Language of document : ECLI:EU:C:2017:449

Vec C591/15

The Gibraltar Betting and Gaming Association Limited

proti

Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs
a
Her Majesty’s Treasury

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division (Administrative Court)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 355 bod 3 ZFEÚ – Štatút Gibraltáru – Článok 56 ZFEÚ – Slobodné poskytovanie služieb – Výlučne vnútorná situácia – Neprípustnosť“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 13. júna 2017

1.        Zmluva o Únii – Územná pôsobnosť – Gibraltár – Zahrnutie – Slobodné poskytovanie služieb – Uplatniteľnosť

(Článok 56 ZFEÚ a článok 355 bod 3 ZFEÚ)

2.        Slobodné poskytovanie služieb – Ustanovenia Zmluvy – Neuplatniteľnosť na výlučne vnútornú situáciu členského štátu – Poskytovanie služieb hospodárskymi subjektmi usadenými na Gibraltári osobám usadeným v Spojenom kráľovstve – Výlučne vnútorná situácia

(Článok 56 ZFEÚ a článok 355 bod 3 ZFEÚ)

1.      Podľa článku 355 bodu 3 ZFEÚ sa ustanovenia Zmlúv uplatňujú na európskych územiach, za ktoré v zahraničných vzťahoch zodpovedá členský štát.

V tejto súvislosti treba uviesť, že Gibraltár je európske územie, za ktoré členský štát, konkrétne Spojené kráľovstvo, zodpovedá v zahraničných vzťahoch, a že právo Únie sa na toto územie uplatňuje podľa článku 355 bodu 3 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 23. septembra 2003, Komisia/Spojené kráľovstvo, C‑30/01, EU:C:2003:489, bod 47, a z 12. septembra 2006, Španielsko/Spojené kráľovstvo, C‑145/04, EU:C:2006:543, bod 19).

Odchylne od článku 355 bodu 3 ZFEÚ sa na Gibraltár podľa aktu o pristúpení z roku 1972 neuplatňujú akty Únie v niektorých oblastiach práva Únie, pričom tieto výnimky boli prijaté s prihliadnutím na jeho osobitnú právnu situáciu a predovšetkým na jeho postavenie ako slobodného prístavu na tomto území (pozri v tejto súvislosti rozsudok z 21. júla 2005, Komisia/Spojené kráľovstvo, C‑349/03, EU:C:2005:488, bod 41). Uvedené výnimky sa však nevzťahujú na slobodné poskytovanie služieb stanovené v článku 56 ZFEÚ.

Z predchádzajúceho vyplýva, že článok 56 ZFEÚ sa podľa článku 355 bodu 3 ZFEÚ uplatňuje na Gibraltár.

(pozri body 28 – 31)

2.      Článok 355 bod 3 ZFEÚ v spojení s článkom 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že poskytovanie služieb hospodárskymi subjektmi usadenými na Gibraltári osobám usadeným v Spojenom kráľovstve predstavuje z hľadiska práva Únie situáciu, ktorá sa vo všetkých ohľadoch obmedzuje len na vnútorný rámec jedného členského štátu.

V tejto súvislosti Súdny dvor už konštatoval, ako to uviedli všetky dotknuté osoby, že Gibraltár nie je súčasťou Spojeného kráľovstva (pozri v tomto zmysle rozsudky z 23. septembra 2003, Komisia/Spojené kráľovstvo, C‑30/01, EU:C:2003:489, bod 47, a z 12. septembra 2006, Španielsko/Spojené kráľovstvo, C‑145/04, EU:C:2006:543, bod 15). Táto skutočnosť však nie je rozhodujúca na určenie, či sa na účely uplatnenia ustanovení týkajúcich sa základných slobôd majú dve územia považovať za jeden členský štát.

Po prvé, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých sa článok 56 ZFEÚ uplatňuje na Gibraltár, je pravda, že článok 355 bod 3 ZFEÚ nespresňuje, že tento článok 56 sa uplatňuje na Gibraltár „za rovnakých podmienok ako na Spojené kráľovstvo“. Treba však pripomenúť, že článok 355 bod 3 ZFEÚ rozširuje uplatnenie ustanovení práva Únie na územie Gibraltáru s výhradou výnimiek, ktoré výslovne stanovuje akt o pristúpení z roku 1972, ktoré sa však netýkajú slobodného poskytovania služieb. Okrem toho skutočnosť, na ktorú poukázala vláda Gibraltáru, že článok 56 ZFEÚ sa uplatňuje na Gibraltár podľa článku 355 bodu 3 ZFEÚ a na Spojené kráľovstvo podľa článku 52 ods. 1 ZEÚ, nie je v tejto súvislosti relevantná.

Po druhé neexistujú iné skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné na účely uplatnenia článku 56 ZFEÚ považovať vzťahy medzi Gibraltárom a Spojeným kráľovstvom za porovnateľné so vzťahmi, ktoré existujú medzi dvoma členskými štátmi. Považovať obchody medzi Gibraltárom a Spojeným kráľovstvom za obchody medzi členskými štátmi by naopak znamenalo popieranie vzťahu uznaného v článku 355 bode 3 ZFEÚ medzi týmto územím a týmto členským štátom.

(pozri body 35, 36, 38 – 42 a výrok)