Žaloba podaná 31. januára 2014 – Francúzsko/Komisia

(vec T-74/14)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Francúzska republika (v zastúpení: E. Belliard, G. de Bergues, D. Colas a J. Bousin, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil v celom rozsahu rozhodnutie Európskej komisie č. C(2013) 7066 final z 20. novembra 2013 týkajúce sa štátnej pomoci č. SA.16237 poskytnutej Francúzskom v prospech Société Nationale Corse Méditerranée,

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa sa svojou žalobou domáha zrušenia rozhodnutia Európskej komisie č. C(2013) 7066 final z 20. novembra 2013, v ktorom Komisia dospela k záveru, že zvyšok pomoci na reštrukturalizáciu, oznámený francúzskymi úradmi dňa 18. februára 2002 vo výške 15, 81 miliónov eur a ďalšie tri opatrenia, ktoré francúzske orgány prijali v roku 2006 v prospech Société Nationale Corse Méditerranée (ďalej len „SNCM“), a to prevod 75% SNCM za zápornú cenu 158 miliónov eur, zvýšenie základného imania o 8,75%, zapísané na Compagnie générale maritime et financière (ďalej len „CGMF“) a záloha na bežný účet vo výške 38,5 miliónov eur, predstavuje protiprávnu štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom. Komisia preto nariadila ich vrátenie.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva žalobkyne na obranu, spočívajúce v tom, že Komisia po vydaní rozsudku Všeobecného súdu z 11. septembra 2012, Corsica Ferries France/Komisia (T- 565/08, zatiaľ neuverejnený v Zbierke) odmietla opätovne začať konanie vo veci formálneho zisťovania.

Druhý žalobný dôvod, uvádzaný subsidiárne v prípade, pokiaľ by Všeobecný súd dospel k záveru, že Komisia po vydaní rozsudku z 11. septembra 2012 správne odmietla opätovne začať konanie vo veci formálneho zisťovania, je založený na porušení pojmu štátna pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, spočívajúcom v tom, že podľa Komisie sa opatrenia z roku 2006 mali kvalifikovať ako štátnu pomoc v zmysle tohto ustanovenia. Tento žalobný dôvod pozostáva z troch častí. Žalobkyňa sa domnieva, že Komisia porušila článok 107 ods. 1 ZFEÚ:

tým, že sa domnievala, že prevod 75% SNCM za zápornú cenu 158 miliónov eur sa mal kvalifikovať ako štátna pomoc a že v prejednávanej veci nebol splnený test súkromného investora,

tým, že sa domnievala, že vklad do základného imania vo výške 8,75 miliónov eur sa mal kvalifikovať ako štátna pomoc,

tým, že sa domnievala, že záloha za bežný účet vo výške 38,5 miliónov eur v prospech zamestnancov SNCM sa mal kvalifikovať ako štátna pomoc v zmysle citovaného ustanovenia.

Tretí žalobný dôvod, uvádzaný subsidiárne v prípade, pokiaľ by Všeobecný súd dospel k záveru, že Komisia po vydaní rozsudku z 11. septembra 2012 správne odmietla opätovne začať konanie vo veci formálneho zisťovania, je založený na porušení článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ spočívajúcom v tom, že podľa Komisie vklad do základného imania vo výške 15, 81 miliónov eur, oznámený v roku 2002 z dôvodu pomoci na reštrukturalizáciu, sa mal kvalifikovať ako štátna pomoc nezlučiteľná so spoločným trhom.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na nedostatku odôvodnenia.