ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)
z 8. júna 2011
Vec T‑20/09 P
Európska komisia
proti
Luigimu Marcuccimu
„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Invalidný dôchodok – Žaloba vyhlásená za čiastočne dôvodnú v prvostupňovom konaní pre nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia – Článok 78 služobného poriadku – Odchod do dôchodku z dôvodu invalidity – Posudková komisia“
Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) zo 4. novembra 2008, Marcuccio/Komisia (F‑41/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑339, II‑A‑1‑1851), smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku
Rozhodnutie: Rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) zo 4. novembra 2008, Marcuccio/Komisia (F‑41/06), sa zrušuje v rozsahu, v akom Súd pre verejnú službu zrušil rozhodnutie Európskej komisie z 30. mája 2005, na základe ktorého L. Marcuccio odišiel do invalidného dôchodku a bola mu priznaná podpora v invalidite, v rozsahu, v akom uložil Komisii povinnosť zaplatiť L. Marcuccimu sumu 3 000 eur a rozdelil trovy konania v závislosti od tohto zrušenia a uloženia povinnosti (body 1, 2, 4 a 5 výroku tohto rozsudku). Vec sa vracia Súdu pre verejnú službu na ďalšie konanie. O trovách konania sa rozhodne neskôr.
Abstrakt
1. Úradníci – Invalidita – Posudková komisia – Súdne preskúmanie – Rozsah – Hranice
(Služobný poriadok úradníkov, článok 78)
2. Odvolanie – Dôvody – Nedostatok odôvodnenia – Právomoc Všeobecného súdu – Preskúmanie rozsahu povinnosti odôvodniť napadnuté rozhodnutie
(Článok 253 ES; služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek)
3. Úradníci – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu – Povinnosť odôvodnenia – Rozhodnutie prijaté v súvislostiach známych osobe, ktorej bolo určené
(Článok 253 ES; služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek)
4. Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Zrušenie napadnutého protiprávneho aktu – Primeraná náhrada nemajetkovej ujmy
(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)
5. Odvolanie – Dôvody – Nesprávne posúdenie skutkového stavu a dôkazných prostriedkov – Neprípustnosť – Preskúmanie posúdenia skutkového stavu a dôkazných prostriedkov Všeobecným súdom – Vylúčenie okrem prípadov skreslenia
(Štatút Súdneho dvora, príloha I, článok 11)
1. V prípade uplatnenia článku 78 služobného poriadku má súd Únie právomoc preskúmať zákonnosť stanoviska vydaného posudkovou komisiou, teda či toto stanovisko obsahuje odôvodnenie umožňujúce posúdiť úvahy, na ktorých sú založené závery, ktoré obsahuje, a či preukázalo pochopiteľnú súvislosť medzi lekárskymi zisteniami, ktoré obsahuje, a závermi, ku ktorým dochádza komisia.
Súdne preskúmanie zákonnosti zriadenia a fungovania týchto komisií, ako aj stanovísk, ktoré vydávajú, je dôsledkom toho, že súdnemu preskúmaniu nepodliehajú lekárske posudky vo vlastnom zmysle slova, ktoré sa musia považovať za konečné, ak boli vyhotovené za zákonných podmienok. Aj keď cieľom ustanovení týkajúcich sa lekárskych a posudkových komisií je zveriť lekárskym špecialistom konečné posúdenie všetkých otázok lekárskej povahy, napriek tomu musí byť zabezpečená ochrana práv dotknutých úradníkov prostredníctvom súdneho preskúmania.
(pozri body 45 a 54)
Odkaz: Súdny dvor, 4. októbra 1991, Komisia/Gill, C‑185/90 P, Zb. s. I‑4779, bod 4; Súd prvého stupňa, 27. februára 1992, Plug/Komisia, T‑43/89, Zb. s. II‑367, bod 75; Súd prvého stupňa, 23. marca 1993, Gill/Komisia, T‑43/89 RV, Zb. s. II‑303, bod 36; Súd prvého stupňa, 21. marca 1996, Otten/Komisia, T‑376/94, Zb. VS s. I‑A‑129, II‑401, bod 47; Súd prvého stupňa, 16. júna 2000, C/Rada, T‑84/98, Zb. VS s. I‑A‑113, II‑497, bod 43 a tam citovaná judikatúra; Súd prvého stupňa, 23. novembra 2004, O/Komisia, T‑376/02, Zb. VS s. I‑A‑349, II‑1595, bod 29
2. Otázka rozsahu povinnosti odôvodnenia predstavuje právnu otázku, ktorá podlieha preskúmaniu Všeobecného súdu v rámci odvolania. Preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré v tomto rámci vykonáva Všeobecný súd, totiž musí nevyhnutne vziať do úvahy skutočnosti, na základe ktorých Súd pre verejnú službu dospel k svojmu záveru, že odôvodnenie bolo alebo nebolo dostatočné.
(pozri bod 62)
Odkaz: Súdny dvor, 20. novembra 1997, Komisia/V, C‑188/96 P, Zb. s. I‑6561, bod 24
3. Akt spôsobujúci ujmu je dostatočne odôvodnený vtedy, ak bol prijatý v súvislostiach, ktoré boli dotknutej osobe známe a ktoré jej umožňujú pochopiť dosah opatrenia, ktoré sa voči nej prijalo.
(pozri bod 68)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 14. októbra 2009, Bank Melli Iran/Rada, T‑390/08, Zb. s. II‑3967, bod 82 a tam citovaná judikatúra
4. Samotné zrušenie protiprávneho aktu môže predstavovať primeranú a v zásade dostatočnú náhradu celej nemajetkovej ujmy, ktorú tento akt mohol spôsobiť, pokiaľ žalobca nepreukáže, že mu vznikla nemajetková ujma, ktorú možno oddeliť od protiprávnosti odôvodňujúcej zrušenie a ktorá nemôže byť v plnom rozsahu napravená týmto zrušením.
V tejto súvislosti zistenie úplnej trvalej invalidity, ktorá dotknutej osobe bráni v plnení si povinností zodpovedajúcich pracovnému miestu v jej funkčnej skupine podľa článku 78 služobného poriadku, spočíva na čisto lekárskych úvahách vyslovených lekárskymi špecialistami počas konania o invalidite. Toto zistenie predstavuje objektívny a neutrálny opis zdravotného stavu dotknutej osoby, ktorý je okrem iného podľa názoru všetkých úplne nezávislý od jej vôle alebo jej úmyslov. Okrem osobitných prípadov preto takýto opis sám osebe neobsahuje nijaké negatívne posúdenie dotknutej osoby.
Takéto zistenie v napadnutom rozhodnutí teda neobsahuje negatívne posúdenie schopností úradníka, takže samotné zrušenie napadnutého rozhodnutia predstavuje primeranú a dostatočnú náhradu celej nemajetkovej ujmy spôsobenej týmto aktom.
(pozri body 73, 75 a 76)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 18. septembra 2002, Puente Martín/Komisia, T‑29/01, Zb. VS s. I‑A‑157, II‑833, bod 65; Súd prvého stupňa, 6. júna 2006, Girardot/Komisia, T‑10/02, Zb. VS s. I‑A‑2‑129, II‑A‑2‑609, bod 131 a tam citovaná judikatúra
5. Iba prvostupňový súd má právomoc jednak zistiť skutkový stav, okrem prípadu, ak by vecná nesprávnosť jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predložené, a jednak posúdiť tento ho. Posúdenie skutkového stavu prvostupňovým súdom teda s výnimkou prípadu skreslenia dôkazných prostriedkov, ktoré mu boli predložené, nie je právnou otázkou, ktorá sama osebe podlieha preskúmaniu Všeobecným súdom. Takéto skreslenie musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazných prostriedkov.
(pozri body 81 a 82)
Odkaz: Súdny dvor, 28. mája 1998, New Holland Ford/Komisia, C‑8/95 P, Zb. s. I‑3175, bod 72; Súdny dvor, 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, C‑551/03 P, Zb. s. I‑3173, bod 54, Súdny dvor, 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C‑167/04 P, Zb. s. I‑8935, bod 108; Súd prvého stupňa, 8. septembra 2008, Kerstens/Komisia, T‑222/07 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑37, II‑B‑1‑267, body 60 a 61 a tam citovaná judikatúra a bod 62