ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (štvrtá komora)

z 10. júna 2008

Vec T‑282/03

Paul Ceuninck

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Vymenovanie – Miesto poradcu v OLAF-e – Zamietnutie kandidatúry – Právomoc generálneho riaditeľa OLAF-u – Zákonnosť oznámenia o voľnom pracovnom mieste – Porušenie pravidiel o vymenovaní úradníkov v platových triedach A4 a A5 – Zneužitie právomoci – Zjavne nesprávne posúdenie“

Predmet: Žaloba, ktorej predmetom je jednak návrh na zrušenie oznámenia o voľnom pracovnom mieste COM/051/02 a celého výberového konania, ktoré sa na základe tohto oznámenia vykonalo, a jednak návrh na zrušenie rozhodnutia menovacieho orgánu z 13. septembra 2002 o vymenovaní pani S. a s tým spojené implicitné zamietnutie kandidatúry žalobcu

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. P. Ceuninck a Komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Európske spoločenstvá – Inštitúcie, úrady a agentúry Spoločenstva – Výkon právomoci – Prenesenia právomoci

(Služobný poriadok úradníkov, článok 2 ods. 1)

2.      Úradníci – Žaloba – Dôvody

3.      Úradníci – Prijímanie – Oznámenie o voľnom pracovnom mieste – Preskúmanie prihlášok z hľadiska uvedených podmienok – Voľná úvaha administratívy – Hranice – Dodržanie podmienok stanovených v oznámení o voľnom pracovnom mieste – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 7 ods. 1)

1.      Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) je zahrnutý v administratívnych a rozpočtových štruktúrach Komisie a v rozsahu, v akom posledná uvedená delegovala na generálneho riaditeľa OLAF-u právomoci menovacieho orgánu, je tento príslušný na prijatie rozhodnutia o vymenovaní v rámci OLAF-u.

(pozri bod 22)

Odkaz: Súdny dvor, 10. júla 2003, Komisia/EIB, C‑15/00, Zb. s. I‑7281, bod 106

2.      Pojem zneužitie právomoci predpokladá, že administratívny orgán vykonáva svoje právomoci na iný účel, akým je účel, na ktorý mu boli zverené. Rozhodnutie je postihnuté vadou spočívajúcou v zneužití právomoci iba v prípade, že sa na základe konkrétnych, objektívnych a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov javí, že sa prijalo na iný ako na stanovený účel. Nepostačuje teda, že sa na podporu daných tvrdení uplatňujú určité skutočnosti, je potrebné predložiť konkrétne, objektívne a koherentné nepriame dôkazy, ktoré sú spôsobilé preukázať ich pravdivosť alebo aspoň ich pravdepodobnosť.

(pozri bod 48)

Odkaz: Súdny dvor, 6. marca 2001, Connolly/Komisia, C‑274/99 P, Zb. s. I‑1611, bod 113; Súd prvého stupňa, 5. júla 2000, Samper/Parlament, T‑111/99, Zb. VS s. I‑A‑135, II‑611, bod 64; Súd prvého stupňa, 19. septembra 2001, E/Komisia, T‑152/00, Zb. VS s. I‑A‑179, II‑813, bod 68; Súd prvého stupňa, 26. novembra 2002, Cwik/Komisia, T‑103/01, Zb. VS s. I‑A‑229, II‑1137, body 18 a 29

3.      Vykonávanie širokej miery voľnej úvahy, ktorú má menovací orgán v oblasti vymenovania vyžaduje, aby tento orgán preskúmal prihlášky na pracovné miesto s príslušnou starostlivosťou a nestranne, a aby svedomito zohľadnil požiadavky uvedené v oznámení o voľnom pracovnom mieste tak, že má povinnosť odmietnuť každého uchádzača o pracovné miesto, ktorý nespĺňa tieto požiadavky. Oznámenie o voľnom pracovnom mieste tvorí právny rámec, ktorý si stanovuje sám menovací orgán a ktorý musí striktne dodržiavať.

Na účely kontroly, či menovací orgán neprekročil hranice tohto právneho rámca, musí súd Spoločenstva preskúmať podmienky požadované v oznámení o voľnom pracovnom mieste, ďalej overiť, či uchádzač vybraný uvedeným orgánom na obsadenie voľného pracovného miesta tieto podmienky skutočne spĺňa, a napokon preskúmať, či sa v súvislosti so spôsobilosťou žalobcu menovací orgán nedopustil zjavne nesprávneho posúdenia, keď uprednostnil iného uchádzača. Takéto preskúmanie sa však musí obmedziť na otázku, či administratíva vzhľadom na skutočnosti, o ktoré sa opiera vo svojom závere, dodržala rozumné hranice v rámci riadne vedeného konania a nepoužila svoju právomoc zjavne nesprávnym spôsobom alebo na iné účely, akými sú účely, na ktoré jej boli zverené. Súd totiž nemôže svojím posúdením nahradiť posúdenie kvalifikácie uchádzača vykonané menovacím orgánom.

(pozri body 65 – 67)

Odkaz: Súdny dvor, 18. marca 1993, Parlament/Frederiksen, C‑35/92 P, Zb. s. I‑991, body 15 a 16; Súd prvého stupňa, 12. mája 1998, Wenk/Komisia, T‑159/96, Zb. VS s. I‑A‑193, II‑593, body 64 a 72; E/Komisia, už citovaný, bod 29; 14. októbra 2003, Wieme/Komisia, T‑174/02, Zb. VS s. I‑A‑241, II‑1165, bod 38; Súd prvého stupňa, 3. februára 2005, Mancini/Komisia, T‑137/03, Zb. VS s. I‑A‑7, II‑27, bod 92; Súd prvého stupňa, 5. júla 2005, Wunenburger/Komisia, T‑370/03, Zb. VS s. I‑A‑189, II‑853, bod 51; Súd prvého stupňa, 4. júla 2006, Tzirani/Komisia, T‑45/04, Zb. VS s. I‑A-2-145, II‑A-2-681, body 46, 48 a 49