Veci T‑200/22 a T‑314/22
Poľská republika
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (druhá rozšírená komora) z 29. mája 2024
„Životné prostredie – Ťažba hnedého uhlia v povrchovej bani – Hnedouhoľná baňa Turów (Poľsko) – Inštitucionálne právo – Nevykonanie uznesenia Súdneho dvora, ktorým sa ukladá príkaz – Penále – Vymáhanie pohľadávok formou vzájomného započítania – Článok 101 ods. 1 a článok 102 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 – Výmaz hlavnej veci – Neexistencia retroaktívneho účinku na nariadené predbežné opatrenia – Povinnosť odôvodnenia“
Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Predbežné opatrenia – Uloženie pokuty v prípade nedodržania uloženého príkazu dotknutým účastníkom konania – Zmier účastníkov konania a výmaz hlavnej veci – Vplyv výmazu na sumu dlžnú z titulu penále
(Článok 2 ZEÚ; článok 279 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 160 ods. 1 a 2 a článok 162 ods. 3)
(pozri body 31 – 42, 47 – 49)
Zhrnutie
Všeobecný súd rozhodujúci v rozšírenom zložení zamietol dve žaloby o neplatnosť podané Poľskou republikou proti viacerým rozhodnutiam Európskej komisie, ktorými Európska komisia vymáhala sumy dlžné z titulu denného penále uloženého Súdnym dvorom. V tomto prípade Súdny dvor vo veci medzi Českou republikou a Poľskom prijal v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia predbežné opatrenia s cieľom zabezpečiť úplnú účinnosť svojho budúceho konečného rozhodnutia. Keďže Poľsko nedodržalo tieto predbežné opatrenia, bola mu uložená povinnosť zaplatiť denné penále až do vykonania uvedených predbežných opatrení. Hlavná vec bola vymazaná v dôsledku zmieru uzavretého medzi účastníkmi konania. Všeobecný súd vo svojom rozsudku objasnil dôsledky tohto výmazu na povinnosť Poľska zaplatiť sumu dlžnú z titulu penále.
Dňa 26. februára 2021 podala Česká republika proti Poľsku žalobu o nesplnenie povinnosti z dôvodu rozšírenia a predĺženia ťažby hnedého uhlia v povrchovej bani Turów (Poľsko), ktorá sa nachádza v blízkosti českej a nemeckej hranice. Zároveň podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala okamžitého pozastavenia ťažby a ktorému Súdny dvor vyhovel 21. mája 2021.(1)
Keďže sa Česká republika domnievala, že Poľsko nedodržalo toto uznesenie, podala 7. júna 2021 nový návrh na nariadenie predbežného opatrenia s cieľom uložiť Poľsku denné penále. Dňa 20. septembra 2021(2) bola Poľsku uložená povinnosť zaplatiť Komisii od tohto dátumu penále vo výške 500 000 eur za každý deň, až kým nedodrží rozhodnutie, ktorým sa nariaďujú predbežné opatrenia.
Komisia vyzvala Poľsko, aby zaplatilo sumy dlžné z titulu penále, a oznámila mu, že v prípade ich nezaplatenia pristúpi k ich vymáhaniu formou vzájomného započítania podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách.(3)
Keďže Poľsko tieto platby neuskutočnilo, Komisia prijala päť napadnutých rozhodnutí,(4) ktorými pristúpila k vzájomnému započítaniu svojho dlhu vo vzťahu k rôznym pohľadávkam Poľska voči Únii, a to vo výške takmer 68 500 000 eur za obdobie od 20. septembra 2021 do 3. februára 2022.
Česká republika a Poľsko uzavreli 3. februára 2022 zmier a požiadali o výmaz veci.
Keďže hlavná vec bola vymazaná,(5) Poľsko podalo návrh na zrušenie uznesenia z 20. septembra 2021, ktorým mu bolo uložené penále. Tiež požiadalo Komisiu, aby ukončila konanie o vymáhaní penále a zrušila napadnuté rozhodnutia, ktoré už boli k tomuto dátumu prijaté. Komisia uviedla, že formou vzájomného započítania bude pokračovať vo vymáhaní súm, ktoré boli dlžné až do dátumu uzavretia zmieru, kým nebude uznesenie z 20. septembra 2021 „zrušené“. Uznesením z 19. mája 2022(6) bola žiadosť o zrušenie vyššie uvedeného uznesenia zamietnutá.
Poľsko dvoma samostatnými žalobami navrhlo, aby Všeobecný súd zrušil napadnuté rozhodnutia prijaté Komisiou vzhľadom na zmier, ktorý viedol k výmazu hlavnej veci na Súdnom dvore.
Posúdenie Všeobecným súdom
Vo svojom prvom žalobnom dôvode Poľsko v podstate tvrdilo, že zmier a výmaz veci C‑121/21 mali za následok retroaktívne ukončenie účinkov predbežných opatrení nariadených v tejto veci, takže vymáhaný dlh neexistoval a jeho vymáhanie bolo v rozpore s článkami 101 a 102 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
V tejto súvislosti Všeobecný súd pripomenul, že vzhľadom na akcesorickú povahu konania o nariadení predbežného opatrenia vo vzťahu k hlavnému konaniu sa uznesenie z 21. mája 2021, ktorým sa nariaďuje pozastavenie ťažby hnedého uhlia v bani Turów, a uznesenie z 20. septembra 2021, ktorým sa na tento účel ukladá penále, prestali uplatňovať odo dňa výmazu hlavnej veci 4. februára 2022.
Pokiaľ ide o dôsledky výmazu hlavnej veci vo vzťahu k existencii dlhu Poľska, Všeobecný súd po prvé uviedol, že uznesenie o výmaze neuvádza ani predbežné opatrenia nariadené uznesením z 21. mája 2021, ani denné penále. Po druhé návrh Poľska na zrušenie uznesenia z 20. septembra 2021, ktorým bolo uložené uvedené penále, bol zamietnutý. Po tretie v uznesení, ktorým sa zamieta tento návrh, sa výslovne spresňuje, že denné penále prestalo platiť od 4. februára 2022. V dôsledku toho denné penále skutočne plynulo odo dňa doručenia uznesenia z 20. septembra 2021 až do dňa výmazu hlavnej veci z registra 4. februára 2022.
Prijatie odlišného záveru by viedlo k odchýleniu sa od účelu penále, ktorým je zabezpečiť účinné uplatňovanie práva Únie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou hodnoty právneho štátu zaručenej článkom 2 ZEÚ.
Tento záver nemožno spochybniť argumentáciou Poľska, podľa ktorej by pokračovanie vo výkone predbežných opatrení napriek výmazu hlavnej veci išlo nad rámec jediného cieľa sledovaného týmito opatreniami, a to v prvom rade zabezpečiť účinnosť rozsudku vo veci samej. Cieľom penále uloženého súdmi Únie je totiž nielen zabezpečiť účinnosť rozsudku vo veci samej, ale takisto zabezpečiť dodržanie predbežných opatrení a v tejto veci odradiť Poľsko od toho, aby odďaľovalo dosiahnutie súladu svojho konania s týmto uznesením. Prijať argumentáciu Poľska by znamenalo, že mechanizmus penále by bol zbavený akejkoľvek podstaty, pretože by to viedlo k možnosti, že účastník konania si úmyselne neplní povinnosť dodržiavať nariadené predbežné opatrenia až do skončenia konania vo veci samej, čím ohrozuje účinnosť práva Únie.
Rovnako tvrdenie Poľska, podľa ktorého vymáhanie penále robí uzavretie zmieru menej atraktívnym, nemožno prijať vzhľadom na účel penále a skutočnosť, že výmaz hlavnej veci mal pre Poľsko priaznivé účinky v tom zmysle, že denné penále prestalo plynúť 4. februára 2022, a nie ku dňu vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora.
Všeobecný súd napokon usúdil, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Poľsko, článok 101 nariadenia o rozpočtových pravidlách neukladá Komisii nijakú povinnosť zrušiť konštatovanú pohľadávku. Okrem toho podmienky stanovené na vymáhanie formou vzájomného započítania boli splnené, keďže Komisia riadne overila existenciu dlhu Poľska a stanovila jeho výšku.
V dôsledku toho Všeobecný súd zamietol prvý žalobný dôvod. Keďže druhý žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia bol tiež zamietnutý ako nedôvodný, Všeobecný súd zamietol žaloby v celom rozsahu.