ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)
z 31. marca 2022 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Smernica 2011/83/EÚ – Právo na odstúpenie od zmluvy uzavretej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov – Výnimky z práva na odstúpenie od zmluvy – Článok 16 písm. l) – Poskytovanie služieb súvisiacich s voľnočasovými aktivitami – Zmluva stanovujúca konkrétny dátum alebo konkrétne obdobie plnenia – Poskytovanie služieb predaja vstupeniek – Sprostredkovateľ konajúci vo svojom mene, ale na účet organizátora voľnočasovej aktivity – Riziko spojené s uplatnením práva na odstúpenie od zmluvy“
Vo veci C‑96/21,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Amtsgericht Bremen (Okresný súd Brémy, Nemecko) z 8. januára 2021 a doručený Súdnemu dvoru 16. februára 2021, ktorý súvisí s konaním:
DM
proti
CTS Eventim AG & Co. KGaA,
SÚDNY DVOR (ôsma komora),
v zložení: predseda ôsmej komory N. Jääskinen, sudcovia M. Safjan (spravodajca) a N. Piçarra,
generálna advokátka: L. Medina,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– CTS Eventim AG & Co. KGaA, v zastúpení: M. Schlingmann a M. Gerecke, Rechtsanwälte,
– fínska vláda, v zastúpení: H. Leppo, A. Laine a S. Hartikainen, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: B.‑R. Killmann a I. Rubene, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 16 písm. l) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 64).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi DM na jednej strane a spoločnosťou CTS Eventim AG & Co. KGaA (ďalej len „CTS Eventim“), poskytovateľom služieb predaja vstupeniek, na druhej strane vo veci existencie práva na odstúpenie od zmluvy o kúpe vstupeniek na koncert.
Právny rámec
Právo Únie
3 Odôvodnenia 4 a 49 smernice 2011/83 znejú:
„(4) V súlade s článkom 26 ods. 2 ZFEÚ má vnútorný trh zahŕňať oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, služieb a sloboda usadiť sa. Harmonizácia určitých aspektov spotrebiteľských zmlúv uzavretých na diaľku a mimo prevádzkových priestorov je potrebná na podporu skutočného spotrebiteľského vnútorného trhu vytvorením správnej rovnováhy medzi vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa a konkurencieschopnosťou podnikov pri zabezpečení dodržiavania zásady subsidiarity.
…
(49) Pre zmluvy uzavreté na diaľku a zmluvy uzavreté mimo prevádzkových priestorov by mali existovať určité výnimky z práva na odstúpenie od zmluvy. … Poskytnutie práva na odstúpenie od zmluvy spotrebiteľovi by tiež mohlo byť nevhodné v prípade niektorých služieb, pri ktorých uzatvorenie zmluvy vedie k rezervácii určitej kapacity, v prípade ktorej by pri uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy mohol mať obchodník problémy s jej naplnením. To by sa mohlo stať napríklad v prípade rezervácií v hoteloch alebo pokiaľ ide o rekreačné chaty alebo kultúrne alebo športové podujatia.“
4 Článok 1 smernice 2011/83, nazvaný „Predmet úpravy“, stanovuje:
„Účelom tejto smernice je prispieť prostredníctvom dosiahnutia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu aproximáciou určitých aspektov zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa zmlúv uzavretých medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi.“
5 Článok 2 tejto smernice, nazvaný „Vymedzenia pojmov“, stanovuje:
„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
…
2. ‚obchodník‘ je akákoľvek fyzická osoba alebo akákoľvek právnická osoba bez ohľadu na to, či je v súkromnom, alebo verejnom vlastníctve, ktorá v súvislosti so zmluvami, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná na účely, ktoré sa týkajú jej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, remesla alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby konajúcej v jej mene alebo z jej poverenia [na jej účet – neoficiálny preklad];
3. ‚tovar‘ je akýkoľvek hmotný hnuteľný predmet s výnimkou predmetov predávaných na základe výkonu exekúcie alebo na základe iných zákonných rozhodnutí; voda, plyn a elektrina sa považujú za ‚tovar‘ v zmysle tejto smernice, keď sa predávajú v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve;
…
5. ‚kúpna zmluva‘ je akákoľvek zmluva, na základe ktorej obchodník prevedie alebo sa zaviaže previesť vlastníctvo tovaru na spotrebiteľa a spotrebiteľ uhradí alebo sa zaviaže uhradiť jeho cenu, a to vrátane akejkoľvek zmluvy, ktorej predmetom je tovar aj služby;
6. ‚zmluva o službách‘ je akákoľvek zmluva, ktorá nie je kúpnou zmluvou a na základe ktorej obchodník poskytne alebo sa zaviaže poskytnúť spotrebiteľovi službu a spotrebiteľ uhradí alebo sa zaviaže uhradiť jej cenu;
7. ‚zmluva uzavretá na diaľku‘ je akákoľvek zmluva uzavretá medzi obchodníkom a spotrebiteľom v rámci systému predaja alebo poskytovania služieb organizovaného na diaľku bez súčasnej fyzickej prítomnosti obchodníka a spotrebiteľa výhradne s využitím jedného alebo viacerých prostriedkov komunikácie na diaľku, a to až do uzavretia zmluvy vrátane tohto okamihu;
…“
6 Podľa článku 6 uvedenej smernice, nazvaného „Požiadavky na informácie v prípade zmlúv uzavretých na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov“:
„1. Predtým, ako sa zmluva uzavretá na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov či akákoľvek zodpovedajúca ponuka stane pre spotrebiteľa záväznou, obchodník mu jasným a zrozumiteľným spôsobom poskytne tieto informácie:
…
c) poštovú adresu, na ktorej má obchodník sídlo, a jeho telefónne číslo, číslo faxu a e‑mailovú adresu, ak je [sú – neoficiálny preklad] k dispozícii, aby spotrebiteľ mohol rýchlo kontaktovať obchodníka a účinne s ním komunikovať, a prípadne poštovú adresu a totožnosť obchodníka, v mene ktorého koná [na účet ktorého koná – neoficiálny preklad];
d) poštovú adresu miesta podnikania obchodníka (prípadne miesta podnikania obchodníka, v mene ktorého koná [na účet ktorého koná – neoficiálny preklad]), ak sa líši od adresy uvedenej v súlade s písmenom c), na ktorú môže spotrebiteľ zaslať prípadnú reklamáciu;
…“
7 Článok 9 tej istej smernice, nazvaný „Právo na odstúpenie od zmluvy“, v odseku 1 stanovuje:
„Pokiaľ sa neuplatnia výnimky stanovené v článku 16, spotrebiteľ má 14‑dňovú lehotu na odstúpenie od zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov bez toho, aby uviedol dôvod…“
8 Článok 12 písm. a) smernice 2011/83, nazvaný „Účinky odstúpenia od zmluvy“, znie:
„Uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy znamená ukončenie záväzkov strán, pokiaľ ide:
a) o plnenie zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov…“
9 Článok 16 tejto smernice, nazvaný „Výnimky z práva na odstúpenie od zmluvy“, stanovuje:
,,Členské štáty neustanovia právo na odstúpenie od zmluvy uvedené v článkoch 9 až 15 v súvislosti so zmluvami uzavretými na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov, pokiaľ ide:
…
l) o poskytnutie ubytovacích služieb na iný ako obytný účel, prepravu tovaru, prenájom automobilov, stravovacie služby alebo služby súvisiace s činnosťami v rámci voľného času [voľnočasovými aktivitami – neoficiálny preklad], ak sa v zmluve stanovuje konkrétny dátum alebo lehota na plnenie [konkrétne obdobie plnenia – neoficiálny preklad];
…“
Nemecké právo
10 § 312g Bürgerliches Gesetzbuch (Občiansky zákonník), nazvaný „Právo na odstúpenie od zmluvy“, stanovuje:
„1. V prípade zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov a na diaľku má spotrebiteľ právo na odstúpenie od zmluvy podľa § 355.
2. Pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak, právo na odstúpenie od zmluvy neexistuje v prípade nasledujúcich zmlúv:
…
9) zmluvy o poskytnutí ubytovacích služieb na iný ako obytný účel, zmluvy o preprave tovaru, zmluvy o prenájme automobilov, zmluvy o stravovacích službách alebo službách súvisiacich s voľnočasovými aktivitami, ak sa v zmluve stanovuje konkrétny dátum alebo konkrétne obdobie plnenia,
…“
11 Podľa § 355 tohto zákonníka, nazvaného „Právo na odstúpenie od zmluvy v prípade spotrebiteľských zmlúv“:
„1. Ak zákon priznáva spotrebiteľovi právo na odstúpenie od zmluvy v súlade s týmto ustanovením, spotrebiteľ a obchodník prestávajú byť viazaní svojimi vyhláseniami o úmysle uzavrieť zmluvu, ak spotrebiteľ odvolal svoje vyhlásenie v tomto zmysle v stanovenej lehote.
…“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
12 Dňa 12. novembra 2019 si DM ako spotrebiteľ objednala prostredníctvom on‑line rezervačnej platformy prevádzkovanej spoločnosťou CTS Eventim, poskytovateľom služieb predaja vstupeniek, vstupenky na koncert organizovaný treťou osobou.
13 Tento koncert, ktorý sa mal uskutočniť 24. marca 2020 v Brunswicku (Nemecko), bol zrušený z dôvodu administratívnych obmedzení prijatých nemeckými orgánmi v súvislosti s pandémiou COVID‑19. Ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, je možné, že tento koncert bude odložený na neskorší dátum.
14 Dňa 19. apríla 2020 DM požiadala CTS Eventim o vrátenie kúpnej ceny vstupeniek, ako aj súvisiacich nákladov, a to v celkovej výške 207,90 eura. Vnútroštátny súd uvádza, že DM tým implicitne vyhlásila, že odstupuje od zmluvy, ktorú uzavrela so spoločnosťou CTS Eventim.
15 Následne v súlade s nemeckou právnou úpravou týkajúcou sa zrušenia voľnočasových aktivít v kontexte pandémie COVID‑19 spoločnosť CTS Eventim konajúca na účet organizátora koncertu doručila DM poukaz, ktorý tento organizátor vystavil, a to na sumu 199 eur, ktorá zodpovedala kúpnej cene vstupeniek.
16 Pred vnútroštátnym súdom DM požaduje od spoločnosti CTS Eventim vrátenie kúpnej ceny vstupeniek, ako aj súvisiacich nákladov.
17 Vnútroštátny súd, ktorý má rozhodnúť o platnosti odstúpenia od zmluvy zo strany DM, zastáva názor, že výnimka z práva na odstúpenie od zmluvy uvedená v článku 16 písm. l) smernice 2011/83 sa vo veci samej nemôže uplatniť. Domnieva sa totiž, že táto výnimka by sa mala vzťahovať len na priameho poskytovateľa služby súvisiacej s voľnočasovou aktivitou, teda v tomto prípade na organizátora koncertu, a nie na poskytovateľa služieb predaja vstupeniek, ktorého činnosť sa obmedzuje na prevod práva vstupu na tento koncert. Dodáva, že po odstúpení od zmluvy, ku ktorému došlo v lehote niekoľkých mesiacov pred plánovaným dátumom tohto podujatia, má obchodník možnosť využiť rezervovanú kapacitu iným spôsobom, a to ďalším predajom príslušných vstupeniek iným osobám.
18 Za týchto podmienok Amtsgericht Bremen (Okresný súd Brémy, Nemecko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 16 písm. l) smernice [2011/83] vykladať v tom zmysle, že pre vylúčenie práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy postačuje, ak obchodník spotrebiteľovi službu súvisiacu s voľnočasovými aktivitami neposkytne bezprostredne, ale predá mu právo prístupu k takejto službe?“
O prejudiciálnej otázke
19 Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci konania na základe postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zakotveného v článku 267 ZFEÚ, prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, ktorú prejednáva vnútroštátny súd. Z tohto hľadiska Súdnemu dvoru prináleží, aby v prípade potreby preformuloval otázky, ktoré sú mu položené (rozsudok z 26. októbra 2021, PL Holdings, C‑109/20, EU:C:2021:875, bod 34 a citovaná judikatúra).
20 Okrem toho Súdny dvor má právomoc poskytnúť vnútroštátnemu súdu usmernenia vychádzajúce zo spisu vo veci samej, ako aj z písomných pripomienok, ktoré mu boli predložené, a umožňujúce vnútroštátnemu súdu rozhodnúť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. februára 2015, Grünewald, C‑559/13, EU:C:2015:109, bod 32 a citovanú judikatúru).
21 V prejednávanej veci treba na jednej strane uviesť, že vzhľadom na to, že činnosť spoločnosti CTS Eventim sa obmedzuje na prevod práva na prístup k voľnočasovej aktivite organizovanej treťou osobou, vnútroštátny súd sa domnieva, že táto spoločnosť neposkytuje spotrebiteľovi službu súvisiacu s touto aktivitou priamo, keďže iba organizátor koncertu je bezprostredným poskytovateľom takejto služby.
22 Návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje presné informácie týkajúce sa rámca, v ktorom CTS Eventim vykonáva svoju činnosť, najmä pokiaľ ide o zmluvné ustanovenia upravujúce vzťah medzi spoločnosťou CTS Eventim a organizátorom koncertu, ktorého zrušenie je základom sporu vo veci samej. Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, a konkrétne z písomných pripomienok, ktoré predložila CTS Eventim, však vyplýva, že tieto strany spája zmluvný vzťah, na základe ktorého CTS Eventim predáva vstupenky vo svojom mene, ale na účet organizátora.
23 Na druhej strane z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že zmluva, o ktorú ide vo veci samej, predstavuje „zmluvu uzavretú na diaľku“ v zmysle článku 2 bodu 7 smernice 2011/83, keďže bola uzavretá medzi DM ako spotrebiteľom a spoločnosťou CTS Eventim ako obchodníkom v zmysle článku 2 bodu 2 tejto smernice. Tento posledný uvedený pojem totiž zahŕňa nielen fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá koná na účely spadajúce do rámca jej vlastnej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti, pokiaľ ide o zmluvy, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica, ale aj fyzickú alebo právnickú osobu konajúcu ako sprostredkovateľ v mene alebo na účet tohto obchodníka (rozsudok z 24. februára 2022, Tiketa, C‑536/20, EU:C:2022:112, bod 31).
24 S cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď treba teda prejudiciálnu otázku chápať tak, že jej účelom je v podstate zistiť, či sa má článok 16 písm. l) smernice 2011/83 vykladať v tom zmysle, že výnimku z práva na odstúpenie od zmluvy stanovenú v tomto ustanovení možno uplatniť voči spotrebiteľovi, ktorý so sprostredkovateľom konajúcim vo svojom mene, ale na účet organizátora voľnočasovej aktivity, uzavrel zmluvu na diaľku týkajúcu sa získania práva na prístup k tejto aktivite.
25 Články 9 až 15 smernice 2011/83 priznávajú spotrebiteľovi právo na odstúpenie od zmluvy najmä po uzavretí zmluvy na diaľku v zmysle článku 2 bodu 7 tejto smernice a stanovujú podmienky, ako aj spôsoby uplatnenia tohto práva.
26 V súlade s článkom 9 ods. 1 smernice 2011/83 má spotrebiteľ v zásade 14‑dňovú lehotu na odstúpenie od zmluvy uzatvorenej na diaľku, pričom v súlade s článkom 12 písm. a) tejto smernice je následkom uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy ukončenie záväzkov strán, pokiaľ ide plnenie uvedenej zmluvy.
27 Článok 16 uvedenej smernice však stanovuje výnimky z tohto práva na odstúpenie od zmluvy, najmä v prípade poskytovania služieb súvisiacich s voľnočasovými aktivitami podľa písmena l) tohto článku, ak sa v zmluve stanovuje konkrétny dátum alebo konkrétne obdobie plnenia.
28 V tejto súvislosti treba najskôr spresniť, že podľa ustálenej judikatúry v rozsahu, v akom ustanovenie práva Únie neodkazuje na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a pôsobnosť, toto ustanovenie si v zásade vyžaduje v celej Európskej únii autonómny a jednotný výklad, ktorý musí zohľadňovať nielen znenie tohto ustanovenia, ale aj jeho kontext a cieľ sledovaný predmetnou právnou úpravou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. októbra 2020, Möbel Kraft, C‑529/19, EU:C:2020:846, bod 21 a citovanú judikatúru).
29 Z toho vyplýva, že právna povaha, ktorú vnútroštátne právo priznáva službe, ktorú obchodník poskytuje spotrebiteľovi, nemôže mať v žiadnom prípade vplyv na výklad článku 16 písm. l) smernice 2011/83.
30 V prvom rade, pokiaľ ide o otázku, či prevod práva na prístup k voľnočasovej aktivite na spotrebiteľa prostredníctvom sprostredkovateľa konajúceho na účet organizátora tejto aktivity predstavuje poskytovanie služieb súvisiacich s touto aktivitou v zmysle článku 16 písm. l) smernice 2011/83, treba na jednej strane overiť, či takýto zmluvný vzťah medzi sprostredkovateľom a spotrebiteľom môže spadať pod pojem „zmluva o službách“ definovaný v článku 2 bode 6 tejto smernice.
31 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že tento pojem je definovaný široko ako pojem, ktorý zahŕňa akúkoľvek zmluvu, ktorá nie je kúpnou zmluvou v zmysle článku 2 bodu 5 smernice 2011/83 a na základe ktorej obchodník poskytne alebo sa zaviaže poskytnúť spotrebiteľovi službu a spotrebiteľ uhradí alebo sa zaviaže uhradiť jej cenu [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. mája 2020, NK (Projekt osobného domu), C‑208/19, EU:C:2020:382, bod 62 a citovanú judikatúru].
32 Podľa článku 2 bodu 5 smernice 2011/83 je pojem „kúpna zmluva“ definovaný ako akákoľvek zmluva, na základe ktorej obchodník prevedie alebo sa zaviaže previesť vlastníctvo tovaru na spotrebiteľa a spotrebiteľ uhradí alebo sa zaviaže uhradiť jeho cenu, a to vrátane akejkoľvek zmluvy, ktorej predmetom je tovar aj služby. Okrem toho pojem „tovar“ je definovaný v článku 2 bode 3 tejto smernice ako v zásade akýkoľvek hmotný hnuteľný predmet s výnimkou predmetov predávaných na základe výkonu exekúcie alebo na základe iných zákonných rozhodnutí.
33 V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že zmluvný vzťah medzi DM a spoločnosťou CTS Eventim sa z dôvodu podstatného záväzku tejto spoločnosti týka prevodu práva na prístup k voľnočasovej aktivite zaznačenej na vstupenkách, o ktoré ide vo veci samej.
34 V dôsledku toho treba konštatovať, že takýto zmluvný vzťah, ktorý sa v podstate týka prevodu práva a nie prevodu tovaru, štandardne spadá pod pojem „zmluva o službách“ v zmysle článku 2 bodu 6 smernice 2011/83. Preto jej plnenie zo strany obchodníka predstavuje poskytovanie služieb v zmysle článku 16 písm. l) tejto smernice.
35 V tejto súvislosti treba spresniť, že skutočnosť, že právo alebo povolenia sú potvrdené dokumentmi, s ktorými sa ako takými môže obchodovať, nestačí na to, aby sa na ne vzťahovali ustanovenia Zmluvy týkajúce sa voľného pohybu tovaru namiesto ustanovení o slobodnom poskytovaní služieb (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. októbra 1999, Jägerskiöld, C‑97/98, EU:C:1999:515, body 35 a 36).
36 Na druhej strane treba overiť, či prevod práva na prístup k voľnočasovej aktivite prostredníctvom sprostredkovateľa konajúceho na účet organizátora tejto aktivity možno považovať za službu súvisiacu s touto aktivitou v zmysle článku 16 písm. l) smernice 2011/83.
37 V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že rôzne kategórie služieb vymenované v tomto ustanovení zodpovedajú odvetvovým výnimkám, ktoré sa vo všeobecnosti týkajú služieb poskytovaných v dotknutých odvetviach s výnimkou tých, ktorých plnenie sa nemá vykonať k určitému dátumu alebo v určitom období (pozri analogicky rozsudok z 10. marca 2005, EasyCar, C‑336/03, EU:C:2005:150, body 22 a 24).
38 Vzhľadom na to, že článok 16 písm. l) smernice 2011/83 sa tak v zásade vzťahuje na všetky služby poskytované v oblasti voľnočasových aktivít, z použitia výrazu „súvisiace“ vyplýva, že výnimka stanovená v tomto ustanovení sa neobmedzuje len na služby, ktoré priamo súvisia s vykonávaním samotnej voľnočasovej aktivity.
39 Preto treba konštatovať, že prevod práva na prístup k voľnočasovej aktivite sám osebe predstavuje službu súvisiacu s touto aktivitou v zmysle článku 16 písm. l) smernice 2011/83.
40 Naopak zo znenia tohto ustanovenia nevyplýva, v akom rozsahu môže byť takáto služba, hoci spadá pod uvedené ustanovenie, poskytovaná inou osobou než organizátorom samotnej voľnočasovej aktivity.
41 V tejto súvislosti, pokiaľ ide o kontext článku 16 písm. l) smernice 2011/83, treba uviesť, že podľa článku 6 ods. 1 písm. c) a d) tejto smernice je každý obchodník povinný predtým, ako sa pre spotrebiteľa stane zmluva uzavretá na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov alebo ponuka rovnakého druhu záväzná, oznámiť spotrebiteľovi v prípade potreby najmä totožnosť obchodníka, na účet ktorého koná.
42 Smernica 2011/83 tak výslovne stanovuje možnosť, že zmluvu patriacu do jej pôsobnosti môže uzatvoriť obchodník v rámci plnenia zmluvného vzťahu, na základe ktorého koná na účet iného obchodníka.
43 Z toho vyplýva, že okolnosť, že služba nie je poskytovaná samotným organizátorom voľnočasovej aktivity, ale sprostredkovateľom konajúcim na jeho účet, nebráni tomu, aby sa takáto služba mohla považovať za súvisiacu s uvedenou aktivitou.
44 Okrem toho, pokiaľ ide o cieľ sledovaný článkom 16 písm. l) smernice 2011/83, treba uviesť, že ako vyplýva z odôvodnenia 49 tejto smernice, uvedený cieľ spočíva v ochrane obchodníka pred rizikom spojeným s rezerváciou určitej kapacity, v prípade ktorej by pri uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy mohol mať obchodník problémy s jej naplnením, najmä pokiaľ ide o kultúrne alebo športové podujatia.
45 Z judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že cieľom článku 16 písm. l) smernice 2011/83 je najmä zabezpečiť ochranu záujmov poskytovateľov určitých služieb, aby nemuseli znášať neprimerané nevýhody spojené s bezdôvodným a bezplatným zrušením vopred objednanej služby v dôsledku odstúpenia spotrebiteľa od zmluvy krátko pred stanoveným dátumom poskytnutia tejto služby (pozri analogicky rozsudok z 10. marca 2005, EasyCar, C‑336/03, EU:C:2005:150, bod 28).
46 Z dvoch predchádzajúcich bodov vyplýva, že výnimka z práva na odstúpenie od zmluvy stanovená v tomto ustanovení sa môže uplatniť len na služby poskytnuté pri plnení zmluvného záväzku voči spotrebiteľovi, pričom v dôsledku zániku tohto zmluvného záväzku prostredníctvom odstúpenia od zmluvy v súlade s článkom 12 písm. a) smernice 2011/83 by bolo riziko, ktoré sa spája s rezerváciou takto uvoľnenej kapacity, prenesené na organizátora dotknutej aktivity.
47 V dôsledku toho prevod práva na prístup k tejto aktivite prostredníctvom sprostredkovateľa môže predstavovať službu súvisiacu s touto aktivitou v zmysle článku 16 písm. l) smernice 2011/83 len v rozsahu, v akom toto riziko nesie organizátor dotknutej aktivity.
48 V tejto súvislosti je irelevantné, či ku dňu, ku ktorému sa spotrebiteľ dovoláva svojho práva na odstúpenie od zmluvy, mohol obchodník prípadne inak naplniť kapacitu, ktorá bola uvoľnená z dôvodu uplatnenia tohto práva, najmä prostredníctvom ďalšieho predaja dotknutých vstupeniek iným zákazníkom. Uplatnenie článku 16 písm. l) smernice 2011/83 totiž nemôže závisieť od takéhoto posúdenia okolností každého jednotlivého prípadu.
49 V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že podľa zmluvných ustanovení medzi spoločnosťou CTS Eventim a organizátorom koncertu, ktorého zrušenie je základom sporu vo veci samej, je tento organizátor povinný zbaviť CTS Eventim akejkoľvek zodpovednosti v prípade žiadosti kupujúceho o vrátenie ceny vstupenky. V prípade ukončenia zmluvy, o ktorú ide vo veci samej, teda v nadväznosti na odstúpenie od zmluvy zo strany DM, prináleží organizátorovi koncertu, aby DM vrátil kúpnu cenu vstupeniek nadobudnutých od spoločnosti CTS Eventim.
50 Za týchto podmienok treba konštatovať, že s výhradou overení, ktoré má vykonať vnútroštátny súd, prevod práva vstupu na koncert, ktorého zrušenie je základom sporu vo veci samej, zo strany spoločnosti CTS Eventim na DM predstavuje službu súvisiacu s voľnočasovou aktivitou v zmysle článku 16 písm. l) smernice 2011/83.
51 V druhom rade, pokiaľ ide o otázku, či sa má taká zmluva, o akú ide vo veci samej, považovať za zmluvu stanovujúcu konkrétny dátum alebo konkrétne obdobie plnenia, treba konštatovať, že zmluva o prevode práva na prístup k voľnočasovej aktivite musí byť vzhľadom na svoj predmet nevyhnutne vykonaná počas obdobia medzi dňom prevodu práva a dňom, ku ktorému sa má uskutočniť aktivita, ku ktorej toto právo poskytuje prístup.
52 V tejto súvislosti je irelevantné, či právo na prístup prevedie organizátor samotnej voľnočasovej aktivity alebo sprostredkovateľ.
53 V dôsledku toho zmluvu o prevode práva na prístup k voľnočasovej aktivite, ktorú uzavrel sprostredkovateľ konajúci vo svojom mene, ale na účet organizátora tejto aktivity, treba považovať za zmluvu, ktorá stanovuje konkrétny dátum alebo konkrétne obdobie plnenia, keďže táto aktivita je naplánovaná tak, že sa má uskutočniť v konkrétny deň alebo v konkrétnom období.
54 Ako však vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vo veci samej ide o takýto prípad, keďže koncert, na ktorý poskytujú práva, ktoré CTS Eventim previedla na DM, prístup, sa má uskutočniť v konkrétny deň.
55 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 16 písm. l) smernice 2011/83 sa má vykladať v tom zmysle, že výnimka z práva na odstúpenie od zmluvy stanovená v tomto ustanovení je uplatniteľná voči spotrebiteľovi, ktorý so sprostredkovateľom konajúcim vo svojom mene, ale na účet organizátora voľnočasovej aktivity, uzatvoril zmluvu na diaľku týkajúcu sa nadobudnutia práva na prístup k tejto aktivite, pokiaľ na jednej strane v dôsledku zániku záväzku plniť túto zmluvu voči spotrebiteľovi prostredníctvom odstúpenia od zmluvy v súlade s článkom 12 písm. a) tejto smernice bolo riziko súvisiace s rezerváciou takto uvoľnenej kapacity prenesené na organizátora dotknutej aktivity a na druhej strane voľnočasová aktivita, ku ktorej toto právo poskytuje prístup, bola naplánovaná tak, že sa má uskutočniť v konkrétny deň alebo v konkrétnom období.
O trovách
56 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:
Článok 16 písm. l) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že výnimka z práva na odstúpenie od zmluvy stanovená v tomto ustanovení je uplatniteľná voči spotrebiteľovi, ktorý so sprostredkovateľom konajúcim vo svojom mene, ale na účet organizátora voľnočasovej aktivity, uzatvoril zmluvu na diaľku týkajúcu sa nadobudnutia práva na prístup k tejto aktivite, pokiaľ na jednej strane v dôsledku zániku záväzku plniť túto zmluvu voči spotrebiteľovi prostredníctvom odstúpenia od zmluvy v súlade s článkom 12 písm. a) tejto smernice bolo riziko súvisiace s rezerváciou takto uvoľnenej kapacity prenesené na organizátora dotknutej aktivity a na druhej strane voľnočasová aktivita, ku ktorej toto právo poskytuje prístup, bola naplánovaná tak, že sa má uskutočniť v konkrétny deň alebo v konkrétnom období.
Podpisy