Vec C‑201/16

Majid Shiri

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (EÚ) č. 604/2013 – Určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov – Článok 27 – Opravný prostriedok – Rozsah súdneho preskúmania – Článok 29 – Lehota na vykonanie odovzdania – Nevykonanie odovzdania v stanovenej lehote – Povinnosti zodpovedného členského štátu – Prechod zodpovednosti – Požiadavka rozhodnutia zodpovedného členského štátu“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 25. októbra 2017

1.        Súdne konanie – Ústna časť konania – Opätovné otvorenie – Povinnosť opätovne otvoriť ústnu časť konania, aby sa účastníkom konania umožnilo predložiť pripomienky k právnym otázkam uvedeným v návrhoch generálneho advokáta – Neexistencia

(Článok 252 druhý odsek ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 83)

2.        Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu – Nariadenie č. 604/2013 – Postupy prevzatia a prijatia späť – Stanovená lehota na vykonanie odovzdania žiadateľa o medzinárodnú ochranu – Dôsledok nedodržania tejto lehoty – Prechod zodpovednosti za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu na žiadajúci členský štát

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 604/2013, článok 29 ods. 1 a 2)

3.        Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu – Nariadenie č. 604/2013 – Žaloba podaná proti rozhodnutiu o odovzdaní žiadateľa o medzinárodnú ochranu – Možnosť odvolať sa na uplynutie stanovenej lehoty na vykonanie odovzdania, ku ktorému došlo následne po prijatí rozhodnutia o odovzdaní – Povinnosť členských štátov stanoviť účinný a rýchly opravný prostriedok

(Charta základných práv Európskej únie, článok 47; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 604/2013, odôvodnenie 19 a článok 27 ods. 1 a článok 29 ods. 1 a 2)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 22 – 25)

2.      Článok 29 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, sa má vykladať v tom zmysle, že ak nedôjde k odovzdaniu v lehote šiestich mesiacov stanovenej v článku 29 ods. 1 a 2 tohto nariadenia, zodpovednosť automaticky prejde na žiadajúci členský štát, a to bez toho, aby bolo potrebné, aby zodpovedný členský štát odmietol prevziať alebo prijať späť dotknutú osobu. Zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, že sa ním stanovuje automatický prechod zodpovednosti na žiadajúci členský štát, a to bez toho, aby bol tento prechod podmienený akoukoľvek reakciou zo strany zodpovedného členského štátu (pozri analogicky rozsudok z 26. júla 2017, Mengesteab, C‑670/16, EU:C:2017:587, bod 61).

(pozri body 30, 34, bod 1 výroku)

3.      Článok 27 ods. 1 nariadenia č. 604/2013 v spojení s odôvodnením 19 tohto nariadenia a článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že žiadateľ o medzinárodnú ochranu musí mať k dispozícii účinný a rýchly opravný prostriedok, ktorý mu umožní odvolať sa na uplynutie lehoty šiestich mesiacov stanovenej v článku 29 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia, ku ktorému došlo následne po prijatí rozhodnutia o odovzdaní. Právo, ktoré takémuto žiadateľovi priznáva vnútroštátna právna úprava ako vo veci samej, odvolať sa v rámci opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu na skutočnosti, ku ktorým došlo následne po jeho prijatí, spĺňa uvedenú povinnosť stanovenia účinného a rýchleho opravného prostriedku.

Rozsah opravného prostriedku dostupného žiadateľovi o medzinárodnú ochranu proti rozhodnutiu o odovzdaní, ktoré bolo voči nemu prijaté, spresňuje odôvodnenie 19 tohto nariadenia, ktoré uvádza, že s cieľom zabezpečiť dodržanie medzinárodného práva by mal účinný prostriedok nápravy zavedený uvedeným nariadením voči rozhodnutiam o odovzdaní zahŕňať na jednej strane preskúmanie uplatňovania tohto nariadenia a na druhej strane preskúmanie právnej a faktickej situácie v členskom štáte, do ktorého sa žiadateľ odovzdáva (rozsudok z 26. júla 2017, Mengesteab, C‑670/16, EU:C:2017:587, bod 43). Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že pokiaľ ide osobitne o všeobecný vývoj, ktorý zaznamenal systém na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej v jednom z členských štátov v dôsledku prijatia nariadenia Dublin III a cieľov, ktoré toto nariadenie sleduje, článok 27 ods. 1 uvedeného nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že ním uvádzaný opravný prostriedok sa má osobitne týkať dodržania procesných záruk stanovených týmto nariadením (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. júla 2017, Mengesteab, C‑670/16, EU:C:2017:587, body 44 až 48 a citovanú judikatúru).

Postupy prevzatia a prijatia späť zavedený nariadením Dublin III sa pritom musia uplatňovať predovšetkým pri dodržaní súboru pevne stanovených lehôt, medzi ktoré patrí aj lehota šiestich mesiacov uvedená v článku 29 ods. 1 a 2 tohto nariadenia. Aj keď sa tieto ustanovenia týkajú úpravy už zmienených postupov, súčasne rovnako ako kritériá stanovené v kapitole III uvedeného nariadenia prispievajú aj k určeniu zodpovedného členského štátu.

Za týchto podmienok s cieľom zaručiť, že napadnuté rozhodnutie o odovzdaní bolo prijaté pri správnom uplatnení spomenutých postupov, musí byť súd, na ktorý bola podaná žaloba proti rozhodnutiu o odovzdaní, oprávnený preskúmať tvrdenia žiadateľa o medzinárodnú ochranu, podľa ktorých bolo toto rozhodnutie prijaté v rozpore s ustanoveniami článku 29 ods. 2 nariadenia Dublin III, keďže žiadajúci členský štát sa v dôsledku uplynutia lehoty šiestich mesiacov stanovenej v článku 29 ods. 1 a 2 tohto nariadenia ku dňu prijatia uvedeného rozhodnutia už stal zodpovedným členským štátom (pozri analogicky rozsudok z 26. júla 2017, Mengesteab, C‑670/16, EU:C:2017:587, bod 55).

Vzhľadom na to je potrebné uviesť, že na rozdiel od lehôt, o ktoré išlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 26. júla 2017, Mengesteab (C‑670/16, EU:C:2017:587), a ktoré sa týkajú lehôt stanovených na podanie dožiadania o prevzatie, predmetom lehôt uvedených v článku 29 nariadenia Dublin III nie je len prijatie, ale zároveň aj vykonanie rozhodnutia o odovzdaní. Z toho vyplýva, že k uplynutiu týchto lehôt môže dôjsť po prijatí rozhodnutia o odovzdaní.

V tejto súvislosti príslušné orgány žiadajúceho členského štátu nemôžu v takejto situácii vykonať odovzdanie dotknutej osoby do iného členského štátu, a naopak, sú povinné prijať ex offo potrebné opatrenia na uznanie zodpovednosti prvého členského štátu a na bezodkladné začatie preskúmania žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktorú táto osoba podala.

(pozri body 37 – 43, 46, bod 2 výroku)