ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)
z 19. mája 2010 (*)
„Hospodárska súťaž – Kartely – Odvetvie medených inštalačných rúr – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Nepretržité porušenie vo viacerých formách – Pokuty – Premlčanie – Spolupráca“
Vo veci T‑19/05,
Boliden AB, so sídlom v Štokholme (Švédsko),
Outokumpu Copper Fabrication AB, predtým Boliden Fabrication AB, so sídlom vo Västeråse (Švédsko),
Outokumpu Copper BCZ SA, predtým Boliden Cuivre & Zinc SA, so sídlom v Liège (Belgicko),
v zastúpení: pôvodne C. Wetter a O. Rislund, neskôr C. Wetter a M. Johansson, advokáti,
žalobkyne,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: É. Gippini Fournier a S. Noë, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je jednak návrh na zrušenie článku 1 písm. a) až c) rozhodnutia Komisie K(2004) 2826 z 3. septembra 2004, týkajúceho sa konania podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E‑1/38.069 – Medené inštalačné rúry) v rozsahu, v akom sa v ňom konštatovalo, že žalobkyne sa zúčastnili na porušení od 1. júla 1995 do 27. augusta 1998 a od 10. decembra 1998 do 7. októbra 1999, jednak návrh na zníženie sumy pokuty uloženej žalobkyniam týmto rozhodnutím a jednak protinávrh Komisie na zvýšenie uvedenej sumy,
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),
v zložení: predsedníčka komory E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Papasavvas a N. Wahl (spravodajca),
tajomník: C. Kantza, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 4. novembra 2008,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyne Outokumpu Copper Fabrication AB (predtým Boliden Fabrication AB), Outokumpu Copper BCZ SA (predtým Boliden Cuivre & Zinc SA) a Boliden AB patria do skupiny Boliden, ktorej materská spoločnosť Boliden je spoločnosť založená podľa švédskeho práva, kótovaná na Štokholmskej burze (Švédsko), ktorá má svoje prevádzkarne v Európe a Kanade. Skupina sa špecializuje najmä na banskú činnosť, spracovanie a predaj kovov a minerálov, najmä medi a zinku.
1. Správne konanie
2 Komisia Európskych spoločenstiev v nadväznosti na informácie, ktoré jej oznámila spoločnosť Mueller Industries Inc. (ďalej len „Mueller“) v januára 2001, vykonala v marci 2001 podľa článku 14 nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúceho články [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), neohlásené šetrenie v priestoroch viacerých spoločností pôsobiacich v oblasti medených rúr.
3 V dňoch 9. a 10. apríla 2001 sa uskutočnili doplňujúce kontroly v priestoroch spoločností KME Germany AG (predtým KM Europa Metal AG), ako aj Outokumpu Oyj a Luvata Oy (predtým Outokumpu Copper Products Oy) (ďalej len spoločne, „skupina Outokumpu“). Dňa 9. apríla 2001 predložila skupina Outokumpu Komisii ponuku spolupráce podľa oznámenia Komisie o neuložení alebo znížení pokút vo veciach týkajúcich sa kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, ďalej len „oznámenie o spolupráci z roku 1996“), ktorá sa vzťahovala na priemyselné rúry, ako aj inštalačné rúry. Po vykonaní doplňujúcich kontrol Komisia rozdelila svoje šetrenie týkajúce sa medených rúr na tri samostatné konania, t. j. vec COMP/E‑1/38.069 (Medené inštalačné rúry), vec COMP/E‑1/38.121 (Tvarovky) a vec COMP/E‑1/38.240 (Priemyselné rúry).
4 Listom z 30. mája 2001 skupina Outokumpu predložila Komisii vyhlásenie, ku ktorému bolo priložených viacero príloh opisujúcich oblasť medených rúr a kolúzne dohody, ktoré sa jej týkali.
5 Dňa 5. júna 2002 sa vo veci COMP/E‑1/38.240 (Priemyselné rúry) na podnet Komisie uskutočnili rozhovory týkajúce sa ponuky spolupráce navrhovanej skupinou Outokumpu, so zástupcami tejto spoločnosti. Uvedená spoločnosť tiež oznámila, že Komisia môže vypočuť jej zamestnancov zapojených do dohôd týkajúcich sa veci COMP/E‑1/38.069 (Medené inštalačné rúry).
6 V júli 2002 v rámci konania vo veci COMP/E‑1/38.240 (Priemyselné rúry) Komisia jednak zaslala podľa článku 11 nariadenia č. 17 žiadosti o informácie spoločnosti Wieland-Werke AG (ďalej len „Wieland“) a skupine KME [do ktorej patria spoločnosti KME Germany, KME France SAS (predtým Tréfimétaux SA) a KME Italy SpA (predtým Europa Metalli SpA)], a jednak vyzvala skupinu Outokumpu, aby jej predložila dodatočné informácie. Skupina KME odpovedala na uvedenú žiadosť o informácie 15. októbra 2002. V jej odpovedi bolo uvedené aj vyhlásenie a žiadosť, aby sa na ňu v rámci veci COMP/E‑1/38.069 (Medené inštalačné rúry) uplatnilo oznámenie o spolupráci z roku 1996. Okrem toho skupina KME súhlasila s tým, že Komisia môže použiť všetky informácie, ktoré jej boli poskytnuté v rámci veci COMP/E‑1/38.240 (Priemyselné rúry), aj vo veci COMP/E‑1/38.069 (Medené inštalačné rúry).
7 Dňa 23. januára 2003 spoločnosť Wieland predložila Komisii vyhlásenie, v ktorom bola uvedená žiadosť, aby sa na ňu v rámci veci COMP/E‑1/38.069 (Medené inštalačné rúry) uplatnilo oznámenie o spolupráci z roku 1996.
8 V rámci veci COMP/E-1/38.069 (Medené inštalačné rúry) Komisia zaslala 3. marca 2003 žiadosti o informácie skupine Boliden a spoločnostiam HME Nederland BV (ďalej len „HME“), Chalkor AE Epexergasias Metallon (ďalej len „Chalkor“), a 20. marca 2003 tiež skupine IMI (do ktorej patria spoločnosti IMI plc, IMI Kynoch Ltd a Yorkshire Copper Tube).
9 Dňa 9. apríla 2003 sa zástupcovia spoločnosti Chalkor stretli so zástupcami Komisie a požiadali, aby sa na ňu v rámci veci COMP/E‑1/38.069 (Medené inštalačné rúry) uplatnilo oznámenie o spolupráci z roku 1996.
10 Dňa 29. augusta 2003 Komisia prijala v rámci veci COMP/E‑1/38.069 (Medené inštalačné rúry) oznámenie o výhradách, ktoré zaslala dotknutým podnikom. Po tom, ako bol týmto podnikom zabezpečený prístup k spisu v elektronickej podobe a predložili svoje písomné pripomienky, zúčastnili sa okrem spoločnosti HME na vypočutí, ktoré sa konalo 28. novembra 2003.
11 Dňa 16. decembra 2003 Komisia prijala rozhodnutie K(2003) 4820 v konečnom znení, týkajúce sa konania podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E‑1/38.240 – Priemyselné rúry) [neoficiálny preklad], ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 28. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 125, s. 50).
2. Napadnuté rozhodnutie
12 Dňa 3. septembra 2004 Komisia prijala rozhodnutie K(2004) 2826 v konečnom znení, týkajúce sa konania podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E‑1/38.069 – Medené inštalačné rúry) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 13. júla 2006 (Ú. v. EÚ L 192, s. 21).
13 Napadnuté rozhodnutie obsahuje predovšetkým tieto ustanovenia:
„Článok 1
Nasledujúce podniky porušili ustanovenia článku 81 ods. 1 [ES] a od 1. januára 1994 ustanovenia článku 53 ods. 1 Dohody o EHP tým, že sa v uvedených obdobiach podieľali na súbore dohôd a zosúladených postupov týkajúcich sa určenia cien a rozdelení trhov v odvetví medených inštalačných rúr:
a) Boliden… spolu s [Outokumpu Copper Fabrication] a [Outokumpu Copper BCZ] od 3. júna 1988 do 22. marca 2001;
b) [Outokumpu Copper Fabrication] spolu s Boliden… a [Outokumpu Copper BCZ] od 3. júna 1988 do 22. marca 2001;
c) [Outokumpu Copper BCZ] spolu s Boliden… a [Outokumpu Copper Fabrication] od 3. júna 1988 do 22. marca 2001;
d) Austria Buntmetall AG:
i) spolu s Buntmetall Amstetten [GmbH] od 29. augusta 1998 do minimálne 8. júla 1999 a
ii) spolu s [Wieland] a Buntmetall Amstetten… od 9. júla 1999 do 22. marca 2001;
e) Buntmetall Amstetten…:
i) spolu s Austria Buntmetall… od 29. augusta 1998 do minimálne 8. júla 1999 a
ii) spolu s [Wieland] a Austria Buntmetall… od 9. júla 1999 do 22. marca 2001;
f) [Chalkor] SA minimálne od 29. augusta 1998 do minimálne začiatku septembra 1999;
g) [HME] od 29. augusta 1998 do minimálne 22. marca 2001;
h) IMI… spolu s IMI Kynoch… a Yorkshire Copper Tube… od 29. septembra 1989 do 22. marca 2001;
i) IMI Kynoch… spolu s IMI… a Yorkshire Copper Tube… od 29. septembra 1989 do 22. marca 2001;
j) Yorkshire Copper Tube… spolu s IMI… a IMI Kynoch… od 29. septembra 1989 do 22. marca 2001;
k) [KME Germany]:
i) samostatne od 3. júna 1988 do 19. júna 1995 a
ii) spolu s [KME France] a [KME Italy] od 20. júna 1995 do 22. marca 2001;
l) [KME Italy]:
i) spolu s [KME France] od 29. septembra 1989 do 19. júna 1995 a
ii) spolu s [KME Germany] a [KME France] od 20. júna 1995 do 22. marca 2001;
m) [KME France]:
i) spolu s [KME Italy] od 29. septembra 1989 do 19. júna 1995 a
ii) spolu s [KME Germany] a [KME Italy] od 20. júna 1995 do 22. marca 2001;
…
s) Outokumpu… spolu s [Luvata] od 29. septembra 1989 do 22. marca 2001;
t) [Luvata] spolu s Outokumpu… od 29. septembra 1989 do 22. marca 2001;
u) [Wieland]:
i) samostatne od 29. septembra 1989 do 8. júla 1999 a
ii) spolu s Austria Buntmetall… a Buntmetall Amstetten… od 9. júla 1999 do 22. marca 2001.
Článok 2
Za porušenia uvedené v článku 1 sa ukladajú tieto pokuty:
a) Boliden…, [Outokumpu Copper Fabrication] a [Outokumpu Copper BCZ], spoločne a nerozdielne 32,6 milióna eur;
b) Austria Buntmetall… a Buntmetall Amstetten… spoločne a nerozdielne 0,6695 milióna eur;
c) Austria Buntmetall…, Buntmetall Amstetten… a [Wieland] spoločne a nerozdielne 2,43 milióna eur;
d) [Chalkor] 9,16 milióna eur;
e) [HME] 4,49 milióna eur;
f) IMI… spolu s IMI Kynoch… a Yorkshire Copper Tube… spoločne a nerozdielne 44,98 milióna eur;
g) [KME Germany] 17,96 milióna eur;
h) [KME Germany], [KME France] a [KME Italy] spoločne a nerozdielne 32,75 milióna eur;
i) [KME Italy] a [KME France] spoločne a nerozdielne 16,37 milióna eur;
j) Outokumpu… a [Luvata] spoločne a nerozdielne 36,14 milióna eur;
k) [Wieland] samostatne 24,7416 milióna eur.
…“
14 Komisia sa domnievala, že dotknuté spoločnosti sa podieľali na jedinom, komplexnom a pokračujúcom porušení (ďalej len „kartel“ alebo „predmetné porušenie“) a čo sa týka skupín Boliden a KME a spoločnosti Wieland, vo viacerých formách. Komisia spresnila, že napadnuté rozhodnutie sa ako také netýkalo vnútroštátnych zmlúv (odôvodnenia č. 2 a 106 napadnutého rozhodnutia).
Relevantné výrobky a dotknuté trhy
15 Dotknutá oblasť, teda oblasť výroby medených rúr, zahŕňa dve skupiny výrobkov, t. j. jednak priemyselné rúry, ktoré sa rozdeľujú do podskupín podľa ich konečného použitia (klimatizácia a chladenie, potrubné armatúry, plynové ohrievače, odvodňovacie filtre a telekomunikácie), a jednak rúry na vnútorné rozvody, nazývané aj „inštalačné rúry“, ktoré sa používajú v budovách na vedenie vody, plynu a mazutu a v rámci vykurovacích systémov (odôvodnenie č 3 napadnutého rozhodnutia).
16 Komisia rozhodla, že veci COMP/E-1/38.069 (Medené inštalačné rúry) a COMP/E-1/38.240 (Priemyselné rúry) sa týkali dvoch rozdielnych porušení. V tejto súvislosti svoje rozhodnutie v podstate založila na skutočnosti, že „ide o rozdielne spoločnosti (z rozdielnych zamestnancov týchto spoločností), ktorí boli zapojení do dohôd týkajúcich sa na jednej strane inštalačných rúr a na druhej strane priemyselných rúr, pričom organizácia týchto dohôd bola tiež rozdielna“. Okrem toho sa Komisia domnievala, že oblasť inštalačných rúr sa odlišuje od oblasti priemyselných rúr vzhľadom na dotknutých zákazníkov, ako aj konečné použitie a technické vlastnosti výrobkov (odôvodnenia č. 4 a 5 napadnutého rozhodnutia).
17 Pokiaľ ide o medené inštalačné rúry, Komisia v napadnutom rozhodnutí tvrdila, že táto skupina výrobkov obsahuje dve „podskupiny“ výrobkov: hladké medené inštalačné rúry a medené inštalačné rúry s plastovou izoláciou. Komisia uviedla, že „hladké medené inštalačné rúry a medené inštalačné rúry s plastovou izoláciou nemusia byť vzájomne zameniteľné a môžu predstavovať odlišné tovarové trhy so zreteľom na oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže Spoločenstva (Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 155). V každom prípade pre potreby napadnutého rozhodnutia Komisia rozhodla, že tieto dve „podskupiny“ výrobkov treba posudzovať ako „jednu a tú istú skupinu tovarov…, pretože do dohôd týkajúcich sa daných podskupín tovarov boli v zásade zapojené tie isté spoločnosti (a tí istí zamestnanci týchto spoločností) a tieto dohody boli organizované rovnakým spôsobom“ (odôvodnenia č. 13 a 459 napadnutého rozhodnutia).
18 V napadnutom rozhodnutí Komisia tiež uviedla, že relevantným geografickým trhom bol Európsky hospodársky priestor (EHP). Domnievala sa, že hodnota trhu s hladkými medenými inštalačnými rúrami v EHP predstavovala v roku 2000 okolo 970,1 milióna eur a hodnota trhu s medenými inštalačnými rúrami s plastovou izoláciou okolo 180,9 milióna eur. Celková hodnota týchto dvoch trhov v EHP sa teda odhadovala v roku 2000 na 1 151 miliónov eur (odôvodnenia č. 17 a 23 napadnutého rozhodnutia).
Zložky predmetného porušenia
19 Komisia uviedla, že predmetné porušenie sa prejavilo v troch rozdielnych, ale prepojených formách (odôvodnenia č. 458 a 459 napadnutého rozhodnutia). Prvá časť kartelu, t. j. dohody SANCO, spočívala v dohodách uzavretých medzi „výrobcami SANCO“, pričom SANCO je ochranná známka hladkých medených inštalačných rúr vyrábaných skupinami KME a Boliden a spoločnosťou Wieland (odôvodnenia č. 115 až 118, 125 až 146 a 456 napadnutého rozhodnutia).
20 Druhá časť predmetného porušenia, t. j. dohody WICU a Cuprotherm, zahŕňala dohody uzavreté medzi „výrobcami WICU a Cuprotherm“, pričom WICU a Cuprotherm sú ochranné známky medených inštalačných rúr s plastovou izoláciou vyrábané skupinou KME a spoločnosťou Wieland (odôvodnenia č. 121 a 149 napadnutého rozhodnutia).
21 Tretia časť kartelu, t. j. širšie európske dohody, sa týkala dohôd uzavretých v rámci širšej skupiny výrobcov hladkých medených inštalačných rúr. Patrili do nej podniky uvedené v bodoch 19 a 20 vyššie, ako aj skupina Buntmetall (do ktorej patria spoločnosti Austria Buntmetall a Buntmetall Amstetten), spoločnosti Chalkor a HME a Mueller, ako aj skupiny IMI a Outokumpu (odôvodnenia č. 147, 148, 192 a 459 až 462 napadnutého rozhodnutia).
Dĺžka trvania a nepretržitá povaha predmetného porušenia
22 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, že predmetné porušenie sa začalo 3. júna 1988 pokiaľ ide o skupiny KME a Boliden, 29. septembra 1989 pokiaľ ide o skupiny IMI a Outokumpu a spoločnosť Wieland, 21. októbra 1997 v prípade spoločnosti Mueller, a najneskôr 29. augusta 1998 pokiaľ ide o spoločnosti Chalkor a HME a skupinu Buntmetall. Ako dátum skončenia porušenia Komisia uviedla 22. marec 2001, okrem spoločností Mueller a Chalkor, ktoré podľa Komisie skončili svoju účasť na karteli v uvedenom poradí 8. januára 2001 a v septembri 1999 (odôvodnenie č. 597 napadnutého rozhodnutia).
23 Pokiaľ ide o nepretržitú povahu predmetného porušenia, v prípade skupín Boliden, IMI, KME, Outokumpu a spoločnosti Wieland Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, že hoci kartel bol v niektorých časových obdobiach menej intenzívny, t. j. od roku 1990 do decembra 1992, ako aj od júla 1994 do júla 1997, porušenie nikdy úplne neskončilo, takže predmetné porušenie skutočne predstavuje jediné a nepremlčané porušenie (odôvodnenia č. 466, 471, 476, 477 a 592 napadnutého rozhodnutia).
Určenie výšky pokút
24 Napadnutým rozhodnutím Komisia uložila skupinám Boliden, Buntmetall a Outokumpu, ako aj spoločnostiam Chalkor, HME a Wieland pokuty podľa článku 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), ako aj podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 (odôvodnenie č. 842 a článok 2 napadnutého rozhodnutia).
25 Výšky pokút boli určené Komisiou v závislosti od závažnosti a dĺžky trvania predmetného porušenia, čo sú dve kritériá výslovne uvedené v článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 a v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17, ktoré boli podľa napadnutého rozhodnutia použiteľné v čase predmetného porušenie (odôvodnenia č. 601 až 603 napadnutého rozhodnutia).
26 Na stanovenie výšky pokuty uloženej každej spoločnosti Komisia uplatnila metódu definovanú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 [UO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, ďalej len „usmernenia“), aj keď na ne výslovne neodkazuje. V napadnutom rozhodnutí Komisia tiež zhodnotila, či a v akom rozsahu dotknuté spoločnosti splnili požiadavky stanovené v oznámení o spolupráci z roku 1996.
Východisková suma pokút
– Závažnosť
27 Pokiaľ ide o posúdenie závažnosti predmetného porušenia, Komisia zohľadnila samotnú povahu porušenia, jeho konkrétny dopad na trh, ako aj rozsah a veľkosť relevantného geografického trhu (odôvodnenia č. 605 a 678 napadnutého rozhodnutia).
28 Komisia tvrdila, že také postupy určenia cien a rozdelenia trhov, ako sú postupy uplatnené v tejto veci, predstavujú svojou samotnou povahou veľmi závažné porušenie, a domnievala sa, že relevantným geografickým trhom dotknutým kartelom bolo územie EHP. Komisia tiež zohľadnila skutočnosť, že trh s medenými inštalačnými rúrami je významným odvetvím, ktorého hodnota na úrovni EHP sa odhadovala na 1 151 miliónov eur v roku 2000, teda v poslednom celom roku fungovania kartelu (odôvodnenia č. 606 a 674 až 678 napadnutého rozhodnutia).
29 Pokiaľ ide o konkrétny dopad na trh, Komisia uviedla, že existovali dostatočné dôkazy na preukázanie toho, že kartel celkovo mal dopad na relevantný trh, predovšetkým na ceny, hoci bolo nemožné ho presne vyčísliť (odôvodnenia č. 670 a 673 napadnutého rozhodnutia). Pri tomto konštatovaní sa predovšetkým opierala o viaceré dôkazy. Po prvé svoje rozhodnutie založila na vykonávaní kartelovej dohody s odkazom na skutočnosť, že si účastníci navzájom oznamovali objemy predaja a cenové úrovne (odôvodnenia č. 629 a 630 napadnutého rozhodnutia).
30 Po druhé zohľadnila okolnosť, že členovia kartelu mali veľký podiel, t. j. 84,6 % na trhu v EHP (odôvodnenie č. 635 napadnutého rozhodnutia).
31 Po tretie Komisia založila svoje rozhodnutie na tabuľkách, memorandách a poznámkach vypracovaných pri kartelových stretnutiach jeho členmi. Tieto dokumenty dokazujú, že ceny stúpli počas niektorých období kartelu a že členovia kartelu dosiahli vyššie zisky v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami. Z niektorých týchto dokumentov vyplývalo, že osoby zapojené do kartelu sa domnievali, že kartel umožňoval dotknutým spoločnostiam dosiahnuť ich cieľové ceny. Komisia sa tiež opierala o vyhlásenia pána M., bývalého riaditeľa jednej zo spoločností zo skupiny Boliden, ako aj spoločností Wieland a Mueller a skupiny Boliden v rámci ich vlastných spoluprác s Komisiou (odôvodnenia č. 637 až 654 napadnutého rozhodnutia).
32 Napokon Komisia konštatovala, že príslušné trhové podiely jednotlivých účastníkov kartelu ostali po celú dobu trvania kartelu pomerne stabilné, aj keď zákazníci sa u účastníkov občas menili (odôvodnenie č. 671 napadnutého rozhodnutia).
33 Komisia teda dospela k záveru, že dotknuté podniky sa dopustili veľmi závažného porušenia (odôvodnenie č. 680 napadnutého rozhodnutia).
– Rozdielne zaobchádzanie
34 Komisia vymedzila v napadnutom rozhodnutí štyri skupiny, o ktorých sa domnievala, že odzrkadľujú relatívny význam podnikov na predmetnom porušení. Rozdelenie Komisie členov kartelu na viacero kategórií, sa zakladalo na trhových podieloch jednotlivých účastníkov kartelu na predaji predmetných výrobkov v EHP v roku 2000. Preto sa Komisia domnievala, že skupina KME mala vedúce postavenie na relevantnom trhu a zaradila ju do prvej kategórie. Skupiny Wieland (do ktorej patrila spoločnosť Wieland a skupina Buntmetall, ktorú Wieland ovládla v júli 1999), IMI a Outokumpu boli považované za subjekty strednej veľkosti na tomto trhu a boli zaradené do druhej kategórie. Skupina Boliden bola zaradená do tretej kategórie. Do štvrtej kategórie boli zaradené spoločnosti HME a Chalkor (odôvodnenia č. 681 až 692 napadnutého rozhodnutia).
35 Trhové podiely boli vypočítané na základe obratu dosiahnutého každým porušiteľom, ktorý pochádzal z predaja inštalačných rúr na spoločnom trhu hladkých medených inštalačných rúr a medených inštalačných rúr s plastovou izoláciou. Trhové podiely spoločností, ktoré nepredávali rúry WICU a Cuprotherm však boli vypočítané vydelením ich obratu z hladkých medených inštalačných rúr celkovou veľkosťou trhu s hladkými medenými inštalačnými rúrami a medenými rúrami s plastovou izoláciou (odôvodnenia č. 683 a 692 napadnutého rozhodnutia).
36 Komisia v dôsledku toho stanovila východiskové sumy pokút na 70 miliónov eur pre skupinu KME, 23,8 milióna eur pre spoločnosť Wieland a skupiny IMI a Outokumpu, 16,1 milióna eur pre skupinu Boliden a 9,8 milióna eur pre spoločnosti Chalkor a HME (odôvodnenie č. 693 napadnutého rozhodnutia).
37 Vzhľadom na to, že spoločnosť Wieland a skupina Buntmetall tvorili od júla 1999 tú istú spoločnosť a že spoločnosti KME France a KME Italy tvorili až do júna 1995 spoločne samostatnú spoločnosť odlišnú od spoločnosti KME Germany, východisková suma pokút, ktoré im boli uložené, bola stanovená takto: 35 miliónov eur skupine KME (KME Germany, KME Francúzsko a KME Italy spoločne a nerozdielne); 17,5 milióna eur spoločnosti KME Germany; 17,5 milióna eur spoločnostiam KME Italy a KME Francúzsko spoločne a nerozdielne; 3,25 milióna eur skupine Wieland; 19,52 milióna eur spoločnosti Wieland a 1,03 milióna eur skupine Buntmetall (odôvodnenia č. 694 až 696 napadnutého rozhodnutia).
38 Komisia zvýšila východiskovú sumu pokuty uloženej spoločnosti Outokumpu o 50 % na 35,7 milióna eur, aby zohľadnila potrebu stanoviť pokutu na takej úrovni, ktorá jej zabezpečí odstrašujúci účinok, lebo sa domnievala, že celosvetový obrat spoločnosti Outokumpu, ktorý presahuje 5 miliárd eur, nasvedčuje tomu, že jej veľkosť a hospodárska moc také zvýšenie odôvodňujú (odôvodnenie č. 703 napadnutého rozhodnutia).
Základná suma pokút
39 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia zvýšila východiskovú sumu pokút o 10 % za každý celý rok porušenia a o 5 % za každé ďalšie obdobie šesť alebo viac mesiacov, ale menej ako jeden rok. Rozhodlo sa teda, že:
– na skupinu IMI, ktorá sa podieľala na karteli jedenásť rokov a päť mesiacov, sa uplatní 110 %‑né zvýšenie východiskovej sumy pokuty 23,8 milióna eur,
– na skupinu Outokumpu, ktorá sa podieľala na karteli jedenásť rokov a päť mesiacov, sa uplatní 110 %‑né zvýšenie východiskovej sumy pokuty, stanovenej po zvýšení na účely odstrašenia na 35,7 milióna eur,
– na skupinu Boliden, ktorá sa podieľala na karteli dvanásť rokov a deväť mesiacov, sa uplatní 125 %‑né zvýšenie východiskovej sumy pokuty 16,1 milióna eur,
– na spoločnosť Chalkor, ktorá sa podieľala na karteli dvanásť mesiacov, sa uplatní 10 %‑né zvýšenie východiskovej sumy pokuty 9,8 milióna eur,
– na spoločnosť HME, ktorá sa podieľala na karteli dva roky a šesť mesiacov, sa uplatní 25 %‑né zvýšenie východiskovej sumy pokuty 9,8 milióna eur,
– na skupinu KME, ktorá sa podieľala na karteli päť rokov a sedem mesiacov, sa uplatní 55 %‑né zvýšenie východiskovej sumy pokuty 35 milióna eur,
– na spoločnosť KME Germany, ktorá sa podieľala na karteli sedem rokov a dva mesiace, sa uplatní 70 %‑né zvýšenie východiskovej sumy pokuty 17,5 milióna eur,
– na spoločnosť KME France a KME Italy, ktorá sa podieľala na karteli päť rokov a desať mesiacov, sa uplatní 55 %‑né zvýšenie východiskovej sumy pokuty 17,5 milióna eur,
– spoločnosť Wieland bola jednak považovaná za samostatne zodpovednú počas obdobia deväť rokov a deväť mesiacov a jednak spoločne a nerozdielne so skupinou Buntmetall počas obdobia jeden rok a osem mesiacov, takže sa uplatnilo 95 %‑né zvýšenie východiskovej sumy pokuty 19,52 milióna eur pre spoločnosť Wieland v prípade jej samostatnej zodpovednosti a 15 %‑né zvýšenie východiskovej sumy pokuty 3,25 milióna eur v prípade jej spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti so skupinou Buntmetall (odôvodnenia č. 706 až 714 napadnutého rozhodnutia).
40 Základné sumy pokút uložené dotknutým spoločnostiam boli stanovené takto:
– skupina KME: 54,25 milióna eur,
– spoločnosť KME Germany: 29,75 milióna eur,
– spoločnosti KME France a KME Italy (spoločne a nerozdielne): 27,13 milióna eur,
– skupina Buntmetall: 1,03 milióna eur,
– skupina Wieland: 3,74 milióna eur,
– spoločnosť Wieland: 38,06 milióna eur,
– skupina IMI: 49,98 milióna eur,
– skupina Outokumpu: 74,97 milióna eur,
– spoločnosť Chalkor: 10,78 milióna eur,
– spoločnosť HME: 12,25 milióna eur,
– skupina Boliden: 36,225 milióna eur (odôvodnenie č. 719 napadnutého rozhodnutia).
Priťažujúce a poľahčujúce okolnosti
41 Základná suma pokuty uloženej skupine Outokumpu bola zvýšená o 50 % z dôvodu, že sa dopustila opakovaného porušenia, pretože už jej bolo určené rozhodnutie Komisie 90/417/ESUO z 18. júla 1990 o konaní podľa článku 65 [UO], ktoré sa týkalo dohody a zosúladených postupov európskych výrobcov nerezových plochých výrobkov valcovaných za studena [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 220, s. 28) (odôvodnenia č. 720 až 726 napadnutého rozhodnutia).
42 Ako poľahčujúce okolnosti Komisia zohľadnila skutočnosť, že skupiny KME a Outokumpu jej poskytli informácie v rámci ich vlastných spoluprác s Komisiou, na ktoré sa nevzťahovalo oznámenie o spolupráci z roku 1996.
43 Komisia preto znížila základnú sumu pokuty uloženej skupine Outokumpu o 40,17 milióna eur, čo zodpovedá pokute, ktorá by jej bola uložená za obdobie porušenia od septembra 1989 do júla 1997, ktorého preukázanie bolo umožnené na základe informácií predložených Komisii touto skupinou (odôvodnenia č. 758 a 759 napadnutého rozhodnutia).
44 Pokiaľ ide o skupinu KME, základná suma uloženej pokuty bola znížená o 7,93 milióna eur v dôsledku jej spolupráce, ktorá umožnila Komisii preukázať, že predmetné porušenie sa vzťahovalo aj na medené inštalačné rúry s plastovou izoláciou (odôvodnenia č. 760 a 761 napadnutého rozhodnutia).
Uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 1996
45 Komisia poskytla podľa bodu D oznámenia o spolupráci z roku 1996 50 %‑né zníženie sumy pokút skupine Outokumpu, 35 %‑né zníženie skupine Wieland, 15 %‑né zníženie spoločnosti Chalkor, 10 %‑né zníženie skupinám Boliden a IMI a 35 %‑né zníženie skupine KME. Spoločnosti HME nebolo podľa tohto oznámenia poskytnuté nijaké zníženie (odôvodnenie č. 815 napadnutého rozhodnutia).
Konečná suma pokút
46 Podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 Komisia stanovila sumy pokút uložených spoločnostiam, ktorým je napadnuté rozhodnutie určené, takto:
– skupina Boliden: 32,6 milióna eur,
– skupina Buntmetall: 0,6695 milióna eur,
– spoločnosť Chalkor: 9,16 milióna eur,
– spoločnosť HME: 4,49 milióna eur,
– skupina IMI: 44,98 milióna eur,
– skupina KME: 32,75 milióna eur,
– spoločnosť KME Germany: 17,96 milióna eur,
– spoločnosti KME France a KME Italy (spoločne a nerozdielne): 16,37 milióna eur,
– skupina Outokumpu: 36,14 milióna eur,
– skupina Wieland: 2,43 milióna eur,
– spoločnosť Wieland: 24,7416 milióna eur (odôvodnenie č. 842 napadnutého rozhodnutia).
Konanie a návrhy účastníkov konania
47 Žalobkyne návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 20. januára 2005 podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
48 Vzhľadom na to, že zloženie komôr Súdu prvého stupňa bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k ôsmej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená.
49 Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zrušil článok 1 písm. a) až c) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka obdobia od 1. júla 1995 do 27. augusta 1998 a od 10. decembra 1998 do 7. októbra 1999,
– znížil sumu pokuty, ktorá im bola uložená,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
50 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zvýšil sumu pokuty uloženej žalobkyniam,
– zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.
Právny stav
51 Žalobkyne sa svojou žalobou jednak domáhajú čiastočného zrušenia napadnutého rozhodnutia a jednak zníženia pokuty, ktorá im bola uložená.
1. O návrhoch na čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia
Tvrdenia účastníkov konania
52 Na podporu svojej žiadosti žalobkyne predkladajú jediný žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení pri konštatovaní ich účasti na jedinom a nepretržitom porušení.
53 Žalobkyne sa domnievajú, že Komisia z právneho hľadiska dostatočným spôsobom nepreukázala, že mali zámer v období od 1. júla 1995 do 27. augusta 1998 a od 10. decembra 1998 do 7. októbra 1999 prispieť svojím správaním k naplneniu spoločných cieľov sledovaných všetkými účastníkmi kartelu a že vedeli o skutočnom správaní, ktoré plánovali alebo vykonali iné podniky pri sledovaní týchto istých cieľov, alebo ich mohli dôvodne predvídať a boli pripravené podstúpiť riziko, ktoré tieto ciele predstavovali.
54 Pokiaľ ide o obdobie od 1. júla 1995 do 27. augusta 1998, žalobkyne v podstate tvrdia, že od 1. júla 1995 už dohody SANCO neboli súčasťou kartelu. Kartel sa už teda skladal len z dvoch častí, čiže z dohôd WICU a Cuprotherm a zo širších európskych dohôd.
55 S ohľadom na to, že je nesporné, že žalobkyne sa nikdy nezúčastnili na dohodách WICU a Cuprotherm a že sa prestali zúčastňovať na stretnutiach v rámci širších európskych dohôd v období od 1. júla 1995 do 27. augusta 1998, porušenie vytýkané žalobkyniam nebolo nepretržité, ale prerušené.
56 Žalobkyne tvrdia, že okolnosť, že pokračovali po 1. júli 1995 v účasti na sieti výmeny informácií medzi „výrobcami SANCO“, nemá nijaký vplyv na odpoveď na otázku, či ich účasť na karteli bola alebo nebola nepretržitá. Od polovice roka 1995, odchodu pána M., ktorý bol v tom čase jedným z generálnych riaditeľov žalobkýň, až do 21. novembra 1997, totiž nevedeli o existencii stretnutí kartelu, ako ani kartelu ako takého. Žalobkyne sa údajne nedozvedeli o existencii širších európskych dohôd až do 21. novembra 1997, keď ich skupina KME pozvala, aby sa zúčastnili na tejto spolupráci, čo odmietli.
57 Okrem toho systém výmeny informácií, ktorý existoval medzi „výrobcami SANCO“ od roku 1988, bol výsledkom uplatnenia dovolených licenčných dohôd. Pôvodný a základný cieľ tohto systému bol teda dovolený. Na pojednávaní však žalobkyne pripustili, že od roku 1988 do polovice roku 1995 tento systém výmeny informácií slúžil aj ako pomôcka na činnosť kartelu. Tvrdia, že vzhľadom na to, že nevedeli o tom, že kartelové stretnutia a tajné kontakty pokračovali aj po polovici roku 1995, ich účasť na systéme výmeny informácií v nasledujúcom období už nepredstavovala účasť na karteli, ale len vykonávanie dovolených licenčných dohôd.
58 Pokiaľ ide o obdobia od 10. decembra 1998 do 7. októbra 1999, žalobkyne tvrdia, že na stretnutí z 10. decembra 1998 jasne a výslovne oznámili svoje vystúpenie zo spolupráce uskutočňovanej v rámci širších európskych dohôd. Žalobkyne sa opätovne zúčastnili na karteli až na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo 8. októbra 1999.
59 Komisia navrhuje, aby bol tento žalobný dôvod zamietnutý.
Posúdenie Všeobecným súdom
60 Na úvod treba pripomenúť, že Súdny dvor rozhodol, že porušenie článku 81 ods. 1 ES môže vyplývať nielen z jednotlivého aktu, ale taktiež zo skupiny aktov, alebo dokonca z pretrvávajúceho správania. Proti tomuto výkladu nemožno namietať, že jeden alebo viaceré z tejto skupiny aktov, resp. jedna alebo viaceré súčasti tohto pretrvávajúceho správania by taktiež mohli samy osebe, brané jednotlivo, predstavovať porušenie tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C‑49/92 P, Zb. s. I‑4125, bod 81). Pokiaľ rôzne činnosti spadajú do „celkového plánu“ vzhľadom na ich rovnaký cieľ skresľujúci hospodársku súťaž vnútri spoločného trhu, Komisia je oprávnená vyvodzovať zodpovednosť za tieto činnosti v závislosti od účasti na porušení ako celku (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb. s. I‑123, bod 258).
61 Podnik môže byť tiež uznaný za zodpovedný za celý kartel, aj keď sa preukáže, že sa priamo zúčastnil iba na jednej alebo viacerých častiach tvoriacich tento kartel, ak vedel alebo musel vedieť jednak, že tajná dohoda, na ktorej sa zúčastnil, patrila do celkového plánu, a jednak, že tento celkový plán zahŕňal celý súbor prvkov, ktoré vytvárali kartel (rozsudky Súdu prvého stupňa z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T‑305/94 až T‑307/94, T‑313/94 až T‑316/94, T‑318/94, T‑325/94, T‑328/94, T‑329/94 a T‑335/94, Zb. s. II‑931, bod 773, a z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T‑9/99, Zb. s. II‑1487, bod 231).
62 V prejednávanej veci je nesporné, že žalobkyne sa zúčastnili na širších európskych dohodách od 3. júna 1988 do 30. júna 1995, od 27. augusta 1998 do 10. decembra 1998 a od 8. októbra 1999 do 22. marca 2001. Rovnako je nesporné, že si často a neprestajne vymieňali so skupinou KME a spoločnosťou Wieland podrobné údaje o objemoch predaja inštalačných rúr značky SANCO počas celého obdobia trvania kartelu, čiže od 3. júna 1988 do 22. marca 2001.
63 Z tohto dôvodu treba určiť, či uvedená výmena informácií predstavovala jednu zo základných zložiek celkového plánu kartelu a či žalobkyne museli vedieť o existencii kartelu a jeho fungovaní v období od 1. júla 1995 do 27. augusta 1998 a od 10. decembra 1998 do 7. októbra 1999.
64 V napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia č. 449 až 457) Komisia tvrdila, že zložkami celkového plánu kartelu boli:
– zmrazenie príslušných trhových podielov pomocou rozdelenia si objemov predaja v jednotlivých krajinách,
– uzavretie dohody o zvyšovaní cien alebo o koordinovaní cien a uplatňovanie tohto zvyšovania alebo týchto koordinovaných cien,
– uplatňovanie rozdelenia si trhov a dohodnutia si cien zavedením mechanizmu dohľadu spočívajúceho na označení vodcov pre jednotlivé územia v rámci Európy, ako aj pravidelná vzájomná výmena dôverných informácií o obchodných stratégiách, množstvách a cieľoch predaja, ako aj ad hoc o cenách a zľavách.
65 Pokiaľ ide presnejšie o výmenu informácií týkajúcich sa rúr SANCO, Komisia v odôvodnení č. 143 napadnutého rozhodnutia uviedla, že táto výmena umožňovala kontrolovať objemy predaja. Treba tiež pripomenúť, že Komisia v odôvodnení č. 138 napadnutého rozhodnutia potvrdila, že rozdelenie si objemov predaja bolo predmetom pravidelnej spolupráce medzi „výrobcami SANCO“ a členmi širších európskych dohôd. Napokon v odôvodnení č. 486 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôraznila, že kartel „spočíval najmä vo výmene informácií o objemoch predaja a na základe toho na rozdelení kvót“.
66 Žalobkyne tieto konštatovania nespochybnili, čo sa týka obdobia od 3. júna 1988 do 1. júla 1995. Pokiaľ ide o obdobie od 1. júla 1995 do 22. marca 2001, žalobkyne tvrdia, že nemohli dôvodne predpokladať, že ich účasť na systéme výmeny informácií od polovice roka 1995 prispievala k fungovaniu kartelu.
67 Tvrdenia žalobkýň však nie sú presvedčivé. Vzhľadom na to, že sa počas viacerých rokov zúčastnili na dohodách SANCO a na širších európskych dohodách, ktoré zahŕňali rozdelenie si výroby a dohľad nad vykonávaním tohto rozdelenia pomocou častých a podrobných výmen informácií o objemoch predaja, nemôžu tvrdiť, že odchod pána M. v polovici roka 1995 spôsobil v podniku náhlu nemožnosť spomenúť si na existenciu kartelu či spôsob jeho fungovania.
68 Žalobkyne navyše netvrdia, že by pán M. bol jediným zamestnancom či riaditeľom, ktorý vedel o ich účasti na karteli v rokoch 1988 až 1995.
69 Treba uviesť, že žalobkyne podporovali protisúťažný mechanizmus dohodnutý v karteli počas celej doby ich účasti na systéme výmeny informácií. Ich zapojenie sa do uvedeného systému výmeny informácií teda predstavovalo ich nepretržitú účasť na karteli (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 60 vyššie, bod 281). Z dôvodov uvedených v bodoch 64 až 68 vyššie totiž vyplýva, že žalobkyne museli nevyhnutne vedieť, že ich účasť na systéme výmeny informácií patrila do celkového plánu kartelu.
70 Napokon treba uviesť, že tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého dohody SANCO od roku 1995 už neboli súčasťou kartelu, je irelevantné. Ako bolo totiž uvedené v bode 69 vyššie, nepretržitá účasť žalobkýň na karteli bola preukázaná tým, že sa nepretržite zúčastňovali na systéme výmeny informácií a že museli nevyhnutne vedieť, že uvedený systém bol súčasťou celkového plánu predmetného porušenia.
71 Z toho vyplýva, že je potrebné zamietnuť návrh žalobkýň na čiastočné zrušenie rozhodnutia.
2. O návrhu na zníženie sumy uloženej pokuty
72 Na podporu tohto návrhu žalobkyne uvádzajú tri žalobné dôvody, založené po prvé na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení pravidiel týkajúcich sa lehôt premlčania, po druhé na nesprávnom zvýšení východiskovej sumy pokuty z dôvodu dĺžky trvania porušenia a po tretie na nesprávnom uplatnení oznámenia o spolupráci z roku 1996.
73 Pred preskúmaním žalobných dôvodov predložených žalobkyňami treba pripomenúť, že z odôvodnení č. 601 a 842 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pokuty, ktoré Komisia uložila z dôvodu porušenia, boli uložené podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003. Okrem toho Komisia stanovila sumu pokuty uplatnením metódy uvedenej v usmerneniach a v oznámení o spolupráci z roku 1996 (pozri bod 26 vyššie).
74 Usmernenia síce nemožno kvalifikovať ako právnu normu, vyjadrujú však orientačné pravidlo správania, ktorého sa treba v praxi pridŕžať a od ktorého sa Komisia nemôže v jednotlivom prípade odkloniť bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C‑397/03 P, Zb. s. I‑4429, bod 91 a tam citovanú judikatúru).
75 Všeobecný súd teda musí v rámci preskúmavania zákonnosti pokút uložených napadnutým rozhodnutím overiť, či Komisia použila svoju voľnú úvahu v súlade s metódou uvedenou v usmerneniach, a pokiaľ by konštatoval, že sa od nej odklonila, musí overiť, či je tento odklon podložený a z právneho hľadiska dostatočne odôvodnený. V tomto ohľade treba poukázať na skutočnosť, že Súdny dvor potvrdil jednak platnosť samotného princípu, z ktorého usmernenia vychádzajú, a jednak platnosť všeobecnej metódy, ktorá je v nich uvedená (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Zb. s. I‑5425, body 252 až 255, 266 až 267, 312 a 313).
76 Obmedzenie voľnej úvahy Komisie, ktoré si sama stanovila prijatím usmernení, totiž nie je nezlučiteľné so zachovaním podstatného rozsahu jej voľnej úvahy. Usmernenia obsahujú rôzne flexibilné prvky, ktoré umožňujú Komisii výkon jej diskrečnej právomoci v súlade s ustanoveniami nariadení č. 17 a 1/2003, ako ich vyložil Súdny dvor (rozsudok Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný v bode 75 vyššie, bod 267).
77 V oblastiach, v ktorých si Komisia zachovala určitú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide napríklad o mieru zvýšenia z dôvodu opakovaného porušenia, sa teda preskúmavanie zákonnosti tohto posúdenia zužuje len na overenie, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, T‑241/01, Zb. s. II‑2917, body 64 a 79).
78 Miera voľnej úvahy Komisie a hranice, ktoré si v tomto zmysle stanovila, navyše v zásade nemajú vplyv na výkon neobmedzenej právomoci súdu Spoločenstva (rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T‑67/00, T‑68/00, T‑71/00 a T‑78/00, Zb. s. II‑2501, bod 538), v rámci ktorej je oprávnený zrušiť, znížiť alebo zvýšiť pokutu uloženú Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C‑3/06 P, Zb. s. I‑1331, body 60 až 62, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. októbra 2003, General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, T‑368/00, Zb. s. II‑4491, bod 181).
O žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení pravidiel týkajúcich sa premlčacích lehôt
Tvrdenia účastníkov konania
79 Žalobkyne tvrdia, že vzhľadom na to, že sa nezúčastnili na jedinom a nepretržitom porušení, Komisia porušila pravidlá platné v oblasti premlčacích lehôt uložením pokút aj za obdobie pred 22. marcom 1996, lebo jej šetrenie sa začalo až 22. marca 2001. V tejto súvislosti žalobkyne zdôrazňujú, že výmena informácií týkajúcich sa množstiev predaja v súlade s licenciami SANCO po polovici 1995 nebola súčasťou kartelu a že kartel, do ktorého sa zapojili 27. augusta 1998, nezodpovedal kartelu, z ktorého vystúpili v polovici roka 1995.
80 Žalobkyne tiež tvrdia, že čo sa týka plynutia premlčacích lehôt, malo sa s nimi v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania zaobchádzať rovnako ako so spoločnosťami HME, Mueller, Chalkor a skupinou Buntmetall.
81 Komisia navrhuje, aby bol tento žalobný dôvod zamietnutý.
Posúdenie Všeobecným súdom
82 Na úvod treba pripomenúť, že z bodov 60 až 71 vyššie vyplýva, že Komisia správne v napadnutom rozhodnutí rozhodla, že žalobkyne sa zúčastnili na jedinom a nepretržitom porušení od 3. júna 1988 do 22. marca 2001. Ich nepretržitá účasť na systéme výmeny informácií totiž stačila na preukázanie ich nepretržitej účasti na karteli.
83 Z uvedeného vyplýva, že bez ohľadu na konštatovania Komisie týkajúce sa spoločností HME, Mueller, Chalkor a skupiny Buntmetall, premlčanie v zmysle článku 25 nariadenia č. 1/2003 sa vo vzťahu k žalobkyniam neuplatňuje.
84 V každom prípade treba ešte okrem toho konštatovať, že z odôvodnení č. 216, 449 a 450 a článku 1 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že spoločnosti HME, Mueller, Chalkor a skupina Buntmetall boli uznané za zodpovedné za svoju účasť na karteli od roku 1997 alebo roku 1998, kým žalobkyne boli uznané za zodpovedné od roku 1988.
85 Preto je potrebné zamietnuť žalobný dôvod ako nedôvodný.
O žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality
Tvrdenia účastníkov konania
86 Žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila zásadu proporcionality, keď nezohľadnila pri zvýšení východiskovej sumy pokuty z dôvodu dĺžky trvania porušenia ich obmedzenú účasť na karteli počas dlhej doby. V tejto súvislosti tvrdia, že počas dvoch období prerušenia svojej účasti na karteli len zasielali a prijímali informácie o objemoch predaja v súlade s licenčnými dohodami SANCO.
87 Vo svojej replike žalobkyne tvrdia, že Komisia pri určení sumy pokuty prihliadla len na závažnosť kartelu ako takého a v dostatočnej miere nezohľadnila ich úlohu na predmetnom porušení. V tejto súvislosti žalobkyne uvádzajú, pričom sa odvolávajú na judikatúru, že závažnosť porušenia sa neposudzuje len v závislosti od prvkov konkrétneho porušenia, ale aj od okolností, v ktorých sa daný podnik nachádza.
88 Hoci Komisiu nemožno považovať za povinnú zohľadniť zníženú intenzitu účasti žalobkýň na karteli na účely zvýšenia východiskovej sumy pokuty uloženej z dôvodu dĺžky trvania, nič to nemení na jej povinnosti tak urobiť pri určení sumy pokuty v závislosti od závažnosti.
89 Komisia navrhuje, aby bol tento žalobný dôvod zamietnutý a odvoláva sa na neprípustnosť výhrady, podľa ktorej nezohľadnila v rámci svojho posúdenia závažnosti porušenia úlohu žalobkýň na karteli. Komisia tvrdí, že uvedená výhrada predstavuje nový žalobný dôvod, ktorý nebol uvedený v žalobe a ktorý teda musí byť zamietnutý ako neprípustný.
Posúdenie Všeobecným súdom
90 Pokiaľ ide o námietku neprípustnosti predloženú Komisiou, treba pripomenúť, že z ustanovení článku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s článkom 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyplýva, že žaloba musí obsahovať predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený, a že uvádzanie nových dôvodov je prípustné počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Dôvod, ktorý predstavuje rozšírenie dôvodu skôr uvedeného priamo alebo implicitne v návrhu na začatie konania a ktorý má s týmto dôvodom úzky vzťah, však musí byť vyhlásený za prípustný (rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. februára 1997, Ibarra Gil/Komisia, T‑207/95, Zb. VS s. I‑A‑13 a II‑31, bod 51; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 19. mája 1983, Verros/Parlament, 306/81, Zb. s. 1755, body 9 a 10). Podobné riešenie sa uplatní aj v prípade výhrady uvedenej na podporu žalobného dôvodu (rozsudky Súdu prvého stupňa z 21. marca 2002, Joynson/Komisia, T‑231/99, Zb. s. II‑2085, bod 156, a z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T‑345/05, Zb. s. II‑2849, bod 85).
91 Treba konštatovať, že žalobkyne vo svojej žalobe zdôraznili skutočnosť, že Komisia pri určení sumy pokuty, ktorá im bola uložená, nezohľadnila ich údajne obmedzenú účasť na karteli. Zo žaloby vyplýva, že ich žalobný dôvod sa vzťahuje na údajne neprimeranú povahu uloženej pokuty. Výhrada, ktorú v ňom žalobkyne uviedli, sa však vzťahuje len na zvýšenie východiskovej sumy z dôvodu dĺžky trvania.
92 Žalobkyne vo svojej replike neodkazujú na nové skutkové okolnosti, ale sa snažia rozšíriť rozsah svojho dôvodu, aby zahŕňal aj výhradu vzťahujúcu sa na posúdenie závažnosti ich účasti na karteli. Táto výhrada však nemôže byť považovaná za rozšírenie žalobného dôvodu založeného na údajne neprimeranej povahe uloženej pokuty, ktorý bol uvedený v žalobe, a nemôže predstavovať úzky vzťah s týmto dôvodom. Napadnutie základného prvku rozhodnutia, akým je, ako v tomto prípade, posúdenie závažnosti predmetného porušenia, totiž musí byť Všeobecnému súdu predložené samostatne už v štádiu podania žaloby.
93 V dôsledku uvedeného je potrebné výhradu žalobkýň vzťahujúcu sa na posúdenie závažnosti ich účasti na karteli zamietnuť ako neprípustnú.
94 Pokiaľ ide o dôvodnosť žalobného dôvodu, treba konštatovať, že sa týka skutočnosti, voči ktorej si Komisia podľa usmernení zachováva svoju mieru voľnej úvahy. Tento žalobný dôvod by teda mohol byť prijatý len v prípade, keby Všeobecný súd rozhodol, že došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu zo strany Komisie (pozri bod 77 vyššie).
95 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zvýšenie pokuty v závislosti od dĺžky trvania nie je obmedzené v prípade, keď existuje priamy vzťah medzi dĺžkou trvania a väčšou škodou, ktorá bola spôsobená cieľom sledovaným pravidlami hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T‑203/01, Zb. s. II‑4071, bod 278 a tam citovanú judikatúru).
96 Z usmernení ďalej vyplýva, že Komisia nestanovila, že by sa posudzovanie závažnosti a posudzovanie dĺžky trvania porušenia mali akokoľvek prekrývať alebo že by medzi nimi mal existovať vzťah vzájomnej závislosti.
97 Naopak z usmernení po prvé vyplýva, že upravujú posudzovanie závažnosti porušenia ako takého na účely stanovenia všeobecnej východiskovej sumy pokuty. Po druhé sa závažnosť porušenia posudzuje s ohľadom na vlastnosti dotknutého podniku, najmä na jeho veľkosť a postavenie na relevantnom trhu, čo môže viesť k zváženiu východiskovej sumy, k rozdeleniu podnikov do kategórií alebo k stanoveniu osobitnej východiskovej sumy. Po tretie sa dĺžka trvania porušenia zohľadňuje pri stanovovaní základnej sumy pokuty a po štvrté sa podľa usmernení zohľadnia priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na základe čoho sa potom suma pokuty upraví predovšetkým v závislosti od aktívnej či pasívnej úlohy dotknutých podnikov pri uskutočňovaní porušenia.
98 Z toho vyplýva, že samotná skutočnosť, že si Komisia pri dlhodobých porušeniach vyhradila možnosť za každý rok ich trvania zvýšiť sumu stanovenú za závažnosť porušenia až o 10 %, ju nijako nezaväzuje k tomu, aby toto percento stanovila v závislosti od intenzity činnosti kartelu alebo jeho účinkov, či dokonca podľa závažnosti porušenia. Rozhodnutie o tom, aká miera zvýšenia sa uplatní z dôvodu dĺžky trvania porušenia, totiž prináleží Komisii v rámci jej voľnej úvahy (pozri bod 77 vyššie).
99 Komisia v prejednávanej veci konštatovala, najmä v odôvodnení č. 706 napadnutého rozhodnutia, že žalobkyne sa na porušení zúčastňovali dvanásť rokov a deväť mesiacov (pozri v tejto súvislosti body 60 až 71 vyššie), čo predstavuje v zmysle usmernení dlhodobé porušenie. Preto zvýšila východiskovú sumu pokuty, ktorá im bola uložená, o 125 %. Komisia sa pritom neodklonila od pravidiel, ktoré si sama v usmerneniach stanovila.
100 Okrem toho sa Všeobecný súd domnieva, že v prejednávanej veci nie je toto zvýšenie o 125 % so zreteľom na dĺžku trvania porušenia zjavne neprimerané.
O žalobnom dôvode založenom na nedostatočnom znížení sumy pokuty s ohľadom na spoluprácu žalobkýň podľa oznámenia o spolupráci z roku 1996
Tvrdenia účastníkov konania
101 Žalobkyne tvrdia, že za ich spoluprácu im mala byť ich suma pokuty ešte viac znížená, keďže potvrdili presnosť informácií poskytnutých pánom M. a vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách predložili Komisii podrobný opis dohôd SANCO.
102 Okrem toho tvrdia, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že im poskytla rovnaké zníženie sumy pokuty ako skupine IMI, hoci ony údajne spolupracovali s Komisiou viac ako uvedená skupina. Zníženie sumy pokuty uloženej skupine IMI bolo odôvodnené len tým, že uznala porušenie a nespochybnila skutočnosti, na ktorých Komisia založila svoje rozhodnutie. Žalobkyne však poskytli Komisii ďalšie informácie, ako aj objasnili či potvrdili dôležité skutočnosti, ktoré jej uľahčili šetrenie a o ktoré sa oprela v napadnutom rozhodnutí.
103 Komisia navrhuje, aby bol tento žalobný dôvod zamietnutý.
Posúdenie Všeobecným súdom
104 Na úvod treba uviesť, že zníženie pokuty z dôvodu spolupráce v priebehu správneho konania sa podľa ustálenej judikatúry zakladá na úvahe, že taká spolupráca uľahčuje úlohu Komisie pri zisťovaní porušenia (rozsudky Súdu prvého stupňa zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T‑311/94, Zb. s. II‑1129, bod 325, a Finnboard/Komisia, T‑338/94, Zb. s. II‑1617, bod 363).
105 Treba tiež zdôrazniť, že v rámci posudzovania spolupráce poskytnutej členmi kartelu možno Komisii vytýkať len jej zjavne nesprávne posúdenie, pretože disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri hodnotení kvality a užitočnosti spolupráce poskytnutej podnikom, predovšetkým v porovnaní s príspevkami ostatných podnikov (rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C‑328/05 P, Zb. s. I‑3921, bod 88). Komisia však nemôže v rámci tohto posudzovania porušovať zásadu rovnosti zaobchádzania.
106 Okrem toho treba konštatovať, že z ustanovenia bodu D 2 oznámenia o spolupráci z roku 1996 vyplýva, že podniku môže byť priznané uplatnenie uvedeného oznámenia, ak pred doručením oznámenia o výhradách poskytne Komisii informácie prispievajúce k potvrdeniu existencie porušenia, ktorého sa dopustil, alebo ak po doručení oznámenia o výhradách informuje Komisiu, že nepopiera vecnú správnosť skutkových zistení, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia.
107 V prejednávanej veci tak skupina IMI, ako aj žalobkyne začali spolupracovať až po doručení oznámenia o výhradách. Žalobkyne sa preto môžu domáhať poskytnutia vyššieho zníženia ako toho, ktoré bolo poskytnuté skupine IMI, len v prípade, keby ich spolupráca na účely preukázania porušenia ešte viac uľahčila úlohu Komisie, ako spolupráca, ktorú poskytla skupina IMI.
108 V tejto súvislosti treba konštatovať, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že spolupráca poskytnutá žalobkyňami sa odlišuje od tej poskytnutej skupinou IMI iba tým, že len žalobkyne „objasnili niektoré skutkové podrobnosti“ (odôvodnenia č. 809 a 812 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho z napadnutého rozhodnutia implicitne vyplýva, že Komisia sa domnievala, že užitočnosť spolupráce skupiny IMI bola podobná ako spolupráca žalobkýň, keďže začali rovnako spolupracovať až v štádiu, keď Komisia mohla, najmä z dôvodu spolupráce spoločností Mueller, KME, Wieland a Chalkor a skupiny Outokumpu preukázať existenciu predmetného porušenia v celom rozsahu. Žalobkyne navyše netvrdia, že Komisia nemohla preukázať existenciu kartelu v celom rozsahu v momente začatia ich spolupráce.
109 Treba tiež zdôrazniť, že také vyhlásenie, aké bolo uvedené v bode 102 vyššie, ktoré len potvrdilo informácie oznámené Komisii v skoršom štádiu šetrenia iným podnikom, neuľahčuje významne úlohu Komisie, a nie je teda dostatočné na odôvodnenie zníženia pokuty z dôvodu spolupráce (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T‑44/00, Zb. s. II‑2223, bod 301, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T‑38/02, Zb. s. II‑4407, bod 455).
110 Vzhľadom na uvedené treba konštatovať, že Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia pri hodnotení užitočnosti spolupráce žalobkýň a neporušila zásadu rovnosti zaobchádzania priznaním rovnakého zníženia podľa oznámenia o spolupráci z roku 1996 žalobkyniam, ako bolo priznané skupine IMI. V dôsledku toho ani tento žalobný dôvod nie je dôvodný.
111 Žalobu preto treba zamietnuť.
3. O protinávrhu založenom na možnom priaznivejšom zaobchádzaní so žalobkyňami v porovnaní so spoločnosťou Chalkor a skupinou IMI
Tvrdenia účastníkov konania
112 Komisia tvrdí, že skupina IMI a spoločnosť Chalkor vo svojich žalobách vo veciach T‑18/05 a T‑21/05 tvrdili, že Komisia pri stanovení sumy pokút nezohľadnila skutočnosť, že sa nezapojili do dohôd SANCO a dohôd WICU a Cuprotherm, a že sa teda dopustili menej závažného porušenia ako toho, ktorého sa dopustili žalobkyne, spoločnosť Wieland a skupina KME. Na základe tvrdení skupiny IMI a spoločnosti Chalkor vznikla otázka o údajnej diskriminácií medzi účastníkmi kartelu spočívajúca v tom, čo sa má považovať za jediné porušenie.
113 Komisia tvrdí, že ak by Všeobecný súd pripustil tvrdenia predložené v tejto súvislosti skupinou IMI a spoločnosťou Chalkor, mal by v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci zvýšiť sumu pokút uložených skupine KME, žalobkyniam a spoločnosti Wieland a neznížiť sumu pokút uložených skupine IMI a spoločnosti Chalkor.
114 Žalobkyne navrhujú tento návrh zamietnuť.
Posúdenie Všeobecným súdom
115 Treba konštatovať, že Všeobecný súd vo svojich dnešných rozsudkoch IMI a i./Komisia (T‑18/05, zatiaľ neuverejnený v Zbierke) a Chalkor/Komisia (T‑21/05, zatiaľ neuverejnený v Zbierke) rozhodol, že skupina IMI a spoločnosť Chalkor sa dopustili menej závažného porušenia ako toho, ktorého sa dopustili skupiny Boliden a KME a spoločnosť Wieland, a že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď túto skutočnosť nezohľadnila pri výpočte sumy pokút.
116 Všeobecný súd okrem toho pri výkone svojej neobmedzenej právomoci rozhodol, že východisková suma pokút určených Komisiou bola vzhľadom na závažnosť, ktorú predstavujú všetky tri časti kartelu, primeraná a že bolo potrebné znížiť východiskové sumy pokút uložených skupine IMI a spoločnosti Chalkor, aby sa zohľadnila skutočnosť, že Komisia ich neuznala za zodpovedné, pokiaľ ide o dohody SANCO (rozsudky IMI a i./Komisia, už citovaný v bode 115 vyššie, body 166, 167 a 189, a Chalkor/Komisia, už citovaný v bode 115 vyššie, body 104, 105 a 185).
117 Z toho vyplýva, že protinávrh Komisie musí byť zamietnutý.
O trovách
118 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa článku 87 ods. 3 prvého pododseku tohto poriadku môže však Všeobecný súd rozdeliť náhradu trov konania alebo rozhodnúť tak, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania alebo vo výnimočných prípadoch.
119 V prejednávanej veci žalobkyne nemali úspech vo svojich žalobných dôvodoch a Komisia nemala úspech vo svojom protinávrhu. Treba však uviesť, že najmä žalobkyne nemali úspech vo veci. Za daných okolností je opodstatnené rozhodnúť, že žalobkyne znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť 90 % trov konania Komisie a že Komisia znáša 10 % svojich vlastných trov konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Protinávrh predložený Európskou komisiou sa zamieta.
3. Boliden AB, Outokumpu Copper Fabrication AB a Outokumpu Copper BCZ SA znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť 90 % trov konania Komisie.
4. Komisia znáša 10 % svojich vlastných trov konania.
Martins Ribeiro | Papasavvas | Wahl |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. mája 2010.
Podpisy
Obsah
Okolnosti predchádzajúce sporu
1. Správne konanie
2. Napadnuté rozhodnutie
Relevantné výrobky a dotknuté trhy
Zložky predmetného porušenia
Dĺžka trvania a nepretržitá povaha predmetného porušenia
Určenie výšky pokút
Východisková suma pokút
– Závažnosť
– Rozdielne zaobchádzanie
Základná suma pokút
Priťažujúce a poľahčujúce okolnosti
Uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 1996
Konečná suma pokút
Konanie a návrhy účastníkov konania
Právny stav
1. O návrhoch na čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
2. O návrhu na zníženie sumy uloženej pokuty
O žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení pravidiel týkajúcich sa premlčacích lehôt
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
O žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
O žalobnom dôvode založenom na nedostatočnom znížení sumy pokuty s ohľadom na spoluprácu žalobkýň podľa oznámenia o spolupráci z roku 1996
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
3. O protinávrhu založenom na možnom priaznivejšom zaobchádzaní so žalobkyňami v porovnaní so spoločnosťou Chalkor a skupinou IMI
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
O trovách