UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)
z 5. júla 2006 (*)
„Kohézny fond – Zastúpenie advokátom – Zjavná neprípustnosť“
Vo veci T‑357/05,
Comunidad Autónoma de Valencia – Generalidad Valenciana (Španielsko), v zastúpení: J.‑V. Sánchez-Tarazaga Marcelino,
žalobca,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: L. Escobar Guerrero a A. Weimar, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je zrušenie rozhodnutia Komisie K(2005) 1867 v konečnom znení z 27. júna 2005 o znížení finančnej podpory pôvodne poskytnutej zo strany Kohézneho fondu pre skupinu projektov č. 97/11/61/028 týkajúcich sa zberu a čistenia odpadových vôd na stredozemskom pobreží Comunidad Autónoma de Valencia (Španielsko) [neoficiálny preklad],
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (druhá komora),
v zložení: predseda komory J. Pirrung, sudcovia A. W. H. Meij a I. Pelikánová,
tajomník: E. Coulon,
vydal toto
Uznesenie
Skutkový stav a konanie
1 Návrhom zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupňa 19. septembra 2005 žalobca podal žalobu proti rozhodnutiu Komisie K(2005) 1867 v konečnom znení z 27. júna 2005 o znížení finančnej podpory pôvodne poskytnutej zo strany Kohézneho fondu pre skupinu projektov č. 97/11/61/028 týkajúcich sa zberu a čistenia odpadových vôd na stredozemskom pobreží Comunidad Autónoma de Valencia (Španielsko) [neoficiálny preklad].
2 V žalobe sa uvádza, že žalobca je zastúpený prostredníctvom pána Sánchez‑Tarazaga Marcelino, „letrado“, ktorý je pracovníkom právneho oddelenia žalobcu. K tejto žalobe je pripojené osvedčenie zástupcu riaditeľa právneho oddelenia žalobcu, ktorým sa potvrdzuje, že pán Sánchez‑Tarazaga Marcelino je oprávnený v tomto spore zastupovať žalobcu.
3 Súd prvého stupňa 25. novembra 2005 na základe článku 44 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa vyzval žalobcu, aby oznámil, či je jeho zástupca advokátom zapísaným v zozname advokátov advokátskej komory v Španielsku, a prípadne predložil príslušné doklady. Účastníci konania boli zároveň upovedomení o tom, že lehota na vyjadrenie k žalobe sa prerušuje až do vydania ďalšieho pokynu. Dňa 7. decembra 2005 pán Sánchez‑Tarazaga Marcelino odpovedal, že síce nie je zapísaný do zoznamu advokátov advokátskej komory, je však na základe španielskeho práva oprávnený zastupovať žalobcu pred vnútroštátnymi súdmi, ako aj pred súdmi Spoločenstva.
4 Dňa 22. decembra 2005 podala Comunidad Autónoma de Andalucía – Junta de Andalucía návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník konania. Žalobca a Komisia predložili svoje pripomienky k prípustnosti návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania 7. a 18. marca 2006.
Právny stav
5 Podľa článku 111 rokovacieho poriadku môže Súd prvého stupňa, ak je návrh zjavne neprípustný alebo ak mu zjavne chýba akýkoľvek právny základ, rozhodnúť bez ďalšieho konania odôvodneným uznesením.
6 V tomto prípade sa Súd prvého stupňa rozhodol v súlade s týmto článkom prijať rozhodnutie bez ďalšieho konania.
7 V súlade s článkom 19 tretím odsekom Štatútu Súdneho dvora, ktorý je použiteľný na konanie pred Súdom prvého stupňa podľa článku 53 tohto štatútu, účastníci konania, ktorí nemajú výsadné postavenie, musia byť pred súdmi Spoločenstva zastúpení prostredníctvom advokáta, t. j. v španielskom znení prostredníctvom „abogado“. Okrem toho z článku 19 štvrtého odseku Štatútu Súdneho dvora zreteľne vyplýva, že na to, aby osoba mohla platne zastupovať iných účastníkov konania než členské štáty a inštitúcie Spoločenstva pred súdmi Spoločenstva, musia byť splnené dve kumulatívne podmienky, a síce, aby bola advokátom a aby bola oprávnená vykonávať advokátsku činnosť pred súdom členského štátu alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP). Tieto požiadavky predstavujú podstatné formálne náležitosti, ktorých nedodržanie má za následok neprípustnosť žaloby.
8 Požiadavka upravená v článku 19 Štatútu Súdneho dvora má svoje odôvodnenie v tom, že advokát je považovaný za pomocníka spravodlivosti, ktorý úplne nezávisle a v jej výsostnom záujme poskytuje svojim mandantom právne poradenstvo. Táto ochrana je vyvažovaná profesijnou disciplínou, ktorú vo všeobecnom záujme stanovujú a kontrolujú na to oprávnené inštitúcie. Takéto poňatie zodpovedá spoločným právnym tradíciám členských štátov a objavuje sa rovnako v právnom poriadku Spoločenstva [rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 1982, AM & S/Komisia, 155/79, Zb. s. 1575, bod 24, a uznesenie Súdu prvého stupňa z 28. februára 2005, ET/ÚHVT – Aparellaje eléctrico (UNEX), T‑445/04, Zb. s. II‑677, bod 8].
9 Táto nezávislosť a táto služba vo vyššom záujme spravodlivosti by boli ohrozené, pokiaľ by sa pripustilo, aby sa aj iný účastník konania ako tí, ktorí sú uvedení v článku 19 prvom a druhom odseku Štatútu Súdneho dvora (takzvaní „účastníci konania s výsadným postavením“), mohli dať zastupovať pred súdmi Spoločenstva osobou, ktorá nemá postavenie advokáta zapísaného v zozname advokátov advokátskej komory, ale je s ním v pracovnoprávnom vzťahu. Takáto osoba by v skutočnosti bola splnomocnencom v zmysle článku 19 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora. Možnosť dať sa zastúpiť splnomocnencom je však na základe článku 19 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora vyhradená iba účastníkom konania s výsadným postavením.
10 Keďže pán Sánchez‑Tarazaga Marcelino nie je zapísaný v zozname advokátov advokátskej komory, nie je teda advokátom (abogado) v zmysle článku 19 Štatútu Súdneho dvora. Aj keď podľa španielskych právnych predpisov môže zastupovať žalobcu, ktorý nie je uvedený medzi účastníkmi konania s výsadným postavením, v rámci konaní pred všetkými súdmi, nespĺňa prvú z dvoch kumulatívnych podmienok článku 19 štvrtého odseku tohto štatútu, a teda nie je oprávnený zastupovať žalobcu pred Súdom prvého stupňa.
11 Toto zistenie nemôže byť vyvrátené skutočnosťou, že v inej veci bolo španielske autonómne spoločenstvo zastúpené pracovníkom svojho právneho oddelenia, ktorý nebol zapísaný v zozname advokátov advokátskej komory (uznesenie Súdu prvého stupňa z 13. júla 2004, Comunidad Autónoma de Andalucía/Komisia, T‑29/03, Zb. s. II‑2923). V tejto veci Komisia najprv vzniesla otázku zastúpenia žalobcu v rámci námietky neprípustnosti, ktorú následne vzala späť. Pretože žaloba bola zamietnutá ako neprípustná na základe iných úvah, Súd prvého stupňa sa v uvedenom uznesení k otázke zastúpenia žalobcu nevyslovil.
12 Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že táto žaloba musí byť zamietnutá ako zjavne neprípustná.
13 Za týchto podmienok nie je potrebné rozhodnúť o návrhu Comunidad Autónoma de Andalucía – Junta de Andalucía na vstup vedľajšieho účastníka do konania.
O trovách
14 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu všetkých trov konania v súlade s návrhom Komisie. Žalobca, Komisia a Comunidad Autónoma de Andalucía – Junta de Andalucía však znášajú svoje vlastné trovy konania, ktoré im vznikli v súvislosti s návrhom na vstup vedľajšieho účastníka do konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)
nariadil:
1. Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná.
2. Nie je potrebné rozhodnúť o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania.
3. Žalobca znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania Komisie s výnimkou tých, ktoré sa týkajú návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania.
4. Žalobca, Komisia a Comunidad Autónoma de Andalucía – Junta de Andalucía znášajú svoje vlastné trovy konania, ktoré im vznikli v súvislosti s návrhom na vstup vedľajšieho účastníka do konania.
V Luxemburgu 5. júla 2006