ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (desiata komora)
z 18. januára 2024 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Voľný pohyb tovaru – Články 34 a 36 ZFEÚ – Duševné vlastníctvo – Ochranná známka Európskej únie – Nariadenie (ES) č. 207/2009 – Článok 13 – Nariadenie (EÚ) 2017/1001 – Článok 15 – Vyčerpanie práv z ochrannej známky – Uvedenie na trh v Európskej únii alebo v Európskom hospodárskom priestore (EHP) – Súhlas majiteľa ochrannej známky – Miesto prvého uvedenia výrobkov na trh majiteľom ochrannej známky alebo s jeho súhlasom – Dôkazné bremeno“
Vo veci C‑367/21,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava, Poľsko) z 1. apríla 2021 a doručený Súdnemu dvoru 14. júna 2021, ktorý súvisí s konaním:
Hewlett Packard Development Company LP
proti
Senetic S.A.,
SÚDNY DVOR (desiata komora),
v zložení: sudcovia M. Ilešič (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu desiatej komory, I. Jarukaitis a D. Gratsias,
generálny advokát: G. Pitruzzella,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Hewlett Packard Development Company LP, v zastúpení: A. Jodkowski a K. Zielińska‑Piątkowska, adwokaci,
– Senetic S.A., v zastúpení: S. Dudzik a E. Rumak, radcowie prawni,
– poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,
– Európska komisia, v zastúpení: É. Gippini Fournier, S. L. Kalėda a B. Sasinowska, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 36 druhej vety ZFEÚ v spojení s článkom 15 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1), a článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, ako aj článkov 34, 35 a 36 ZFEÚ.
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Hewlett Packard Development Company LP, so sídlom v Spojených štátoch amerických (ďalej len „Hewlett Packard“), a spoločnosťou Senetic S.A., so sídlom v Poľsku, týkajúceho sa toho, že Senetic S.A. uviedla na trh výrobky v oblasti výpočtovej techniky označené ochrannými známkami Európskej únie, ktorých majiteľom je Hewlett Packard.
Právny rámec
Právo Únie
Nariadenie (ES) č. 207/2009
3 Odôvodnenie 9 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke [Európskej únie] (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1) znelo takto:
„Zo zásady voľného pohybu tovarov vyplýva, že majiteľ ochrannej známky [Európskej únie] nesmie byť oprávnený zakázať jej používanie tretej osobe, pokiaľ ide o tovary, ktoré boli uvedené do obehu v [Európskej únie] pod ochrannou známkou, buď ním, alebo s jeho súhlasom, okrem prípadov, keď existujú legitímne dôvody, aby majiteľ bol proti ďalšej komercializácii tovarov.“
4 Článok 9 tohto nariadenia, nazvaný „Práva z ochrannej známky [Európskej únie]“, stanovoval:
„1. K ochrannej známke [Európskej únie] vzniká majiteľovi výhradné právo. Majiteľ je oprávnený zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, používať v obchodnom styku:
a) akékoľvek označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou [Európskej únie], pokiaľ ide o tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je ochranná známka [Európskej únie] zapísaná;
…
2. Na základe odseku 1 môže byť okrem iného zakázané:
…
b) ponúkanie tovarov, ich umiestňovanie na trh alebo ich skladovanie na tieto účely pod takýmto značením, alebo ponúkanie alebo poskytovanie služieb pod takýmto označením;
c) dovážanie alebo vyvážanie tovarov pod týmto označením;
…“
5 Článok 13 uvedeného nariadenia s názvom „Vyčerpanie práv z ochrannej známky [Európskej únie]“ znel takto:
„1. Ochranná známka [Európskej únie] neoprávňuje majiteľa zakázať jej používanie pre tovary, ktoré boli uvedené na trh v [Únii] pod takouto ochrannou známkou samotným majiteľom ochrannej známky alebo s jeho súhlasom.
2. Odsek 1 sa neuplatní, ak existujú oprávnené dôvody, aby majiteľ zabránil ďalšej komercializácii tovarov, obzvlášť tam, kde sa stav tovarov zmenil alebo zhoršil po ich uvedení na trh.“
6 Nariadenie č. 207/2009 bolo od 1. októbra 2017 zrušené a nahradené nariadením 2017/1001.
Nariadenie 2017/1001
7 Podľa odôvodnenia 17 nariadenia 2017/1001:
„S cieľom zladiť potrebu účinného presadzovania práv z ochranných známok s potrebou vyhnúť sa obmedzovaniu voľného priebehu obchodovania s legitímnym tovarom by mal nárok majiteľa ochrannej známky EÚ zaniknúť, ak je počas následného konania na súde pre ochranné známky Európskej únie (ďalej len ,súd pre ochranné známky EÚ‘), príslušnom prijať rozhodnutie vo veci, či boli porušené práva z ochrannej známky EÚ, deklarant alebo držiteľ tovarov schopný preukázať, že majiteľ ochrannej známky EÚ nemá právo zakázať uvedenie daných tovarov na trh v krajine konečného určenia.“
8 Odôvodnenie 22 tohto nariadenia znie:
„Zo zásady voľného pohybu tovaru vyplýva, že je nevyhnutné, aby [ne]bol majiteľ ochrannej známky EÚ oprávnený zakázať jej používanie tretej osobe, pokiaľ ide o tovary, ktoré boli uvedené do obehu v Európskom hospodárskom priestore pod ochrannou známkou, buď ním, alebo s jeho súhlasom, okrem prípadov, keď existujú legitímne dôvody, aby majiteľ bol proti ďalšej komercializácii tovarov.“
9 Článok 9 uvedeného nariadenia s názvom „Práva z ochrannej známky EÚ“ stanovuje:
„1. Zápisom ochrannej známky EÚ nadobúda majiteľ výlučné práva k nej.
2. Bez toho, aby boli dotknuté práva majiteľov nadobudnuté pred dňom podania prihlášky alebo dňom práva prednosti ochrannej známky EÚ, má majiteľ uvedenej ochrannej známky EÚ právo zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali v súvislosti s tovarmi alebo službami akékoľvek označenie, ak:
a) označenie je zhodné s ochrannou známkou EÚ a používa sa v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka EÚ zapísaná;
…
3. Podľa odseku 2 možno zakázať najmä:
…
b) ponúkať takto označené tovary, uvádzať ich na trh alebo ich na tieto účely skladovať, alebo ponúkať či poskytovať takto označené služby;
c) dovážať alebo vyvážať takto označený tovar;
…“
10 Článok 15 uvedeného nariadenia, nazvaný „Vyčerpanie práv z ochrannej známky EÚ“, stanovuje:
„1. Ochranná známka EÚ neoprávňuje majiteľa zakázať jej používanie pre tovary, ktoré boli uvedené na trh v Európskom hospodárskom priestore pod takouto ochrannou známkou samotným majiteľom ochrannej známky alebo s jeho súhlasom.
2. Odsek 1 sa neuplatní, ak existujú oprávnené dôvody, aby majiteľ zabránil ďalšej komercializácii tovarov, obzvlášť tam, kde sa stav tovarov zmenil alebo zhoršil po ich uvedení na trh.“
Smernica 2004/48/ES
11 Podľa článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 2004, s. 45; Mim. vyd. 17/002, s. 32), nazvaného „Predmet úpravy“:
„Táto smernica sa týka opatrení, postupov a prostriedkov právnej nápravy potrebných na zabezpečenie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Na účely tejto smernice pojem ‚práva duševného vlastníctva‘ zahrnuje tiež práva priemyselného vlastníctva.“
12 Článok 2 tejto smernice, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, v odseku 1 stanovuje:
„Bez toho, aby boli dotknuté prípadné prostriedky, ktoré sú ustanovené v právnych predpisoch [Únie] alebo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré sú priaznivejšie pre vlastníkov práv, opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy ustanovené touto smernicou sa uplatňujú v súlade s článkom 3 na každé porušenie práv duševného vlastníctva stanovených právom [Únie] a/alebo vnútroštátnym právom príslušného členského štátu.“
13 Kapitola II uvedenej smernice, nazvaná „Opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy“, obsahuje okrem iných článok 3, nazvaný „Všeobecná povinnosť“, ktorý v odseku 2 stanovuje:
„Tieto opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy musia byť účinné, primerané a odradzujúce a musia sa uplatňovať takým spôsobom, aby sa predišlo vytváraniu prekážok zákonného obchodu a musia stanovovať záruky proti ich zneužívaniu.“
14 Článok 6 tejto smernice s názvom „Dôkazy“ v odseku 1 stanovuje:
„Členské štáty zabezpečia, aby na návrh účastníka, ktorý predložil dostatočne dostupný dôkazný materiál postačujúci na podloženie je[ho] nárokov a ktorý označil dôkazy na podloženie týchto nárokov, ktoré sa nachádzajú v držbe protistrany, príslušné súdne orgány mohli nariadiť, aby druhý účastník taký dôkaz predložil, pokiaľ tým nie je dotknutá ochrana dôverných informácií. Na účely tohto odseku môžu členské štáty stanoviť, aby primeranú vzorku značného počtu kópií diela alebo iného chráneného predmetu príslušné súdne orgány považovali za dostatočný dôkaz.“
Poľské právo
15 Článok 325 ustawa – Kodeks postępowania cywilnego (Občiansky súdny poriadok) zo 17. novembra 1964 v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej stanovuje:
„Výrok rozsudku musí obsahovať označenie súdu, mená sudcov, tajomníka a prokurátora, ak vstúpil do konania vo veci, dátum a miesto pojednávania a vyhlásenia rozsudku, mená účastníkov konania a uvedenie predmetu veci, ako aj rozhodnutie súdu týkajúce sa návrhov účastníkov konania.“
16 Článok 758 Občianskeho súdneho poriadku stanovuje:
„V oblasti exekúcie majú právomoc [sądy rejonowe (okresné súdy, Poľsko)], ako aj súdni exekútori pridelení k týmto súdom.“
17 Podľa článku 767 tohto poriadku:
„1. Pokiaľ zákon nestanovuje inak, úkony súdneho exekútora môžu byť predmetom opravného prostriedku podaného na okresný súd. Opravný prostriedok možno podať tiež proti nečinnosti súdneho exekútora. Opravný prostriedok preskúma súd v obvode sídla súdneho exekútora.
2. Opravný prostriedok môže podať účastník konania alebo iná osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené konaním alebo nečinnosťou súdneho exekútora.
…“
18 Článok 840 Občianskeho súdneho poriadku v § 1 stanovuje:
„Dlžník môže prostredníctvom opravného prostriedku navrhnúť zrušenie celého exekučného titulu alebo jeho časti, alebo obmedzenie jeho vykonateľnosti, ak:
(1) spochybňuje skutočnosti, ktoré odôvodnili vyznačenie doložky vykonateľnosti, najmä ak spochybňuje existenciu záväzku stanoveného exekučným titulom, ktorý nie je súdnym rozhodnutím, alebo spochybňuje prevod záväzku napriek existencii formálneho dokumentu, ktorý ho osvedčuje;
(2) po vydaní exekučného titulu nastala skutočnosť, ktorá spôsobila zánik záväzku alebo znemožnila jeho vykonanie; ak je exekučným titulom súdne rozhodnutie, dlžník môže svoj opravný prostriedok založiť aj na skutočnostiach, ktoré nastali po skončení pojednávania, na námietke týkajúcej sa poskytnutia plnenia, ak je uplatnenie tejto námietky v predmetnej veci zo zákona neprípustné, ako aj na námietke započítania.
…“
19 Článok 843 Občianskeho súdneho poriadku v § 3 stanovuje:
„Navrhovateľ musí v opravnom prostriedku uviesť všetky výhrady, ktoré možno v tomto štádiu uplatniť, inak stratí právo odvolávať sa na ne v ďalšej časti konania.“
20 Článok 1050 Občianskeho súdneho poriadku stanovuje:
„1. Ak je dlžník povinný vykonať úkon, ktorý nie je možné vykonať inou osobou a ktorého vykonanie závisí výlučne od jeho vôle, súd, v ktorého obvode sa musí tento úkon vykonať, určí dlžníkovi na návrh veriteľa a po vypočutí účastníkov konania lehotu na vykonanie tohto úkonu pod hrozbou uloženia pokuty pre prípad, že tak neurobí v stanovenej lehote.
…
3. Ak lehota určená dlžníkovi na vykonanie úkonu uplynula bez toho, aby si dlžník splnil záväzok, súd na návrh veriteľa uloží dlžníkovi pokutu a zároveň mu stanoví novú lehotu na vykonanie úkonu pod hrozbou zvýšenej pokuty.“
21 Článok 1051 Občianskeho súdneho poriadku v § 1 stanovuje:
„Ak je dlžník povinný zdržať sa konania alebo nebrániť konaniu veriteľa, súd, v obvode ktorého si dlžník nesplnil svoju povinnosť, mu na návrh veriteľa, po vypočutí účastníkov konania a po zistení, že dlžník si nesplnil svoju povinnosť, uloží pokutu. Súd postupuje rovnako aj v prípade nového návrhu veriteľa.“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
22 Spoločnosť Hewlett Packard je majiteľkou výlučných práv k slovným a obrazovým ochranným známkam Európskej únie HP, zaregistrovanými pod číslami 000052449 a 008579021.
23 Táto spoločnosť predáva výrobky výpočtovej techniky označené týmito ochrannými známkami prostredníctvom autorizovaných zástupcov, ktorí sa zaviazali nepredávať tieto výrobky iným subjektom ako členom jej distribučnej siete a konečným užívateľom. Títo autorizovaní distribútori sú navyše povinní nakupovať tieto výrobky len od iných autorizovaných zástupcov alebo od samotnej spoločnosti Hewlett Packard.
24 Každý jednotlivý výrobok je opatrený sériovým číslom, ktoré ho umožňuje identifikovať. Hewlett Packard disponuje IT nástrojom, ktorý obsahuje okrem iného databázu všetkých výrobkov s uvedením trhu, pre ktorý boli tieto výrobky určené. Naopak, tieto výrobky nevyužívajú žiadny systém označovania, ktorý by sám osebe umožnil identifikovať, či daný výrobok bol alebo nebol určený pre trh Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP).
25 Spoločnosť Senetic vykonáva činnosť distribúcie výrobkov výpočtovej techniky. Táto spoločnosť uviedla na trh v Poľsku výrobky označené ochrannými známkami Európskej únie, ktorých majiteľkou je Hewlett Packard. Tieto výrobky nakúpila od predajcov so sídlom v EHP, ktorí nie sú oficiálnymi distribútormi výrobkov spoločnosti Hewlett Packard, po tom, čo získala od týchto predajcov ubezpečenie, že uvedenie týchto výrobkov na trh v EHP neporušuje výlučné práva spoločnosti Hewlett Packard. Senetic okrem toho od autorizovaných zástupcov spoločnosti Hewlett Packard márne žiadala, aby jej potvrdili, že uvedené výrobky môžu byť uvedené na trh v EHP bez toho, aby boli porušené výlučné práva tejto spoločnosti.
26 Hewlett Packard podala na poľské súdy žalobu, ktorou sa domáhala ukončenia porušovania práv, ktoré jej vyplývajú z ochranných známok Európskej únie, ktorých je majiteľkou, a uloženia všeobecného zákazu voči spoločnosti Senetic dovážať, vyvážať, propagovať a skladovať na vyššie uvedené účely výrobky výpočtovej techniky označené uvedenými ochrannými známkami, ktoré predtým neboli uvedené na trh v EHP samotnou spoločnosťou Hewlett Packard alebo s jej súhlasom. Okrem toho Hewlett Packard navrhla, aby bolo spoločnosti Senetic nariadené stiahnuť tieto výrobky z trhu.
27 Senetic sa na svoju obranu odvoláva na vyčerpanie práv z dotknutých ochranných známok Európskej únie, pričom tvrdí, že predmetné výrobky boli predtým uvedené na trh v EHP spoločnosťou Hewlett Packard alebo s jej súhlasom.
28 Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava, Poľsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, uvádza, že v prípade neexistencie systému označovania výrobkov spoločnosti Hewlett Packard je pre nezávislého distribútora prakticky veľmi ťažké identifikovať cieľový trh jednotlivých výrobkov označených dotknutými ochrannými známkami Európskej únie a ešte ťažšie predložiť dôkaz o tom, že tieto výrobky boli uvedené na trh v EHP majiteľom týchto ochranných známok alebo s jeho súhlasom.
29 Podľa uvedeného súdu sa Senetic mohla teoreticky obrátiť na svojich dodávateľov, aby získala informácie o totožnosti subjektov, ktoré vstúpili do distribučného reťazca na začiatku. Ako však Súdny dvor uznal vo svojom rozsudku z 8. apríla 2003, Van Doren + Q (C‑244/00, EU:C:2003:204), keďže dodávatelia sa vo všeobecnosti zdráhajú prezradiť svoje dodávateľské zdroje, je málo pravdepodobné, že Senetic získa tento typ informácií.
30 V prvom rade poľské súdy uplatňujú prax, že vo výroku ich rozhodnutí, ktorými sa vyhovie žalobe pre porušenie práv z ochrannej známky Európskej únie, sa odkazuje na „výrobky, ktoré predtým neboli uvedené na trh v [EHP] žalobcom (majiteľom ochrannej známky [Európskej únie]) alebo s jeho súhlasom“. Táto formulácia neumožňuje v štádiu exekučného konania identifikovať výrobky, ktorých sa toto konanie týka, a odlíšiť ich od výrobkov, na ktoré sa vzťahuje výnimka týkajúca sa vyčerpania práv z dotknutej ochrannej známky. Výrok týchto rozhodnutí teda v skutočnosti neukladá účastníkom konania, ktorým sú tieto rozhodnutia určené, inú povinnosť, než je povinnosť, ktorá už vyplýva z ustanovení zákona.
31 Z dôvodu tejto súdnej praxe žalovaná v konaní o žalobe pre porušenie práv nemôže dobrovoľne vykonať rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie práv z ochrannej známky a čelí hrozbe sankcií na základe článkov 1050 a 1051 Občianskeho súdneho poriadku. Okrem toho táto prax najčastejšie vedie k zabaveniu všetkých výrobkov vrátane tých, ktoré sú v obehu bez toho, aby akokoľvek porušovali práva z ochrannej známky Európskej únie.
32 Rovnako, ako vyplýva najmä z článkov 767, 840 a 843 Občianskeho súdneho poriadku v rámci konaní o nariadení predbežného opatrenia a exekučných konaní, žalovaný v konaní o žalobe pre porušenie práv naráža na viaceré právne prekážky brániace mu úspešne namietať proti nariadeným opatreniam v tomto rámci, a má len obmedzené procesné záruky.
33 Po prvé v súlade s článkom 767 Občianskeho súdneho poriadku, ako ho vykladajú poľské súd, je opravný prostriedok proti aktu súdneho exekútora možný len vtedy, ak exekútor nedodržal procesné pravidlá upravujúce exekučné konanie. Na základe takéhoto opravného prostriedku tak nemožno určiť, či výrobok označený ochrannou známkou Európskej únie bol uvedený na trh v EHP majiteľom tejto ochrannej známky alebo s jeho súhlasom.
34 Po druhé žalovaný v konaní o žalobe pre porušenie práv nemá možnosť podať na základe článku 840 Občianskeho súdneho poriadku opravný prostriedok proti výkonu rozhodnutia, keďže tento druh opravného prostriedku nemôže objasniť obsah súdneho rozhodnutia predstavujúceho exekučný titul.
35 Po tretie podľa prevládajúceho názoru v poľskej právnej náuke súd príslušný na výkon rozhodnutia síce môže vypočuť účastníkov konania, avšak na základe článku 1051 Občianskeho súdneho poriadku môže určiť, či žalovaný v konaní o žalobe pre porušenie práv konal v súlade s obsahom exekučného titulu, len s ohľadom na skutočnosti vyplývajúce z vypočutia účastníkov konania bez toho, aby mohol vykonať dokazovanie.
36 Po štvrté podľa článku 843 § 3 Občianskeho súdneho poriadku dlžník musí v opravnom prostriedku podanom v rámci výkonu rozhodnutia uviesť všetky výhrady, ktoré možno v tomto štádiu uplatniť, inak stratí právo odvolávať sa na ne v ďalšej časti konania.
37 Podľa vnútroštátneho súdu teda existuje riziko, že účinná súdna ochrana v oblasti voľného pohybu tovaru bude obmedzená z dôvodu poľskej súdnej praxe týkajúcej sa formulácie výroku rozhodnutí, ktorým sa konštatuje porušenie práv.
38 V druhom rade tento súd uvádza, že podľa judikatúry Súdneho dvora ochrana výlučných práv v oblasti duševného vlastníctva nemá absolútnu povahu. Na jednej strane sa totiž obmedzuje na situáciu, v ktorej používanie ochrannej známky inou osobou, než je jej majiteľ, zasahuje do funkcií ochrannej známky. Na druhej strane výkon výlučných práv je podmienený hľadaním rovnováhy medzi týmito právami a ochranou slobôd na vnútornom trhu, medzi ktoré patrí najmä voľný pohyb tovaru.
39 Vnútroštátny súd sa tak pýta na možnosť uplatniť za skutkových okolností sporu, ktorý prejednáva, obrátenie dôkazného bremena uskutočnené Súdnym dvorom v rozsudku z 8. apríla 2003, Van Doren + Q (C‑244/00, EU:C:2003:204), či dokonca vylúčiť oprávnenie majiteľa ochrannej známky dovolávať sa ochrany priznanej článkami 9 a 102 nariadenia č. 207/2009, teraz článkami 9 a 130 nariadenia 2017/1001.
40 Za týchto podmienok Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. „Má sa článok 36 druhá veta ZFEÚ v spojení s článkom 15 ods. 1 nariadenia [2017/1001], ako aj s článkom 19 ods. 1 [druhým pododsekom] [ZEÚ], vykladať v tom zmysle, že bráni praxi vnútroštátnych súdov členských štátov, podľa ktorej súdy:
– v prípade, že vyhovejú návrhu majiteľa ochrannej známky Európskej únie zakázať dovoz, vývoz a propagáciu tovaru označeného ochrannou známkou Európskej únie alebo prikázať stiahnutie tohto tovar z trhu,
– pri rozhodovaní v konaní o nariadení predbežného zaistenia tovaru označeného ochrannou známkou Európskej únie,
vo svojich rozhodnutiach odkazujú na ‚predmety, ktoré neboli uvedené na trh v [EHP] majiteľom ochrannej známky alebo s jeho súhlasom‘, v dôsledku čoho je vzhľadom na všeobecné znenie rozhodnutia ponechané na exekučný orgán, aby zistil, na ktoré predmety označené ochrannou známkou Európskej únie sa vzťahujú uložené príkazy a zákazy (t. j. zistenie, ktoré predmety neboli uvedené na trh v rámci [EHP] majiteľom ochrannej známky alebo s jeho súhlasom), pričom tento orgán sa pri tomto zisťovaní opiera o vyhlásenia majiteľa ochrannej známky alebo o nástroje poskytnuté majiteľom (vrátane IT nástrojov a databáz) a možnosť napadnúť uvedené zistenia exekučného orgánu na súde v rámci určovacieho konania je vylúčená alebo obmedzená povahou právnych prostriedkov, ktoré má žalovaná k dispozícii v konaní o predbežných opatreniach a v exekučnom konaní?
2. Majú sa ustanovenia článkov 34, 35 a 36 [ZFEÚ] vykladať v tom zmysle, že bránia majiteľovi ochrannej známky Spoločenstva (teraz Európskej únie) dovolávať sa ochrany stanovenej v článkoch 9 a 102 nariadenia [č. 207/2009] (teraz články 9 a 130 nariadenia [2017/1001]), ak:
– majiteľ ochrannej známky Spoločenstva (Európskej únie) predáva tovar označený touto ochrannou známkou v rámci [EHP] a mimo neho tým spôsobom, že sa predaj uskutočňuje prostredníctvom autorizovaných predajcov, ktorí môžu ďalej predávať tovar označený ochrannou známkou len subjektom, ktoré patria výlučne do oficiálnej distribučnej siete, a konečným užívateľom, pričom autorizovaní predajcovia sú povinní nadobúdať tovary výlučne od iných autorizovaných predajcov alebo od majiteľa ochrannej známky,
– tovar označený ochrannou známkou nemá znaky ani iné rozlišovacie prvky, ktoré by umožňovali určiť miesto jeho uvedenia na trh majiteľom ochrannej známky alebo s jeho súhlasom,
– žalovaná nadobudla tovar označený ochrannou známkou v [EHP],
– žalovaná prevzala od predajcu tovaru označeného ochrannou známkou vyhlásenia o tom, že tento tovar môže byť legálne uvedený na trh v [EHP],
– majiteľ ochrannej známky Európskej únie neposkytuje žiadne IT nástroje (alebo iné nástroje) ani nepoužíva žiadny systém označovania, ktorý by potenciálnemu kupujúcemu tovaru označeného ochrannou známkou umožňoval, aby pred kúpou tovarov sám overil zákonnosť uvedenia tohto tovaru na trh v [EHP], a odmietne vyhovieť žiadosti kupujúceho vykonať toto overenie?“
Konanie na Súdnom dvore
41 Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 29. novembra 2021 bolo konanie v tejto veci prerušené až do vyhlásenia rozsudku zo 17. novembra 2022, Harman International Industries (C‑175/21, EU:C:2022:895).
42 V nadväznosti na rozhodnutie predsedu Súdneho dvora z 28. novembra 2022 kancelária Súdneho dvora oznámila tento rozsudok vnútroštátnemu súdu a opýtala sa ho, či vzhľadom na tento rozsudok naďalej trvá na návrhu na začatie prejudiciálneho konania, najmä pokiaľ ide o prvú položenú otázku. V uvedenom rozsudku Súdny dvor rozhodol, že článok 15 ods. 1 nariadenia 2017/1001 v spojení s článkom 36 druhou vetou ZFEÚ, článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, ako aj so smernicou 2004/48, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni súdnej praxi, podľa ktorej je výrok rozhodnutia, ktorým sa vyhovie žalobe pre porušenie práv z ochrannej známky Európskej únie, formulovaný tak, že z dôvodu jeho všeobecnej povahy je ponechané na príslušný exekučný orgán poverený výkonom tohto rozhodnutia, aby určil, na ktoré výrobky sa uvedené rozhodnutie vzťahuje, pokiaľ je v rámci exekučného konania žalovanému umožnené namietať proti vymedzeniu výrobkov, na ktoré sa toto konanie vzťahuje, a súd môže preskúmať a rozhodnúť v súlade s ustanoveniami smernice 2004/48, ktoré výrobky boli skutočne uvedené na trh v EHP majiteľom ochrannej známky alebo s jeho súhlasom.
43 Listom z 3. februára 2023 doručeným do kancelárie Súdneho dvora v ten istý deň vnútroštátny súd informoval Súdny dvor, že berie späť svoju prvú otázku, ale naďalej trvá na druhej otázke.
O prejudiciálnej otázke
44 Na úvod je potrebné pripomenúť, že v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zavedeného článkom 267 ZFEÚ, prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní prijať rozhodnutie vo veci, ktorú prejednáva. V tomto smere Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré mu boli predložené. Navyše Súdny dvor môže vziať do úvahy aj ustanovenia práva Únie, na ktoré sa vnútroštátny súd v znení svojej otázky neodvolával (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. novembra 2022, Impexeco a PI Pharma, C‑253/20 a C‑254/20, EU:C:2022:894, bod 40, ako aj citovanú judikatúru).
45 V prejednávanej veci vnútroštátny súd svojou prejudiciálnou otázkou žiada o výklad článkov 34, 35 a 36 ZFEÚ s cieľom zistiť, či tieto ustanovenia bránia tomu, aby sa majiteľ ochrannej známky Európskej únie mohol dovolávať ochrany priznanej článkom 9 nariadenia č. 207/2009 alebo článkom 9 nariadenia 2017/1001 za určitých okolností, ktoré opisuje.
46 V tejto súvislosti však treba zdôrazniť, že článok 13 nariadenia č. 207/2009 a článok 15 nariadenia 2017/1001 vyčerpávajúcim spôsobom upravujú otázku vyčerpania práv z ochrannej známky, pokiaľ ide o výrobky uvedené na trh v Únii alebo v EHP.
47 Okrem toho, ako vyplýva z bodu 39 tohto rozsudku, vnútroštátny súd sa konkrétne pýta, či za okolností, o aké ide v spore vo veci samej, môže dôkazné bremeno vyčerpania práv z dotknutých ochranných známok Európskej únie niesť výlučne žalovaný v konaní o porušení práv.
48 Za týchto okolností treba konštatovať, že vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa článok 13 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 a článok 15 ods. 1 nariadenia 2017/1001 v spojení s článkami 34 a 36 ZFEÚ majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby dôkazné bremeno vyčerpania práv z ochrannej známky Európskej únie niesol výlučne žalovaný v konaní o porušení práv, pokiaľ výrobky označené touto ochrannou známkou, ktoré neobsahujú žiadne označenie umožňujúce tretím osobám identifikovať trh, na ktorom majú byť predávané, a ktoré sú distribuované prostredníctvom selektívnej distribučnej siete, ktorej členovia ich môžu ďalej predávať len iným členom tejto siete alebo konečným užívateľom, boli kúpené týmto žalovaným v Únii alebo v EHP po tom, čo získal od predávajúcich ubezpečenie, že tam môžu byť legálne predávané a majiteľ uvedenej ochrannej známky odmietne žiadosť kupujúceho vykonať toto overenie.
49 Článok 9 nariadenia č. 207/2009, teraz článok 9 nariadenia 2017/1001, priznáva majiteľovi ochrannej známky Európskej únie výlučné právo, ktoré mu umožňuje zakázať všetkým tretím osobám najmä dovážať výrobky označené jeho ochrannou známkou, ponúkať ich, uvádzať ich na trh alebo ich na tieto účely skladovať bez jeho súhlasu (rozsudok zo 17. novembra 2022, Harman International Industries, C‑175/21, EU:C:2022:895, bod 37 a citovaná judikatúra).
50 Článok 13 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, teraz článok 15 ods. 1 nariadenia 2017/1001, obsahuje výnimku z tohto pravidla, keď stanovuje, že právo majiteľa ochrannej známky sa vyčerpá, ak boli výrobky pod touto ochrannou známkou uvedené na trh v Únii alebo v EHP samotným majiteľom ochrannej známky alebo s jeho súhlasom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. novembra 2022, Harman International Industries, C‑175/21, EU:C:2022:895, bod 38 a citovanú judikatúru). Cieľom tohto ustanovenia je zosúladiť základné záujmy ochrany práv z uvedenej ochrannej známky na jednej strane a záujmy voľného pohybu tovaru v Únii alebo EHP na druhej strane (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. novembra 2022, Harman International Industries, C‑175/21, EU:C:2022:895, bod 40 a citovanú judikatúru).
51 Na účely zabezpečenia spravodlivej rovnováhy medzi týmito základnými záujmami je možnosť odvolávať sa na vyčerpanie práv z ochrannej známky Európskej únie ako výnimky z tohto práva ohraničená vo viacerých aspektoch (rozsudok zo 17. novembra 2022, Harman International Industries, C‑175/21, EU:C:2022:895, bod 41).
52 Konkrétne článok 13 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 a článok 15 ods. 1 nariadenia 2017/1001 zakotvujú zásadu vyčerpania práv z ochrannej známky Európskej únie výlučne pre výrobky uvedené na trh Únie alebo na trh EHP majiteľom ochrannej známky alebo s jeho súhlasom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. novembra 2022, Harman International Industries, C‑175/21, EU:C:2022:895, bod 42 a citovanú judikatúru).
53 Z toho vyplýva, že uvedenie výrobkov označených touto ochrannou známkou na trh mimo EHP nevyčerpáva právo majiteľa ochrannej známky zabrániť najmä dovozu a uvedeniu týchto výrobkov bez jeho súhlasu na trh v Únii alebo v EHP, čím je majiteľovi ochrannej známky umožnené kontrolovať prvé uvedenie výrobkov označených uvedenou ochrannou známkou na trh v Únii alebo v EHP (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. novembra 2022, Harman International Industries, C‑175/21, EU:C:2022:895, bod 43 a citovanú judikatúru).
54 Právo vyplývajúce z ochrannej známky sa tak vyčerpá len pre daný výrobok, ktorý bol so súhlasom majiteľa uvedený na trh na území Únie alebo EHP. Skutočnosť, že majiteľ ochrannej známky už na trhu Únie alebo EHP obchodoval s inými výrobkami zhodnými alebo podobnými s výrobkami, pre ktoré sa vyčerpanie uplatňuje, teda nepostačuje (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. novembra 2022, Harman International Industries, C‑175/21, EU:C:2022:895, bod 45 a citovanú judikatúru).
55 Pokiaľ ide o otázku, ktorý účastník konania nesie dôkazné bremeno vyčerpania práv z ochrannej známky Európskej únie, je potrebné na jednej strane uviesť, že túto otázku neupravuje ani článok 13 nariadenia č. 207/2009, ani článok 15 nariadenia 2017/1001, ani žiadne iné ustanovenie týchto dvoch nariadení.
56 Na druhej strane, hoci procesné aspekty dodržiavania práv duševného vlastníctva, vrátane výlučného práva stanoveného v článku 9 nariadenia 207/2009, teraz článku 9 nariadenia 2017/1001, sa v zásade riadia vnútroštátnym právom harmonizovaným smernicou 2004/48, ktorá sa, ako vyplýva najmä z jej článkov 1 až 3, týka opatrení, postupov a prostriedkov právnej nápravy potrebných na zabezpečenie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. novembra 2022, Harman International Industries, C‑175/21, EU:C:2022:895, bod 56), treba konštatovať, že táto smernica, najmä jej články 6 a 7, ktoré patria do kapitoly II oddielu 2 uvedenej smernice, nazvaného „Dôkazy“, neupravuje otázku dôkazného bremena vyčerpania práv z ochrannej známky.
57 Súdny dvor však opakovane rozhodol, že práva hospodárskeho subjektu, ktorý vlastní výrobky uvedené na trh EHP pod ochrannou známkou Európskej únie majiteľom tejto ochrannej známky alebo s jeho súhlasom, vyplývajú z voľného pohybu tovaru zaručeného článkami 34 a 36 ZFEÚ, ako aj z článku 15 ods. 1 nariadenia 2017/1001, ktoré sú vnútroštátne súdy povinné chrániť (rozsudok zo 17. novembra 2022, Harman International Industries, C‑175/21, EU:C:2022:895, bod 69 a citovaná judikatúra).
58 Hoci Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že s právom Únie je v zásade zlučiteľné pravidlo vnútroštátneho práva členského štátu, podľa ktorého vyčerpanie práv z ochrannej známky predstavuje prostriedok obrany, takže dôkazné bremeno nesie žalovaný, ktorý sa odvoláva na tento dôvod, tiež spresnil, že požiadavky vyplývajúce z ochrany voľného pohybu tovaru môžu vyžadovať, aby bolo toto pravidlo dôkazného bremena upravené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. apríla 2003, Van Doren + Q, C‑244/00, EU:C:2003:204, body 35 až 37).
59 Vnútroštátne pravidlá vykonávania a posudzovania dôkazu o vyčerpaní práv z ochrannej známky tak musia rešpektovať požiadavky vyplývajúce zo zásady voľného pohybu tovaru, a preto sa musia upraviť, pokiaľ by svojou povahou umožňovali majiteľovi tejto ochrannej známky rozdeliť vnútroštátne trhy a podporiť zachovanie rozdielov v cenách medzi členskými štátmi (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. novembra 2022, Harman International Industries, C‑175/21, EU:C:2022:895, bod 50 a citovanú judikatúru).
60 V dôsledku toho, ak sa v konaní o porušení práv žalovanej podarí preukázať, že existuje skutočné nebezpečenstvo rozdelenia vnútroštátnych trhov, ak by ona sama musela niesť dôkazné bremeno v súvislosti s uvedením výrobkov na trh v Únii alebo v EHP majiteľom ochrannej známky alebo s jeho súhlasom, vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu vo veci samej prislúcha, aby upravil rozdelenie dôkazného bremena vyčerpania práv z ochrannej známky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. apríla 2003, Van Doren + Q, C‑244/00, EU:C:2003:204, body 39).
61 V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že majiteľ dotknutých ochranných známok Európskej únie využíva systém selektívnej distribúcie, v rámci ktorého výrobky označené týmito ochrannými známkami neobsahujú žiadne označenie umožňujúce tretím osobám identifikovať trh, na ktorom majú byť predávané, že majiteľ odmieta oznámiť túto informáciu tretím osobám a že dodávatelia žalovanej nie sú ochotní prezradiť svoje vlastné dodávateľské zdroje.
62 V tejto súvislosti treba uviesť, že v takomto distribučnom systéme sa dodávateľ vo všeobecnosti zaväzuje predávať zmluvné tovary alebo služby, či už priamo alebo nepriamo, iba distribútorom vybraným na základe určených kritérií, zatiaľ čo sa títo distribútori zaväzujú nepredávať tieto tovary alebo služby neautorizovaným distribútorom na území, ktoré dodávateľ vymedzil na účely realizácie tohto distribučného systému.
63 V takomto prípade by uloženie dôkazného bremena žalovanej v konaní o porušení práv, pokiaľ ide o miesto, kde výrobky označené ochrannou známkou, ktoré žalovaná uvádza na trh, boli po prvýkrát uvedené na trh majiteľom tejto ochrannej známky alebo s jeho súhlasom, mohlo tomuto majiteľovi umožniť zabrániť súbežným dovozom výrobkov označených uvedenou ochrannou známkou, hoci by obmedzenie voľného pohybu tovaru, ktoré by z toho vyplývalo, nebolo odôvodnené ochranou práv z tejto ochrannej známky.
64 Žalovaná v konaní o porušení práv totiž čelila značným ťažkostiam pri predložení takéhoto dôkazu z dôvodu pochopiteľnej neochoty svojich dodávateľov odhaliť svoje dodávateľské zdroje v rámci distribučnej siete majiteľa dotknutých ochranných známok Európskej únie.
65 Navyše, aj keby sa žalovanej v konaní o porušení práv podarilo preukázať, že výrobky označené dotknutými ochrannými známkami Európskej únie pochádzajú zo selektívnej distribučnej siete majiteľa týchto ochranných známok v Únii alebo v EHP, uvedený majiteľ by mohol zabrániť akejkoľvek budúcej možnosti dodávok od člena svojej distribučnej siete, ktorý si nesplnil svoje zmluvné povinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. apríla 2003, Van Doren + Q, C‑244/00, EU:C:2003:204, bod 40).
66 Preto za okolností, ako sú opísané v bode 61 tohto rozsudku, prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý vec prejednáva, aby upravil rozdelenie dôkazného bremena vyčerpania práv z predmetných ochranných známok Európskej únie a uložil majiteľovi týchto ochranných známok povinnosť preukázať, že uskutočnil alebo povolil prvé uvedenie dotknutých výrobkov na trh mimo územia Únie alebo mimo územia EHP. Ak sa takýto dôkaz predloží, bude úlohou žalovanej v konaní o porušení práv preukázať, že tie isté výrobky boli následne dovezené do EHP majiteľom ochrannej známky alebo s jeho súhlasom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. apríla 2003, Van Doren + Q, C‑244/00, EU:C:2003:204, bod 41 a citovanú judikatúru).
67 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je potrebné odpovedať na položenú otázku tak, že článok 13 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 a článok 15 ods. 1 nariadenia 2017/1001 v spojení s článkami 34 a 36 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby dôkazné bremeno vyčerpania práv z ochrannej známky Európskej únie niesol výlučne žalovaný v konaní o porušení práv, pokiaľ výrobky označené touto ochrannou známkou, ktoré neobsahujú žiadne označenie umožňujúce tretím osobám identifikovať trh, na ktorom majú byť predávané, a ktoré sú distribuované prostredníctvom selektívnej distribučnej siete, ktorej členovia ich môžu ďalej predávať len iným členom tejto siete alebo konečným užívateľom, boli kúpené týmto žalovaným v Únii alebo v EHP po tom, čo získal od predávajúcich ubezpečenie, že tam môžu byť legálne predávané a majiteľ uvedenej ochrannej známky odmietne žiadosť kupujúceho vykonať toto overenie.
O trovách
68 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:
Článok 13 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke [Európskej únie] a článok 15 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie v spojení s článkami 34 a 36 ZFEÚ
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
bránia tomu, aby dôkazné bremeno vyčerpania práv z ochrannej známky Európskej únie niesol výlučne žalovaný v konaní o porušení práv, pokiaľ výrobky označené touto ochrannou známkou, ktoré neobsahujú žiadne označenie umožňujúce tretím osobám identifikovať trh, na ktorom majú byť predávané, a ktoré sú distribuované prostredníctvom selektívnej distribučnej siete, ktorej členovia ich môžu ďalej predávať len iným členom tejto siete alebo konečným užívateľom, boli kúpené týmto žalovaným v Európskej únii alebo v Európskom hospodárskom priestore po tom, čo získal od predávajúcich ubezpečenie, že tam môžu byť legálne predávané a majiteľ uvedenej ochrannej známky odmietne žiadosť kupujúceho vykonať toto overenie.
Podpisy