ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)
z 24. októbra 2011
Vec T‑213/10 P
P
proti
Európskemu parlamentu
„Odvolanie – Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Výpoveď – Strata dôvery – Odôvodnenie – Skreslenie dôkazov“
Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (tretia komora) z 24. februára 2010, P/Parlament (F‑89/08), a smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku
Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. P znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Parlamentu v rámci tohto konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Dočasní zamestnanci spadajúci do pôsobnosti článku 2 písm. c) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov – Dočasný zamestnanec pridelený k politickej skupine Parlamentu – Rozhodnutie o prepustení dočasného zamestnanca z dôvodu narušenia vzťahu dôvery – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah
[Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. c)]
2. Odvolanie – Dôvody – Nedostatok odôvodnenia – Použitie implicitného odôvodnenia Súdom pre verejnú službu – Prípustnosť – Podmienky
(Štatút Súdneho dvora, článok 36, a príloha I, článok 7 ods. 1)
3. Odvolanie – Dôvody – Nesprávne posúdenie skutkového stavu – Neprípustnosť – Preskúmanie posúdenia dôkazov Všeobecným súdom – Vylúčenie okrem prípadov skreslenia
(Štatút Súdneho dvora, príloha I, článok 11)
1. Dodržiavanie rozsahu povinnosti odôvodnenia zo strany administratívy je právnou otázkou, ktorá v rámci odvolania podlieha preskúmaniu Všeobecným súdom.
Povinnosť odôvodnenia na základe článku 25 druhého odseku služobného poriadku sa uplatňuje na rozhodnutia o výpovedi zmluvy dočasného zamestnanca na dobu neurčitú, ktorá je upravená podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov. Toto ustanovenie stanovuje, že „každé rozhodnutie týkajúce sa konkrétneho jednotlivca, prijaté v súlade s týmto služobným poriadkom, sa bezodkladne písomne oznámi dotknutému úradníkovi“ a že „každé rozhodnutie negatívne ovplyvňujúce úradníka musí uvádzať dôvody, na ktorých je založené“.
Osobitne, pokiaľ ide o dôvod prepustenia pre stratu alebo narušenie vzájomnej dôvery medzi dočasným zamestnanom a politickou skupinou Európskeho parlamentu, ku ktorej bol pridelený, v prípade, ak neexistuje povinnosť odôvodnenia, nie je možné ani minimálne preskúmanie súdom Únie. Okolnosť, že orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy (OOUPZ) nemá nijakú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o výkon žiadosti politickej skupiny, nijako neobmedzuje rozsah povinnosti odôvodnenia. V takom prípade musí odôvodnenie rozhodnutia OOUPZ prinajmenšom odrážať dôvody žiadosti politickej skupiny, na základe ktorých OOUPZ musí prijať rozhodnutie o ukončení zmluvy. Žiadosť skupiny môže totiž sama osebe obsahovať vady spôsobujúce jej protiprávnosť a musí sa umožniť jej účinné súdne preskúmanie. Napokon skutočne len vzhľadom na odôvodnenie môže dotknutá osoba jednak posúdiť relevantnosť súdneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu spôsobujúcemu jej ujmu a jednak súd Únie môže vykonať preskúmanie.
Rozsah tejto povinnosti odôvodnenia sa musí posúdiť v závislosti od konkrétnych okolností, najmä od obsahu aktu, povahy uvedených dôvodov a možného záujmu adresáta o poskytnutie vysvetlení, a na posúdenie dostatočnosti odôvodnenia je nutné situovať ho do právneho a skutkového kontextu, v ktorom bol napadnutý akt prijatý. Rozhodnutie je teda dostatočne odôvodnené, pokiaľ bolo prijaté v kontexte, ktorý bol dotknutému zamestnancovi známy a ktorý mu umožňuje pochopiť dosah opatrenia, ktoré bolo vo vzťahu k nemu prijaté.
(pozri body 27 – 30)
Odkaz: Súdny dvor, 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Zb. s. I‑5425, bod 453; 28. februára 2008, Neirinck/Komisia, C‑17/07 P, neuverejnený v Zbierke, body 50 až 52; 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P, Zb. s. 4951, bod 30; Súd prvého stupňa, 8. decembra 2005, Reynolds/Parlament, T‑237/00, Zb. VS s. I‑A‑385 a II‑1731, bod 96; 17. októbra 2006, Bonnet/Súdny dvor, T‑406/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑213 a II‑A‑2‑1097, bod 52; 8. septembra 2009, ETF/Landgren, T‑404/06 P, Zb. s. II‑2841, body 143 až 171
2. Povinnosť odôvodniť rozsudky, ktorá prináleží Súdu pre verejnú službu na základe článku 36 Štatútu Súdneho dvora v spojení s článkom 7 ods. 1 prílohy I toho istého štatútu, mu neukladá povinnosť vypracovať odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo všetky tvrdenia účastníkov sporu. Odôvodnenie teda môže byť implicitné pod podmienkou, že zúčastneným osobám umožní oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré boli predmetné opatrenia prijaté, a odvolaciemu súdu poskytne dostatok informácií potrebných na to, aby mohol vykonať preskúmanie. Túto povinnosť totiž nemožno vykladať tak, že zahrnuje povinnosť Súdu pre verejnú službu podrobne sa vyjadriť ku každému tvrdeniu uplatnenému žalobcom, predovšetkým vtedy, ak nie je dostatočne jasné a presné a nie je podložené podrobnými dôkazmi.
Otázka, či odôvodnenie rozsudku Súdu pre verejnú službu je rozporné alebo nedostatočné, predstavuje právnu otázku, ktorú samu osebe možno uviesť v rámci odvolania.
(pozri body 31 a 32)
Odkaz: Súdny dvor, 21. januára 2010, Iride a Iride Energia/Komisia, C‑150/09 P, bod 42 a tam citovaná judikatúra; 24. júna 2010, Kronoply/Komisia, C‑117/09 P, bod 52 a tam citovaná judikatúra; Súd prvého stupňa, Bonnet/Súdny dvor, už citovaný, body 52 a 64 a tam citovaná judikatúra; 8. júna 2009, Krčová/Súdny dvor, T‑498/07 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑35 a II‑B‑1‑197, bod 34
3. Z článku 11 prílohy I Štatútu Súdneho dvora, ktorý preberá znenie článku 58 uvedeného štatútu, vyplýva, že odvolanie je obmedzené na právne otázky a musí sa zakladať na dôvodoch nepríslušnosti Súdu pre verejnú službu, vadách konania pred Súdom pre verejnú službu, ktoré sa nepriaznivo dotýkajú záujmov odvolateľa, alebo porušení práva Únie Súdom pre verejnú službu.
Len Súd pre verejnú službu má preto právomoc zisťovať skutkový stav, okrem prípadu, keď vecná nesprávnosť jeho zistení vyplýva z dokumentov v spise, ktoré mu boli predložené, a tento skutkový stav posúdiť. Posúdenie skutkového stavu s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov predložených Súdu pre verejnú službu tak nepredstavuje právnu otázku, ktorá by sama osebe podliehala preskúmaniu odvolacím súdom.
Takéto skreslenie musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo treba vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov či dokonca použiť nové dôkazné prostriedky.
(pozri body 46 – 48)
Odkaz: Súdny dvor, 9. novembra 2007, Lavagnoli/Komisia, C‑74/07 P, neuverejnené v Zbierke, bod 20; 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, C‑413/08 P, Zb. s. I‑5361, bod 17 a tam citovaná judikatúra; Všeobecný súd, 2. marca 2010, Doktor/Rada, T‑248/08 P, body 39 a 42 a tam citovaná judikatúra