ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)
z 22. februára 2024 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 63 ZFEÚ – Voľný pohyb kapitálu – Smernica 2008/7/ES – Družstevné úverové banky, ktorých čistý majetok presahuje určitú prahovú hodnotu – Vnútroštátna právna úprava ukladajúca týmto bankám povinnosť uhradiť sumu zodpovedajúcu 20 % tohto čistého majetku v prípade prevodu odvetvia ich bankovej činnosti na akciovú spoločnosť výmenou za akcie tejto spoločnosti – Článok 94 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Požiadavka uviesť dôvody odôvodňujúce potrebu odpovede Súdneho dvora – Výlučne vnútroštátna situácia – Neprípustnosť“
Vo veci C‑660/22,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko) z 11. októbra 2022 a doručený Súdnemu dvoru 20. októbra 2022, ktorý súvisí s konaním:
Ente Cambiano società cooperativa per azioni
proti
Agenzia delle Entrate,
SÚDNY DVOR (šiesta komora),
v zložení: predseda šiestej komory T. von Danwitz (spravodajca), sudcovia P. G. Xuereb a I. Ziemele,
generálny advokát: A. M. Collins,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Ente Cambiano società cooperativa per azioni, v zastúpení: A. Cevese, A. Dal Ferro, M. Miccinesi a F. Pistolesi, avvocati,
– talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci M. Cherubini a G. M. De Socio, avvocati dello Stato,
– Európska komisia, v zastúpení: A. Armenia, M. Mataija a P. Messina, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 63 ZFEÚ, ako aj článkov 101, 102, 120 a 173 ZFEÚ.
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Ente Cambiano società cooperativa per azioni na jednej strane a Agenzia delle Entrate (daňová správa, Taliansko) na druhej strane vo veci vrátenia sumy 20 % jej čistého majetku k 31. decembru 2015 uhradenej tejto daňovej správe na účely zachovania právnej formy družstva tým, že prevedie svoje bankové činnosti na akciovú spoločnosť výmenou za akcie tejto spoločnosti.
Právny rámec
Právo Únie
3 Smernica Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania kapitálu (Ú. v. EÚ L 46, 2008, s. 11) v súlade s článkom 16 od 1. januára 2009 zrušila a nahradila smernicu Rady 69/335/EHS zo 17. júla 1969 o nepriamych daniach z tvorby a navyšovania základného imania (Ú. v. ES L 249, 1969, s. 25; Mim. vyd. 09/001, s. 11).
4 Článok 1 smernice 2008/7, nazvaný „Predmet úpravy“, stanovuje:
„Touto smernicou sa upravuje ukladanie nepriamych daní, pokiaľ ide o:
a) kapitálové vklady do kapitálových spoločností;
b) reštrukturalizačné operácie, ktoré sa týkajú kapitálových spoločností;
c) vydávanie niektorých cenných papierov a dlhopisov.“
5 Podľa článku 2 tejto smernice s názvom „Kapitálová spoločnosť“:
„1. Na účely tejto smernice ‚kapitálová spoločnosť‘ je:
a) akákoľvek spoločnosť, ktorá má formu uvedenú v prílohe I;
b) akákoľvek spoločnosť, združenie alebo právnická osoba, ktorej podiely na kapitáli alebo aktívach sú obchodovateľné na burze;
c) akákoľvek spoločnosť, združenie alebo právnická osoba založená na účely zisku, ktorej spoločníci majú právo previesť svoje podiely tretím stranám bez predchádzajúceho povolenia a ručia za záväzky spoločnosti, združenia alebo právnickej osoby len do výšky svojho podielu.
2. Na účely tejto smernice sa každá iná spoločnosť, združenie alebo právnická osoba založená na účely zisku považuje za kapitálovú spoločnosť.“
6 Článok 3 uvedenej smernice s názvom „Kapitálové vklady“ stanovuje:
„Na účely tejto smernice a s výhradou článku 4 sa za ‚kapitálové vklady‘ považujú tieto transakcie:
a) založenie kapitálovej spoločnosti;
b) transformácia spoločnosti, združenia alebo právnickej osoby, ktorá nie je kapitálovou spoločnosťou, na kapitálovú spoločnosť;
c) zvýšenie kapitálu kapitálovej spoločnosti vkladom majetku akéhokoľvek druhu;
…“
7 Článok 4 tej istej smernice, nazvaný „Reštrukturalizačné operácie“, v odseku 1 stanovuje:
„Na účely tejto smernice sa za vklad kapitálu nepovažujú tieto ‚reštrukturalizačné operácie‘:
a) keď jedna alebo viaceré kapitálové spoločnosti prevedú všetky aktíva a pasíva alebo jedno či viacero odvetví činnosti na jednu alebo viac kapitálových spoločností, ktoré sa práve zakladajú alebo ktoré už existujú, za podmienky, že protihodnotou prevodu je aspoň časť cenných papierov, ktoré predstavujú kapitál nadobúdajúcej spoločnosti;
…“
8 Článok 5 smernice 2008/7, nazvaný „Transakcie, na ktoré sa nevzťahuje nepriama daň“, v odseku 1 stanovuje:
„Členské štáty neuplatňujú na kapitálové spoločnosti žiadnu formu nepriamej dane, pokiaľ ide o:
…
d) zmeny zakladateľskej listiny alebo stanov kapitálovej spoločnosti, a to najmä:
…
iii) zmena predmetu činnosti kapitálovej spoločnosti;
…
e) reštrukturalizačné operácie uvedené v článku 4.“
9 Článok 6 tejto smernice s názvom „Dane a daň z pridanej hodnoty“ v odseku 1 stanovuje:
„Bez ohľadu na článok 5 môže členský štát uplatňovať tieto dane:
a) dane z prevodu cenných papierov, bez ohľadu na to, či ide o paušálnu sadzbu alebo nie;
b) dane z prevodu majetku vrátane katastrálnych daní, ktoré sa vyberajú pri prevode podnikateľskej činnosti alebo nehnuteľného majetku na kapitálovú spoločnosť uskutočneného v rámci ich územia;
c) dane z prevodu majetku, ktoré [sa] vyberajú pri prevode aktív akéhokoľvek druhu na kapitálovú spoločnosť, pokiaľ sa tento majetok prevedie za inú protihodnotu ako podiel spoločnosti;
d) dane, ktoré sa vyberajú pri vytváraní, registrácii alebo zrušení hypotéky alebo iných poplatkov za pozemok alebo iný majetok;
e) dane vo forme poplatkov;
f) daň z pridanej hodnoty.“
Talianske právo
10 Článok 2 ods. 3a až 3c decreto‑legge n. 18 – Misure urgenti concernenti la riforma delle banche di credito cooperativo, la garanzia sulla cartolarizzazione delle sofferenze, il regime fiscale relativo alle procedure di crisi e la gestione collettiva del risparmio (zákonný dekrét č. 18 o naliehavých opatreniach týkajúcich sa reformy družstevných úverových bánk, záruky za sekuritizáciu nesplatených pohľadávok, daňového režimu súvisiaceho s krízovými postupmi a kolektívnej správy úspor) zo 14. februára 2016 (GURI č. 37 z 15. februára 2016), zmeneného na zákon so zmenami prostredníctvom legge n. 49 (zákon č. 49) z 8. apríla 2016 (GURI č. 87 zo 14. apríla 2016), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákonný dekrét č. 18/2016“), stanovuje:
„3a. Odchylne od článku 150a ods. 5 [decreto legislativo n. 385 – Testo unico delle leggi in materia bancaria e creditizia (legislatívny dekrét č. 385 o konsolidovanom znení zákonov v oblasti bankovníctva a úverov) z 1. septembra 1993 (GURI č. 230 z 30. septembra 1993, riadna príloha GURI č. 92)] sa prevod neuskutoční v prípade družstevných úverových bánk, ktoré do 60 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona o zmene tohto dekrétu predložia [Banca d’Italia (Talianska banka)] v súlade s článkom 58 [tohto legislatívneho dekrétu č. 385 z 1. septembra 1993] individuálnu alebo spoločnú žiadosť o povolenie na prevod svojich odvetví bankových činností na tú istú existujúcu alebo novozaloženú akciovú spoločnosť, ktorá je oprávnená vykonávať bankovú činnosť, pod podmienkou, že čistý majetok žiadajúcej banky alebo, v prípade spoločnej žiadosti, aspoň jednej zo žiadajúcich bánk, tak ako je vykázaný k 31. decembru 2015 v súvahe, ku ktorej audítor nevzniesol výhradu, predstavuje viac ako 200 miliónov eur.
3b. Pri vklade družstevná úverová banka poskytujúca vklad uhradí do štátneho rozpočtu sumu 20 % svojho čistého majetku, ako je uvedené v účtovnej závierke k 31. decembru 2015, ku ktorej audítor nevzniesol výhradu.
3c. V nadväznosti na vklad družstevná úverová banka poskytujúca vklad, ktorá si ponechá svoje nedeliteľné rezervy po odpočítaní úhrady stanovenej v odseku 3b, zmení svoj predmet činnosti tak, aby z neho vylúčila bankovú činnosť, a zaväzuje sa zachovať ustanovenia týkajúce sa vzájomnosti uvedené v článku 2514 Občianskeho zákonníka, ako aj zabezpečiť svojim členom služby potrebné na zachovanie ich vzťahu s akciovou spoločnosťou prijímajúcou vklad, ako aj vzdelávacie a informačné služby v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa úspor a služby propagácie programov pomoci. … V prípade nesplnenia povinností stanovených v tomto odseku a odsekoch 3a a 3b sa majetok vkladateľa, prípadne družstevnej úverovej banky, prevedie v súlade s článkom 17 zákona č. 388 z 23. decembra 2000. …“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
11 Ente Cambiano, predtým Banca di Credito Cooperativo di Cambiano società cooperativa per azioni, družstevná úverová banka, ktorej čistý majetok k 31. decembru 2015 bol vyšší ako 200 miliónov eur, zaplatila talianskej štátnej pokladnici sumu 54 208 740 eur, ktorá k tomuto dátumu predstavovala 20 % tohto čistého majetku, pričom využila možnosť tzv. „vystúpenia“ upravenú v článku 2 ods. 3a zákonného dekrétu č. 18/2016.
12 Následne Ente Cambiano požiadala o vrátenie tejto sumy, pretože sa domnievala, že povinnosť uhradiť túto sumu je v rozpore tak s Ústavou Talianska, ako aj s právom Únie. Keďže žiadosť o vrátenie tejto sumy podaná spoločnosťou Ente Cambiano bola implicitne zamietnutá, táto spoločnosť podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Commissione tributaria provinciale di Firenze (Provinčný daňový súd pre Florenciu, Taliansko). Keďže tento súd túto žalobu zamietol, Ente Cambiano podala odvolanie na Commissione tributaria regionale della Toscana (Regionálny daňový súd pre Toskánsko, Taliansko), ktorý toto odvolanie zamietol rozsudkom z 15. novembra 2018.
13 Ente Cambiano podala proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko), teda vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom sa odvolávala tak na protiústavnosť vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, ako aj na jej nezlučiteľnosť s právom Únie.
14 Tento súd v prvom rade uvádza, že sa obrátil na Corte Costituzionale (Ústavný súd, Taliansko) s otázkami ústavnosti týkajúcimi sa článku 2 ods. 3b a 3c zákonného dekrétu č. 18/2016, ktorý rozsudkom č. 149/2021 z 9. júla 2021 vyhlásil tieto otázky za nedôvodné.
15 Vnútroštátny súd ďalej spresňuje, že uvedené ustanovenia patria do rámca reformy družstevných úverových bánk, ktorej cieľom je vyriešiť štrukturálne nedostatky vyplývajúce z ich ekonomického modelu a modelu riadenia, ako aj z malej veľkosti väčšiny z nich, a to posilnením ich majetku s cieľom odolávať prípadným krízam. Na tento účel taliansky zákonodarca stanovil hlavný model, ktorý spočíva vo vstupe týchto bánk do družstevnej bankovej skupiny, na čele ktorej je holdingová spoločnosť skupiny, založená vo forme akciovej spoločnosti s kapitálom vo výške najmenej jednej miliardy eur, ktorej väčšinu vlastnia uvedené banky a ktorá má voči nim riadiace a koordinačné právomoci. Toto pristúpenie nemá vplyv na ich majetok. Iba družstevné úverové banky, ktorých čistý majetok presahuje stanovený limit, sa môžu vyhnúť pristúpeniu k takejto skupine tým, že sa podriadia povinnostiam vyplývajúcim z článku 2 ods. 3a až 3c zákonného dekrétu č. 18/2016, pod hrozbou prevodu svojho majetku do vzájomných fondov určených na podporu a rozvoj spolupráce.
16 Vnútroštátny súd dodáva, že odvolacie dôvody, ktoré sú založené na porušení práva Únie, sa týkajú najmä zásad voľnej hospodárskej súťaže a zachovania trhu, ktoré sú zakotvené v článkoch 101, 102, 120 a 173 ZFEÚ, ako aj zásady voľného pohybu kapitálu, ako je uvedená v článku 63 ZFEÚ a spresnená smernicou 2008/7.
17 Spresňuje, že Ente Cambiano tvrdí, že predmetná povinnosť úhrady porušuje túto smernicu v rozsahu, v akom táto smernica zakotvuje daňovú neutralitu kapitálových vkladov, s výnimkou prípadov uvedených v článku 6 uvedenej smernice, ktoré sa v prejednávanej veci neuplatňujú.
18 V tomto kontexte sa tento súd pýta na súlad článku 2 ods. 3b a 3c zákonného dekrétu č. 18/2016 s právom Únie, pričom na jednej strane spresňuje, že súhlasí s pochybnosťami spoločnosti Ente Cambiano, pokiaľ ide o zlučiteľnosť tohto ustanovenia so zásadami voľného pohybu kapitálu, voľnej hospodárskej súťaže a zachovania trhu uznanými týmto právom, a na druhej strane sa domnieva, že toto ustanovenie nemožno vykladať konformne s týmto právom.
19 Za týchto podmienok Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:
„Bráni článok 63 a nasledujúce a články 101, 102, 120 a 173 ZFEÚ vnútroštátnej právnej úprave, ktorá, rovnako ako článok 2 ods. 3b a 3c [zákonného dekrétu č. 18/2016], podmieňuje možnosť družstevných úverových bánk s čistým majetkom vyšším ako 200 miliónov eur k 31. decembru 2015 namiesto vzniku členstva v skupine vložiť svoje odvetvie bankovej činnosti do akciovej spoločnosti, aj novozaloženej, oprávnenej vykonávať bankovú činnosť, a zmeniť vlastné stanovy tak, aby vylúčili výkon bankových činností, ale aby zachovali ustanovenia týkajúce sa vzájomnosti uvedené v článku 2514 Občianskeho zákonníka, pri súčasnom zabezpečení služieb svojim členom potrebných na zachovanie vzťahu s prijímajúcou akciovou spoločnosťou, ako aj vzdelávacích a informačných služieb v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa úspor a služieb propagácie programov pomoci, úhradou sumy vo výške 20 % čistého majetku k 31. decembru 2015?“
O prejudiciálnej otázke
20 Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora konanie, ktoré upravuje článok 267 ZFEÚ, je nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje týmto súdom výklad práva Únie, ktorý potrebujú na vyriešenie sporu, ktorý prejednávajú (rozsudok z 26. marca 2020, Miasto Łowicz a Prokurator Generalny, C‑558/18 a C‑563/18, EU:C:2020:234, bod 44, ako aj citovaná judikatúra).
21 Vzhľadom na to, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je základom tohto konania, vnútroštátny súd je povinný v samotnom návrhu na začatie prejudiciálneho konania vysvetliť skutkový a právny rámec sporu vo veci samej a poskytnúť potrebné vysvetlenia týkajúce sa dôvodov výberu ustanovení práva Únie, o ktorých výklad žiada, a ako aj súvislosť medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá sa vzťahuje na spor, o ktorom rozhoduje [pozri v tomto zmysle najmä rozsudok zo 4. júna 2020, C. F. (Daňová kontrola), C‑430/19, EU:C:2020:429, bod 23 a citovanú judikatúru].
22 V tejto súvislosti treba tiež zdôrazniť, že informácie obsiahnuté v návrhoch na začatie prejudiciálneho konania musia slúžiť na jednej strane na to, aby Súdnemu dvoru umožnili poskytnúť užitočné odpovede na otázky položené vnútroštátnym súdom, a na druhej strane na to, aby vládam členských štátov, ako aj ďalším oprávneným subjektom bola poskytnutá možnosť predložiť pripomienky v súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor musí dbať o to, aby bola táto možnosť zachovaná, pričom zohľadňuje skutočnosť, že podľa tohto ustanovenia sa oprávneným subjektom oznamujú len návrhy na začatie prejudiciálneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2021, Irish Ferries, C‑570/19, EU:C:2021:664, bod 134 a citovanú judikatúru).
23 Tieto kumulatívne požiadavky týkajúce sa obsahu návrhu na začatie prejudiciálneho konania sú výslovne uvedené v článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktoré má vnútroštátny súd v rámci spolupráce zavedenej článkom 267 ZFEÚ poznať a ktoré je povinný náležite dodržiavať (uznesenie z 3. júla 2014, Talasca, C‑19/14, EU:C:2014:2049, bod 21; rozsudok z 9. septembra 2021, Toplofikacija Sofia a i., C‑208/20 a C‑256/20, EU:C:2021:719, bod 20, ako aj citovaná judikatúra). Tieto požiadavky sú tiež pripomenuté v bodoch 13, 15 a 16 odporúčaní Súdneho dvora Európskej únie pre vnútroštátne súdy pri podávaní návrhov na začatie prejudiciálneho konania (Ú. v. EÚ C 380, 2019, s. 1).
24 V prejednávanej veci sa vnútroštátny súd svojou otázkou v podstate pýta, či články 63, 101, 102, 120 a 173 ZFEÚ bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že možnosť družstevných úverových bánk, ktorých čistý majetok k určitému dátumu presahoval 200 miliónov eur, previesť svoju oblasť bankovej činnosti na akciovú spoločnosť výmenou za jej akcie namiesto členstva v družstevnej bankovej skupine, je podmienená zaplatením sumy zodpovedajúcej dvadsiatim percentám ich čistého majetku k tomuto dátumu. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania tiež vyplýva, že Ente Cambiano sa v rámci sporu vo veci samej odvoláva na smernicu 2008/7, ktorá zrušila a nahradila smernicu 69/335, v súvislosti s voľným pohybom kapitálu, na ktorý sa tento súd pýta.
25 Pokiaľ ide o články 101, 102, 120 a 173 ZFEÚ, uvedený súd nevysvetľuje dôvody, pre ktoré žiada o výklad týchto ustanovení, ani súvislosť, ktorú vidí medzi uvedenými ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou v spore, ktorý mu bol predložený, v rozpore s požiadavkami článku 94 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Preto je prejudiciálna otázka v rozsahu, v akom sa týka týchto ustanovení Zmluvy o FEÚ, neprípustná.
26 Pokiaľ ide o článok 63 ZFEÚ, ako uviedla Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach, z informácií uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že všetky okolnosti sporu vo veci samej medzi spoločnosťou so sídlom v Taliansku a talianskou daňovou správou sa obmedzujú na vnútroštátnu sféru tohto členského štátu.
27 Podľa ustálenej judikatúry sa ustanovenia Zmluvy o FEÚ v oblasti voľného pohybu kapitálu neuplatňujú na situáciu, ktorá sa vo všetkých ohľadoch obmedzuje len na jeden členský štát. V tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby Súdnemu dvoru v súlade s článkom 94 rokovacieho poriadku poskytol vysvetlenie toho, akú súvislosť má spor, ktorý prejednáva, napriek jeho čisto vnútroštátnej povahe, s ustanoveniami práva Únie týkajúcimi sa základných slobôd, a tak je požadovaný výklad v prejudiciálnom konaní preň nevyhnutný na to, aby mohol prijať potrebné rozhodnutie v tomto spore (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2016, Ullens de Schooten, C‑268/15, EU:C:2016:874, body 47 a 55, ako aj citovanú judikatúru).
28 Konkrétne z týchto požiadaviek vyplýva, že na konštatovanie existencie takejto súvislosti musia z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplývať konkrétne skutočnosti, teda nie hypotetické, ale nepochybné indície, ktoré umožňujú pozitívne preukázať existenciu požadovanej súvislosti, pričom vnútroštátny súd sa nesmie uspokojiť s tým, že predloží Súdnemu dvoru dôkazy, ktoré umožňujú nevylúčiť existenciu takejto súvislosti alebo ktoré – posudzované abstraktne – by mohli predstavovať nepriame dôkazy v tomto zmysle, ale naopak, musí poskytnúť objektívne a jednoznačné nepriame dôkazy, ktoré umožnia Súdnemu dvoru overiť existenciu uvedenej súvislosti (rozsudok z 2. marca 2023, Bursa Română de Mărfuri, C‑394/21, EU:C:2023:146, body 51 a 52, ako aj citovaná judikatúra).
29 Vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa vnútroštátny súd obmedzuje na uvedenie argumentácie spoločnosti Ente Cambiano, podľa ktorej zaplatenie sumy zodpovedajúcej 20 % čistého majetku k tomuto dátumu družstevnými úverovými bankami, ktorých čistý majetok k 31. decembru 2015 presahuje hodnotu 200 miliónov eur, sankcionuje najspoľahlivejšie družstevné úverové banky, ktoré by mohli prilákať investorov z iných členských štátov. Tento súd však neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by umožňovala potvrdiť záujem štátnych príslušníkov iných členských štátov na využívaní voľného pohybu kapitálu v situácii, o ktorú ide vo veci samej (pozri analogicky rozsudok z 20. septembra 2018, Fremoluc, C‑343/17, EU:C:2018:754, bod 30). Keďže tento návrh nespĺňa požiadavky stanovené judikatúrou citovanou v bodoch 27 a 28 tohto rozsudku, prejudiciálna otázka je tiež neprípustná v rozsahu, v akom sa týka článku 63 ZFEÚ.
30 Pokiaľ ide o smernicu 2008/7, na ktorú sa v rámci sporu vo veci samej odvoláva Ente Cambiano, podľa informácií uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa v súlade s článkom 2 ods. 3a až 3c zákonného dekrétu č. 18/2016 zdá, že k úhrade do štátnej pokladnice, ktorá je stanovená v tomto zákonnom dekréte a proti ktorej Ente Cambiano namieta, vrátane jej sadzby a vymeriavacieho základu, ktorý nezodpovedá zisku alebo príjmu tejto spoločnosti, ale jej čistému majetku, ktorý je uvedený v jej súvahe k 31. decembru 2015, dochádza pri prevode odvetvia bankovej činnosti do akciovej spoločnosti výmenou za jej akcie. Skutočnosť zakladajúca túto povinnosť úhrady teda spočíva v realizácii tejto konkrétnej transakcie a nie vo výkone činnosti, zatiaľ čo jej záväzný charakter vyplýva zo sankcie spojenej s nedodržaním uvedenej povinnosti úhrady, ktorá je tiež stanovená v tomto ustanovení.
31 Hoci tieto skutočnosti umožňujú konštatovať uplatniteľnosť smernice 2008/7 ratione materiae na spor vo veci samej, a tak je potrebné preskúmať, či sa uvedená úhrada má kvalifikovať ako „nepriama daň“ v zmysle tejto smernice uložená na reštrukturalizačnú operáciu uvedenú v článku 4 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice, na ktorý odkazuje jej článok 5 ods. 1 písm. e), ak bol vklad dotknutého odvetvia činnosti uskutočnený kapitálovou spoločnosťou, uvedené údaje neumožňujú dospieť k záveru o uplatniteľnosti ratione personae tej istej smernice na tento spor. Vnútroštátny súd sa totiž nezaoberal otázkou, či družstevné úverové banky, ako bola žalobkyňa vo veci samej pred svojou reštrukturalizáciou a zmenou jej stanov, po tom, čo využila možnosť stanovenú v článku 2 ods. 3a zákonného dekrétu č. 18/2016, spadajú pod pojem „kapitálová spoločnosť“ v zmysle smernice 2008/7, ako je definovaný v článku 2 tejto smernice.
32 Tento súd ani v uvedenom návrhu neposkytol informácie o tom, či sa v prejednávanej veci môžu uplatniť výnimky z článku 5 tejto smernice, ktoré vyplývajú z jej článku 6.
33 Vzhľadom na tieto pochybnosti týkajúce sa uplatniteľnosti smernice 2008/7 na spor vo veci samej, ako aj na neexistenciu akýchkoľvek spresnení, pokiaľ ide o prípadnú kvalifikáciu „nepriamej dane“ v zmysle tejto smernice, treba konštatovať, že návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje skutočnosti potrebné na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že táto smernica je uplatniteľná na tento spor, a tak Súdny dvor nemôže posúdiť, v akom rozsahu je odpoveď na položenú otázku nevyhnutná na to, aby vnútroštátny súd mohol vydať svoje rozhodnutie.
34 Z uvedeného vyplýva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je tiež neprípustný v rozsahu, v akom sa týka uvedenej smernice.
35 Treba však pripomenúť, že vnútroštátny súd má možnosť podať nový návrh na začatie prejudiciálneho konania s tým, že poskytne Súdnemu dvoru všetky informácie, ktoré mu umožnia rozhodnúť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2019, Călin, C‑676/17, EU:C:2019:700, bod 41 a citovanú judikatúru).
36 Za týchto podmienok musí byť návrh na začatie prejudiciálneho konania vyhlásený za neprípustný.
O trovách
37 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko) rozhodnutím z 11. októbra 2022, je neprípustný.
Podpisy