ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)
z 11. mája 2010
Vec F‑30/08
Fotios Nanopoulos
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Úradníci – Právomoc Súdu pre verejnú službu – Prípustnosť – Akt spôsobujúci ujmu – Mimozmluvná zodpovednosť – Úniky informácií v tlači – Zásada prezumpcie neviny – Nemajetková ujma – Rozhodnutie o začatí disciplinárneho konania – Zjavne nesprávne posúdenie – Povinnosť poskytnúť pomoc – Článok 24 služobného poriadku“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou F. Nanopoulos navrhuje, aby bola Komisia kvôli pochybeniam, ktorých sa dopustila pri riešení jeho situácie a riadení jeho služobného postupu, zaviazaná zaplatiť mu sumu 850 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, o ktorej sa domnieva, že mu vznikla
Rozhodnutie: Komisia je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 90 000 eur. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Komisia znáša všetky trovy konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Konanie pred podaním žaloby
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
2. Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Rozhodnutie týkajúce sa povinnosti administratívy poskytnúť pomoc – Začlenenie – Omeškanie pri prijatí rozhodnutia – Vylúčenie
(Služobný poriadok úradníkov, články 24, 90 a 91)
3. Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Návrh na náhradu škody vyplývajúcej z rozhodnutia o začatí disciplinárneho konania – Konanie pred podaním žaloby
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
4. Úradníci – Žaloba – Lehoty – Žiadosť o náhradu škody adresovaná inštitúcii – Dodržanie primeranej lehoty – Kritériá posúdenia
(Štatút Súdneho dvora, článok 46; Služobný poriadok úradníkov, článok 90)
5. Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií – Podmienky – Protiprávnosť – Pojem
(Článok 270 ZFEÚ)
6. Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Rozsah – Omeškanie pri prijatí rozhodnutia – Nesprávny služobný postup, ktorý môže založiť zodpovednosť administratívy
(Služobný poriadok úradníkov, článok 24)
7. Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií – Podmienky – Protiprávnosť – Únik informácií týkajúcich sa osobných údajov úradníka
(Článok 270 ZFEÚ a článok 340 druhý odsek ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 45/2001)
8. Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Začatie disciplinárneho konania – Voľná úvaha menovacieho orgánu – Súdne preskúmanie – Hranice – Začatie bez dostatočne presných a relevantných informácií – Nesprávny služobný postup, ktorý môže založiť zodpovednosť administratívy
(Služobný poriadok úradníkov, článok 87; príloha IX)
9. Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií – Nesprávny služobný postup – Neprideľovanie úradníkovi úloh zodpovedajúcich jeho platovej triede
(Článok 270 ZFEÚ a článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
1. V systéme opravných prostriedkov, ktorý bol zavedený v článkoch 90 a 91 služobného poriadku, je žaloba o náhradu škody, ktorá predstavuje autonómny opravný prostriedok vo vzťahu k žalobe o neplatnosť, prípustná len vtedy, ak jej predchádzalo konanie pred podaním žaloby v súlade s ustanoveniami služobného poriadku. Toto konanie sa líši v závislosti od toho, či škoda, ktorej náhrada sa požaduje, vyplýva z aktu spôsobujúceho ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku alebo z konania administratívy, ktoré nemá charakter rozhodnutia. V prvom prípade dotknutej osobe prináleží podať na menovací orgán v stanovených lehotách sťažnosť proti predmetnému aktu. V druhom prípade musí naopak správne konanie začať podaním žiadosti v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku smerujúcej k získaniu odškodnenia. Len výslovné alebo implicitné zamietnutie tejto žiadosti je rozhodnutím spôsobujúcim ujmu, proti ktorému možno podať sťažnosť, a až po výslovnom alebo implicitnom zamietnutí tejto sťažnosti možno podať žalobu o náhradu škody na Súd pre verejnú službu.
(pozri bod 83)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 25. septembra 1991, Marcato/Komisia, T‑5/90, Zb. s. II‑731, body 49 a 50; 28. júna 1996, Y/Súdny dvor, T‑500/93, Zb. VS s. I‑A‑335 a II‑977, bod 64
2. Rozhodnutie týkajúce sa povinnosti poskytnúť pomoc predstavuje akt spôsobujúci ujmu. Naopak, omeškanie inštitúcie pri rozhodovaní o jej povinnosti poskytnúť pomoc a pri oznamovaní jej rozhodnutia v zásade nepredstavuje akt spôsobujúci ujmu. Pokiaľ ide o neposkytnutie spontánnej pomoci zo strany inštitúcie, v zásade prináleží úradníkovi, ktorý sa domnieva, že sa môže odvolávať na článok 24 služobného poriadku, aby predložil žiadosť o pomoc inštitúcii, pod ktorú patrí. Iba určité výnimočné okolnosti môžu zaväzovať inštitúciu, aby vykonala určitý akt pomoci bez predchádzajúcej žiadosti dotknutej osoby, z vlastnej iniciatívy. Ak takéto okolností neexistujú, potom skutočnosť, že inštitúcia spontánne neposkytla pomoc svojim úradníkom a zamestnancom nepredstavuje akt spôsobujúci ujmu.
(pozri body 93, 99 a 101)
Odkaz:
Súdny dvor: 12. júna 1986, Sommerlatte/Komisia, 229/84, Zb. s. 1805, bod 20
Súd prvého stupňa: 26. októbra 1993, Caronna/Komisia, T‑59/92, Zb. s. II‑1129, bod 100; 1. decembra 1994, Ditterich/Komisia, T‑79/92, Zb. VS s. I‑A‑289 a II‑907, bod 66; 6. novembra 1997, Ronchi/Komisia, T‑223/95, Zb. VS s. I‑A‑321 a II‑879, body 25 až 31; 13. júla 2006, Andrieu/Komisia, T‑285/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑161 a II‑A‑2‑775, bod 135; 12. septembra 2007, Combescot/Komisia, T‑249/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑181 a II‑A‑2‑1219, bod 32; 18. decembra 2008, Belgicko a Komisia/Genette, T‑90/07 P a T‑99/07 P, Zb. s. II‑3859, body 100 až 102
Súd pre verejnú službu: 31. mája 2006, Frankin a i./Komisia, F‑91/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑25 a II‑A‑1‑83, bod 24
3. Konanie pred podaním žaloby, ktoré sa uplatňuje na dosiahnutie náhrady škody vyplývajúcej z rozhodnutia o začatí disciplinárneho konania, závisí od povahy konečného rozhodnutia prijatého administratívou.
Keď je začaté disciplinárne konanie ukončené rozhodnutím spôsobujúcim ujmu, môže sa úradník odvolávať na protiprávnosť rozhodnutia o začatí tohto konania iba v rámci toho, že v lehotách na podanie sťažnosti a žaloby stanovených v článkoch 90 a 91 služobného poriadku priamo napadne rozhodnutie spôsobujúce ujmu prijaté na konci konania.
Keď naopak administratíva prijme rozhodnutie o zastavení disciplinárneho konania, keďže toto rozhodnutie nie je rozhodnutím spôsobujúcim ujmu, musí úradník, aby dosiahol náhradu ujmy vyplývajúcej z rozhodnutia o začatí disciplinárneho konania, najprv dodržať dvojfázové konanie pred podaním žaloby upravené v ustanoveniach článkov 90 a 91 služobného poriadku.
(pozri body 111 – 113)
4. Úradníci alebo zamestnanci, ktorí chcú od Únie získať náhradu škody, ktorá jej je pripísateľná, musia podať žiadosť v tomto zmysle v primeranej lehote, ktorá plynie od okamihu, keď sa dozvedeli o situácií, na ktorú sa sťažujú, hoci článok 90 ods. 1 služobného poriadku úradníkov nestanovuje žiadnu lehotu na podanie žiadosti.
Dodržanie primeranej lehoty sa vyžaduje vždy vtedy, keď pri chýbajúcej výslovnej úprave zásady právnej istoty alebo ochrany legitímnej dôvery bránia tomu, aby inštitúcie Únie a fyzické alebo právnické osoby konali bez časového obmedzenia, čo by mohlo okrem iného ohroziť stabilitu nadobudnutých právnych postavení. Pri žalobách o náhradu škody proti inštitúcii, ktoré môžu viesť k uloženiu peňažnej povinnosti Únii, je dodržanie primeranej lehoty na podanie žiadosti o náhradu škody motivované aj snahou chrániť finančné záujmy, ktorá v prípade žalôb vyplývajúcich z mimozmluvnej zodpovednosti nachádza svoj osobitný výraz v päťročnej premlčacej dobe stanovenej v článku 46 Štatútu Súdneho dvora. Primeranosť lehoty treba posúdiť v závislosti od osobitných okolností každej veci a najmä v závislosti od významu sporu pre dotknutú osobu, zložitosti veci a správania účastníkov konania.
(pozri body 116 a 117)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 5. októbra 2004, Sanders a i./Komisia, T‑45/01, Zb. s. II‑3315, bod 59; 5. októbra 2004, Eagle a i./Komisia, T‑144/02, Zb. s. II‑3381, body 65 a 66
Súd pre verejnú službu: 4. novembra 2008, Marcuccio/Komisia, F‑87/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑351 a II‑A‑1‑1915, bod 27, ktorý je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑16/09 P
5. Dôvodnosť žaloby o náhradu škody podanej podľa článku 270 ZFEÚ závisí od splnenia súboru podmienok, ktorými je protiprávnosť konania vytýkaného inštitúciám, existencia škody a príčinná súvislosť medzi uvádzaným konaním a uplatňovanou škodou.
Keď mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií vzniká na základe ustanovení článku 270 ZFEÚ, môže vzniknúť iba na základe samotnej protiprávnosti aktu spôsobujúceho ujmu (alebo konania, ktoré nemá charakter rozhodnutia) a to bez toho, aby si bolo potrebné klásť v tomto ohľade otázku, či ide o dostatočne závažné porušenie právnej normy priznávajúcej práva jednotlivcom.
Nie je vylúčené, aby sudca posúdil rozsah voľnej úvahy administratívy v oblasti služobných sporov; naopak, toto kritérium je podstatným pri preskúmaní zákonnosti sporného rozhodnutia alebo konania, pričom kontrola zákonnosti vykonávaná sudcom a jej intenzita závisia od väčšej či menšej miery voľnej úvahy, ktorou disponuje administratíva v súlade s uplatniteľným právom a požiadavkami riadnej činnosti, ktoré si sama stanovila.
Prináleží súdu Únie, aby pri preskúmaní, či je splnená prvá podmienka záväzku vyplývajúceho z mimozmluvnej zodpovednosti administratívy, posúdil iba to, či konanie vytýkané inštitúcii predstavuje s prihliadnutím na mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje administratíva v spore, ktorý súd prejednáva, nesprávny služobný postup.
(pozri body 128 – 133)
Odkaz:
Súdny dvor: 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., C‑136/92 P, Zb. s. I‑1981, bod 42; 21. februára 2008, Komisia/Girardot, C‑348/06 P, Zb. s. I‑833, body 52 a 53
Súd prvého stupňa: 7. februára 2007, Clotuche/Komisia, T‑339/03, Zb. VS s. I‑A‑2‑29 a II‑A‑2‑179, body 219 a 220; 12. septembra 2007, Combescot/Komisia, T‑250/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑191 a II‑A‑2‑1251, bod 86
6. Administratíva disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri výbere opatrení a prostriedkov na vykonanie článku 24 služobného poriadku. Ak však ide o vážne a nepodložené obvinenia týkajúce sa profesionálnej cti úradníka pri výkone jeho služby, je administratíva povinná odmietnuť tieto obvinenia a prijať všetky opatrenia na obnovenie poškodenej povesti dotknutej osoby. Administratíva musí predovšetkým zasiahnuť so všetkou potrebnou razantnosťou a reagovať s rýchlosťou a starostlivosťou, aké vyžadujú okolnosti prípadu.
Žiadosti o pomoc podané úradníkom z dôvodu ohovárania alebo zásahu do cti a profesionálnej povesti prostredníctvom tlače v zásade predpokladajú osobitne rýchlu reakciu zo strany administratívy, aby mala potrebný účinok a umožnila úradníkovi eliminovať prípadné riziko preklúzie spojené s existenciou veľmi krátkych lehôt na využitie opravných prostriedkov pred niektorými vnútroštátnymi súdmi v oblasti tlačových deliktov.
Ak neexistujú osobitné okolnosti, predstavuje omeškanie v konaní administratívy nesprávny služobný postup, ktorý môže založiť jej zodpovednosť.
(pozri body 139 – 141)
Odkaz:
Súdny dvor: 13. júla 1972, Heinemann/Komisia, 79/71, Zb. s. 579, bod 12; 6. februára 1986, Castille/Komisia, 173/82, 157/83 a 186/84, Zb. s. 497
Súd prvého stupňa: 24. januára 1991, Latham/Komisia, T‑27/90, Zb. s. II‑35, body 49 a 50; 21. apríla 1993, Tallarico/Parlament, T‑5/92, Zb. s. II‑477, bod 31; Caronna/Komisia, už citovaný, body 64, 65 a 92 a tam citovaná judikatúra; 28. februára 1996, Dimitriadis/Dvor audítorov, T‑294/94, Zb. VS s. I‑A‑51 a II‑151, body 39 a 45; 17. marca 1998, Carraro/Komisia, T‑183/95, Zb. VS s. I‑A‑123 a II‑329, bod 33
7. Protiprávny únik informácií osobnej povahy predstavuje spracovanie osobných údajov, ktoré je rozpore s ustanoveniami nariadenia č. 45/2001 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov.
V konaní o žalobe o náhradu škody je povinnosťou žalobcu, aby preukázal, že sú splnené podmienky vzniku mimozmluvnej zodpovednosti dotknutej inštitúcie. Žalobca tak v zásade musí preukázať, že informácie, ktoré sa ho týkali, a ktoré boli uverejnené v tlači, pochádzajú z únikov, ktoré možno pripísať administratíve. Toto pravidlo je však zmiernené v prípade, keď mohla byť škodná udalosť spôsobená viacerými odlišnými príčinami a keď žalovaná inštitúcia nepredložila žiadny dôkaz umožňujúci preukázať, ktorej z týchto príčin treba túto udalosť pripísať, hoci na to mala lepšie podmienky, takže pretrvávajúca neistota musí byť v jej neprospech.
V prípade, keď zverejnenie mena úradníka prostredníctvom protiprávneho úniku informácií, ktorý v spojení s informáciami obsiahnutými v tlačovej správe inštitúcie, umožnil tlači a širokej verejnosti, aby verili, že tento úradník bol zapletený do finančného škandálu, je tento únik osobných údajov priamou príčinou významného zhoršenia zásahu do povesti a profesionálnej cti dotknutej osoby.
V takomto prípade je ujma iba veľmi málo napravená tlačovou správou inštitúcie, ktorá spresňuje, že disciplinárne konania proti nevinnému úradníkovi bolo skončené, keďže jej distribúcia má veľmi malý dopad na články uverejnené v tlači.
(pozri body 160, 161, 246 a 247)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 12. septembra 2007, Nikolaou/Komisia, T‑259/03, neuverejnený v Zbierke, body 141 a 208; 8. júla 2008, Franchet a Byk/Komisia, T‑48/05, Zb. s. II‑1585, bod 182
Súd pre verejnú službu: 2. mája 2007, Giraudy/Komisia, F‑23/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑121 a II‑A‑1‑657, bod 206
8. Cieľom rozhodnutia o začatí disciplinárneho konania proti úradníkovi je umožniť menovaciemu orgánu, aby preskúmal pravdivosť a závažnosť skutočností vytýkaných dotknutému úradníkovi a aby ho k tomu vypočul v súlade s článkom 87 služobného poriadku s cieľom vytvoriť si názor na jednej strane na to, či je vhodné rozhodnúť o zastavení disciplinárneho konania alebo uložiť úradníkovi disciplinárny postih, a na druhej strane na to, či je prípadne potrebné pred uložením tohto postihu postúpiť vec disciplinárnej komisii podľa postupu stanoveného v prílohe IX služobného poriadku.
Takéto rozhodnutie nevyhnutne predpokladá citlivé úvahy na strane inštitúcie so zreteľom na vážne a nezvratné dôsledky, ktoré z neho môžu vyplývať. Inštitúcia disponuje v tomto ohľade širokou mierou voľnej úvahy a súdna kontrola sa obmedzuje na overenie vecnej správnosti dôkazov, ktoré administratíva zohľadnila pri začatí konania, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia vytýkaných skutočností a neexistencie zneužitia právomoci.
Aby však boli chránené práva dotknutého úradníka, musí menovací orgán pred začatím disciplinárneho konania disponovať dostatočne presnými a relevantnými dôkazmi. V tejto súvislosti, hoci to nie je jej účelom, nie je vylúčené, že správa z vnútorného auditu môže v prípade potreby slúžiť ako základ pri začatí disciplinárneho konania. Treba preto v každom jednotlivom prípade, keď sa administratíva odvoláva na takúto správu, overiť, či informácie obsiahnuté v tomto druhu dokumentu, sú dostatočne presné a relevantné na to, aby odôvodňovali začatie disciplinárneho konania. Inštitúcia sa dopustí zjavne nesprávneho posúdenia a poruší zásadu riadnej správy, keď začne disciplinárne konanie proti úradníkovi iba s prihliadnutím na správu z vnútorného auditu vykonaného na čiastkových a neúplných základoch. Takéto konanie predstavuje pochybenie, ktoré môže založiť jej zodpovednosť.
Rozhodnutie začať disciplinárne konanie, hoci inštitúcia nedisponuje dostatočne presnými a relevantnými dôkazmi, predstavuje pochybenie, ktoré veľmi vážne zasahuje do cti a profesionálnej povesti dotknutej osoby v prípade, keď môže viesť širokú verejnosť, ako aj okolie a kolegov dotknutej osoby k tomu, že veria, že dotknutá osoba sa dopustila konania, za ktoré si zasluhuje trest.
V takomto prípade je ujma iba veľmi málo napravená tlačovou správou inštitúcie, ktorá spresňuje, že disciplinárne konanie proti nevinnému úradníkovi bolo skončené, keďže jej distribúcia má veľmi malý dopad na články uverejnené v tlači.
(pozri body 208 – 210, 216, 226, 230, 245 a 247)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 15. mája 1997, N/Komisia, T‑273/94, Zb. VS s. I‑A‑97 a II‑289, bod 125; 17. mája 2000, Tzikis/Komisia, T‑203/98, Zb. VS s. I‑A‑91 a II‑393, bod 50; 13. marca 2003, Pessoa e Costa/Komisia, T‑166/02, Zb. VS s. I‑A‑89 a II‑471, bod 36; 5. októbra 2005, Rasmussen/Komisia, T‑203/03, Zb. VS s. I‑A‑279 a II‑1287, bod 41; Franchet a Byk/Komisia, už citovaný, bod 352
Súd pre verejnú službu: Giraudy/Komisia, už citovaný, body 98, 99 a 206; 13. januára 2010, A a G/Komisia, F‑124/05 a F‑96/06, bod 366
9. Tým, že inštitúcia počas niekoľkých rokov neprideľuje úradníkovi skutočné úlohy zodpovedajúce jeho platovej triede, dopúšťa sa nesprávneho služobného postupu, na základe ktorého môže vzniknúť jej zodpovednosť.
(pozri body 237 a 249)