Language of document : ECLI:EU:T:2009:140

Vec T‑116/04

Wieland‑Werke AG

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s medenými priemyselnými rúrami – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Určenie cien a rozdelenie trhov – Pokuty – Zásada zákonnosti trestov – Veľkosť dotknutého trhu – Odstrašujúci účinok – Dĺžka trvania porušenia – Spolupráca“

Abstrakt rozsudku

1.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Právny rámec – Usmernenia prijaté Komisiou

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

2.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Veľkosť relevantného trhu výrobkov

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)

3.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

(Článok 253 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

4.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Nevyhnutnosť zohľadniť obraty dotknutých podnikov a zabezpečiť proporcionalitu pokút s týmito obratmi – Neexistencia

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

5.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Odstrašujúci charakter – Zohľadnenie veľkosti a celkových zdrojov sankcionovaného podniku

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)

6.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Dĺžka trvania porušenia – Dlhodobé porušenia – Zvýšenie východiskovej sumy o 10 % za rok

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 B)

7.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Posúdenie miery spolupráce poskytnutej každým podnikom počas správneho konania

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15; oznámenie Komisie 96/C 207/04, bod D)

8.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Neuloženie alebo zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenia Komisie 96/C 207/04 a 2002/C 45/03)

1.      Súd prvého stupňa musí v rámci preskúmavania zákonnosti pokút uložených za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva overiť, či Komisia použila svoju voľnú úvahu podľa metódy obsiahnutej v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, a pokiaľ by konštatoval, že sa od nej odklonila, musí overiť, či je tento odklon podložený a z právneho hľadiska dostatočne odôvodnený.

Obmedzenie voľnej úvahy Komisie, ktoré si sama stanovila prijatím usmernení, totiž nie je nezlučiteľné so zachovaním podstatného rozsahu jej voľnej úvahy. Usmernenia obsahujú rôzne flexibilné prvky, ktoré jej umožňujú výkon jej diskrečnej právomoci v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 17, ako ich vyložil Súdny dvor.

Okrem toho v oblastiach, ako je stanovovanie výšky pokuty, v ktorých Komisia disponuje určitou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide napríklad o mieru zvýšenia na účely odstrašenia, sa preskúmavanie zákonnosti tohto posúdenia zužuje len na overenie, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.

Miera voľnej úvahy Komisie a hranice, ktoré si v tomto zmysle stanovila, okrem toho v zásade nemajú vplyv na výkon neobmedzenej právomoci súdu Spoločenstva, v rámci ktorej je tento súd oprávnený zrušiť, znížiť alebo zvýšiť pokutu uloženú Komisiou.

(pozri body 29 – 33)

2.      V rámci posúdenia závažnosti porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva na účely stanovenia východiskovej sumy pokuty uloženej podniku Komisia môže, pričom však nie je povinná to urobiť, zohľadniť veľkosť dotknutého trhu. Na tento účel môže zvážiť obrat dotknutého trhu. Neexistuje nijaký platný dôvod, pre ktorý by sa obrat na trhu mal počítať bez zahrnutia určitých výrobných nákladov. Vo všetkých priemyselných odvetviach totiž existujú náklady spojené s konečným výrobkom, na ktoré výrobca nemá vplyv, ale ktoré aj napriek tomu tvoria podstatnú časť celej jeho činnosti, a preto nemôžu byť pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty z jeho obratu vylúčené. Skutočnosť, že cena jednej suroviny tvorí významnú časť konečnej ceny konečného výrobku alebo že riziko výkyvov cien jednej suroviny je vyššie než pri iných surovinách, nemôže tento záver vyvrátiť.

(pozri body 63, 66, 69)

3.      Čo sa týka rozhodnutia Komisie, ktorým ukladá pokutu za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, povinnosť odôvodnenia je splnená, pokiaľ Komisia uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umožnili zmerať závažnosť a dĺžku trvania porušenia. Článok 253 ES nemožno vykladať v tom zmysle, že jej nariaďuje, aby objasnila dôvody, pre ktoré v súvislosti s výpočtom výšky pokuty nepoužila iné hľadiská, ktoré sú v porovnaní s hľadiskami použitými v jej konečnom rozhodnutí hypotetické.

(pozri body 78, 82)

4.      Skutočnosť, že metóda výpočtu uvedená v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO nie je založená na celkovom obrate dotknutých podnikov, a umožňuje preto vznik rozdielov medzi podnikmi, pokiaľ ide o vzájomný pomer medzi ich obratmi a východiskovou sumou im uložených pokút, je irelevantná pre posúdenie, či Komisia porušila zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania a zásadu zákonnosti trestov. Komisia totiž nie je pri určovaní výšky pokút v závislosti od závažnosti a dĺžky trvania daného porušenia povinná zaistiť v prípade, ak sa pokuty ukladajú viacerým podnikom zúčastneným na tom istom porušení, aby ňou vypočítané konečné sumy pokút udelených podnikom odrážali všetky rozdiely medzi podnikmi, pokiaľ ide o ich celkový alebo relevantný obrat. Z toho vyplýva, že Komisia nemôže byť v žiadnej fáze uplatňovania usmernení povinná zaistiť, aby stanovené čiastkové sumy pokút odrážali všetky rozdiely medzi celkovými obratmi dotknutých podnikov.

(pozri body 86, 87)

5.      Zvýšenie východiskovej sumy pokuty uloženej podniku, ktorý sa podieľal na porušení pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva, na účely zohľadnenia jej veľkosti a všetkých jej zdrojov z dôvodu odstrašenia neznamená, že Komisia mala znížiť východiskovú sumu pokuty inému podniku s menšou veľkosťou a menšími zdrojmi, ktorý sa podieľal na rovnakom porušení. Komisia totiž môže v rámci svojej miery voľnej úvahy upraviť výšku pokút metódou paušalizácie, pokiaľ sa pokuty nebudú javiť neprimerané s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci.

Pri voľbe miery zvýšenia pri väčších podnikoch je okrem toho Komisia obmedzená tým, že východisková suma v žiadnom prípade nemôže prekročiť sumu úmernú závažnosti porušenia. Preto sa aj v situáciách, keď je obrat najväčšieho podniku podstatne vyšší než obrat ostatných dotknutých podnikov, môže v závislosti od závažnosti predmetného porušenia stať, že Komisia bude môcť zvýšiť východiskovú sumu pokuty ukladanej najväčšiemu podniku len nepatrne.

(pozri body 92, 93, 95)

6.      Z usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO vyplýva, že Komisia nestanovila, že by sa posudzovanie závažnosti a posudzovanie dĺžky trvania porušenia mali akokoľvek prekrývať alebo že by medzi nimi mal existovať vzťah vzájomnej závislosti. Pri rozhodnutí o miere zvýšenia z dôvodu dĺžky trvania porušenia teda nie je povinná zohľadňovať jeho závažnosť. Skutočnosť, že si vyhradila možnosť zvýšenia pri dlhodobých porušovaniach za každý rok ich trvania až o 10 % sumy stanovenej za závažnosť porušenia, ju vôbec nezaväzuje k tomu, aby toto percento stanovila v závislosti od intenzity činnosti kartelu alebo jeho účinkov, či dokonca podľa závažnosti porušenia. Rozhodnutie o tom, aká miera zvýšenia sa uplatní z dôvodu dĺžky trvania porušenia, jej totiž prináleží v rámci jej voľnej úvahy.

Komisia navyše môže zohľadniť rovnakú okolnosť, teda viac než päťročné trvanie predmetného porušenia, tak na odôvodnenie zvýšenia, ako aj na stanovenie maximálnej miery tohto zvýšenia na 10 %, keďže skutočnosť, že dĺžka trvania porušenia má vplyv nielen na zvýšenie základnej sumy ako takej, ale prípadne aj na konečnú mieru zvýšenia, nie je protiprávna.

(pozri body 107, 109, 110)

7.      Pokiaľ ide o posudzovanie úrovne spolupráce podnikov počas správneho konania, ktoré začalo proti zakázanému kartelu, časové hľadisko nemožno brať do úvahy vtedy, keď dotknutí účastníci poskytli informácie v dosť krátkom časovom rozmedzí a v takmer rovnakom štádiu správneho konania. Preto samotná okolnosť, že jeden z podnikov predbehol iný podnik v spolupráci s Komisiou, ako taká neznamená, že by mu Komisia bola podľa zásady rovnosti zaobchádzania povinná priznať rozsiahlejšie zníženie sumy pokuty, či aspoň zníženie rovnakého rozsahu ako inému podniku.

(pozri body 124, 127, 128)

8.      Analogické uplatnenie oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov z roku 2002 je možné len na účely vyplnenia normatívnej medzery a nie v situácii, kde spoluprácu dotknutých podnikov upravuje oznámenie o neuložení alebo znížení pokút vo veciach týkajúcich sa kartelov z roku 1996.

Navyše nová norma sa priamo uplatní na budúce následky situácie, ktorá nastala za účinnosti predchádzajúcej normy, len vtedy, pokiaľ neexistujú prechodné ustanovenia. Bod 28 oznámenia o spolupráci z roku 2002 pritom jasne stanovuje, že platí od 14. februára 2002 na všetky prípady, v ktorých sa nijaký podnik neobrátil na Komisiu, aby využil oznámenie o spolupráci z roku 1996.

(pozri body 129, 130)