), v znení ustawa o dokumentach publicznych (zákon o verejných listinách) z 22. novembra 2018 (Dz. U. z roku 2019, položka 53) (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) stanovoval:
„Ustanovenia tohto zákona sa neuplatňujú na:
…
(5c) zákazky na výrobu:
a) nevyplnených verejných listín uvedených v článku 5 ods. 2 [zákona o verejných listinách], ako aj na ich personalizáciu alebo individualizáciu;
b) kolkových známok,
c) zákonných označení a kontrolných nálepiek podľa zákona z 20. júna 1997 o cestnej premávke [(Dz. U. z roku 2018, položka 1990), v znení neskorších zmien],
d) hlasovacích lístkov podľa článku 40 zákona z 5. januára 2011 o volebnom kódexe (Dz. U. z roku 2019, položky 684 a 1504), a v článku 20 zákona zo 14. marca 2003 o celoštátnom referende (Dz. U. z roku 2019, položky 1444 a 1504),
e) holografických znakov na osvedčeniach o hlasovacom práve podľa článku 32 ods. 1 [zákona o volebnom kódexe],
f) mikroprocesorových systémov so softvérom na správu verejných listín, počítačových systémov a databáz potrebných na používanie verejných listín podľa článku 5 ods. 2 [zákona o verejných listinách], ktoré obsahujú elektronický čip, v súlade s ich účelom.“
15 Verejnými listinami uvedenými v článku 5 ods. 2 zákona o verejných listinách sú:
„(1) preukazy totožnosti;
(2) cestovné pasy;
(3) námornícke knižky uvedené v článku 10 ods. 1 zákona z 5. augusta 2015 o práci na mori;
(4) dokumenty vydávané podľa článku 44 ods. 1 a článku 83 ods. 1 zákona z 28. novembra 2014 o matrikách;
(5) dokumenty vydávané cudzincom podľa článkov 37 a 226 zákona z 12. decembra 2013 o cudzincoch;
(6) dokumenty vydávané členom diplomatických misií a konzulárnych úradov cudzích štátov alebo osobám, ktoré s nimi majú rovnocenné postavenie na základe zákonov, dohovorov alebo medzinárodného obyčajového práva, ako aj dokumenty vydávané ich rodinným príslušníkom, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti, podľa článku 61 [zákona o cudzincoch];
(7) dokument vydávaný občanom EÚ podľa článku 48 ods. 1 zákona zo 14. júla 2006 o vstupe na územie Poľskej republiky, pobyte na tomto území a jeho opustení v prípade štátnych príslušníkov členských štátov Únie… a ich rodinných príslušníkov;
(8) dokumenty vydávané rodinným príslušníkom občana Únie… podľa článku 30 ods. 1 a článku 48 ods. 2 [zákona o vstupe na územie Poľskej republiky, pobyte na tomto území a jeho opustení v prípade štátnych príslušníkov členských štátov Únie a ich rodinných príslušníkov];
(9) dokumenty vydávané cudzincom podľa článku 55 ods. 1 a článku 89i ods. 1 zákona z 13. júna 2003 o poskytovaní ochrany cudzincom na území Poľskej republiky;
(10) exekučné tituly vydané súdmi alebo súdnymi úradníkmi;
(11) odpisy právoplatných rozsudkov, ktorými sa určuje nadobudnutie, existencia alebo zánik práva alebo ktoré sa týkajú osobného stavu;
(12) odpisy rozsudkov alebo osvedčení vydaných súdom, ktoré oprávňujú na zastupovanie osoby, uskutočnenie právneho úkonu alebo správu konkrétneho majetku;
(13) odpisy uznesení súdov a súdnych úradníkov, ktoré sa týkajú pripojenia doložky o vykonateľnosti k exekučnému titulu inému ako tie, ktoré sa uvádzajú v článku 777 § 1 bodoch 1 a 11 Občianskeho súdneho poriadku zo 17. novembra 1964, ak je ich predmetom exekučný titul, ktorý nevydal súd;
(14) odpisy dokumentov týkajúcich sa notárskych zápisov uvedených v článku 79 bodoch 1 – 1b a bode 4 zákona zo 14. februára 1991 o notárstve a výpisy z týchto dokumentov, poverení uvedených v článku 79 bode 2 tohto zákona a protestov uvedených v článku 79 bode 5 uvedeného zákona;
(15) osvedčenia člena posádky lietadla;
(16) vojenské osobné doklady vydávané osobám zapísaným do vojenského registra podľa článku 54 ods. 1 zákona z 21. novembra 1967 o všeobecnej povinnosti brániť Poľskú republiku;
(17) vojenské osobné doklady vydávané podľa článku 48 ods. 1 zákona z 11. septembra 2003 o profesionálnej vojenskej službe;
(18) preukazy totožnosti vydávané podľa článku 137c ods. 1 [zákona o profesionálnej vojenskej službe];
(19) preukazy totožnosti vydávané podľa článku 54a ods. 1 [zákona o všeobecnej povinnosti brániť Poľskú republiku];
(20) poznámka v cestovnom pase uvedená v článku 19 ods. 1 zákona z 13. júla 2006 o cestovných pasoch;
(21) vízová nálepka;
(22) tzv. karta Poliaka (‚Karta Polaka‘);
(23) preukaz osvedčujúci zdravotné postihnutie alebo stupeň zdravotného postihnutia;
(24) povolenie na výkon povolania lekára;
(25) povolenie na výkon povolania zubného lekára;
(26) vodičský preukaz;
(27) osvedčenie o služobnej registrácii vozidla a osvedčenie o evidencii vozidla okrem osvedčení o evidencii vozidla uvedených v článku 73 ods. 3 [zákona o cestnej premávke];
(28) knižka vozidla (tzv. ‚karta pojazdu‘);
(29) dočasné osvedčenie uvedené v článku 71 ods. 1 zákona z 20. júna 1997 o cestnej premávke;
(30) karta tachografu uvedená v článku 2 bode 4 zákona z 5. júla 2018 o tachografoch;
(31) osvedčenie ADR uvedené v článku 2 bode 10 zákona z 19. augusta 2011 o preprave nebezpečných vecí;
(31 a) doklad o registrácii uvedený v článku 4 ods. 1 zákona z 12. apríla 2018 o registrácii jácht a iných plavidiel s dĺžkou do 24 metrov a
(32) služobné preukazy:
a) policajtov,
b) príslušníkov pohraničnej stráže,
c) príslušníkov Služby ochrany štátu,
d) príslušníkov Agentúry pre vnútornú bezpečnosť,
e) príslušníkov Spravodajskej služby,
f) príslušníkov Ústredného protikorupčného úradu,
g) príslušníkov Vojenskej kontrarozviedky a profesionálnych vojakov vymenovaných do funkcie vo Vojenskej kontrarozviedke,
h) príslušníkov Vojenskej spravodajskej služby a profesionálnych vojakov vymenovaných do funkcie v tejto službe,
i) príslušníkov a zamestnancov väzenskej správy,
j) úradníkov daňovej a colnej správy,
k) osôb zamestnaných v organizačných jednotkách štátnej daňovej správy,
l) inšpektorov dopravného inšpektorátu,
m) príslušníkov Vojenskej polície.“
Konanie pred podaním žaloby
16 Formálnou výzvou z 25. januára 2019, ktorú Komisia zaslala Poľskej republike, vyjadrila svoje pochybnosti najmä o zlučiteľnosti zákona o verejnom obstarávaní, ktorým sa preberá smernica 2014/24 do poľského právneho poriadku, s touto smernicou.
17 Komisia sa konkrétne domnievala, že tento členský štát si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z uvedenej smernice, keďže tento zákon vylučuje z postupov verejného obstarávania služby uvedené v článku 4 bode 5c uvedeného zákona (ďalej len „predmetné služby“), ktoré sa týkajú výroby dokumentov, kolkových známok, zákonných označení, kontrolných nálepiek, hlasovacích lístkov a holografických znakov na osvedčeniach o hlasovacom práve, ako aj mikroprocesorových systémov so softvérom na správu verejných listín, počítačových systémov a databáz potrebných na používanie verejných listín, ktoré obsahujú elektronický čip, v súlade s ich účelom, hoci v tejto smernici nie sú takéto výnimky stanovené.
18 Poľská republika vo svojej odpovedi z 25. marca 2019 túto výhradu Komisie spochybnila.
19 Dňa 5. novembra 2019 tento členský štát informoval Komisiu o prijatí nového zákona, ktorým sa mal od 1. januára 2021 nahradiť zákon o verejnom obstarávaní.
20 Keďže sa Komisia domnievala, že tento nový zákon stále nenapravil nesplnenie povinností vytýkané uvedenému členskému štátu v súvislosti so smernicou 2014/24, listom z 28. novembra 2019 zaslala Poľskej republike odôvodnené stanovisko a vyzvala tento členský štát, aby prijal opatrenia potrebné na to, aby tomuto stanovisku vyhovel v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.
21 Poľská republika vo svojej odpovedi z 28. januára 2020 spochybnila najmä výhradu Komisie založenú na tom, že do poľského právneho poriadku boli zavedené výnimky, ktoré nie sú stanovené v tejto smernici a ktoré sa týkajú predmetných služieb.
22 Vzhľadom na to, že Komisia nebola spokojná s odpoveďami Poľskej republiky, rozhodla podať na Súdny dvor prejednávanú žalobu.
O žalobe
Argumentácia účastníkov konania
23 Komisia tvrdí, že Poľská republika pri preberaní smernice 2014/24 do poľského právneho poriadku vylúčila v rozpore s touto smernicou predmetné služby z postupov verejného obstarávania, ktoré sú stanovené v uvedenej smernici. V tejto súvislosti táto inštitúcia poznamenáva, že takéto výnimky nie sú stanovené v článkoch 7 až 12 tej istej smernice, ani nemôžu byť odôvodnené na základe článku 15 tejto smernice.
24 Komisia pripomína, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora dôkazné bremeno týkajúce sa toho, že výnimočné okolnosti odôvodňujúce výnimky stanovené v tomto článku 15 skutočne existujú, nesie členský štát, ktorý zamýšľa tieto výnimky uplatniť.
25 Komisia s odkazom na rozsudok z 20. marca 2018, Komisia/Rakúsko (Štátna tlačiareň) (C‑187/16, EU:C:2018:194), uvádza, že je na členských štátoch, aby definovali svoje základné bezpečnostné záujmy a bezpečnostné opatrenia potrebné na ochranu verejnej bezpečnosti v súvislosti s tlačou dokladov totožnosti a iných úradných dokumentov a že opatrenia prijaté členskými štátmi v rámci oprávnených požiadaviek národného záujmu nie sú ako celok vyňaté z uplatňovania práva Únie len na základe skutočnosti, že sú osobitne prijímané v záujme verejnej bezpečnosti alebo národnej obrany. Poľská republika musí predovšetkým preukázať, že potreba chrániť záujmy, na ktoré sa odvoláva, nemôže byť uspokojená v rámci verejného obstarávania. Okrem toho hospodárske alebo priemyselné záujmy v zásade nepredstavujú takéto základné bezpečnostné záujmy.
26 V tejto súvislosti sa Komisia domnieva, že odôvodnenia uvedené Poľskou republikou, pokiaľ ide o predmetné služby, s cieľom odchýliť sa od uplatnenia postupov verejného obstarávania stanovených v smernici 2014/24, sú nedostatočné.
27 Táto inštitúcia tvrdí, že okolnosť, že štát je jediným akcionárom podniku zodpovedného za poskytovanie predmetných služieb, nemôže predstavovať záruku proti prípadnému konkurzu tohto podniku, ani proti spoľahlivosti plnenia dotknutých zmlúv. V tejto súvislosti má Komisia pochybnosti, že by bol konkurz spoločnosti Polska Wytwórnia Papierów Wartościowych S.A. (ďalej len „PWPW“) vzhľadom na pravidlá uplatniteľné v oblasti štátnej pomoci nemožný, a ďalej sa odvoláva na možnosť využívania subdodávateľov, ktorú má PWPW.
28 Pokiaľ ide o existenciu možného ohrozenia bezpečnosti Poľskej republiky v prípade, že by úspešným uchádzačom bol súkromný subjekt, z dôvodu, že by ho mohli získať noví akcionári, Komisia tvrdí, že verejný obstarávateľ môže zaviesť primerané záruky, vrátane ukončenia dotknutej zmluvy o zadaní verejnej zákazky.
29 Navyše, pokiaľ ide o možnosť úniku utajovaných alebo citlivých informácií, Poľská republika nepreukázala vzťah medzi postavením PWPW ako verejnoprávneho podniku a zárukami, ktoré majú takémuto úniku zabrániť. Vzhľadom na možnosť využitia subdodávateľov nepredstavuje 100 % účasť štátu v tejto spoločnosti záruku proti takýmto únikom.
30 Hoci Komisia nepopiera, že potreba zaistiť zabezpečenie informácií súvisiacich so zadávaním predmetných služieb je vo všeobecnom záujme, tento záujem však systematicky nezodpovedá základnému bezpečnostnému záujmu členského štátu.
31 Táto inštitúcia poznamenáva, že verejný obstarávateľ môže stanoviť mimoriadne vysoké požiadavky na spôsobilosť a spoľahlivosti úspešných uchádzačov, ako aj upraviť podmienky verejného obstarávania a zmluvy o poskytovaní služieb.
32 Verejný obstarávateľ môže najmä stanoviť technické špecifikácie, ako sú uvedené v článku 42 smernice 2014/24, a/alebo stanoviť podmienky účasti, ako sú uvedené v článku 58 tejto smernice, a zaručiť tak, že úspešný uchádzač bude schopný dodať kvalitný výrobok v súlade so stanovenými podmienkami a technickými špecifikáciami.
33 Pokiaľ ide o technické špecifikácie uvedené v článku 42 smernice 2014/24, verejný obstarávateľ by mohol okrem iného stanoviť osobitné požiadavky a postupy zabezpečujúce bezpečnosť priestorov, dopravy, ako aj požiadavky týkajúce sa manipulácie s materiálom a fyzického prístupu do týchto priestorov, vedenia príslušných registrov, ochrany osobných údajov alebo predkladania priebežných správ vybraným hospodárskym subjektom. Verejný obstarávateľ by navyše mohol tomuto hospodárskemu subjektu uložiť povinnosť, aby mu umožnil vykonávanie kontrol, ktoré bude považovať za nevyhnutné.
34 Podľa Komisie by sa záruky mohli poskytnúť prostredníctvom zmluvných dojednaní, ako je banková záruka alebo záruka na náhradu prípadných škôd spôsobených v prípade poškodenia, s uistením, že každý únik informácií sa bude považovať za závažné profesijné pochybenie. Okrem toho by bolo možné uložiť úspešnému uchádzačovi povinnosť, aby v prípade nezrovnalostí vypracoval podrobnú správu alebo do zmluvy vložil ustanovenia týkajúce sa ochrany duševného vlastníctva a prevzatia zodpovednosti za predmetné služby iným subjektom v prípade, že by tento úspešný uchádzač nebol schopný splniť svoje povinnosti.
35 Okrem toho, pokiaľ ide o nezvratnú povahu prípadnej škody vyplývajúcej z poškodenia základných záujmov Poľskej republiky v dôsledku úniku citlivých informácií, Komisia tvrdí, že takáto povaha nevylučuje tak kompenzačný, ako aj odradzujúci účinok ustanovení o náhrade škody.
36 V tejto súvislosti Komisia dodáva, že takéto povinnosti a požiadavky možno uložiť úspešnému uchádzačovi bez ohľadu na to, či sa jeho sídlo nachádza na území Poľskej republiky alebo na území iného členského štátu.
37 V rámci definície podmienok účasti uvedených v článku 58 smernice 2014/24 Komisia zdôrazňuje, že verejný obstarávateľ môže stanoviť určité požiadavky, ktorých cieľom je preukázať relevantnú prax v oblasti výroby vysoko zabezpečených dokumentov, existenciu potrebnej infraštruktúry a vybavenia, prítomnosť riadne kvalifikovaných a skúsených zamestnancov, ktorí navyše majú čistý register trestov, finančnú situáciu umožňujúcu bezpečné plnenie predmetnej zmluvy alebo tiež poistné krytie rizík v oblasti občianskoprávnej zodpovednosti pri výkone povolania.
38 Komisia okrem toho tvrdí, že dôvernosť informácií, pokiaľ ide o predmetné služby, by sa mohla zabezpečiť uložením povinnosti zachovávať mlčanlivosť. V tejto súvislosti by verejný obstarávateľ mohol požadovať na prístup k utajovaným skutočnostiam vnútroštátnu bezpečnostnú previerku. Navyše by si verejný obstarávateľ zachoval možnosť zmeniť alebo ukončiť dotknutú verejnú zákazku, ak by nastali okolnosti, ktoré verejný obstarávateľ nemohol predvídať.
39 Poľská republika s odvolaním sa na požiadavku ochrany svojich základných bezpečnostných záujmov spochybňuje údajné nesplnenie povinnosti, pokiaľ ide o predmetné služby.
40 Podľa tohto členského štátu nie je možné podriadiť tieto služby postupom verejného obstarávania stanoveným v smernici 2014/24 bez toho, aby nedošlo k poškodeniu týchto záujmov. Výnimky uvedené v prejednávanej žalobe predstavujú primerané, vhodné a nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie cieľa, ktorým je zabezpečiť ochranu uvedených záujmov na úrovni, ktorú Poľská republika považuje za primeranú.
41 Pokiaľ ide v prvom rade o výnimku z postupov verejného obstarávania na výrobu verejných listín uvedených v článku 4 bode 5c zákona o verejnom obstarávaní, Poľská republika sa v rámci postupu pred začatím súdneho konania odvolávala na potrebu chrániť zabezpečenie týchto dokumentov, ktoré sa považujú za zásadné pre bezpečnosť tohto členského štátu, a zabrániť tak ich falšovaniu. Samotná tlač uvedených dokumentov spoločnosťou PWPW pritom uvedenému členskému štátu umožňuje chrániť sa pred takýmto rizikom falšovania.
42 Poľská republika zdôrazňuje, že zabezpečenie týchto dokumentov úzko súvisí so základnými záujmami štátu, a to tak s vnútroštátnymi záujmami, ktoré zahŕňajú bezpečnosť, zdravie a slobodu občanov a rešpektovanie verejného poriadku, ako aj s cezhraničnými záujmami, ktoré zahŕňajú ochranu života, zdravia a slobôd občanov, ako aj predchádzanie terorizmu, obchodovaniu s ľuďmi a organizovanej trestnej činnosti.
43 Pokiaľ ide najmä o dokumenty uvedené v bode 32 článku 5 ods. 2 zákona o verejných listinách, a to konkrétne o služobné preukazy policajtov, príslušníkov pohraničnej stráže, príslušníkov Služby ochrany štátu, príslušníkov Agentúry pre vnútornú bezpečnosť, príslušníkov Spravodajskej služby, príslušníkov Vojenskej kontrarozviedky a profesionálnych vojakov vymenovaných do funkcie vo Vojenskej kontrarozviedke, príslušníkov Vojenskej spravodajskej služby a profesionálnych vojakov vymenovaných do funkcie v tejto službe, ako aj príslušníkov Vojenskej polície, tento členský štát tvrdí, že vylúčenie týchto dokumentov z pôsobnosti postupov verejného obstarávania je odôvodnené ochranou týchto základných záujmov.
44 V tejto súvislosti sa Poľská republika domnieva, že primeraná ochrana uvedených dokumentov, najmä pred rizikom falšovania a pozmeňovania, má značný význam pre jej vnútornú bezpečnosť. S cieľom zabezpečiť najvyššiu úroveň ochrany pred týmito rizikami by mal dotknuté dokumenty vyrábať hospodársky subjekt, ktorý je plne kontrolovaný týmto členským štátom, akým je PWPW.
45 Okrem toho, pokiaľ ide o preukazy totožnosti a vojenské osobné doklady, Poľská republika sa domnieva, že ich vylúčenie z pôsobnosti postupov verejného obstarávania stanovených v smernici 2014/24 je odôvodnené požiadavkou ochrany národnej bezpečnosti štátu v oblasti obrany vyplývajúcou z Ústavy tohto členského štátu, čo tiež zaručuje nezávislosť, ako aj celistvosť jeho územia a zaručuje bezpečnosť jeho občanov.
46 Poľská republika v tejto súvislosti tvrdí, že kontrola výroby týchto dokumentov patrí do širšieho rámca bezpečnosti a dôveryhodnosti tohto členského štátu v oblasti obrany, a to vzhľadom na geopolitickú situáciu tohto členského štátu, jeho členstvo v štruktúrach Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), ale aj na súčasný medzinárodný kontext.
47 Ďalej, pokiaľ ide o mikroprocesorové systémy so softvérom na správu verejných listín, počítačových systémov a databáz potrebných na používanie verejných listín, ktoré obsahujú elektronický čip, v súlade s ich účelom, uvedené v článku 4 bode 5c písm. f) zákona o verejnom obstarávaní, Poľská republika sa domnieva, že vzhľadom na to, že nie je možné zaistiť zabezpečenie verejných listín bez toho, aby sa zaručila primeraná úroveň zabezpečenia elektronických súčastí týchto dokumentov, ako aj systémov a databáz používaných na spracovanie uvedených dokumentov, musia sa podobné ochranné opatrenia uplatňovať aj na tieto súčasti, systémy a databázy.
48 Po druhé, pokiaľ ide o kolkové známky uvedené v článku 4 bode 5c písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, Poľská republika v podstate tvrdí, že tieto kolkové známky majú strategický význam pre jej národnú bezpečnosť. V tejto súvislosti sú základnými záujmami, na ktoré sa odvoláva tento členský štát, ochrana života a zdravia občanov, bezpečnosť hospodárskych transakcií, účinné predchádzanie organizovanej a hospodárskej trestnej činnosti, finančná bezpečnosť, ako aj poskytovanie primeranej úrovne daňových príjmov.
49 Zverenie výroby uvedených kolkových známok hospodárskemu subjektu, akým je PWPW, ktorý má dlhoročné skúsenosti s prípravou, bezpečnou výrobou, skladovaním a dodávaním takýchto kolkových známok na území uvedeného členského štátu, predstavuje zásadné opatrenie na zaručenie bezpečnosti občanov v tejto oblasti, keďže žiadny iný poľský podnik nie je schopný splniť takéto objednávky.
50 Zabezpečenie výroby týchto kolkových známok má za cieľ zaručiť kontrolu výberu daní a poplatkov, ako aj uvádzanie dopravných prostriedkov na trh a ich evidenciu. Zverenie výroby uvedených kolkových známok inému podniku ako PWPW by však mohlo viesť k zníženiu úrovne bezpečnosti, ktorú chce Poľská republika v tejto oblasti zachovať.
51 Po tretie, pokiaľ ide o zákonné označenia a kontrolné nálepky pre vozidlá uvedené v článku 4 bode 5c písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, tento členský štát zdôrazňuje význam dokumentov týkajúcich sa uvedenia vozidla do prevádzky pre bezpečnosť štátu. Keďže výroba týchto dokumentov vyžaduje prístup k utajovaným skutočnostiam a zahŕňa použitie centrálnej personalizačnej technológie prostredníctvom elektronického systému, treba zabezpečiť ochranu dotknutých utajovaných skutočností a osobných údajov, čo predstavuje jeden zo základných prvkov bezpečnosti Poľskej republiky.
52 Tento členský štát predovšetkým poznamenáva, že preprava nebezpečného tovaru, ktorý by mohol byť použitý najmä na spáchanie teroristických útokov, si vyžaduje, aby údaje týkajúce sa vodiča a kontrolná nálepka predmetného vozidla boli prístupné len prísne vybraným subjektom, ako sú podniky vo výlučnom vlastníctve štátu.
53 Po štvrté, pokiaľ ide o hlasovacie lístky a holografické znaky na osvedčeniach o hlasovacom práve uvedené v článku 4 bode 5c písm. d) a e) zákona o verejnom obstarávaní, Poľská republika sa odvoláva na dôveru verejnosti v riadny priebeh a bezpečnosť volieb a referend v tomto členskom štáte. Konkrétne riadny priebeh volieb má zásadný význam tak z hľadiska dôvery občanov v štátne orgány, ako aj z hľadiska národnej bezpečnosti a vyžaduje si vytlačenie hlasovacích lístkov v dostatočnom množstve a včas.
54 Poľská republika tvrdí, že zverením poskytovania predmetných služieb subjektu, akým je PWPW, ktorý plne kontroluje, sa zaručuje jej vplyv na úroveň zabezpečenia verejných listín, ktoré kvalifikuje ako „citlivé“, čo jej umožňuje priebežné monitorovanie situácie tohto subjektu a rýchlu reakciu na prípadné hrozby.
55 Tento členský štát zdôrazňuje skutočnosť, že plne kontroluje a riadi tak fungovanie orgánov spoločnosti PWPW, ako aj proces výroby verejných listín, ktoré mu umožňujú zaručiť ochranu základného bezpečnostného záujmu uvedeného členského štátu.
56 Konkrétne skutočnosť, že štátna pokladnica vlastní 100 % akcií PWPW, umožňuje Poľskej republike zabrániť tomu, aby túto spoločnosť odkúpil iný subjekt, než je subjekt kontrolovaný štátnou pokladnicou. Zaručuje tak kontinuitu tejto výroby a umožňuje vylúčiť riziko konkurzu hospodárskeho subjektu zodpovedného za túto výrobu.
57 Riziko konkurzu spoločnosti, akou je PWPW, je totiž čisto teoretické a Komisia okrem toho neuviedla dôvody, pre ktoré by v prípade finančných ťažkostí PWPW nebolo možné poskytnúť tejto spoločnosti štátnu pomoc.
58 Pokiaľ ide o riziko platobnej neschopnosti tohto subjektu, riešenie navrhované Komisiou neumožňuje zabrániť náhlemu zhoršeniu jeho finančnej situácie, zatiaľ čo takáto hypotéza je naopak vylúčená v rámci systému, akým je systém zavedený Poľskou republikou.
59 Okrem toho dôsledky spojené s neexistenciou dokumentov, ktoré sú zásadné pre fungovanie štátu a ktoré by vyplynuli z náhleho prerušenia ich výroby vybraným hospodárskym subjektom, by mali nenapraviteľnú povahu.
60 Podľa Poľskej republiky by navyše zverenie výroby takýchto dokumentov subjektu, akým je PWPW, bez postupu verejného obstarávania stanoveného v smernici 2014/24, zaručilo pravosť týchto dokumentov, a teda bezpečnosť tohto členského štátu, keďže by tým bol okrem iného obmedzený okruh subjektov, ktoré majú prístup k utajovaným skutočnostiam.
61 Pokiaľ ide o možnosť verejného obstarávateľa využiť subdodávateľov, Poľská republika sa domnieva, že situácia, keď zákazku plní podnik vo výlučnom vlastníctve štátu, a to aj pri využití subdodávateľov, nie je porovnateľná so situáciou, keď túto samotnú zákazku plní subjekt vybraný v súlade s postupmi verejného obstarávania stanovenými v smernici 2014/24. Okrem toho, ak by subdodávateľ uvedenú zákazku riadne neplnil, PWPW by mal možnosť ho nahradiť, a to v rámci celého reťazca výroby dokumentov.
62 Poľská republika sa domnieva, že Komisia nesprávne zakladá svoju argumentáciu na rozsudku z 20. marca 2018, Komisia/Rakúsko (Štátna tlačiareň) (C‑187/16, EU:C:2018:194), ktorý nie je relevantný na účely preskúmania prejednávanej žaloby o nesplnenie povinnosti. V tejto súvislosti tento členský štát tvrdí, že uplatnenie smerníc o verejnom obstarávaní uvádzaných vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, umožňovalo zabezpečiť úroveň bezpečnosti podobnú tej, ktorá by sa dosiahla bez použitia postupov verejného obstarávania stanovených v týchto smerniciach. V prejednávanej veci to tak však nie je.
63 Poľská republika trvá na tom, že nie je povinná zosúladiť úroveň ochrany svojich vlastných základných bezpečnostných záujmov s úrovňou ochrany iného členského štátu, konkrétne s úrovňou ochrany Rakúskej republiky. V tejto súvislosti sa Poľská republika domnieva, že hoci opatrenia, ktoré podľa názoru Komisie možno prijať na zabezpečenie ochrany jej základných záujmov, zatiaľ čo predmetné služby podliehajú postupom obstarávania stanoveným v smernici 2014/24, sú pre väčšinu zákaziek dostatočné, neumožňujú dosiahnuť úroveň ochrany základných bezpečnostných záujmov, ktorú si zvolila v prípade zákaziek týkajúcich sa predmetných služieb.
64 Pokiaľ ide o ochranu zabezpečenia informácií týkajúcich sa dotknutých verejných listín, otvorenie služieb výroby týchto dokumentov hospodárskej súťaži by zvýšilo počet subjektov, ktoré by mohli mať prístup k informáciám týkajúcim sa bezpečnosti Poľskej republiky, čo by zvýšilo riziko úniku týchto citlivých informácií. Takéto poškodenie základných bezpečnostných záujmov tohto členského štátu by malo rovnako ako prerušenie dodávok takýchto dokumentov nezvratnú povahu a predstavovalo by hrozbu pre ďalšie fungovanie tohto členského štátu, keďže takto sprístupnené informácie by mohli použiť tretie štáty, organizované zločinecké skupiny alebo teroristické organizácie.
65 Pokiaľ ide o opatrenie zamýšľané Komisiou, ktoré spočíva v uložení povinnosti zachovávať mlčanlivosť tým, že na prístup k utajovaným skutočnostiam vyžaduje národnú bezpečnostnú previerku, Poľská republika sa domnieva, že takáto povinnosť zaručuje bezpečnosť týchto citlivých informácií len v obmedzenom rozsahu. To isté platí pre opatrenia týkajúce sa vymedzenia technických špecifikácií, ktoré stanovujú osobitné požiadavky a postupy zaručujúce zabezpečenie.
66 Komisia síce tvrdila, že ohrozenie bezpečnosti dotknutého členského štátu môže existovať aj v prípade, ak sú predmetné služby zverené verejnoprávnemu podniku, akým je PWPW, nepreukázala však, že by miera tohto ohrozenia bola taká vysoká ako v prípade, že by plnenie predmetnej zmluvy bolo zverené subjektu vybranému podľa tejto smernice.
67 Aj keď totiž opatrenia uvedené v bode 65 tohto rozsudku umožňujú poskytnúť prístup k uvedeným informáciám len obmedzenému počtu uchádzačov, ktorí okrem iného preukázali, že spĺňajú vysoké štandardy, pokiaľ ide o spoľahlivosť a postupy na ochranu informácií, systém zvolený Poľskou republikou umožňuje znížiť počet subjektov, ktoré majú prístup k takýmto informáciám.
Posúdenie Súdnym dvorom
68 Prejednávaná žaloba sa týka súladu poľských právnych predpisov, ktoré stanovujú priame zadanie zákaziek na predmetné služby spoločnosti PWPW, s požiadavkami smernice 2014/24.
69 Na úvod treba uviesť, že ako vyplýva zo spisu predloženého Súdnemu dvoru, verejné zákazky, na ktoré sa vzťahujú uvedené právne predpisy, sú jednak verejnými zákazkami na služby v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 9 tejto smernice a jednak, že je nesporné, že predpokladaná hodnota týchto zákaziek prekračuje finančné limity na uplatnenie uvedenej smernice. V súlade s článkom 1 ods. 1 tejto smernice musia teda uvedené právne predpisy v zásade stanoviť, že tieto zákazky sa zadávajú v súlade s pravidlami stanovenými touto smernicou.
70 Jediné povolené výnimky z uplatnenia smernice 2014/24 sú výnimky, ktoré sú v nej taxatívne a výslovne uvedené (pozri analogicky rozsudok z 18. novembra 1999, Teckal, C‑107/98, EU:C:1999:562, bod 43 a citovanú judikatúru).
71 Podľa ustálenej judikatúry týkajúcej sa dôkazného bremena v rámci konania o nesplnenie povinnosti na základe článku 258 ZFEÚ prináleží Komisii, aby preukázala existenciu údajného nesplnenia povinnosti. Komisia musí Súdnemu dvoru predložiť dôkazy potrebné na preverenie existencie tohto nesplnenia povinnosti, pričom sa nemôže oprieť o žiadnu domnienku [rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Švédsko (Čističky odpadových vôd), C‑22/20, EU:C:2021:669, bod 143 a citovaná judikatúra].
72 V prejednávanom konaní sa Poľská republika odvoláva na článok 15 ods. 2 a 3 smernice 2014/24 v spojení s článkom 346 ods. 1 písm. a) ZFEÚ s cieľom odôvodniť zlučiteľnosť poľských právnych predpisov, ktoré stanovujú priame zadanie predmetných zákaziek na služby spoločnosti PWPW, s právom Únie.
73 V tejto súvislosti treba uviesť, že ako vyplýva z článku 15 ods. 2 smernice 2014/24, táto smernica sa nevzťahuje na verejné zákazky, pokiaľ ochrana základných bezpečnostných záujmov členského štátu nemôže byť zaručená menej rušivými opatreniami, ako napríklad stanovením požiadaviek zameraných na ochranu dôverného charakteru informácií, ktoré verejný obstarávateľ sprístupňuje v rámci postupu zadávania zákazky podľa tejto smernice.
74 Navyše toto ustanovenie spresňuje, že v súlade s článkom 346 ods. 1 písm. a) ZFEÚ sa smernica 2014/24 nevzťahuje na verejné zákazky, pokiaľ by uplatnenie tejto smernice ukladalo členskému štátu povinnosť poskytnúť informácie, ktorých sprístupnenie podľa jeho názoru odporuje základným záujmom jeho bezpečnosti.
75 Podľa článku 15 ods. 3 uvedenej smernice, ak sa zadanie a plnenie verejnej zákazky vyhlásia za tajné alebo ich musia sprevádzať osobitné bezpečnostné opatrenia v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami, ktoré sú platné v členskom štáte, táto smernica sa neuplatňuje, ak členský štát určil, že dotknuté základné záujmy nemožno zaručiť menej rušivými opatreniami.
76 Pokiaľ ide o výnimku obsiahnutú v článku 15 smernice 2014/24, je na členských štátoch, aby vymedzili svoje základné bezpečnostné záujmy, a v prejednávanej veci na poľských orgánoch, aby v súvislosti s tlačou dokumentov, o aké ide v prejednávanej veci, vymedzili bezpečnostné opatrenia potrebné na ochranu národnej bezpečnosti Poľskej republiky [pozri analogicky rozsudok z 20. marca 2018, Komisia/Rakúsko (Štátna tlačiareň), C‑187/16, EU:C:2018:194, bod 75 a citovanú judikatúru].
77 Znenie článku 15 ods. 2 a 3 smernice 2014/24 v spojení s článkom 346 ZFEÚ totiž neukladá členským štátom povinnosť, pokiaľ ide o požadovanú úroveň ochrany ich základných bezpečnostných záujmov.
78 Ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 48 svojich návrhov, pojem „bezpečnosť“ uvedený v týchto ustanoveniach zahŕňa najmä ochranu národnej bezpečnosti.
79 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry cieľ spočívajúci v ochrane národnej bezpečnosti zodpovedá prvoradému záujmu chrániť základné funkcie štátu a základné záujmy spoločnosti predchádzaním a potláčaním činností, ktoré môžu vážne destabilizovať základné ústavné, politické, hospodárske alebo sociálne štruktúry krajiny, a najmä priamo ohroziť spoločnosť, obyvateľstvo alebo štát ako také, akými sú najmä teroristické aktivity (rozsudok z 5. apríla 2022, Commissioner of An Garda Síochána a i., C‑140/20, EU:C:2022:258, bod 61, ako aj citovaná judikatúra).
80 Opatrenia, ktoré členské štáty prijímajú v rámci legitímnych požiadaviek národného záujmu, však nie sú ako celok vylúčené z uplatňovania práva Únie len na základe skutočnosti, že vznikli v záujme národnej bezpečnosti [pozri analogicky rozsudok z 20. marca 2018, Komisia/Rakúsko (Štátna tlačiareň), C‑187/16, EU:C:2018:194, bod 76 a citovanú judikatúru].
81 Okrem toho treba tiež pripomenúť, že také výnimky, aké sú uvedené v rámci prejednávanej žaloby, sa musia vykladať reštriktívne [pozri analogicky rozsudok z 20. marca 2018, Komisia/Rakúsko (Štátna tlačiareň), C‑187/16, EU:C:2018:194, bod 77 a citovanú judikatúru].
82 Preto hoci odseky 2 a 3 článku 15 smernice 2014/24 ponechávajú členským štátom mieru voľnej úvahy pri rozhodovaní o opatreniach, ktoré považujú za potrebné na ochranu svojich základných bezpečnostných záujmov, tieto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že členským štátom priznávajú právomoc odchýliť sa od ustanovení Zmluvy o FEÚ len odvolaním sa na tieto záujmy. Členský štát, ktorý sa odvoláva na výnimky stanovené v týchto ustanoveniach, preto musí preukázať, že potreba chrániť takéto záujmy by nemohla byť dosiahnutá v rámci vyhlásenia verejného obstarávania, ako je stanovené v tejto smernici [pozri analogicky rozsudok z 20. marca 2018, Komisia/Rakúsko (Štátna tlačiareň), C‑187/16, EU:C:2018:194, body 78 a 79, ako aj citovanú judikatúru].
83 Hoci je pravda, že Poľská republika v prejednávanej veci identifikovala svoje základné bezpečnostné záujmy, ktoré podľa nej treba chrániť, ako aj záruky, ktoré sú vlastné ochrane týchto záujmov, je však potrebné overiť, či tento členský štát preukázal, že ciele, ktoré sleduje, by nebolo možné dosiahnuť v rámci vyhlásenia verejného obstarávania, ako je stanovené v smernici 2014/24.
84 V tejto súvislosti treba hneď na úvod odmietnuť tvrdenie Poľskej republiky, že Komisia sa nemôže platne odvolávať na rozsudok z 20. marca 2018, Komisia/Rakúsko (Štátna tlačiareň) (C‑187/16, EU:C:2018:194), keďže na rozdiel od situácie v prejednávanej veci, vnútroštátna tlačiareň, o ktorú ide vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, bola súkromnoprávnym podnikom. Právne postavenie spoločnosti, ktorá je na vnútroštátnej úrovni zodpovedná za tlač úradných listín, totiž neoslobodzuje dotknutý členský štát, s výhradou uplatniteľnosti článku 12 smernice 2014/24, od povinnosti preukázať, že ciele, ktoré sleduje, nebolo možné dosiahnuť v rámci vyhlásenia verejného obstarávania. Poľská republika však nepreukázala, že verejné zákazky uvedené v dotknutých poľských právnych predpisoch sú predmetom „in house“ zadávania, ktoré spadá pod osobitné prípady vylúčenia z pravidiel verejného obstarávania uvedené v tomto článku 12.
85 Pokiaľ ide v prvom rade o argumentáciu Poľskej republiky, že priame zadanie zákaziek na predmetné služby spoločnosti PWPW zodpovedá cieľu, ktorým je zabezpečiť kontinuitu dodávok úradných dokumentov tým, že sa zabráni riziku konkurzu tejto spoločnosti, treba uviesť, že hoci väčšina týchto dokumentov je úzko spojená s verejným poriadkom a inštitucionálnym fungovaním členského štátu, ktoré predpokladajú zabezpečenie kontinuity dodávok, Poľská republika však nepreukázala, že by tento cieľ nemohol byť zabezpečený v rámci vyhlásenia verejného obstarávania a že by takáto záruka bola ohrozená, ak by uvedené služby boli zverené iným podnikom, prípadne aj podnikom so sídlom v iných členských štátoch.
86 Tento členský štát najmä nepreukázal, že riziko narušenia výroby predmetných verejných listín v dôsledku prípadného konkurzu hospodárskeho subjektu zodpovedného za túto výrobu je výrazne vyššie v prípade využitia postupu verejného obstarávania stanoveného v smernici 2014/24.
87 S cieľom zmierniť takéto riziká totiž predmetné poľské právne predpisy mohli stanoviť, že v dotknutej zmluve o zadaní verejnej zákazky budú uložené iné opatrenia, ako je najmä povinnosť verejného obstarávateľa uzavrieť v prípade, že tomu nebránia iné dôvody, zmluvy s viacerými dodávateľmi.
88 Okrem toho táto zmluva mohla obsahovať požiadavky na zaručenie finančnej spoľahlivosti uchádzačov. V článku 58 ods. 3 smernice 2014/24 sa totiž uvádza, že verejní obstarávatelia môžu stanoviť požiadavky, ktorými sa zabezpečí, aby hospodárske subjekty mali potrebnú ekonomickú a finančnú spôsobilosť na plnenie zákazky. Toto ustanovenie spresňuje, že verejní obstarávatelia môžu od hospodárskych subjektov na tento účel vyžadovať najmä to, aby mali určitý minimálny ročný obrat vrátane určitého minimálneho obratu v oblasti, na ktorú sa vzťahuje zákazka. Verejní obstarávatelia môžu okrem toho vyžadovať, aby hospodárske subjekty poskytli informácie o svojej ročnej účtovnej závierke a aby v prípade potreby mali primeranú úroveň poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania.
89 Poľskej republike sa však nepodarilo preukázať, že uloženie takýchto požiadaviek by nemohlo zmierniť údajné riziká týkajúce sa dodávok dotknutých dokumentov, najmä v dôsledku náhleho zhoršenia finančnej situácie podniku zodpovedného za ich výrobu. Ako totiž poznamenáva Komisia, hoci riziko, že podnik, akým je PWPW, sa dostane do konkurzu, je menšie, nemožno toto riziko považovať za úplne vylúčené.
90 Pokiaľ ide o potrebu v dostatočnom množstve a včas vyrobiť hlasovacie lístky a holografické znaky na osvedčeniach o hlasovacích právach, ktoré sú uvedené v článku 4 bode 5c písm. d) a e) zákona o verejnom obstarávaní, aby sa zaručil riadny priebeh a bezpečnosť volieb, Poľská republika nepreukázala, že iné podniky než PWPW by boli nevyhnutne menej výkonné ako PWPW a že by nemohli vytlačiť uvedené lístky a vyrobiť uvedené znaky v dostatočnom množstve a včas. Z toho vyplýva, že nie je preukázané, že na účely dosiahnutia cieľa uvádzaného týmto členským štátom je potrebné vylúčiť uplatnenie ustanovení o verejnom obstarávaní, ktoré sú stanovené v smernici 2014/24.
91 Pokiaľ ide v druhom rade o potrebu zabezpečiť v súvislosti s väčšinou predmetných služieb ochranu zabezpečenia dotknutých dokumentov a konkrétne informácií, ktoré obsahujú, Súdny dvor už rozhodol, že potreba stanoviť povinnosť zachovávať dôvernosť sama osebe nebráni tomu, aby na účely zadania zákazky bolo vyhlásené verejné obstarávanie [rozsudok z 20. marca 2018, Komisia/Rakúsko (Štátna tlačiareň), C‑187/16, EU:C:2018:194, bod 89].
92 Súdny dvor okrem toho tiež rozhodol, že dôvernosť údajov je možné zabezpečiť prostredníctvom povinnosti zachovávať mlčanlivosť bez toho, aby bolo potrebné konať v rozpore s postupmi v oblasti verejného obstarávania. Verejnému zadávateľovi totiž nič nebráni v tom, aby kládol mimoriadne vysoké požiadavky na spôsobilosť a dôveryhodnosť úspešných uchádzačov, v tomto zmysle upravil podmienky verejného obstarávania, ako aj zmluvy o poskytovaní služieb, a aby vyžadoval od prípadných uchádzačov potrebné doklady [rozsudok z 20. marca 2018, Komisia/Rakúsko (Štátna tlačiareň), C‑187/16, EU:C:2018:194, body 90 a 91].
93 S cieľom zaistiť zabezpečenie väčšiny dotknutých dokumentov mohol verejný obstarávateľ v rámci postupov verejného obstarávania stanovených v smernici 2014/24 stanoviť najmä technické špecifikácie, ako sú uvedené v článku 42 tejto smernice, a/alebo stanoviť podmienky účasti, ako sú uvedené v článku 58 tejto smernice.
94 Pokiaľ ide konkrétne o tieto technické špecifikácie v zmysle článku 42 smernice 2014/24, z odseku 1 tohto článku vyplýva, že stanovujú požadované charakteristické znaky dotknutých služieb a môžu tiež odkazovať na osobitný postup alebo metódu poskytovania požadovaných služieb za predpokladu, že súvisia s predmetom zákazky a sú primerané jej hodnote a jej cieľom.
95 Pokiaľ ide o podmienky účasti uvedené v článku 58 tejto smernice, Súdny dvor rozhodol, že normotvorca Únie priznal verejnému obstarávateľovi širokú mieru voľnej úvahy pri určovaní týchto podmienok. V súlade s odsekom 1 tohto článku má teda určitú voľnosť pri definovaní podmienok účasti na postupe verejného obstarávania, ktoré považuje za súvisiace a primerané predmetu dotknutej zákazky a vhodné na zaručenie toho, že záujemca alebo uchádzač má právne a finančné kapacity, ako aj technickú a odbornú spôsobilosť potrebné na plnenie zadávanej zákazky. Konkrétne podľa odseku 4 uvedeného článku verejný obstarávateľ slobodne posúdi podmienky účasti, ktoré považuje za vhodné, aby sa zabezpečilo najmä to, že zákazka bude plnená v kvalite, ktorú považuje za primeranú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2023, Construct, C‑403/21, EU:C:2023:47, bod 60 a citovanú judikatúru).
96 Konkrétne tento odsek 4 umožňuje verejnému obstarávateľovi stanoviť podmienky, ktorými sa zabezpečí, aby hospodárske subjekty mali k dispozícii ľudské a technické zdroje a skúsenosti potrebné na plnenie dotknutej zákazky v primeranej kvalite, čo možno vyhodnotiť vzhľadom na ich know‑how, efektívnosť, skúsenosti a spoľahlivosť. Možno teda vylúčiť hospodárske subjekty, o ktorých sa predpokladá, že nemajú požadovanú odbornú spôsobilosť, a to aj v situáciách konfliktu záujmov, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na plnenie tejto zákazky.
97 Okrem toho, ako tvrdila Komisia, pokiaľ ide o väčšinu predmetných služieb, verejný obstarávateľ by mohol poskytnúť prístup k dotknutým dôverným informáciám len obmedzenému počtu záujemcov prostredníctvom užšej súťaže uvedenej v článku 28 smernice 2014/24 alebo prípadne postupov uvedených v článkoch 29 a 30 tejto smernice. Verejný obstarávateľ totiž môže využiť možnosť znížiť počet ponúk, o ktorých sa má rokovať, stanovenú v článku 29 ods. 6 tejto smernice, alebo možnosť znížiť počet riešení, ktoré sa majú prerokovať, stanovenú v článku 30 ods. 4 uvedenej smernice.
98 Po prvé za týchto podmienok, pokiaľ ide o tvrdenie Poľskej republiky, podľa ktorého výroba zákonných označení a kontrolných nálepiek pre vozidlá uvedených v článku 4 bode 5c písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, ako aj dokumentov týkajúcich sa uvedenia vozidla do prevádzky, vyžaduje prístup k tajným alebo dôverným informáciám a zahŕňa ochranu utajovaných skutočností a osobných údajov, v bode 92 tohto rozsudku bolo pripomenuté, že dôvernosť údajov možno v zásade zabezpečiť prostredníctvom povinnosti zachovávať mlčanlivosť bez toho, aby bolo potrebné konať v rozpore s postupmi v oblasti verejného obstarávania stanovenými v smernici 2014/24.
99 Na to, aby sa zabránilo úniku citlivých informácií, môžu poľské orgány do podmienok týkajúcich sa zadávacieho konania vložiť ustanovenia ukladajúce úspešnému uchádzačovi všeobecnú povinnosť zachovávať dôvernosť, ako aj stanoviť, že podnik uchádzajúci sa o zákazku, ktorý nie je schopný poskytnúť dostatočné záruky, pokiaľ ide o dodržiavanie tejto povinnosti, bude z postupu zadávania verejnej zákazky vylúčený. Poľské orgány môžu tiež stanoviť uplatnenie sankcií, najmä zmluvných sankcií, voči úspešnému uchádzačovi v prípade nedodržania takejto povinnosti počas plnenia predmetnej zákazky [pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. marca 2018, Komisia/Rakúsko (Štátna tlačiareň), C‑187/16 P, EU:C:2018:194, bod 93].
100 Okrem toho, hoci je pravda, že členský štát môže prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby najmä údaje o vodičovi a kontrolnej nálepke vozidla v rámci prepravy nebezpečného tovaru boli prístupné len subjektom, ktorí boli striktne vybraní, dôverná povaha týchto údajov by mohla byť zaručená aj povinnosťou zachovávať dôvernosť, uloženou podnikom zúčastňujúcim sa verejného obstarávania upraveného v smernici 2014/24.
101 Keďže Poľská republika neuviedla žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla preukázať, že využitie takto koncipovaného postupu verejného obstarávania neumožňuje zabezpečiť prístup k uvedeným tajným údajom spôsobom porovnateľným s priamym zadaním dotknutých zákaziek spoločnosti PWPW, nie je preukázané, že ochrana ich bezpečnosti bráni verejnému obstarávaniu na účely zadania týchto zákaziek.
102 Po druhé, pokiaľ ide o kolkové známky stanovené v článku 4 bode 5c písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, Poľská republika síce môže prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie najmä bezpečnosti svojich občanov, tento členský štát však nepreukázal, že iba zadanie výroby týchto kolkových známok takému podniku, akým je PWPW, môže zaručiť dosiahnutie takéhoto cieľa, a že je potrebné vylúčiť uplatnenie ustanovení o verejnom obstarávaní stanovených v smernici 2014/24.
103 Nezdá sa totiž, že by tento cieľ nebolo možné dosiahnuť, ak by táto výroba bola zverená iným hospodárskym subjektom ako spoločnosti PWPW, ktoré majú dostatočné skúsenosti s prípravou, bezpečnou výrobou, skladovaním a dodávaním takýchto kolkových známok na území uvedeného členského štátu. Okrem toho nič nenasvedčuje tomu, že by nebolo možné zmluvne uložiť týmto subjektom potrebné opatrenia na zabezpečenie dôvernosti a bezpečnosti.
104 Po tretie, pokiaľ sa Poľská republika odvoláva najmä v súvislosti s výrobou verejných listín uvedených v článku 5 ods. 2 zákona o verejných listinách, ako aj mikroprocesorových systémov so softvérom na správu verejných listín, počítačových systémov a databáz potrebných na používanie verejných listín, ktoré obsahujú elektronický čip, v súlade s ich účelom, uvedených v článku 4 bode 5c písm. f) zákona o verejnom obstarávaní, na potrebu vyhnúť sa ich falšovaniu alebo pozmeňovaniu, treba poznamenať, že v prípade väčšiny týchto dokumentov a systémov sa záruky, ktoré môže verejný obstarávateľ požadovať, zdajú byť dostatočné na to, aby zmiernili riziká, na ktoré sa tento členský štát odvoláva na účely svojich základných bezpečnostných záujmov.
105 Striktné dodržiavanie kritérií na vyhodnotenie ponúk zo strany vybraného hospodárskeho subjektu a ich priebežné overovanie počas plnenia zadanej zákazky totiž v zásade môže zabrániť možným vnútroštátnym únikom a zneužitiam, ktoré by mohli viesť k takémuto falšovaniu alebo pozmeňovaniu.
106 Z toho vyplýva, že neuplatnenie postupov verejného obstarávania stanovených v smernici 2014/24 na zákazky týkajúce sa výroby väčšiny verejných listín uvedených v článku 4 bode 5c zákona o verejnom obstarávaní, ale aj na zákazky, na ktoré sa uvedené ustanovenie tiež vzťahuje, ktoré sa týkajú výroby kolkových známok, zákonných označení, kontrolných nálepiek, hlasovacích lístkov, holografických znakov na osvedčeniach o hlasovacom práve, ako aj mikroprocesorových systémov so softvérom na správu verejných listín, počítačových systémov a databáz potrebných na používanie verejných listín sa javí ako neprimerané vzhľadom na ciele, ktorých sa dovoláva Poľská republika.
107 Naopak, pokiaľ ide o niektoré verejné listiny uvedené v bodoch 16 až 19 a v bode 32 článku 5 ods. 2 zákona o verejných listinách, a to konkrétne osobné doklady a preukazy totožnosti vojakov, služobné preukazy policajtov, príslušníkov pohraničnej stráže, príslušníkov Služby ochrany štátu, príslušníkov Agentúry pre vnútornú bezpečnosť, príslušníkov Spravodajskej služby, príslušníkov Vojenskej kontrarozviedky a profesionálnych vojakov vymenovaných do funkcie vo Vojenskej kontrarozviedke, príslušníkov Vojenskej spravodajskej služby a profesionálnych vojakov vymenovaných do funkcie v tejto službe, ako aj príslušníkov Vojenskej polície, treba konštatovať, že tieto dokumenty priamo a úzko súvisia s cieľom ochrany národnej bezpečnosti, takže môžu odôvodňovať dodatočné požiadavky na zachovanie dôvernosti.
108 V tejto súvislosti treba uviesť, že v prípade dokumentov vymenovaných v predchádzajúcom bode, môže byť v rozsahu, v akom sa týkajú príslušníkov, ktorých funkcie sa zdajú byť priamo a úzko spojené s úlohami prispievajúcimi k ochrane národnej bezpečnosti členského štátu, nevyhnutné obmedziť sprístupnenie ich charakteristík a informácií, ktoré obsahujú, vrátane najmä totožnosti týchto príslušníkov, takže sa musia považovať za dokumenty s obzvlášť vysokou úrovňou citlivosti, ktoré si vyžadujú zvýšenú ochranu, najmä proti únikom a falšovaniu.
109 Ako totiž v podstate tvrdí Poľská republika, bez toho, aby to Komisia účinne spochybnila, prípadný únik takýchto informácií by mohol mať nenapraviteľné dôsledky pre národnú bezpečnosť členského štátu, keďže tieto informácie by mohli použiť tretie štáty, alebo najmä zločinecké skupiny či teroristické organizácie.
110 Hoci by teda určite bolo možné stanoviť také záruky, ako je uloženie sankcií, najmä zmluvných, hospodárskemu subjektu, ktorý by bol zodpovedný za výrobu dokumentov uvedených v bode 107 tohto rozsudku, v prípade úniku uvedených citlivých informácií nemožno takéto záruky považovať za dostatočne účinné na zaistenie zabezpečenia týchto informácií.
111 Ako uviedol generálny advokát v bode 95 svojich návrhov, uloženie disciplinárnych sankcií osobám, ktoré stoja za takýmto únikom informácií, alebo osobám, ktoré umožnili, aby k nemu došlo, alebo aj vloženie ustanovení o finančnej náhrade, ktorá by bola nevyhnutne vyplatená po vzniku škody, do zmlúv, neprestavujú vhodné riešenia na ochranu takýchto informácií.
112 Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, že podnik, akým je PWPW, môže využiť subdodávateľov, a že teda nie je odôvodnené zadať predmetné služby výlučne tomuto podniku, treba predovšetkým uviesť, že Komisia nepreukázala, že poľské právne predpisy výslovne povoľujú subdodávky na výrobu dokumentov uvedených v bode 107 tohto rozsudku.
113 Ďalej je nesporné, že takéto využitie subdodávok predstavuje nanajvýš možnosť, ktorú má PWPW, a preto môže prichádzať do úvahy len pod kontrolou tohto podniku, ako aj v rozsahu a za podmienok stanovených týmto podnikom. Poľská republika na pojednávaní okrem iného spresnila, bez toho, aby to Komisia spochybnila, že PWPW využíva subdodávateľov len na určité obmedzené služby, ktoré nezahŕňajú výrobu dokumentov vymenovaných v bode 107 tohto rozsudku.
114 Napokon v prípade, že by túto výrobu zabezpečoval subjekt vybraný v súlade s pravidlami stanovenými v smernici 2014/24, treba uviesť, že tento subjekt by sám mohol využiť subdodávateľov, ako to vyplýva z článku 63 ods. 1 a článku 71 tejto smernice, bez toho, aby subjekt vo vlastníctve dotknutého členského štátu mohol vykonávať kontrolu nad činnosťou týchto subdodávateľov alebo stanoviť podmienky ich činnosti. Z toho vyplýva, že sa nemožno domnievať, že prípadné využitie subdodávateľov zo strany PWPW by znamenalo, že úroveň zabezpečenia požadovaná pre uvedenú výrobu nebude vyššia ako úroveň zabezpečenia, ktorá by vyplývala z uplatnenia postupov verejného obstarávania stanovených v uvedenej smernici.
115 Za týchto podmienok treba dospieť k záveru, že Poľská republika sa môže odvolávať na článok 15 ods. 2 a 3 smernice 2014/24, keď tvrdí, že povaha dokumentov vymenovaných v bode 107 tohto rozsudku je nezlučiteľná s povinnosťou použiť tieto postupy.
116 Keďže Komisia nepreukázala svoje tvrdenia, pokiaľ ide o tieto dokumenty, jej žaloba sa musí zamietnuť v rozsahu, v akom sa týka ustanovení poľských právnych predpisov, ktoré stanovujú priame zadanie zákaziek týkajúcich sa výroby uvedených dokumentov spoločnosti PWPW bez uplatnenia postupov verejného obstarávania stanovených v smernici 2014/24.
117 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že Poľská republika si tým, že do poľských právnych predpisov zaviedla výnimky, ktoré nie sú stanovené v smernici 2014/24, pokiaľ ide o zákazky týkajúce sa výroby jednak verejných listín uvedených v článku 4 bode 5c zákona o verejnom obstarávaní, s výnimkou osobných dokladov a preukazov totožnosti vojakov, služobných preukazov policajtov, príslušníkov pohraničnej stráže, príslušníkov Služby ochrany štátu, príslušníkov Agentúry pre vnútornú bezpečnosť, príslušníkov Spravodajskej služby, príslušníkov Vojenskej kontrarozviedky a profesionálnych vojakov vymenovaných do funkcie vo Vojenskej kontrarozviedke, príslušníkov Vojenskej spravodajskej služby a profesionálnych vojakov vymenovaných do funkcie v tejto službe, ako aj príslušníkov Vojenskej polície, a jednak kolkových známok, zákonných označení, kontrolných nálepiek, hlasovacích lístkov a holografických znakov na osvedčeniach o hlasovacom práve, ako aj mikroprocesorových systémov so softvérom na správu verejných listín, počítačových systémov a databáz potrebných na používanie verejných listín, ktoré sú tiež uvedené v tomto článku 4 bode 5c, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 1 ods. 1 a 3 a článku 15 ods. 2 a 3 smernice 2014/24 v spojení s článkom 346 ods. 1 písm. a) ZFEÚ.
118 V zostávajúcej časti sa musí žaloba zamietnuť.
O trovách
119 Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora Súdny dvor uloží účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
120 Podľa článku 138 ods. 3 tohto rokovacieho poriadku ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Súdny dvor môže rozhodnúť, že účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka.
121 V prejednávanej veci Komisia a Poľská a republika navrhli, aby druhému účastníkovi konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania.
122 Keďže žalobe Komisie sa vyhovelo s výnimkou časti, ktorá sa týka vylúčenia zákaziek týkajúcich sa výroby určitých verejných listín uvedených v článku 5 ods. 2 bode 32 zákona o verejných listinách, na ktorý odkazuje článok 4 bod 5c zákona o verejnom obstarávaní, a to osobných dokladov a preukazov totožnosti vojakov, služobných preukazov policajtov, príslušníkov pohraničnej stráže, príslušníkov Služby ochrany štátu, príslušníkov Agentúry pre vnútornú bezpečnosť, príslušníkov Spravodajskej služby, príslušníkov Vojenskej kontrarozviedky a profesionálnych vojakov vymenovaných do funkcie vo Vojenskej kontrarozviedke, príslušníkov Vojenskej spravodajskej služby a profesionálnych vojakov vymenovaných do funkcie v tejto službe, ako aj príslušníkov Vojenskej polície, z postupov verejného obstarávania stanovených v smernici 2014/24, je podľa článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku potrebné rozhodnúť, že Poľská republika znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť dve tretiny trov konania, ktoré vznikli Komisii.
123 Komisii sa ukladá povinnosť znášať jednu tretinu svojich vlastných trov konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:
1. Poľská republika si tým, že do poľských právnych predpisov zaviedla výnimky, ktoré nie sú stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES, pokiaľ ide o zákazky týkajúce sa výroby jednak verejných listín uvedených v článku 4 bode 5c ustawa Prawo zamówień publicznych (zákon o verejnom obstarávaní) z 29. januára 2004, v znení ustawa o dokumentach publicznych (zákon o verejných listinách), s výnimkou osobných dokladov a preukazov totožnosti vojakov, služobných preukazov policajtov, príslušníkov pohraničnej stráže, príslušníkov Služby ochrany štátu, príslušníkov Agentúry pre vnútornú bezpečnosť, príslušníkov Spravodajskej služby, príslušníkov Vojenskej kontrarozviedky a profesionálnych vojakov vymenovaných do funkcie vo Vojenskej kontrarozviedke, príslušníkov Vojenskej spravodajskej služby a profesionálnych vojakov vymenovaných do funkcie v tejto službe, ako aj príslušníkov Vojenskej polície, a jednak kolkových známok, zákonných označení, kontrolných nálepiek, hlasovacích lístkov a holografických znakov na osvedčeniach o hlasovacom práve, ako aj mikroprocesorových systémov so softvérom na správu verejných listín, počítačových systémov a databáz potrebných na používanie verejných listín, ktoré sú tiež uvedené v tomto článku 4 bode 5c, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 1 ods. 1 a 3 a článku 15 ods. 2 a 3 smernice 2014/24 v spojení s článkom 346 ods. 1 písm. a) ZFEÚ.
2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
3. Poľská republika znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť dve tretiny trov konania, ktoré vznikli Európskej komisii.
4. Európska komisia znáša jednu tretinu svojich vlastných trov konania.
Podpisy