Vec T‑21/05
Chalkor AE Epexergasias Metallon
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Kartely – Odvetvie medených inštalačných rúr – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Nepretržité porušenie vo viacerých formách – Pokuty – Obmedzená účasť na karteli – Geografický rozsah relevantného trhu – Dĺžka porušenia – Spolupráca“
Abstrakt rozsudku
1. Hospodárska súťaž – Pokuty – Usmernenia k metóde stanovovania pokút – Metóda výpočtu zohľadňujúca rôzne flexibilné faktory
(Článok 229 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
2. Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Údajná účasť pod nátlakom
(Článok 81 ods. 1 ES)
3. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 3; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)
4. Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o porušení
(Článok 81 ods. 1 ES)
5. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Dĺžka trvania porušenia – Dlhodobé porušenia – Zvýšenie východiskovej sumy o 10 % ročne
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 B)
6. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti – Ukončenie porušenia pred zásahom Komisie
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
7. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku – Podmienky
(Nariadenie Rady č. 17, článok 11, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 18; oznámenie Komisie 96/C 207/04)
8. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Dĺžka trvania porušenia – Dlhodobé porušenia – Zvýšenie východiskovej sumy o 10 % ročne – Dôsledky
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
1. Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO síce nemožno kvalifikovať ako právnu normu, vyjadrujú však orientačné pravidlo správania, ktorého sa treba v praxi pridŕžať a od ktorého sa Komisia nemôže v jednotlivom prípade odkloniť bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Všeobecný súd teda musí v rámci preskúmavania zákonnosti pokút uložených rozhodnutím Komisie overiť, či použila svoju voľnú úvahu v súlade s metódou uvedenou v usmerneniach, a pokiaľ by konštatoval, že sa od nej odklonila, musí overiť, či je tento odklon podložený a z právneho hľadiska dostatočne odôvodnený.
Obmedzenie voľnej úvahy Komisie, ktoré si sama stanovila prijatím usmernení, nie je nezlučiteľné so zachovaním podstatného rozsahu jej voľnej úvahy. Usmernenia obsahujú rôzne flexibilné prvky, ktoré umožňujú Komisii výkon jej diskrečnej právomoci v súlade s ustanoveniami nariadení č. 17 a 1/2003, ako ich vyložil Súdny dvor. V oblastiach, v ktorých si Komisia zachovala určitú mieru voľnej úvahy, sa teda preskúmavanie zákonnosti tohto posúdenia zužuje len na overenie, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. Miera voľnej úvahy Komisie a hranice, ktoré si v tomto zmysle stanovila, v zásade nemajú vplyv na výkon neobmedzenej právomoci súdu, v rámci ktorej je oprávnený zrušiť, znížiť alebo zvýšiť pokutu uloženú Komisiou.
(pozri body 60 – 64)
2. Nátlak zo strany podnikov, ktorého cieľom je donútiť ostatné podniky, aby sa podieľali na porušení práva hospodárskej súťaže, nezbavuje dotknutý podnik zodpovednosti za spáchané porušenie, a to bez ohľadu na významnosť tohto nátlaku, nijako nemení závažnosť kartelu a nemôže predstavovať poľahčujúcu okolnosť na účely výpočtu výšky pokút, keďže dotknutý podnik mohol oznámiť prípadný nátlak príslušným orgánom a podať im sťažnosť.
(pozri bod 72)
3. Podnik, ktorého zodpovednosť je preukázaná vo vzťahu k viacerým častiam kartelu, prispieva k účinnosti a závažnosti tohto kartelu viac než porušovateľ, ktorý bol zapojený výlučne do jedinej časti toho istého kartelu. Prvý podnik sa preto dopúšťa závažnejšieho porušenia ako druhý.
Na základe zásady individualizácie trestov a osobnej zodpovednosti je Komisia povinná pri posúdení relatívnej závažnosti účasti každého z porušovateľov na karteli zohľadniť skutočnosť, že niektorí porušovatelia prípadne nie sú uznaní za zodpovedných za všetky časti tohto kartelu.
V rámci uplatňovania usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO sa toto posúdenie musí nevyhnutne uskutočniť v štádiu stanovenia osobitnej východiskovej sumy, keďže zohľadnenie poľahčujúcich okolností umožňuje upraviť iba základnú sumu pokuty v závislosti od spôsobu, akým porušovateľ vykonával kartel. Porušovateľ, ktorý nie je uznaný za zodpovedného za určité časti tohto kartelu, pritom nemohol mať úlohu pri vykonávaní týchto častí. Porušenie pravidiel práva hospodárskej súťaže je z dôvodu obmedzeného rozsahu porušenia, ktoré mu je vytýkané, menej závažné než porušenie pripísané porušovateľom, ktorí sa zúčastnili na všetkých častiach porušenia.
Komisia teda poruší zásadu rovnosti zaobchádzania, keď pri výpočte výšky pokút nezohľadní skutočnosť, že na rozdiel od iných podnikov, ktorí sú členmi tohto kartelu, sa podnik zúčastnil len na jednej časti kartelu, a teda rôzne situácie posúdi rovnako bez toho, aby takéto posúdenie bolo objektívne odôvodnené.
(pozri body 99 – 101, 104)
4. Stačí, ak Komisia na dôkaz účasti podniku na karteli preukáže, že dotknutý podnik sa zúčastnil na stretnutiach konkurentov so zjavne protisúťažnou povahou. Ak sa preukáže účasť na takýchto stretnutiach, prináleží tomuto podniku, aby predložil dôkazy o tom, že jeho účasť na predmetných stretnutiach nemala protisúťažnú povahu, a to takým spôsobom, že preukáže, že svojim konkurentom oznámil, že sa na týchto stretnutiach zúčastnil z iných dôvodov ako oni.
(pozri bod 130)
5. Z usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO vyplýva, že Komisia nestanovila, že by sa posudzovanie závažnosti a posudzovanie dĺžky trvania porušenia mali akokoľvek prekrývať alebo že by medzi nimi mal existovať vzťah vzájomnej závislosti. Skutočnosť, že si pri porušeniach trvajúcich dvanásť mesiacov a viac vyhradila možnosť za každý rok ich trvania zvýšiť sumu stanovenú za závažnosť porušenia až o 10 %, ju nijako nezaväzuje k tomu, aby toto percento stanovila v závislosti od intenzity činnosti kartelu alebo jeho účinkov, či dokonca podľa závažnosti porušenia. Rozhodnutie o tom, aká miera zvýšenia sa uplatní z dôvodu dĺžky trvania porušenia, totiž prináleží Komisii v rámci jej širokej voľnej úvahy.
(pozri body 141, 143)
6. Komisia nemá nijakú povinnosť priznať v rámci svojej voľnej úvahy zníženie pokuty z dôvodu skončenia porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré sa skončilo už pred dňom prvých zásahov Komisie.
(pozri bod 151)
7. V rámci posudzovania spolupráce poskytnutej členmi kartelu Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri hodnotení kvality a užitočnosti spolupráce poskytnutej podnikom, predovšetkým v porovnaní s príspevkami ostatných podnikov. Možno jej teda vytýkať len zjavne nesprávne posúdenie. Komisia však nemôže v rámci tohto posudzovania porušovať zásadu rovnosti zaobchádzania.
Naopak Všeobecný súd v plnom rozsahu preskúmava otázku, či spolupráca poskytnutá podnikom presahuje rámec povinnosti odpovedať na žiadosti Komisie o informácie, ktorá mu vyplýva z článku 11 nariadenia č. 17 a článku 18 nariadenia č. 1/2003.
(pozri body 162, 168)
8. Zo štruktúry usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO vyplýva, že podnikom, ktoré sa zúčastňujú na porušení dlhšie, sa ukladajú nižšie pokuty, pokiaľ sa ich sumy vydelia počtom mesiacov účasti na karteli alebo počtom stretnutí, na ktorých sa tieto podniky zúčastnili, keďže Komisia sa v usmerneniach obmedzila na stanovenie, že východisková suma pokuty sa zvýši maximálne o 10 % za rok porušenia. Podnik sa nemôže dovolávať tohto obmedzenia s cieľom znížiť sumu pokuty, ktorá mu bola uložená.
(pozri body 179, 180)