Language of document : ECLI:EU:T:2007:321

ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)

z 25. októbra 2007

Vec T‑27/05

Carmela Lo Giudice

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Úradníci – Správa o služobnom postupe – Hodnotené obdobie 2003 – Vady konania – Článok 43 služobného poriadku – Právo byť vypočutý – Nemocenská dovolenka – Lekárske potvrdenie“

Predmet: Žaloba, ktorej predmetom je návrh na zrušenie hodnotenia týkajúceho sa obdobia od 1. januára do 31. decembra 2003 a subsidiárne, zrušenie rozhodnutia zo 4. mája 2004 týkajúceho sa vypracovania konečnej správy o služobnom postupe žalobkyne za predmetné obdobie

Rozhodnutie: Rozhodnutie Komisie zo 4. mája 2004 týkajúce sa vypracovania konečnej správy o služobnom postupe žalobkyne za hodnotené obdobie 2003 sa zrušuje. Komisia je povinná nahradiť trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Hodnotenie zamestnancov – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Hodnotenie – Správa o služobnom postupe – Vypracovanie bez akejkoľvek účasti dotknutej osoby na postupe

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

3.      Úradníci – Hodnotenie – Správa o služobnom postupe – Neschopnosť úradníka zúčastniť sa postupu týkajúceho sa vypracovania

4.      Úradníci – Hodnotenie – Správa o služobnom postupe – Lehota na napadnutie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

1.      Len opatrenia, ktoré majú také právne záväzné účinky, že ovplyvňujú záujmy žalobcu tým, že výrazne menia jeho právne postavenie, a ktoré s konečnou platnosťou vymedzujú stanovisko inštitúcie, predstavujú akty, ktoré môžu byť predmetom žaloby.

Hodnotenie nepredstavuje akt spôsobujúci ujmu v zmysle článkov 90 a 91 služobného poriadku, pretože nevyvoláva právne účinky, ktoré by mohli priamo ovplyvniť záujmy úradníka. Predmetné hodnotenie pozostáva z celého radu prípravných úkonov, ktorých výsledkom je správa o služobnom postupe, ale ktoré v porovnaní so správou nemajú žiadne právne účinky voči žalobcovi.

(pozri body 27 a 28)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 24. júna 1993, Seghers/Rada, T‑69/92, Zb. s. II‑651, bod 28; Súd prvého stupňa, 28. septembra 1993, Yorck von Wartenburg/Parlament, T‑57/92 a T‑75/92, Zb. s. II‑925, bod 36; Súd prvého stupňa, 25. októbra 2005, Fardoom a Reinard/Komisia, T‑43/04, Zb. VS s. I‑A‑329, II‑1465, body 26 a 27

2.      Správa o služobnom postupe nemôže byť prijatá s konečnou platnosťou bez toho, aby bola uvedenému úradníkovi ponúknutá možnosť účelného vypočutia. Vada konania týkajúca sa vypracovania správy o služobnom postupe, ako je opomenutie uskutočniť pohovor s úradníkom, pričom je tento pohovor kľúčovým v systéme hodnotenia, predstavuje porušenie práva byť vypočutý.

Z toho vyplýva, že skutočnosť, že menovací orgán uskutočnil celý postup vypracovania správy o služobnom postupe a ukončil ho v priebehu obdobia, keď bol hodnotený úradník úplne práceneschopný a bez akejkoľvek jeho účasti, predstavuje porušenie jeho práva byť vypočutý a teda článku 43 služobného poriadku.

Tento záver nemožno spochybniť skutočnosťou, že vo všeobecných vykonávacích ustanoveniach k článku 43 služobného poriadku prijatých Komisiou neexistuje nijaké ustanovenie umožňujúce úradníkovi na nemocenskej dovolenke, ktorý má ale prístup k informačnému systému Komisie uplatniť nárok na pozastavenie lehôt na účely zúčastniť sa na postupe vypracovania správy o služobnom postupe. Aj za predpokladu, že by boli uvedené ustanovenia vykladané správne, nemôžu sa odchýliť od ustanovení služobného poriadku a práva byť vypočutý.

(pozri body 46 – 48, 52, 74 a 75)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 30. septembra 2004, Ferrer de Moncada/Komisia, T‑16/03, Zb. VS s. I‑A-261, II‑1163, bod 40; Súd prvého stupňa, 14. septembra 2006, Laroche/Komisia, T‑115/04, Zb. VS s. I‑A-2-173, II‑A-2-845, bod 36; Súd prvého stupňa, 25. októbra 2006, Carius/Komisia, T‑173/04, Zb. VS s. I‑A-2-243, II‑A-2-1269, bod 69

3.      Pokiaľ Komisia uznala, že úradník bol úplne práceneschopný v priebehu celého obdobia vypracovania jeho správy o služobnom postupe, nemôže bez predloženie opačného dôkazu platne poprieť, že uvedený úradník takisto bol neschopný plniť svoje osobitné úlohy spojené s hodnotením a že ho táto neschopnosť zbavila možnosti účinne vykonať svoje právo byť vypočutý. Tieto úlohy sú úzko spojené s povinnosťami vykonávanými úradníkom na jeho pracovisku a v zásade vyžadujú rovnaké telesné a duševné schopnosti ako sú schopnosti nevyhnutné na plnenie každodenných úloh.

V tejto súvislosti skutočnosť, že hodnotený úradník otvoril elektronickú poštu týkajúcu sa postupu hodnotenia a že vstúpil do informačného systém Komisie, nemôže preukázať, že bol schopný zúčastniť sa postupu vypracovania správy o služobnom postupe.

Skutočnosť, že hodnotený úradník mal telesné a duševné schopnosti nevyhnutné na plnenie týchto informačných operácií, ktoré neznamenajú žiadne posúdenie jeho profesionálnej situácie ani komunikáciu s nadriadenými na účely ochrániť svoje záujmy, nepostačuje na preukázanie, že bol schopný vypracovať svoje samohodnotenie, zúčastniť sa pohovoru alebo odôvodniť svoju žiadosť o úpravu svojej správy o služobnom postupe, ako to stanovuje článok 8 ods. 9 všeobecných vykonávacích ustanovení k článku 43 služobného poriadku prijatých Komisiou.

(pozri body 59, 60, 63 a 65)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 26. januára 1995, O/Komisia, T‑527/93, Zb. VS s. I‑A‑9, II‑29

4.      Lehoty stanovené vo všeobecných vykonávacích ustanoveniach k článku 43 služobného poriadku, ktoré prijala Komisia, na namietanie správy o služobnom postupe v rôznych fázach má za cieľ nielen zaručiť riadne spravovanie početných správ o služobnom postupe, ktoré má Komisia každoročne na starosti, ale aj zabezpečiť, aby hodnotený úradník mal po konzultácii o správe o jeho služobnom postupe k dispozícii dostatočnú lehotu na premyslenie, či má súhlasiť so správou alebo ju napadnúť pre príslušným orgánom. V dôsledku toho treba prerušiť lehotu piatich pracovných dní na predloženie žiadosti o úpravu správy o služobnom postupe v prípade ospravedlnenej neprítomnosti úradníka preto, aby nebol zbavený práva na lehotu na premyslenie.

(pozri bod 68)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 15. decembra 2005, Bauwens/Komisia, T‑154/04, Zb. VS s. I‑A‑425, II‑1933, body 40 a 42