NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
NILS WAHL
prednesené 6. apríla 2017 (1)
Vec C‑177/16
Biedrība „Autortiesību un komunicēšanās konsultāciju aģentūra – Latvijas Autoru apvienība“
proti
Konkurences padome
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Augstākā tiesa (Najvyšší súd, Lotyšsko)]
„Článok 102 ZFEÚ – Zneužitie dominantného postavenia – Vplyv na obchod medzi členskými štátmi – Organizácia kolektívnej správy autorských práv – Neprimerané ceny – Obrat relevantný na účely uloženia pokuty“
1. Existuje niečo také ako neprimerané ceny?
2. V oblasti práva hospodárskej súťaže sa jednotlivé krajiny vybrali v tomto ohľade rôznou cestou. Napríklad v mnohých z nich, vrátane Spojených štátov, sa správanie podnikov s trhovou silou, ktoré iba zneužíva zákazníkov, všeobecne nepovažuje za porušovanie tohto práva. Autori Zmlúv o EÚ si však vybrali zjavne inú cestu: článok 102 druhý odsek písm. a) ZFEÚ zahŕňa medzi zakázané zneužitie dominantného postavenia správanie, ktoré spočíva v „priamom alebo nepriamom vynucovaní neprimeraných nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok“.
3. Vo svojej praxi sa však Komisia veľmi zdráhala využívať toto ustanovenie proti (údajne) vysokým cenám uplatňovaným dominantnými podnikmi. Podľa môjho názoru správne. Toto ustanovenie predovšetkým nie je vôbec potrebné uplatňovať na slobodnom a konkurenčnom trhu: bez prekážok vstupu by mali vysoké ceny za normálnych okolností prilákať nových účastníkov. Takýto trh by sa sám reguloval.
4. Na trhoch s legislatívnymi prekážkami vstupu alebo rozšírenia, a to najmä na tých, kde existuje zákonný monopol, to však môže byť inak. Môžu totiž existovať trhy, ktoré z dôvodov osobitných vlastností nefungujú efektívne, keď sú otvorené hospodárskej súťaži. Podobne aj vláda môže mať legitímne politické dôvody na obmedzenie hospodárskej súťaže na konkrétnom trhu, čím sa obetuje ekonomická efektivita v prospech iných verejných cieľov.
5. Práve tak to je vo veci samej.
6. Predmetná vec ponúka Súdnemu dvoru príležitosť objasniť podmienky, za ktorých by mohlo stanovenie vysokých cien dominantným podnikom porušiť článok 102 druhý odsek písm. a) ZFEÚ. Inými slovami, táto vec sa týka cien stanovených dominantnými podnikmi, ktoré môžu mať zneužívajúcu povahu, pretože zneužívajú zákazníkov vzhľadom na svoju neprimeranú výšku. Naopak, netýka sa cien, ktoré môžu mať zneužívajúcu povahu z dôvodu svojich vylučovacích účinkov na konkurentov.
I. Právny rámec
A. Lotyšské právo
7. Článok 13 ods. 4 Konkurences likums (zákon o hospodárskej súťaži) má rovnaké znenie ako článok 102 druhý odsek písm. a) ZFEÚ.
II. Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky
8. Žalobkyňa vo veci samej, Autortiesību un komunicēšanās konsultāciju aģentūra – Latvijas Autoru apvienība (ďalej len „AKKA/LAA“) ako organizácia kolektívnej správy autorských práv udeľuje licencie na verejný výkon hudobných diel v obchodoch a v zariadeniach, v ktorých sa poskytujú služby. Sadzby za tieto licencie sú odvodené od plochy priestorov. AKKA/LAA má v Lotyšsku zákonný monopol.
9. V roku 2008 Konkurences padome (Rada pre hospodársku súťaž) už uložila AKKA/LAA pokutu za zneužívanie dominantného postavenia z dôvodu, že AKKA/LAA uplatňovala neprimerane vysoké sadzby vo vzťahu k autorským odmenám. Suma uloženej pokuty bola vypočítaná na základe obratu tejto organizácie kolektívnej správy autorských práv, od ktorého sa odpočítali sumy vyplatené autorom ako odmena.
10. AKKA/LAA následne v roku 2011 stanovila nové sadzby zodpovedajúce autorskej odmene, v súvislosti s ktorými Rada pre hospodársku súťaž začala konanie v roku 2012. S cieľom vyhodnotiť, či boli tieto sadzby odôvodnené, ich tento orgán porovnal tak so sadzbami v susednej Litve a v susednom Estónsku, teda v krajinách, ktoré považoval za pomerne podobné Lotyšsku, pokiaľ ide o návyky spotrebiteľov, hospodárstvo a hrubý domáci produkt, ako aj – na ilustráciu – so sadzbami v iných členských štátoch, s prihliadnutím na index parity kúpnej sily odvodený od hrubého domáceho produktu (ďalej len „index PKS“). Uvedený orgán konštatoval, že sadzby žalobkyne sú podstatne vyššie (v niektorých segmentoch dokonca dvojnásobné) než sadzby platné v oboch susedných štátoch a patria medzi najvyššie v Únii, pričom o 50 % až 100 % prevyšujú priemernú úroveň sadzieb v Únii. Rada pre hospodársku súťaž dospela k záveru, že uvedené sadzby vzhľadom na to, že podstatne prekračovali sadzby stanovené v susedných krajinách, nie sú odôvodnené, a AKKA/LAA ich navyše nebola schopná objektívne odôvodniť.
11. Rada pre hospodársku súťaž preto v rozhodnutí z 2. apríla 2013 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) konštatovala, že správanie AKKA/LAA predstavuje porušenie zákazu stanoveného v článku 13 ods. 4 zákona o hospodárskej súťaži a v článku 102 druhom odseku písm. a) ZFEÚ, a uložila jej pokutu. Pri výpočte pokuty vzala do úvahy obrat AKKA/LAA, no v tomto prípade započítala sumy vybraté ako autorská odmena, ktoré boli vyplatené autorom. Rada pre hospodársku súťaž uviedla, že obrat subjektov, akým je organizácia kolektívnej správy autorských práv, sa na účely práva hospodárskej súťaže musí vypočítať podľa tých istých zásad ako v prípade kapitálových spoločností, aby sa zaručilo, že pokuta sa neurčí rozdielne podľa právnej formy hospodárskeho subjektu.
12. Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyšsko) rozsudkom z 9. februára 2015 čiastočne vyhovel žalobe: vyhlásil za správny záver, že došlo k uplatneniu neodôvodnene vysokých sadzieb, ale zrušil napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ide o uloženú pokutu, a na základe zásad zákonnosti a rovnosti nariadil Rade pre hospodársku súťaž, aby znovu vypočítala pokutu, ktorá mala byť uložená AKKA/LAA, bez toho, aby do obratu zahrnula sumy vybraté ako autorská odmena. Obaja účastníci konania podali proti tomuto rozsudku odvolanie na Augstākā tiesa (Najvyšší súd, Lotyšsko).
13. Z dôvodu pochybností o výklade článku 102 ZFEÚ vnútroštátny súd rozhodol prerušiť konanie a podať Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania o týchto otázkach:
„1. Uplatní sa článok 102 [druhý odsek] písm. a) [ZFEÚ] v spore týkajúcom sa sadzieb stanovených vnútroštátnou organizáciou kolektívnej správy autorských práv, ak táto organizácia tiež vyberá odmeny za diela zahraničných autorov a sadzby, ktoré stanovila, môžu odrádzať od používania týchto diel v dotknutom členskom štáte?
2. Je na účely určenia obsahu pojmu neprimerané ceny použitého v článku 102 [druhom odseku] písm. a) [ZFEÚ] v oblasti kolektívnej správy autorských práv a s nimi súvisiacich práv vhodné a dostatočné – a v akých prípadoch – porovnať ceny (sadzby) na predmetnom trhu s cenami (sadzbami) na trhoch, ktoré s týmto trhom susedia?
3. Je na účely určenia obsahu pojmu neprimerané ceny použitého v článku 102 [druhom odseku] písm. a) [ZFEÚ] v oblasti kolektívnej správy autorských práv a s nimi súvisiacich práv vhodné a dostatočné použiť index [PKS] odvodený od hrubého domáceho produktu?
4. Má sa porovnanie sadzieb vykonať v každom jednotlivom segmente sadzieb alebo vo vzťahu k priemernej úrovni sadzieb?
5. Kedy treba konštatovať, že rozdiel sadzieb skúmaných na účely pojmu neprimerané ceny použitého v článku 102 [druhom odseku] písm. a) [ZFEÚ] je podstatný, takže hospodárskemu subjektu, ktorý má dominantné postavenie, prislúcha preukázať, že jeho sadzby sú primerané?
6. Aké informácie možno dôvodne očakávať od hospodárskeho subjektu na preukázanie primeranosti sadzieb týkajúcich sa diel, na ktoré sa vzťahujú autorské práva, v rámci uplatňovania článku 102 [druhého odseku] písm. a) [ZFEÚ], ak cenu týchto diel nemožno určiť tak ako v prípade hmotných výrobkov? Tvoria ju len administratívne náklady organizácie kolektívnej správy autorských práv?
7. Treba v prípade porušenia práva hospodárskej súťaže na účely výpočtu pokuty vylúčiť z obratu organizácie kolektívnej správy autorských práv odmeny, ktoré tento hospodársky subjekt vyplatil autorom?“
14. Písomné pripomienky predložili AKKA/LAA, ako aj nemecká, španielska, lotyšská a holandská vláda a Komisia. Na pojednávaní 8. februára 2017 predniesli ústne vyjadrenia AKKA/LAA, španielska a lotyšská vláda, ako aj Komisia.
III. Analýza
A. Úvod
15. Celý tento prípad sa sústreďuje na údajné zneužitie spočívajúce v použití neprimeraných cien v zmysle článku 102 druhého odseku písm. a) ZFEÚ. Zdá sa preto užitočné stručne pripomenúť judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa tohto ustanovenia.
16. V rozsudku United Brands(2), rovnako ako v niekoľkých ďalších rozhodnutiach(3), Súdny dvor považoval uplatnenie cien, ktoré sú príliš vysoké, pretože nemali žiadny primeraný vzťah k ekonomickej hodnote dodávaného výrobku, za priečiace sa terajšiemu článku 102 ZFEÚ. Preto môžu byť porušením tohto ustanovenia len „neprimerané“ alebo „premrštené“ ceny.(4) Súdny dvor stanovil na tento účel analýzu v dvoch krokoch.
17. Prvým krokom analýzy je zistiť, či existuje nadmerná odchýlka – výrazný rozdiel – medzi cenou skutočne vyberanou dominantným podnikom na relevantnom trhu a cenou, ktorú by tento podnik hypoteticky vyberal, keby na trhu panovala efektívna súťaž (ďalej len „referenčná cena“).(5)
18. Súdny dvor uznal, že môžu existovať rôzne metódy určovania, či je cena neprimeraná.(6) Napríklad, pokiaľ je to možné a vhodné, možno vykonať porovnanie medzi predajnou cenou a výrobnými nákladmi.(7) Táto metóda je zrejme založená na myšlienke, že existuje určitá prahová cena, ktorá zaručuje uspokojivú maržu(8) s ohľadom na náklady, a že cena vyberaná dominantným podnikom nad úrovňou tohto prahu je neprimeraná.(9) Ťažisko analýzy je teda v maržiach (alebo ziskovosti) dominantného podniku pri predaji predmetných výrobkov alebo služieb.
19. V iných prípadoch Súdny dvor vykonal porovnanie ceny za predaj príslušného výrobku dominantným podnikom na jednej strane a ceny vyberanej na rovnakom trhu nedominantnými podnikmi (porovnanie s konkurentmi)(10) na druhej strane alebo tým istým dominantným podnikom v rôznych okamihoch (časové porovnanie)(11) alebo ceny vyberanej na iných zemepisných trhoch rovnakým dominantným podnikom(12) alebo inými podnikmi (zemepisné porovnanie)(13). Základnou myšlienkou je, že ak sú vybrané výrobky alebo zemepisné trhy dostatočne homogénne, porovnanie cien môže byť zmysluplné.(14) Rovnako tak štruktúra cien podniku v priebehu času môže tiež poskytnúť užitočné usmernenie.
20. Po zistení, že na základe jednej alebo viacerých z týchto metód existuje výrazný rozdiel medzi cenou skutočne vyberanou dominantným podnikom a referenčnou cenou, treba určiť, do akej miery je skutočná cena neprimeraná, či už sama osebe alebo v porovnaní s konkurenčnými výrobkami.(15)
21. Tento druhý krok analýzy má za cieľ preskúmať, či je rozdiel v cene len výsledkom zneužitia trhovej sily zo strany dominantného podniku, alebo dôsledkom iných legitímnych dôvodov.
22. Len v prípade, že neexistuje žiadne platné odôvodnenie rozdielu medzi referenčnou cenou a cenou skutočnou stanovenou dominantným podnikom svojim zákazníkom, sa môže cena považovať za „neprimeranú“ v zmysle článku 102 druhého odseku písm. a) ZFEÚ.
23. Súdny dvor použil tento dvojfázový test s cieľom určiť, kedy je cena neprimeraná, a tým aj neprimeraná v zmysle článku 102 ZFEÚ, aj v prípadoch, ktoré sa týkali – tak ako vo veci samej – správania organizácií kolektívnej správy autorských práv. V týchto prípadoch Súdny dvor rozhodol, že „ak podnik s dominantným postavením požaduje za svoje služby sadzby, ktoré sú podstatne vyššie ako sadzby uplatňované v iných členských štátoch, a pod podmienkou, že porovnanie výšky sadzieb sa uskutočnilo na jednotnom základe, rozdiel treba považovať za svedčiaci o zneužití dominantného postavenia. V takomto prípade je na danom podniku, aby opodstatnil rozdiel poukázaním na objektívne rozdiely medzi situáciou v danom členskom štáte a situáciou, ktorá prevažuje vo všetkých ostatných členských štátoch“(16).
24. V tomto kontexte vykonám analýzu právnych otázok vznesených vnútroštátnym súdom.
B. O prvej otázke
25. Prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora, či správanie organizácie kolektívnej správy autorských práv, ktorá je poverená úlohou vyberať odmenu, aj pokiaľ ide o diela zahraničných autorov, môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 102 ZFEÚ.
26. Na začiatku by som pripomenul, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že pri výklade podmienky uvedenej v článkoch 101 a 102 ZFEÚ týkajúcej sa vplyvu na obchod medzi členskými štátmi je potrebné zvoliť si ako východiskový bod skutočnosť, že jej cieľom je určiť v rámci právnej úpravy hospodárskej súťaže pôsobnosť práva Únie a právnych poriadkov členských štátov. Preto do pôsobnosti práva Únie patria všetky kartelové dohody a postupy, ktoré by mohli ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi spôsobom, ktorý by mohol škodiť napĺňaniu cieľov jednotného trhu medzi členskými štátmi, najmä rozdelením vnútroštátnych trhov alebo zmenou štruktúry hospodárskej súťaže na spoločnom trhu. Na to, aby boli rozhodnutie, dohoda alebo postup spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, musia na základe objektívnych právnych alebo skutkových dôvodov umožniť s dostatočnou pravdepodobnosťou predpokladať, že by mohli mať priamy či nepriamy, súčasný či potenciálny vplyv na obchod medzi členskými štátmi, a to takým spôsobom, že by bolo možné obávať sa, že budú brániť vytvoreniu spoločného trhu medzi členskými štátmi.(17)
27. Vzhľadom na to samotná skutočnosť, že cieľom správania podniku v dominantnom postavení je len uvádzanie výrobkov na trh v jedinom členskom štáte, nestačí na to, aby sa vylúčilo, že obchod medzi členskými štátmi môže byť ovplyvnený. Také správanie môže v skutočnosti mať za následok upevnenie oddelenia trhu na vnútroštátnej úrovni, čím bráni vzájomnému hospodárskemu prelínaniu trhov sledovaného Zmluvou.(18)
28. V tomto prípade, ako uvádza samotný vnútroštátny súd, sa cenová politika uplatňovaná AKKA/LAA týka tiež diel zahraničných autorov, a preto má vplyv na šírenie týchto diel v Lotyšsku. Vzhľadom na to, že táto organizácia má zákonný monopol, jej voľba toho či, ako a za akú cenu umožní rozmnožovanie chránených diel, má nevyhnutný vplyv na spotrebiteľské vzorce v Lotyšsku, ako aj na rozhodnutia majiteľov autorských práv týkajúcich sa trhu tejto krajiny.
29. Súdny dvor totiž opakovane konštatoval, že pravidlá hospodárskej súťaže Únie sa majú uplatňovať na činnosti organizácií kolektívnej správy autorských práv spočívajúce v licencovaní hudobných diel, a to napriek skutočnosti, že tieto činnosti boli obmedzené iba na jeden členský štát.(19)
30. Skutočnosť uvedená v rozhodnutí vnútroštátneho súdu, že v roku 2013 Všeobecný súd(20) čiastočne zrušil rozhodnutie Komisie (ďalej len „rozhodnutie CISAC“)(21), prijaté v rámci konania podľa článku 101 ZFEÚ a určené 24 organizáciám kolektívnej správy autorských práv (vrátane AKKA/LAA), nemá v tejto súvislosti žiadny význam. Všeobecný súd zrušil rozhodnutie CISAC z dôvodu, že Komisia dostatočne právne nepreukázala existenciu zosúladených postupov medzi organizáciami kolektívnej správy autorských práv. Žiadna časť rozsudku Všeobecného súdu sa netýka otázky, či mohlo správanie organizácií kolektívnej správy autorských práv ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.
31. Treba preto dospieť k záveru, že správanie organizácie kolektívnej správy autorských práv, ktorá je poverená úlohou vyberať odmenu, aj pokiaľ ide o diela zahraničných autorov, môže napriek tomu, že k nemu dochádza v jednom členskom štáte, ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 102 ZFEÚ.
C. O druhej otázke
32. Podstatou druhej otázky vnútroštátneho súdu je, či by bolo v situácii vo veci samej vhodné a postačujúce, aby vnútroštátny orgán pre hospodársku súťaž vykonal porovnanie medzi sadzbami na dotknutom vnútroštátnom trhu a sadzbami na susedných trhoch.
33. Táto druhá otázka sa týka – rovnako ako tretia, štvrtá a piata otázka – prvého kroku v analýze uvedenej v bodoch 17 až 19 vyššie: posúdenie, či došlo k neprimeranému rozdielu medzi cenou skutočne vyberanou dominantným podnikom na relevantnom trhu a referenčnou cenou. Na pripomenutie, posledná uvedená cena je cenou, ktorú by tento podnik hypoteticky vyberal, keby bola na trhu konkurencia.
34. Je zrejmé, že táto druhá otázka smeruje k jadru otázok položených v rámci tohto konania, pretože vyžaduje, aby Súdny dvor objasnil, aké metódy a kritériá majú orgány hospodárskej súťaže uplatňovať na účely stanovenia referenčnej ceny. Pred podrobnejším skúmaním tohto aspektu by som ešte raz pripomenul, že konanie vo veci samej sa týka údajných neprimeraných cien v situácii zahŕňajúcej zákonný monopol.
1. Všeobecné poznámky
35. Ako som už vysvetlil v bodoch 18 a 19 týchto návrhov, Súdny dvor ponechal orgánom hospodárskej súťaže Únie a vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže určitý manévrovací priestor, pokiaľ ide o metódu, ktorú možno použiť na určenie neprimeranej ceny. Z nasledujúcich dôvodov ide podľa môjho názoru o veľmi rozumný prístup.
a) Neexistencia jedinej metódy či testu
36. Je možné bezpečne konštatovať, že v súčasnom štádiu právneho a ekonomického myslenia neexistuje v tomto smere jediná metóda, test alebo súbor kritérií, ktoré by boli všeobecne prijímané ekonomickou a právnu doktrínou. Rôzne orgány, ako aj právnici a ekonómovia navrhli na tento účel viaceré metódy analýzy (ako aj rôzne kritériá, testy alebo „previerky“). V skutočnosti však každá z týchto metód vykazuje určité inherentné nedostatky.
37. Po prvé žiadnu z týchto metód nemožno použiť za všetkých okolností, pretože ich vhodnosť (a občas aj samotná možnosť ich uplatnenia) závisí do značnej miery od osobitosti každého prípadu. Napríklad porovnanie nákladov a cien nedáva zmysel pri dodávkach niektorých nehmotných statkov, akými sú – tak ako vo veci samej – autorským právom chránené hudobné diela.
38. Po druhé informácie potrebné na vykonanie operácií nevyhnutných na výpočet referenčnej ceny môžu chýbať alebo môžu byť neúplné alebo ich hodnota môže byť kontroverzná. Napríklad identifikácia nákladov a ich priradenie ku konkrétnemu výrobku sú veľmi zložité vo väčšine typov podnikania a pre mnoho podnikov.(22) Výpočet ziskovej marže je teda dosť neistým úkonom. Nemala by sa ignorovať skutočnosť, že účtovné štandardy a ceny sa môžu meniť naprieč odvetviami alebo krajinami v dôsledku rozdielnych právnych predpisov alebo účtovných zvyklostí a navyše nemusia vždy odrážať príslušné ekonomické koncepty.(23)
39. Po tretie aj porovnávanie cien na rôznych zemepisných trhoch, medzi rôznymi konkurentmi alebo v rôznych časových obdobiach predstavuje riziká. Trhy sú málokedy natoľko homogénne, aby sa mohlo okamžite a automaticky uskutočniť zmysluplné porovnanie. Skôr, než možno tieto údaje použiť na stanovenie referenčnej ceny, môžu byť nevyhnutné viaceré „úpravy“ údajov, ktoré sú k dispozícii na trhoch a majú sa použiť na porovnanie.
40. Na začiatok, pokiaľ ide o zemepisné porovnanie, prvky, akými sú napríklad vnútroštátne dane, špecifické charakteristiky vnútroštátneho trhu práce a preferencie miestnych spotrebiteľov, môžu významne ovplyvniť konečné ceny príslušného výrobku alebo služby.(24) Pokiaľ ide o porovnávanie medzi konkurentmi, nemalo by sa prehliadať, že rozdiely v cenách môžu jednoducho odrážať rôzne kvality: drahší výrobok môže mať objektívne vyššiu kvalitu (alebo sa môže takto iba vnímať).
41. Napokon, pokiaľ ide o porovnanie v čase, treba zohľadniť skutočnosť, že zmeny vo faktoroch, ktoré môžu mať vplyv na konečnú cenu výrobku alebo služby, môžu na trhu nastať pomerne rýchlo. Tieto faktory sa môžu týkať legitímnych obchodných stratégií (napríklad podnik sa môže rozhodnúť, že sa pokúsi preniknúť na nový trh, a počas určitého obdobia uplatňuje veľmi nízku cenu, akceptujúc zníženie svoje marže), zvýšenie nákladov (z dôvodu vonkajších faktorov, akými sú zmeny v miestnych daniach alebo nákladoch pôžičiek, alebo obchodných rozhodnutí samotného podniku, akým je voľba týkajúca sa reklamných kampaní či výskumu a vývoja), alebo dokonca spotrebiteľských preferencií (napríklad posuny vo vnímaní výrobku zo strany zákazníkov v reakcii na nové marketingové stratégie). Všetky tieto faktory môžu viesť k (zvyčajne legitímnym) náhlym a výrazným zmenám cien.
42. Vzhľadom na tieto obmedzenia protimonopolné orgány a ekonómovia vo všeobecnosti súhlasia s tým, že metóda spočívajúca v stanovení referenčnej ceny v prípade potenciálnych neprimeraných cien so sebou nesie vysoké riziko chyby typu I (alebo falošné pozitíva: cena sa mylne považuje za vyššiu ako konkurenčné ceny) a chyby typu II (alebo falošné negatíva: cena sa mylne považuje za nepresahujúcu konkurenčné ceny).(25)
b) Kombinovanie rôznych metód
43. Preto pri neexistencii všeobecne uplatniteľného testu a vzhľadom na obmedzenia vlastné všetkým existujúcim metódam je podľa môjho názoru na účely predchádzania (alebo presnejšie minimalizácie) rizika chýb dôležité, aby sa orgány hospodárskej súťaže snažili preskúmať daný prípad kombinovaním niekoľkých metód, popri tých, ktoré sa prijímajú ekonomickou doktrínou a zdajú sa vhodné a dostupné v konkrétnej situácii. Zdá sa mi, že tie, ktoré možno nájsť v judikatúre Súdneho dvora (a ktoré boli uvedené v bodoch 18 a 19 vyššie), môžu slúžiť tomuto účelu.(26)
44. Voľba kombinácie niekoľkých metód je v skutočnosti prístupom, ktorý už uplatňujú viaceré protimonopolné úrady po celom svete: napríklad Office of Fair Trading (OFT) v Spojenom kráľovstve tak urobil vo veci Napp(27). Je to tiež v súlade s návrhmi predloženými v rámci medzinárodných diskusných fór organizovaných týmito orgánmi(28), ako aj v súčasnej ekonomickej literatúre(29).
45. Je pravda, že takýto prístup bol kritizovaný z dôvodu, že kombinované použitie niekoľkých nepresných metód nemusí ani vtedy, keď každá z nich vytvára vzájomne koherentné výsledky, viesť k väčšej spoľahlivosti záverov.(30) Pravda, slabé stránky jednej metódy sa nemusia nevyhnutne napraviť použitím inej rovnako slabej metódy. Napriek tomu, ak sú tieto metódy použité nezávisle od seba, dané obmedzenie jednej z nich nemá vplyv na výsledky získané použitím iných metód. V súlade s tým a za predpokladu, že použité metódy nie sú samy osebe chybné a že sa uplatňujú starostlivo a objektívne, môže byť konvergencia výsledkov vnímaná ako indikátor možnej referenčnej ceny v danom prípade.
c) Dodatočné ukazovatele
46. Napriek tomu môžu existovať prípady, v ktorých môže byť k dispozícii alebo vhodná iba jedna z týchto metód stanovenia referenčnej ceny. V týchto prípadoch považujem za mimoriadne dôležité, aby orgán vzal do úvahy aj ďalšie ukazovatele, ktoré môžu potvrdiť alebo naopak spochybniť výsledky danej metódy.
47. Relevantnými sa mi zdajú byť nasledujúce ukazovatele.
48. Po prvé cena nemôže byť ľahko nastavená výrazne nad konkurenčnú úroveň, pokiaľ sa trh nechráni vysokými prekážkami vstupu alebo rozšírenia pôsobenia. V opačnom prípade, ako už bolo uvedené vyššie, by trh mal byť v zásade schopný sa sám regulovať v krátkodobom až strednodobom horizonte: vysoké ceny by za normálnych okolností prilákali nových účastníkov alebo podporili rozšírenie pôsobenia existujúcich konkurentov. To je dôvod, prečo – ako je uvedené v úvode týchto návrhov – som presvedčený, že neprimerané ceny v zmysle článku 102 ZFEÚ môžu existovať len na regulovaných trhoch, kde verejné orgány vyvíjajú určitú formu kontroly nad silami pôsobiacimi na strane ponuky, a rozsah slobodnej a otvorenej hospodárskej súťaže je teda obmedzený. Je zrejmé, že čím sú prekážky vytvorené normotvorcom vyššie a dlhšie trvajúce, tým viac je dominantný podnik schopný uplatňovať svoju trhovú silu.
49. Po druhé je málo pravdepodobné, že sa cena výrazne neprimeraná konkurenčnej cene objaví na trhoch, kde je odvetvový regulátor poverený najmä stanovovaním alebo kontrolovaním cien uplatňovaných podnikmi pôsobiacimi v danom odvetví. Odvetvové orgány sú na dohliadanie na ceny zreteľne lepšie vybavené ako orgány hospodárskej súťaže a v prípade potreby môžu vykonať nápravu možných zneužití.(31) Zdalo by sa teda, že porušenie pravidiel hospodárskej súťaže v týchto situáciách by sa malo obmedziť predovšetkým na prípady pochybenia alebo všeobecne na zlyhanie regulačných mechanizmov: prípady, keď odvetvový orgán mal zasiahnuť a chybne tak neurobil.
50. Po tretie podnik s trhovou silou je zjavne menej schopný využiť svoju pozíciu pri vyjednávaní so silnými kupujúcimi. Napríklad, pokiaľ ide o licencie na použitie autorským právom chránených hudobných diel, vyjednávacia pozícia malých predajcov je pravdepodobne odlišná od pozície medzinárodných platforiem (akou je Spotify) alebo skupín tvorených veľkými a komplexnými podnikmi (akými sú veľké hollywoodske spoločnosti). Veľkosť a finančná sila podniku (alebo skupiny podnikov) môže mať skutočne významnú váhu pri vyjednávaní. To, do akej miery sú licencované výrobky dôležitým (alebo dokonca nenahraditeľným) vstupom pre podnikanie zákazníkov, môže mať tiež veľký význam v tomto kontexte.
51. Je zrejmé, že môžu existovať aj iné faktory, ktoré môžu byť relevantné, v závislosti od konkrétnych okolností každého prípadu.
d) Varovanie
52. Na záver k tomuto bodu sa zdá dôležité uviesť tieto dve poznámky. Najprv by som pripomenul, že je na protimonopolnom úrade, aby preukázal, že došlo k porušeniu pravidiel hospodárskej súťaže Únie.(32) Po druhé sa podľa ustálenej judikatúry zásada, akou je prezumpcia neviny, vzťahuje aj na podniky vyšetrované pre prípadné porušenie práva hospodárskej súťaže Únie.(33)
53. Z toho podľa môjho názoru vyplýva, že možný nedostatok spoľahlivých údajov alebo zložitosť operácií nevyhnutných na výpočet referenčnej ceny (alebo jej potvrdenie) nemôže odôvodniť neúplnú, povrchnú alebo pochybnú analýzu orgánu hospodárskej súťaže. Inými slovami, ťažkosti úradu pri vykonávaní posúdenia nemôžu ísť na úkor podniku, ktorý je predmetom vyšetrovania.
54. Bez ohľadu na konkrétnu situáciu v danom prípade, použité metódy a ďalšie skúmané ukazovatele musia orgány poskytnúť dostatočne úplný a spoľahlivý súbor prvkov, ktoré ukazujú jedným smerom: na existenciu rozdielu(34) medzi (hypotetickou) referenčnou cenou a (skutočnou) cenou, ktorú uplatňuje predmetný dominantný podnik.
55. Konkrétne aspekty veci samej preskúmam opäť v tomto kontexte.
2. Predmetný prípad
56. V napadnutom rozhodnutí sa Rada pre hospodársku súťaž rozhodla porovnať sadzby uplatňované AKKA/LAA so sadzbami, ktoré používajú podobné orgány pôsobiace na iných zemepisných trhoch. Vnútroštátny súd sa pýta, či bola táto metóda v predmetnom prípade vhodná a dostatočná.
a) Vhodnosť metódy
57. Ako už bolo spomenuté v bodoch 19 a 23 týchto návrhov, zemepisnú porovnávaciu metódu Súdny dvor – v zásade – uznal za platnú. To sa ďalej potvrdilo v prípadoch, ktoré sa týkali práve správania organizácií kolektívnej správy autorských práv.
58. Súhlasím tak s nemeckou, španielskou, lotyšskou a holandskou vládou a Komisiou, že zemepisné porovnanie medzi cenami za rovnakú službu rôznymi orgánmi v rôznych členských štátoch môže byť v situácii, akou je situácia vo veci samej,(35) vhodnou metódou na určenie referenčnej ceny na účely článku 102 ZFEÚ.
59. Tak je to samozrejme len v prípade, že orgán túto metódu použil správne.
b) Správnosť metódy
60. Či bola daná metóda použitá v konkrétnom prípade správne, jednoznačne v zásade prináleží určiť príslušným vnútroštátnym súdom. Súdny dvor však môže, pokiaľ je to možné, poskytnúť usmernenie, aby tieto súdy mohli vykladať a uplatňovať článok 102 ZFEÚ riadne a koherentne.
61. V tomto ohľade zastávam názor, že orgán by mal najprv vybrať referenčné členské štáty podľa objektívnych, primeraných a overiteľných kritérií.
62. Podľa vnútroštátneho súdu vybrala Rada pre hospodársku súťaž susedné krajiny Litvu a Estónsko, pretože sú pomerne podobné Lotyšsku spotrebnými návykmi, hospodárstvom a životnou úrovňou občanov (hrubý domáci produkt) a tiež majú rovnaké historické a kultúrne dedičstvo.
63. Na rozdiel od názoru vyjadreného AKKA/LAA považujem tieto kritériá za objektívne a overiteľné. Ukazujú sa navyše relevantné, pretože sú určené na zabezpečenie toho, aby boli trhy homogénne na strane dopytu aj na strane ponuky. Je totiž veľmi dôležité vziať v tejto súvislosti do úvahy nasledujúce dva faktory, ktoré by podľa môjho názoru mohli mať vplyv na ekonomickú hodnotu služieb, ktoré AKKA/LAA poskytuje: i) schopnosť a ochotu zákazníkov AKKA/LAA platiť za poskytnuté služby a ii) ekonomický prínos, ktorý zákazníci AKKA/LAA môžu mať následne z tejto služby, keď dodávajú výrobky alebo služby vlastným zákazníkom.
64. Je však vecou vnútroštátneho súdu, aby overil, či údajná podobnosť medzi Lotyšskom na jednej strane a Litvou a Estónskom na druhej strane je skutočná a naozaj relevantná na účely analýzy vykonanej Radou pre hospodársku súťaž.
65. Dôležité tiež je, aby sa tento súd tiež presvedčil, že žiadny iný členský štát, hoci nie je susednou krajinou,(36) nespĺňa kritériá určené Radou pre hospodársku súťaž. Inými slovami, ako tvrdí nemecká vláda, Augstākā tiesa (Najvyšší súd) má tiež overiť, či Rada pre hospodársku súťaž nevylúčila niektoré krajiny svojvoľne, alebo ešte horšie z toho dôvodu, že vykazovali údaje, ktoré „sa nehodili“ na účely jej tvrdení.
66. V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že Rada pre hospodársku súťaž vo svojom rozhodnutí tiež zohľadňovala na ilustráciu sadzby uplatňované v iných členských štátoch (tak jednotlivo, ako aj na účely výpočtu priemeru Únie), s prihliadnutím na index PKS na základe hrubého domáceho produktu. Zdá sa, že výsledky tejto analýzy potvrdzujú závery dosiahnuté skúmaním trhov Litvy a Estónska.
67. Toto „rozšírenie“ skupiny krajín, s ktorými sa lotyšský trh porovnával, je nanajvýš dôležité. Porovnanie obmedzené len na dve krajiny – tak homogénne, ako len môžu s Lotyšskom byť – nemusí zabezpečiť spoľahlivé výsledky. Ako totiž zdôrazňuje AKKA/LAA, akýkoľvek atypický faktor, ktorý môže existovať v jednom z týchto dvoch trhov, bude mať obzvlášť významný vplyv na výpočet vykonaný orgánom hospodárskej súťaže. Podľa môjho názoru musí byť vzorka krajín pre porovnanie taká veľká, ako je to len možné(37)
68. To znamená, že by sa mal zohľadniť akýkoľvek významný rozdiel medzi príslušným členským štátom a ostatnými členskými štátmi vybranými na porovnanie. Ako bolo spomenuté vyššie, Súdny dvor totiž jasne uviedol, že porovnanie medzi jednotlivými krajinami je možné, ak sa vykonáva koherentným spôsobom. Vnútroštátny súd by mal teda skontrolovať, či boli vykonané potrebné úpravy tak, aby sa prihliadalo na rozdiely, ktoré existujú medzi jednotlivými krajinami.
c) Dostatočnosť metódy
69. Poslednou otázkou, ktorú treba preskúmať s cieľom poskytnúť odpoveď vnútroštátnemu súdu, je, či bola zemepisná porovnávacia metóda použitá Radou pre hospodársku súťaž dostatočná na účely určenia referenčnej ceny.
70. Opäť ide o otázku, o ktorej by mal rozhodnúť vnútroštátny súd. S cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu usmernenie by som však poznamenal nasledujúce.
71. Vnútroštátny súd by mal najprv overiť, či na stanovenie referenčnej ceny mohli byť použité popri zemepisnom porovnaní tiež ďalšie spôsoby. S výhradou overenia vnútroštátnym súdom sa domnievam, že iné metódy pravdepodobne neboli k dispozícii alebo neboli vyhovujúce.
72. Po prvé sa zdá nemožné vykonať analýzu nákladov a ceny v situácii, ktorá bola predmetom napadnutého rozhodnutia (aké sú náklady na zloženie hudobného diela?).(38)
73. V tejto súvislosti však poznamenávam, že holandská vláda navrhuje odlišný typ analýzy, ktorá sa zameriava skôr na odmeny, ktoré vďaka sadzbám uplatňovaným AKKA/LAA skutočne dostávajú autori licencovaných diel. Ustanovenia viacerých smerníc Únie sa totiž týkajú práve odmien, ktoré majú nositelia autorských práv dostať za využívanie svojich diel.
74. Článok 8 ods. 2 smernice 92/100/EHS(39) napríklad stanovuje, že používatelia musia platiť nositeľom autorských práv „primeranú odmenu“, ak je použitý fonogram vydaný na obchodné účely alebo rozmnoženiny takéhoto zvukového záznamu k bezdrôtovému vysielaniu alebo akémukoľvek inému verejnému šíreniu. Súdny dvor vyložil pojem „primeraná odmena“ ako odmenu, ktorá umožňuje „dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi záujmom výkonných umelcov a výrobcov fonogramov na odmenu za vysielanie daného fonogramu a záujmom tretích osôb môcť vysielať tento fonogram za primeraných podmienok“. Súdny dvor tiež uviedol, že otázka, či je odmena primeraná, „je predovšetkým analyzovan[á] vzhľadom na hodnotu tohto použitia v rámci hospodárskych výmen(40).
75. Ďalej, článok 16 ods. 2 smernice 2014/26/EÚ(41), ktorá sa týka poskytovania licencií organizáciami kolektívnej správy autorských práv, stanovuje, že „nositelia práv majú právo na primeranú odmenu za využívanie ich práv“(42). Hoci sa smernica 2014/26 v prejednávanej veci z hľadiska časovej pôsobnosti neuplatní, môže byť relevantná, pretože pojem „primeraná odmena“ sa zdá byť podobný „primeranej odmene“ objavujúcej sa v smernici 92/100. Podľa názoru holandskej vlády sa sadzby, ktoré vedú k odmene, ktorá je spravodlivá alebo vhodná, nemôžu považovať za zneužívajúce v zmysle článku 102 ZFEÚ.
76. Prístup holandskej vlády sa skutočne zdá byť príťažlivý: ak sú neprimeranými cenami ceny, ktoré neprimerane vykorisťujú zákazníkov v prospech dominantných podnikov, môže byť logické sa domnievať, že sadzby, ktoré nezabezpečujú primeranú rovnováhu medzi záujmami nositeľov autorských práv a záujmy zákazníkov, môžu byť v rozpore s článkom 102 ZFEÚ. Zdá sa, že prístup, ktorý Súdny dvor zaujal v rozsudku Kanal 5, do určitej miery tento názor podporuje.(43)
77. Vzhľadom na to mám však určité pochybnosti o tom, či sa právne rámce stanovené smernicami 92/100 a 2014/26 na strane jednej a článkom 102 ZFEÚ na strane druhej úplne prekrývajú: sledujú totiž rôzne ciele a reagujú na rôznu logiku. Uvedené smernice sa okrem iného snažia zaistiť autorom a výkonným umelcom primeranú odmenu ako základ pre pokračovanie v tvorivej a umeleckej práci.(44) Naopak článok 102 ZFEÚ sa snaží zabezpečiť, aby podniky s dominantným postavením (vrátane organizácií kolektívnej správy autorských práv) nezneužívali svoju trhovú silu.
78. V každom prípade si nie som istý, či pojmy, akým je „primeraná odmena“, mohli byť nejakým spôsobom užitočné pre orgány hospodárskej súťaže. Zdá sa, že ide o rovnako vágne pojmy ako „neprimeraná“ cena.
79. Po druhé, keďže má AKKA/LAA zákonný monopol, neexistujú v Lotyšsku žiadne podobné služby ponúkané konkurenčnými podnikmi, ktoré by sa mohli použiť na účely porovnania. Okrem toho AKKA/LAA nie je aktívna mimo Lotyšska. Pokiaľ ide o porovnanie sadzieb uplatňovaných AKKA/LAA v rôznych obdobiach, nie je isté, že by mohlo poskytnúť užitočné usmernenia, pretože Rada pre hospodársku súťaž už v minulosti uznala sadzby za neprimerane vysoké.
80. Vzhľadom na uvedené tak prináleží vnútroštátnemu súdu, aby zistil, či boli dostupné a vhodné iné metódy stanovenia referenčnej ceny, ktoré sa mohli teoreticky použiť súčasne s porovnaním s rôznymi členskými štátmi. Prislúcha mu tiež overiť, či sa výsledky týkajúce sa referenčných sadzieb, ku ktorým dospela Rada pre hospodársku súťaž, potvrdili ďalšími ukazovateľmi.
3. Odpoveď na druhú otázku
81. Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na druhú otázku takto: v situácii, o akú ide vo veci samej, je v zásade vhodnou metódou porovnanie sadzieb na danom trhu so sadzbami na iných trhoch. Je však úlohou vnútroštátneho súdu vzhľadom na všetky relevantné okolnosti overiť, či takéto porovnanie bolo na strane jednej správne vykonané a na strane druhej, či bolo postačujúce.
D. O tretej otázke
82. Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či je vhodné a postačujúce pri porovnávaní sadzieb vyberaných rôznymi organizáciami kolektívnej správy autorských práv použiť index PKS.
83. Vnútroštátny súd vysvetľuje, že pri porovnávaní sadzieb uplatňovaných AKKA/LAA v Lotyšsku so sadzbami, ktoré sa používajú v 19 iných členských štátoch (ide o iné ako susediace členské štáty) využila Rada pre hospodársku súťaž index PKS na „korekciu“ týchto sadzieb.
84. Bez ďalšieho by som znovu rád pripomenul a zdôraznil, že v rozsudkoch Tournier a Lucazeau Súdny dvor uviedol, že zemepisné porovnávanie sadzieb môže byť možné za predpokladu, že sa vykonáva na „jednotnom základe“(45). Podľa môjho názoru jednotnosť porovnávania vyžaduje nielen to, aby boli dotknuté výrobky a služby zhodné alebo veľmi podobné, ale aby bol aj ekonomický kontext, v ktorom sa tieto výrobky a služby dodávajú a poskytujú, veľmi podobný.
85. Nemožno však spochybňovať, že v rámci Únie existujú výrazné rozdiely v cenových hladinách, čo znamená, že za rovnaký tovar alebo služby platia občania v rôznych krajinách rozdielne ceny. Dokonca sa kúpna sila spotrebiteľov môže líšiť, aj keď tieto krajiny používajú rovnakú menu.
86. To je dôvod, prečo súhlasím s argumentmi predloženými nemeckou, španielsku, lotyšskou a holandskou vládou a zastávam názor, že index PKS môže byť užitočným nástrojom na zabezpečenie, aby k porovnaniu sadzieb uplatňovaných za rovnakú službu v rôznych krajinách dochádzalo na jednotnom základe.
87. Index PKS sa totiž bežne využíva v ekonomických štúdiách – a to aj organizáciami, akými sú Eurostat, OECD alebo Svetová banka – keď je napríklad nevyhnutné vykonať porovnanie životnej úrovne v rôznych krajinách. Na tento účel sa používajú kurzy PKS na konverziu ekonomických ukazovateľov z národných mien na jednu umelú spoločnú menu, nazývanú štandard kúpnej sily (ŠKS), ktorá vyrovnáva kúpnu silu jednotlivých vnútroštátnych mien a umožňuje vykonať zmysluplné porovnanie medzi jednotlivými krajinami. Tieto operácie umožňujú úpravu údajov, ktoré sa majú porovnávať, v závislosti od rôznych cenových úrovní, ktoré existujú v rôznych krajinách.
88. AKKA/LAA a Komisia však namietajú, že takýto nástroj by mohol byť vhodný len pre tú časť sadzieb, ktorú si ponecháva organizácia kolektívnej správy autorských práv, avšak nie pre tú časť sadzieb, ktorá predstavuje odmenu pre majiteľov autorských práv.
89. S tým nesúhlasím.
90. Ekonomická situácia v krajine, v ktorej pôsobí organizácia kolektívnej správy autorských práv, totiž neovplyvňuje iba jej náklady. Schopnosť a do istej miery aj ochota zákazníkov organizácie kolektívnej správy autorských práv (v danom prípade obchodov) a ďalej aj ich zákazníkov (v danom prípade zákazníkov týchto obchodov) platiť sú tiež ovplyvnené životnou úrovňou občanov a ich kúpnou silou. Povedané veľmi jednoducho: ak sa jedno euro v jednej krajine nerovná jednému euru v druhej krajine, platí to bez ohľadu na to, či peniaze pôjdu na financovanie nákladov organizácie kolektívnej správy autorských práv alebo odmeny autorov. Koniec koncov, ak je hlavným cieľom analýzy identifikovať ekonomickú hodnotu danej transakcie, nemožno toto posúdenie vykonať in abstracto, ale musí sa nevyhnutne vziať do úvahy ekonomický a finančný kontext, v ktorom sa takáto transakcia odohráva.
91. Použitie indexu PKS preto môže byť užitočným nástrojom na analýzu celkových sadzieb uplatňovaných organizáciou kolektívnej správy autorských práv. Netreba rozlišovať medzi rôznymi zložkami takých sadzieb.
92. Túto otázku teda uzatváram s tým, že ak sa orgán rozhodne použiť zemepisné porovnávanie sadzieb uplatňovaných rôznymi organizáciami kolektívnej správy autorských práv, treba zohľadniť odlišnú ekonomickú situáciu v krajinách, kde tieto organizácie pôsobia. Použitie indexu PKS sa mi zdá byť vhodným nástrojom na tento účel.
93. Či je tento nástroj postačujúci, však závisí od toho, či sa do úvahy berú aj ďalšie faktory, ktoré môžu mať vplyv na konečnú cenu výrobku alebo služby v danej krajine. Môžu totiž existovať ďalšie faktory – vrátane iných ako makroekonomických – ktoré môžu mať vplyv na štruktúru dopytu v určitej krajine. Najmä v prípade, o aký ide vo veci samej, sa mi zdá byť kľúčovým faktorom to, či a do akej miery sú zákazníci organizácie kolektívnej správy autorských práv (napríklad obchody) v danej krajine schopní zvýšiť svoje podnikateľské aktivity vďaka verejnej reprodukcii hudby vo svojich prevádzkach.
94. Ide v každom prípade o faktory, ktoré môžu byť tiež preskúmané v druhom kroku právnej analýzy zakotvenej judikatúrou Súdneho dvora. Touto problematikou sa teda budem zaoberať pri skúmaní šiestej prejudiciálnej otázky.
95. Vzhľadom na vyššie uvedené by odpoveďou na tretiu otázku malo byť, že použitie indexu PKS môže byť vhodné na účely porovnávania sadzieb uplatňovaných rôznymi organizáciami kolektívnej správy autorských práv. Či je tento nástroj postačujúci, závisí od toho, či sa berú do úvahy aj ďalšie faktory, ktoré môžu mať vplyv na konečnú cenu výrobku alebo služby v danej krajine.
E. O štvrtej otázke
96. Štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či by sa v situácii, o akú ide v konaní vo veci samej, malo vykonať porovnanie sadzieb vyberaných rôznymi organizáciami kolektívnej správy autorských práv v každom jednotlivom segmente trhu, alebo vo vzťahu k priemernej úrovni sadzieb.
97. Odpoveď na túto otázku je podľa môjho názoru pomerne jednoduchá.
98. Či dané správanie jedného alebo viacerých podnikov porušuje článok 101 alebo 102 ZFEÚ, musí byť stanovené s ohľadom na relevantný trh.
99. Za predpokladu, že každý samostatný segment trhu (teda kategória užívateľov vybraná na základe plochy využívanej na obchodné účely) je relevantným trhom na účely článku 102 ZFEÚ – čo musí overiť vnútroštátny súd – by sa porovnanie sadzieb vyberaných jednotlivými organizáciami kolektívnej správy autorských práv malo vykonať v každom jednotlivom segmente trhu.
F. O piatej otázke
100. Svojou piatou otázkou sa vnútroštátny súd snaží získať usmernenie k okolnostiam, za ktorých možno rozdiel v cene považovať za neprimeraný v zmysle článku 102 druhého odseku písm. a) ZFEÚ.
101. Na začiatku začnem tým, že pripomeniem hospodársku logiku zneužívania formou neprimeraných cien: ak podnik v dominantnom postavení uplatňuje ceny nad konkurenčnou úrovňou, dochádza k neefektívnemu rozdeleniu zdrojov a blahobyt spotrebiteľov sa zníži (časť blahobytu sa prenáša na dominantný podnik, zatiaľ čo ďalšia časť sa jednoducho stráca). Z teoretického hľadiska by teda mohla akákoľvek odchýlka od konkurencieschopnej ceny na regulovanom trhu ospravedlňovať zásah orgánov hospodárskej súťaže. Rozdiel medzi referenčnou a skutočnou cenou so sebou totiž nesie určitú stratu blahobytu spotrebiteľa, ku ktorej by nedošlo, keby bol trh konkurenčný.
102. Takýto prístup by však nebol pre orgány hospodárskej súťaže realistický ani žiaduci.
103. Po prvé, ako je vysvetlené v bodoch 36 až 42 týchto návrhov, výpočet referenčných cien je pomerne zložitá úloha s neistým výsledkom. Keby orgán hospodárskej súťaže zasahoval v súvislosti s prípadným – hoci minimálnym – rozdielom medzi týmito dvoma cenami, riziko falošne pozitívnych chýb by bolo jednoducho príliš vysoké. To nie je problém len z toho dôvodu, že by sa vysoká pokuta mohla uložiť aj zodpovednému podniku, ale aj preto, že by sa mohlo zakázať neutrálne, prípadne i konkurenčné správanie. V tomto zmysle sa správne argumentovalo, že chyby typu I v rozhodnutiach v oblasti hospodárskej súťaže týkajúcich sa jednostranného správania prinášajú pre spoločnosť oveľa vyššie náklady ako chyby typu II: „Ekonomický systém oveľa ľahšie napravuje monopoly ako justičné omyly… Hrozí, že raz potrestaná prax sa bude trestať aj naďalej napriek svojim prínosom. Neprávom ospravedlnené monopolistické správanie však nakoniec aj tak ustúpi konkurencii, pretože vyššie ceny monopolistu priťahujú konkurentov“(46).
104. Po druhé vzhľadom na tieto ťažkosti a neistoty treba tiež uznať, že pre dominantný podnik môže byť často ťažké odhadnúť vopred s dostatočným stupňom pravdepodobnosti, kde je hranica medzi legitímne konkurencieschopnou cenou a zakázanou neprimeranou cenou. To znamená, že z dôvodov právnej istoty nemožno prahovú hodnotu nastaviť príliš blízko k referenčnej cene.
105. Po tretie prísny prístup by vyžadoval, aby sa z orgánov hospodárskej súťaže v podstate stali regulátori cien, ktorí by mali nepretržite sledovať a zasahovať na (potenciálne všetkých) regulovaných trhoch. Je však zrejmé, že na rozdiel od odvetvových orgánov orgány hospodárskej súťaže na to nemajú ani prostriedky ani odborné znalosti.(47) Okrem toho môže byť strata blahobytu spotrebiteľov niekedy celkom malá, a nie je preto dôvodom na zložité, časovo náročné a nákladné zásahy zo strany verejných orgánov. Reakcia spotrebiteľov na zvýšenie cien sa značne líši trh od trhu, a dokonca ani monopolista nemôže nastaviť ceny nezávisle od svojich zákazníkov.(48) To znamená, že stupeň škody spôsobenej spotrebiteľom z dôvodu vysokých cien sa môže líšiť.
106. To je dôvod, prečo súhlasím s prístupom prijatým príslušnými orgánmi a súdmi na úrovni Únie a členských štátov a – ako to naznačuje ekonomická doktrína – zastávam názor, že cenu možno kvalifikovať ako neprimeranú v zmysle článku 102 ZFEÚ iba vtedy, ak sú splnené dve podmienky: musí sa nachádzať výrazne a trvalo nad referenčnou cenou.
107. Pokiaľ ide o prvý aspekt, rád by som zdôraznil, že na účely článku 102 ZFEÚ by sa za relevantné nemali považovať všetky rozdiely v cene, ale iba významné odchýlky. Tento prístup bol výslovne schválený Súdnym dvorom napríklad v rozsudkoch Tournier a Lucazeau, kde Súdny dvor odkázal na stupnice poplatkov „zjavne vyššie“ ako tie, s ktorými sa porovnávajú. Takýto názor tiež široko podporuje ekonomická doktrína.(49)
108. Čo sa týka druhého aspektu, skutočnosť, že cena určitého výrobku alebo služby sa len sporadicky pohybuje nad referenčnou cenou, má podľa môjho názoru len malý význam. Existenciu obdobia vysokých cien popri období nízkych cien označuje ekonomická doktrína za „zlučiteľnú s dobre naolejovaným konkurenčným trhom“(50). Cena, ktorá sa neustále mení a je len z času na čas nad úrovňou konkurenčných cien, podľa môjho názoru len ťažko vyvolá vážne obavy z ohrozenia hospodárskej súťaže. Iba vtedy, keď sa cena drží nad úrovňou referenčnej ceny (alebo sa nad ňu opakovane zvyšuje), a to počas značne dlhého obdobia, môže mať zneužívajúcu povahu v zmysle článku 102 ZFEÚ. Tento prístup podporuje rozsudok General Motors(51).
109. Všetky vyššie uvedené úvahy vyvolávajú nasledujúcu otázku: ako výrazný a trvalý musí tento rozdiel byť na to, aby ospravedlňoval zásah na základe článku 102 ZFEÚ?
110. Odpoveď na túto otázku nie je v žiadnom prípade jednoduchá. Existujúca judikatúra Súdneho dvora neposkytuje žiadny presný návod na riešenie tejto problematiky. Jasné usmernenie nemožno nájsť ani v praxi vnútroštátnych orgánov, ani v ekonomickej literatúre.(52)
111. To však nie je vôbec prekvapujúce. V skutočnosti, ako tvrdí nemecká vláda aj Komisia, nie je možné stanoviť a priori a in abstracto presné prahové hodnoty, ktoré by mohli byť použiteľné za všetkých okolností. Daný rozdiel v cene môže byť viac či menej výrazný z pohľadu článku 102 ZFEÚ, v závislosti od výrobku alebo služby a charakteristiky daného trhu.
112. K tomuto aspektu by som doplnil nasledujúce dve úvahy. Na jednej strane by mal orgán zasiahnuť na základe článku 102 ZFEÚ iba vtedy, keď si je istý, že bez ohľadu na obmedzenia a neistoty spojené s výpočtom referenčnej ceny je rozdiel medzi touto cenou a skutočnou cenou taký veľký, že niet takmer žiadnych pochýb o zneužívajúcej povahe poslednej uvedenej ceny. Na druhej strane, čím výraznejší je rozdiel medzi referenčnou a skutočnou cenou a čím dlhšie je obdobie, v ktorom sa táto vysoká cena uplatňuje, tým ľahšie by malo byť pre orgán uniesť pred súdom svoje dôkazné bremeno.(53)
113. Odpoveď na piatu otázku by preto mala znieť takto: iba ceny, ktoré sú výrazne a trvalo nad hodnotou referenčnej ceny, možno považovať za odporujúce článku 102 ZFEÚ.
G. O šiestej otázke
114. Svojou šiestou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, ako môže organizácia kolektívnej správy autorských práv preukázať primeranú povahu vyberaných sadzieb.
115. Táto otázka v podstate vyzýva Súdny dvor, aby podrobne vysvetlil druhý krok právnej analýzy vyžadovanej podľa článku 102 druhého odseku písm. a) ZFEÚ.
116. Ako bolo uvedené vyššie, skutočnosť, že existuje rozdiel – hoci aj značný – medzi referenčnou cenou a skutočnou cenou, nie je postačujúca na to, aby sa táto cena automaticky považovala za neprimeranú v zmysle článku 102 ZFEÚ, alebo aby v každom prípade ospravedlňovala zásah na základe tohto ustanovenia.
117. Vysoké ceny nemajú za normálnych okolností samy osebe zneužívajúcu povahu. Naopak, plnia dôležitú funkciu v procese hospodárskej súťaže. Ako uvádza Najvyšší súd USA v rozsudku Trink: „Samotné… vyberanie monopolných cien nielenže nie je protiprávne, ale je dôležitým prvkom systému voľného trhu. Možnosť vyberať monopolistické ceny je, aspoň počas krátkeho obdobia, to, čo priťahuje predovšetkým tých, ktorí majú ‚obchodného ducha‘; vyvoláva chuť riskovať, čo má za následok inovácie a prispieva k hospodárskemu rastu. S cieľom ochrániť podnety na inovácie sa nebude monopolistické postavenie na trhu považovať za protiprávne, pokiaľ nebude sprevádzané známkami protisúťažného správania“(54).
118. Druhý krok analýzy sa preto musí zamerať na správanie dominantného podniku a jeho ekonomické motívy. Veľmi dôležité sú najmä objektívne dôvody jeho cenovej politiky.
119. Súdny dvor v rozsudku United Brands rovnako ako v neskoršej judikatúre spresnil, že cena môže byť neprimeraná „sama osebe alebo v porovnaní s konkurenčnými výrobkami“(55).
120. Aké sú dôvody vysvetľujúce tieto alternatívne podmienky?(56)
1. Neprimeranosť ceny sama o sebe
121. Prvá z týchto dvoch podmienok (neprimeranosť ceny sama osebe) sa týka prípadov, v ktorých môže byť neprimeranosť ceny stanovená bez potreby vykonať porovnanie s podobnými alebo konkurenčnými výrobkami. Mimoriadne vysoká cena sama osebe odhaľuje zneužívanie.
122. To môže byť napríklad prípad cien, ktoré sa vyberajú od zákazníkov, ktorí však na oplátku nedostávajú žiadny výrobok alebo službu. Napríklad v rozsudku Merci Convenzionali Porto di Genova/Siderurgica Gabrielli Súdny dvor považoval za nezlučiteľné s (terajším) článkom 102 ZFEÚ vnútroštátne právne predpisy, ktoré viedli podnik, ktorému boli udelené osobitné práva, k tomu, aby okrem iného požadoval úhradu za služby, ktoré neboli vyžiadané.(57) Rovnako tak v rozsudku Der Grüne Punkt – Duales System Deutschland/Komisia Súdny dvor potvrdil rozhodnutie Komisie, ktorá konštatovala, že schopnosť podniku v dominantnom postavení vyžadovať platby od svojich zmluvných partnerov za služby, ktoré neboli poskytnuté, je v rozpore s (terajším) článkom 102 ZFEÚ.(58)
123. Tak to môže byť aj v situácii, keď dominantný podnik nastaví mimoriadne vysoké ceny, pretože v skutočnosti nemá záujem predávať príslušný výrobok alebo službu, ale sleduje tým iný protisúťažný cieľ. Túto situáciu možno vypozorovať vo veciach General Motors/Komisia a British Leyland/Komisia.(59) V týchto veciach stanovili dominantné podniky (výrobcovia automobilov) veľmi vysoké ceny za vykonávanie technických kontrol a vydávanie osvedčení o zhode. Dôvodom bolo, ako Súdny dvor vysvetlil vo svojich rozsudkoch, že títo výrobcovia si priali obmedziť súbežné dovozy do Spojeného kráľovstva neutralizáciou priaznivejšej úrovne cien platných v iných krajinách vtedajšieho Spoločenstva. Zjavne neexistoval žiadny rozumný vzťah medzi cenami vyberanými výrobcami automobilov a množstvom a kvalitou služieb poskytovaných dovozcom.
2. Neprimeranosť ceny v porovnaní s konkurenčnými výrobkami
124. Druhá z uvedených situácií (neprimeranosť ceny v porovnaní s konkurenčnými výrobkami) často nastáva pri posudzovaní ceny vo vzťahu k cene referenčnou metódou „zdravej rozvahy“: tu môžu existovať relevantné faktory, ktoré sa v tomto kontexte buď prehliadli, alebo sa vedome nevzali do úvahy, pretože neboli ľahko kvantifikovateľné z finančného hľadiska.
125. Môžu totiž existovať viaceré – možno legitímne – dôvody, prečo môže podnik stanoviť pre daný výrobok alebo službu cenu, ktorá prevyšuje cenu vypočítanú dohliadajúcim orgánom ako (hypoteticky) konkurenčnú cenu. To znamená, že aj keby bol trh konkurenčný, cena uplatňovaná dominantným podnikom by nemusela zodpovedať referenčnej cene, lebo ním ponúkané výrobky a služby majú vyššiu ekonomickú hodnotu.
126. Dôvody na stanovenie vyššej ceny sa môžu týkať najmä výroby a uvádzania daných výrobkov alebo služieb na trh, ale môžu sa tiež odvíjať od zvýšeného dopytu zákazníkov po týchto výrobkoch alebo službách.
127. Pokiaľ ide o prvý aspekt, zdôraznil by som, že náklady dominantného podniku na výrobu a uvádzanie svojho výrobku alebo služby na trh môžu byť vyššie ako náklady vynaložené ostatnými podnikmi, ktoré nie sú dominantné alebo ponúkajú iné výrobky či pôsobia na iných trhoch. Daný orgán by mal brať do úvahy nielen priame a nepriame náklady na výrobu výrobku alebo poskytovanie služieb, ako aj náklady na kapitál, ale aj všetky typy režijných nákladov (vrátane napríklad nákladov na reklamu, výskum a vývoj a tak ďalej).(60) Aj v prípade, že dominantný podnik nemôže jednoducho ospravedlniť svoje vyššie ceny prípadnou neefektívnou alebo nehospodárnou štruktúrou nákladov,(61) skutočné náklady vynaložené týmto podnikom majú v tomto zmysle samozrejme zásadný význam. Určité typy nákladov daného podniku nemusia byť na prvý pohľad zrejmé alebo sa nemusia dať ľahko priradiť k dodávkam daného výrobku alebo služby (napríklad náklady na neúspešný výskum a vývoj),(62) napriek tomu ich však nemožno ignorovať. Odlišný prístup by vážne odrádzal od investícií a inovácií.
128. Čo sa týka druhého aspektu, podotkol by som, že ekonomická hodnota tovaru alebo služby dodávaných dominantným podnikom môže byť v očiach zákazníkov vyššia ako referenčná cena. Opäť platí, že na to môžu existovať viaceré dôvody: napríklad príslušný tovar alebo služba môžu mať vyššiu kvalitu (alebo sa tak môžu aspoň vnímať, napríklad z dôvodu marketingu alebo investícií do značky). Niektoré charakteristiky výrobku alebo služby môžu zákazníci (alebo určitá skupina zákazníkov) považovať za obzvlášť cenné, a to aj napriek skutočnosti, že sa neodrážajú na strane nákladov. V týchto prípadoch môžu dodatočné benefity či výhody poskytnuté zákazníkom ospravedlniť aj väčšie zvýšenie ceny.(63) V tejto súvislosti poznamenávam, že sa zdá, že aj Komisia rešpektuje v praxi tento prístup(64)
129. Ešte by som k tomu rád dodal, že čo sa týka situácie vo veci samej, kľúčovou sa zdá byť táto otázka: dopyt po licenciách zo strany zákazníkov AKKA/LAA, akými sú obchody alebo iné podobné podniky, sa priamo odvíja od ekonomického prospechu, ktoré môžu získať vďaka týmto licenciám. Vyššie sadzby v Lotyšsku by tak mohli byť odôvodniteľné, ak sa podarí preukázať, že prospech, ktorý zákazníci AKKA/LAA získavajú vďaka reprodukcii hudby, je väčší než prospech získaný rovnakým typom zákazníkov v iných krajinách. Napríklad nemožno vylúčiť, že z dôvodu odlišných nákupných zvyklostí a kultúrnych tradícií sa obchodné a ďalšie komerčné aktivity môžu vďaka verejnej reprodukcii hudby v prevádzkach rozvíjať v niektorých krajinách viac ako v iných krajinách. Za týchto okolností by bola ekonomická hodnota licencií udelených organizáciou kolektívnej správy autorských práv, samozrejme, vyššia v skôr uvedených krajinách.
130. Uznávam, že nemusí byť jednoduché skúmať tento aspekt. To je dôvod, prečo sa iné ukazovatele (akým je napríklad kúpna sila občanov a hrubý domáci produkt krajín) často používajú na určenie, či a do akej miery sú určité krajiny porovnateľné z hľadiska ekonomickej situácie.
131. Záver je taký, že cenu možno považovať za neprimeranú v zmysle článku 102 ZFEÚ iba vtedy, ak okrem schopnosti a ochoty využiť trhovú silu napríklad i zneužívajúcim spôsobom neexistuje žiadne racionálne ekonomické vysvetlenie pre vysokú cenu uplatňovanú podnikom v dominantnom postavení.
3. Dôkazné bremeno
132. Pred uzavretím tejto témy zostáva posledný bod, ktorý si zaslúži pozornosť. Dvojstupňová analýza zakotvená judikatúrou Súdneho dvora, pokiaľ ide o porušenie článku 102 druhého odseku písm. a) ZFEÚ, má tiež procedurálny aspekt.
133. Ako sa totiž spomína v bode 23 týchto návrhov, Súdny dvor opakovane rozhodol, že po tom, čo sa zistilo, že príslušná cena prevyšuje cenu referenčnú, prináleží „dotknutému podniku odôvodniť tento rozdiel na základe objektívnych odlišností“ porovnávaných výrobkov alebo služieb.(65)
134. Toto vyhlásenie Súdneho dvora by sa podľa môjho názoru malo vykladať v rámci ustálenej línie judikatúry, podľa ktorej je síce povinnosťou príslušného orgánu, aby uniesol svoje dôkazné bremeno a preukázal, že všetky podmienky požadované na konštatovanie porušenia článku 102 ZFEÚ sú splnené,(66) avšak dominantné podniky majú mať možnosť svoje správanie objektívne odôvodniť.(67)
135. Len čo teda orgán zaznamená príliš veľký rozdiel medzi skutočnou a referenčnou cenou, prináleží dotknutému dominantnému podniku poskytnúť orgánu všetky možné odôvodnenia (skutočne alebo zdanlivo) vyššej ceny.
136. To je rozumný postup: vyšetrovaciemu orgánu často chýbajú informácie, ktoré môžu byť nevyhnutné na posúdenie, či cena, ktorá sa zdá byť vyššia ako ceny konkurencie, v skutočnosti iba neodráža vyššiu hodnotu podkladovej transakcie. Takéto informácie sa môžu týkať okrem iného nákladovej štruktúry podniku v dominantnom postavení, jeho cenovej politiky, štruktúry dopytu na relevantnom trhu a tak ďalej.
137. Orgán musí starostlivo a nestranne preskúmať všetky skutočnosti uvedené dotknutým podnikom predtým, ako rozhodne o prípadnej neprimeranosti ceny.
138. Čo sa týka prejednávanej veci, znamená to, že po prvé Rada pre hospodársku súťaž musí právne dostatočným spôsobom preukázať, že sadzby, ktoré uplatňovala AKKA/LAA, boli výrazne vyššie ako ceny konkurencie. Na tento účel mal tento orgán pri objektívnom a dôkladnom preskúmaní zvážiť všetky relevantné skutočnosti s cieľom stanoviť skutočne zodpovedajúcu referenčnú cenu.
139. Potom bolo na AKKA/LAA preukázať, že uplatňované sadzby boli primerané, napriek skutočnosti, že boli vyššie ako referenčná cena zistená Radou pre hospodársku súťaž. AKKA/LAA mohla napríklad poukázať na prehliadnutie relevantných faktorov, ktoré Rada pre hospodársku súťaž chybne nezohľadnila pri stanovovaní referenčnej ceny, alebo sa v každom prípade mohla snažiť preukázať, že ekonomická hodnota služby poskytnutej zákazníkom bola vyššia ako hodnota služby poskytovanej podobnými subjektmi v iných členských štátoch.
140. Na záver navrhujem zodpovedať šiestu otázku v tom zmysle, že dominantný podnik môže preukázať primeranú povahu svojich cien najmä vyššími nákladmi na výrobu a uvádzanie na trh alebo všeobecne vyššou ekonomickou hodnotou dodávaných výrobkov alebo poskytovaných služieb.
H. O siedmej otázke
141. Svojou siedmou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či by sa na účely určenia výšky pokuty, ktorá by sa mala uložiť organizácii kolektívnej správy autorských práv za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Únie, mali odmeny vyplácané autorom vylúčiť z obratu tejto organizácie.
142. V tomto bode súhlasím so stanoviskom španielskej vlády a Komisie: nevidím žiadny dôvod, prečo by sa mali odmeny vyplácané autorom vylúčiť z obratu, ktorý sa berie ako základ výpočtu pokuty uloženej organizácii kolektívnej správy autorských práv.
143. Vo viacerých rozsudkoch, okrem iného nedávno vo veci OSA(68), Súdny dvor uviedol, že organizácie kolektívnej správy autorských práv by sa mali na účely pravidiel hospodárskej súťaže Únie považovať za podniky. V prípade týchto podnikov zahŕňa „celkový obrat“ – uvedený najmä v článku 23 ods. 2 nariadenia 1/2003 a v usmerneniach Komisie(69) – tú časť sadzieb, ktorá zodpovedá odmenám autorov. Je nepodstatné, že táto časť sa následne vyplatí autorom. V tomto zmysle by sa odmeny vyplácané autorom mohli považovať za „nákladovú položku“ organizácie kolektívnej správy autorských práv.
144. V každom prípade, ak by sa mala za relevantný obrat považovať iba časť celkových príjmov, ktorú si môže organizácia kolektívnej správy autorských práv ponechať, pokuta by bola relatívne nízka. To by mohlo vyvolať pochybnosti o tom, či by bola takáto pokuta dostatočne odstrašujúca, primeraná z hľadiska ujmy spôsobenej spotrebiteľovi a spravodlivá v porovnaní s pokutami uloženými ostatným podnikom, ktoré sa dopustili podobného porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Únie.
IV. Návrh
145. Na záver navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Augstākā tiesa (Najvyšší súd, Lotyšsko), takto:
– správanie organizácie kolektívnej správy autorských práv, ktorá je poverená úlohou vyberať odmenu, aj pokiaľ ide o diela zahraničných autorov, môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 102 ZFEÚ,
– v situácii, o akú ide vo veci samej, je v zásade vhodnou metódou porovnanie sadzieb na danom trhu so sadzbami na iných trhoch. Je však úlohou vnútroštátneho súdu vzhľadom na všetky relevantné okolnosti overiť, či takéto porovnanie bolo na strane jednej správne vykonané a na strane druhej, či bolo postačujúce,
– použitie indexu parity kúpnej sily založeného na hrubom domácom produkte môže byť vhodné na účely porovnávania sadzieb uplatňovaných rôznymi organizáciami kolektívnej správy autorských práv; či je tento nástroj dostatočný, závisí od toho, či sa berú do úvahy aj ďalšie faktory, ktoré môžu mať vplyv na konečnú cenu výrobku alebo služby v danej krajine,
– malo by sa vykonať porovnanie sadzieb vyberaných organizáciami kolektívnej správy autorských práv na každom relevantnom trhu,
– iba ceny, ktoré sú výrazne a trvalo nad hodnotou referenčnej ceny, možno považovať za neprimerané,
– dominantný podnik môže preukázať primeranú povahu svojich cien najmä vyššími nákladmi na výrobu a uvádzanie na trh alebo všeobecne vyššou ekonomickou hodnotou dodávaných výrobkov alebo poskytovaných služieb,
– na účely určenia výšky pokuty, ktorá sa má uložiť organizácii kolektívnej správy autorských práv za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Únie, by sa odmeny vyplácané autorom nemali vylúčiť z obratu tejto organizácie.