UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 27. marca 2007

Vec F‑87/06

Thierry Manté

proti

Rade Európskej únie

„Úradníci – Odmena – Príspevok na usídlenie – Vyslaný národný expert vymenovaný za úradníka – Vymáhanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu – Zjavná neprípustnosť“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou T. Manté, bývalý vyslaný národný expert, ktorý sa stal úradníkom Európskych spoločenstiev, navrhuje jednak zrušenie rozhodnutia menovacieho orgánu z 22. augusta 2005, ktorým sa mu zamieta priznanie príspevku na usídlenie a nariaďuje sa vrátenie sumy vyplatenej z tohto dôvodu, prijatého spolu s rozhodnutiami toho istého orgánu 17. októbra 2005, ktorými sa zamieta žiadosť o opätovné posúdenie uvedeného rozhodnutia z 22. augusta 2005 a 10. mája 2006 zamietajúce jeho sťažnosť, a jednak náhradu škody, ktorá mu podľa jeho názoru vznikla

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. Rada znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania T. Mantého.

Abstrakt

Konanie – Rozhodnutie prijaté odôvodneným uznesením – Podmienky – Zjavne neprípustná žaloba alebo žaloba zjavne bez právneho základu

(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 111; Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91; rozhodnutie Rady 2004/752, článok 3 ods. 4)

V prípade zjavne neprípustnej žaloby možnosť bez pokračovania v konaní rozhodnúť odôvodneným uznesením, stanovená v článku 111 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, sa neuplatňuje iba na prípady, v ktorých je nedodržanie pravidiel v oblasti prípustnosti tak zjavné a očividné, že nie je možné uviesť nijaký závažný argument na podporu prípustnosti, ale aj na prípady, v ktorých sa rozhodovacie zloženie po prečítaní spisu považuje za dostatočne oboznámené s vecou prostredníctvom písomností spisu a je úplne presvedčené o neprípustnosti žaloby, najmä z dôvodu, že táto nerešpektuje požiadavky stanovené ustálenou judikatúrou, a navyše sa domnieva, že pojednávanie by nemohlo priniesť v tejto súvislosti nijaký nový prvok. V takom prípade zamietnutie žaloby odôvodneným uznesením nielen prispieva k úspornosti konania, ale tiež šetrí výdavky účastníkom konania spojené s uskutočnením pojednávania.

Tak je to vtedy, keď žalobca, nerešpektujúc ustálenú judikatúru, podľa ktorej úradník v prípade aktu spôsobujúceho mu ujmu musí použiť konanie o sťažnosti stanovené v článku 90 ods. 2 služobného poriadku, podá jednoduchú žiadosť o preskúmanie aktu, ktorý zjavne predstavuje akt spôsobujúci ujmu a následne sťažnosť na odpoveď administratívy na túto žiadosť, pričom nedodrží lehoty na podanie sťažnosti a žaloby stanovené v článkoch 90 a 91 služobného poriadku.

Navyše údaj obsiahnutý v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti, ktorú žalobca podal proti aktu spôsobujúcemu ujmu, podľa ktorého mohlo byť toto rozhodnutie predmetom sťažnosti, nemôže spôsobiť, že sa umožní uplatnenie judikatúry o ospravedlniteľnom omyle v prospech žalobcu, keďže podmienka uplatnenia tejto judikatúry týkajúca sa požiadavky pochopiteľného zmätku úradníka, ktorý preukázal všetku náležitú starostlivosť vyžadovanú od bežne informovanej osoby, nie je v tomto prípade splnená; žalobca sa totiž rozhodol reagovať na akt spôsobujúci mu ujmu prostredníctvom podania žiadosti na základe vlastnej vôle a nie na základe konania inštitúcie spôsobilého uviesť ho do omylu; za takých okolností sa žalobca môže dovolávať judikatúry o ospravedlniteľnom omyle len vtedy, keď žalobca preukazujúci pochybnosti, pokiaľ ide o riadny priebeh konania začatého podaním žiadosti, je pripravený podať sťažnosť v riadnej lehote troch mesiacov od aktu spôsobujúceho ujmu, ustúpil od tohto úmyslu z dôvodu, že ho uvedený údaj presvedčil o riadnom priebehu pôvodného postupu.

(pozri body 15, 16, 19, 20 a 23 – 26)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 7. júna 1991, Weyrich/Komisia, T‑14/91, Zb. s. II‑235, body 32 a 34; 1. apríla 2003, Mascetti/Komisia, T‑11/01, Zb. VS s. I‑A‑117 a II‑579, bod 33

Súd pre verejnú službu: 28. júna 2006, Le Maire/Komisia, F‑27/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑47 a II‑A‑1‑159, bod 36