Vec T‑5/17
(uverejnenie výňatkov)
Ammar Sharif
proti
Rade Európskej únie
Rozsudok Všeobecného súdu (piata komora) zo 4. apríla 2019
„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Sýrii – Zmrazenie finančných prostriedkov – Právo na obhajobu – Právo na účinnú súdnu ochranu – Zjavne nesprávne posúdenie – Právo vlastniť majetok – Proporcionalita – Poškodenie dobrej povesti“
Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Osobitné reštriktívne opatrenia proti niektorým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Sýrii – Rozhodnutie 2013/255/SZBP a nariadenie č. 36/2012 – Domnienka o podporovaní sýrskeho režimu uplatnená voči popredným podnikateľom pôsobiacim v Sýrii – Prípustnosť – Podmienky – Proporcionalita – Vyvrátiteľná domnienka – Rešpektovanie práva na obhajobu
[Článok 29 ZEÚ; rozhodnutie Rady 2013/255/SZBP, zmenené rozhodnutím (SZBP) 2015/1836, článok 27 ods. 2 písm. a), článok 27 ods. 3 a článok 28 ods. 2 písm. a) a článok 28 ods. 3; nariadenie Rady č. 36/2012, zmenené nariadením 2015/1828, článok 15 ods. 1a a 1b]
(pozri body 91 – 95, 97, 105, 106, 109, 110)
Zhrnutie
V rozsudku Sharif/Rada (T‑5/17), vyhlásenom 4. apríla 2019, Všeobecný súd zamietol žalobu o neplatnosť podanú podnikateľom, ktorý má sýrsku štátnu príslušnosť, proti aktom, ktorými sa jeho meno zapísalo na zoznam osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia prijaté voči Sýrskej arabskej republike [a to vykonávacie rozhodnutie (SZBP) 2016/1897(1), vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/1893(2), rozhodnutie (SZBP) 2017/917(3), vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/907(4), rozhodnutie (SZBP) 2018/778(5) a vykonávacie nariadenie (UE) 2018/774(6)]. Touto žalobou žalobca zároveň subsidiárne navrhoval, aby sa voči nemu vyhlásili za neuplatniteľné ustanovenia, ktoré zavádzajú kritérium zapísania týkajúce sa „popredných podnikateľov pôsobiacich v Sýrii“ [a to článok 28 ods. 2 písm. a) rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836(7) a článok 15 ods. 1a písm. a) nariadenia č. 36/2012, zmeneného nariadením 2015/1828(8)]. Žalobca tvrdil, že uvedené kritérium je neprimerané vo vzťahu k cieľom sledovaným napadnutými aktmi, pretože umožňuje, aby sa uplatňovalo na akúkoľvek osobu, t. j. „popredných podnikateľov pôsobiacich v Sýrii“, nezávisle od toho, či existuje spojitosť medzi touto osobou a sýrskym režimom.
Všeobecný súd konštatoval, že inštitúcie môžu využiť domnienky, ktoré odrážajú možnosť úradu, ktorý znáša dôkazné bremeno, vyvodzovať závery zo všeobecných skúseností vyplývajúcich z obvyklého chodu udalostí. Okrem toho zastával názor, že domnienka, aj keď je ťažko vyvrátiteľná, zostáva v prijateľných medziach, ak je primeraná vo vzťahu k sledovanému legitímnemu cieľu, ak existuje možnosť podať dôkaz o opaku a je zabezpečené právo na obhajobu. Takáto domnienka sa musí vtesnať do primeraných medzí so zreteľom na význam sledovaného záujmu a pri zachovaní práva na obhajobu.
Všeobecný súd v tejto súvislosti najprv uviedol, že z dôvodu prísnej kontroly hospodárstva sýrskym režimom by zmrazenie finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov patriacich do kategórie „popredných podnikateľov pôsobiacich v Sýrii“ bránilo tomu, aby táto kategória osôb naďalej poskytovala materiálnu alebo finančnú pomoc sýrskemu režimu a vzhľadom na vplyv, ktorý vyvoláva, by zvýšilo tlak na režim, aby zmenil svoju politiku represií. Okrem toho predovšetkým vzhľadom na autoritatívnu povahu sýrskeho režimu, ďalej na vzťah vzájomnej závislosti, ktorý vznikol medzi podnikateľskými kruhmi a sýrskym režimom z dôvodu liberalizačného procesu hospodárstva, ktorý začal pán Al‑Assad, a napokon na skutočnosť, že sýrske hospodárstvo je prísne kontrolované štátom, mohla Rada oprávnene považovať skutočnosť, že osoby patriace do kategórie „popredných podnikateľov pôsobiacich v Sýrii“ si môžu udržať svoje postavenie len vtedy, ak udržiavajú dobré styky so sýrskym režimom, za všeobecnú skúsenosť. Všeobecný súd teda konštatoval, že je odôvodnené predpokladať, že osoba patriaca do tejto kategórie má spojitosť s režimom pána Al‑Assada, ktorý jej umožňuje rozvíjať svoju podnikateľskú činnosť a mať výhody z politiky tohto režimu.
Všeobecný súd následne konštatoval, že Rada zaviedla nevyvrátiteľnú domnienku spojitosti so sýrskym režimom v súvislosti s osobami patriacimi do kategórie „popredných podnikateľov pôsobiacich v Sýrii“. Mená osôb patriacich do tejto kategórie sa totiž nezapíšu na zoznam, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, ak sa preukáže, že tieto osoby nie sú alebo už nie sú spojené so súčasným režimom alebo že naň nemajú vplyv alebo že nepredstavujú reálne riziko obchádzania reštriktívnych opatrení.
V dôsledku toho Všeobecný súd konštatoval, že sporné kritérium zápisu je zlučiteľné so zásadou proporcionality a nemá svojvoľnú povahu, keďže Rada sporné kritérium zápisu je zlučiteľné so zásadou proporcionality a nemá svojvoľnú povahu, keďže Rada zaradila toto kritérium do rozhodnutia 2015/1836 a nariadenia 2015/1828 spôsobom, ktorý je odôvodnený a primeraný cieľom sledovaným právnou úpravou, ktorá upravuje reštriktívne opatrenia voči Sýrii pri zachovaní možnosti dotknutých osôb vyvrátiť domnienku spojitosti so sýrskym režimom. Preto Všeobecný súd námietku nezákonnosti zamietol.