Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
ATHANASIOS RANTOS
prednesené 7. marca 2024(1)
Vec C‑701/22
SC AA SRL
proti
MFE
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž, Rumunsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť – Štrukturálne fondy – Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) – Nariadenie (ES) č. 1083/2006 – Článok 60 – Funkcia riadiaceho orgánu – Zásada správneho finančného riadenia – Povinnosť uhradiť oprávnené výdavky – Ukončenie zmluvy o financovaní z EFRR z dôvodu nezrovnalostí pri jej plnení – Zrušenie ukončenia – Omeškanie platby – Úroky z omeškania – Zásady rovnocennosti a efektivity – Nezrovnalosti pri plnení zmluvy o financovaní – Dôsledky“
Úvod
1. Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný v rámci sporu medzi SC AA SRL, spoločnosťou s ručením obmedzeným založenou podľa rumunského práva (ďalej len „AA“), a Ministerul Fondurilor Europene (Ministerstvo pre európske fondy, Rumunsko, ďalej len „MFE“) vo veci zaplatenia úrokov z omeškania za oneskorenú úhradu zo strany MFE, pokiaľ ide o oprávnené výdavky z titulu zmluvy o financovaní, ktorú MFE uzatvorilo s AA v rámci realizácie programu spolufinancovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR).
2. Tieto návrhy sa v podstate zameriavajú na dve otázky. Na jednej strane vzniká otázka, či si zásada správneho finančného riadenia uvedená v článku 60 nariadenia (ES) č. 1083/2006(2) v spojení so zásadou rovnocennosti vyžaduje alebo bráni tomu, aby právnická osoba získala od príslušného vnútroštátneho orgánu úroky z omeškania za oneskorenú úhradu oprávnených výdavkov z európskych fondov za obdobie, počas ktorého bol v platnosti správny akt, ktorým bola zmluva o financovaní ukončená, pričom tento akt bol následne zrušený príslušným vnútroštátnym súdom. Na druhej strane, ak sa možnosť získať takéto úroky pripustí, vzniká otázka, či môže vnútroštátny súd obmedziť výšku týchto úrokov z dôvodu nezrovnalostí, ktorých sa dopustil prijímateľ pri plnení zmluvy o financovaní, ak príslušný vnútroštátny orgán neuplatnil finančné opravy.
Právny rámec
Právo Únie
Nariadenie (ES) č. 1080/2006
3. V článku 7 nariadenia č. 1080/2006(3) s názvom „Oprávnenosť výdavkov“ sa v odseku 1 písm. a) stanovuje:
„Príspevok z EFRR nemožno získať na tieto výdavky:
a) úroky z dlhov.“
Nariadenie č. 1083/2006
4. V článku 14 nariadenia č. 1083/2006 s názvom „Spoločné riadenie“ sa v odseku 1 stanovuje:
„Rozpočet Európskej únie pridelený fondom sa plní prostredníctvom spoločného riadenia členských štátov a Komisie v súlade s článkom 53 písm. b) [nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002(4)], s výnimkou nástroja uvedeného v článku 36a tohto nariadenia a technickej pomoci uvedenej v článku 45 tohto nariadenia.
Zásada riadneho finančného riadenia [správneho finančného riadenia – neoficiálny preklad] sa uplatňuje v súlade s článkom 48 ods. 2 [nariadenia č. 1605/2002].“
5. V článku 60 daného nariadenia s názvom „Funkcie riadiaceho orgánu“ sa stanovuje:
„Riadiaci orgán je zodpovedný za riadenie a vykonávanie operačného programu v súlade so zásadou riadneho finančného riadenia [správneho finančného riadenia – neoficiálny preklad], a najmä za:
a) zabezpečenie, aby sa operácie vyberali na financovanie v súlade s kritériami vzťahujúcimi sa na operačný program a aby dodržiavali uplatniteľné predpisy Spoločenstva a vnútroštátne predpisy počas celého obdobia vykonávania;
b) overenie toho, že spolufinancované produkty sa dodajú a spolufinancované služby sa poskytnú, a za overenie, že výdavky na operácie vykázané prijímateľmi sa skutočne vynaložili a sú v súlade s predpismi Spoločenstva a vnútroštátnymi predpismi; preverovanie jednotlivých operácií na mieste sa môže vykonávať na vzorke v súlade s podrobnými predpismi, ktoré má Komisia prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 103 ods. 3;
…“
6. V článku 70 daného nariadenia s názvom „Riadenie a kontrola“ sa stanovuje:
„1. Členské štáty zodpovedajú za riadenie a kontrolu operačných programov najmä prostredníctvom týchto opatrení:
a) zabezpečenia toho, že systémy riadenia a kontroly operačných programov sú zavedené v súlade s článkami 58 až 62 a fungujú účinne;
b) prevenciou, zisťovaním a nápravou nezrovnalostí a prípadne vymáhaním neoprávnene vyplatených súm spolu s úrokmi z omeškania. O týchto skutočnostiach, ako aj o priebežnom pokroku správnych a súdnych konaní informujú Komisiu.
2. Ak sa sumy neoprávnene vyplatené prijímateľovi nedajú vymôcť, členský štát je zodpovedný za vrátenie stratených súm do všeobecného rozpočtu Európskej únie, ak sa zistí, že k strate došlo jeho vinou alebo nedbanlivosťou.
3. Pravidlá vykonávania odsekov 1 a 2 prijme Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 103 ods. 3.“
7. Článok 80 toho istého nariadenia s názvom „Úplnosť platieb pre prijímateľov“ znie takto:
„Členské štáty sa presvedčia, že orgány zodpovedné za prevod platieb zabezpečujú, aby prijímatelia dostávali celú sumu verejného príspevku čo najrýchlejšie a v plnej výške. Nijaké sumy sa neodpočítavajú ani nezadržiavajú a nevyberajú sa žiadne ďalšie osobitné poplatky alebo iné poplatky s rovnakým účinkom, ktoré by znižovali tieto sumy pre prijímateľov.“
8. V článku 98 nariadenia č. 1083/2006 s názvom „Finančné opravy členských štátov“ sa v odsekoch 1 a 2 uvádza:
„1. Členské štáty nesú v prvom rade zodpovednosť za vyšetrovanie nezrovnalostí, konajú na základe dôkazov o akejkoľvek väčšej zmene ovplyvňujúcej povahu alebo podmienky vykonávania operácií alebo operačných programov, alebo ich kontroly a uskutočňujú požadované finančné opravy.
2. Členský štát vykoná požadované finančné opravy v súvislosti s individuálnymi alebo systémovými nezrovnalosťami zistenými v operáciách alebo operačných programoch. Opravy členského štátu pozostávajú zo zrušenia celého verejného príspevku na operačný program alebo jeho časti. Členské štáty prihliadajú na povahu a závažnosť nezrovnalostí a finančnú stratu fondu.
…“
Rumunské právo
Zákon č. 554/2004
9. V článku 28 ods. 1 legea nr. 554/2004 (zákon č. 554/2004)(5) sa stanovuje:
„Ustanovenia tohto zákona sa dopĺňajú ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ nie sú v rozpore so špecifickou povahou mocenského vzťahu medzi orgánmi verejnej moci na jednej strane a osobami, ktorých práva alebo oprávnené záujmy boli dotknuté, na strane druhej, ako aj s postupom upraveným týmto zákonom. Zlučiteľnosť uplatňovania pravidiel Občianskeho súdneho poriadku musí určiť súd pri rozhodovaní o výnimkách.“
Občiansky zákonník
10. V článku 1535 Občianskeho zákonníka(6) s názvom „Úroky z omeškania uplatniteľné na peňažné záväzky“ sa uvádza:
„1. Ak peňažná suma nie je zaplatená v deň splatnosti, veriteľ má právo na úroky z omeškania odo dňa splatnosti až do dňa zaplatenia, a to vo výške dohodnutej stranami, alebo ak dohodnutá nie je, v zákonnej výške, a to bez toho, aby musel preukazovať akúkoľvek ujmu. V tomto prípade dlžník nie je oprávnený preukázať, že škoda, ktorú veriteľ utrpel v dôsledku oneskorenej platby, bola nižšia.
2. Ak pred dňom splatnosti dlžník dlhuje úrok s vyššou ako zákonnou sadzbou, úrok z omeškania je splatný v sadzbe platnej pred dňom splatnosti.
3. Ak sadzba úrokov z omeškania nie je vyššia ako zákonná sadzba, má veriteľ okrem úrokov v zákonnej výške nárok na úplnú náhradu škody za ujmu, ktorú utrpel.“
OG č. 13/2011
11. Článok 1 OG č. 13/2011(7) znie takto:
„1. Zmluvné strany si môžu dohodou stanoviť úrokovú sadzbu za vrátenie peňažnej sumy, ako aj za omeškanie zaplatenia peňažného záväzku.
2. Úroky, ktoré je dlžník povinný platiť zo záväzku poskytnúť peňažnú sumu v určenom termíne, vypočítané za obdobie pred splatnosťou záväzku, sa nazývajú úhradové úroky.
3. Úroky, ktoré je dlžník peňažného záväzku povinný zaplatiť za nedodržanie predmetného záväzku z dôvodu omeškania, sa označujú ako sankčné úroky.
…“
12. Článok 3 tohto nariadenia v znení zmien znie takto:
„1. Zákonná sadzba úhradových úrokov sa stanovuje na úrovni referenčnej úrokovej sadzby Rumunskej národnej banky, ktorou je hlavná sadzba stanovená rozhodnutím správnej rady Rumunskej národnej banky.
2. Zákonná sadzba sankčných úrokov sa stanovuje vo výške referenčnej úrokovej sadzby zvýšenej o štyri percentuálne body.
2a. Vo vzťahoch medzi profesionálmi a medzi profesionálmi a verejnými obstarávateľmi sa zákonný sankčný úrok stanovuje vo výške referenčnej úrokovej sadzby zvýšenej o osem percentuálnych bodov.
3. V právnych vzťahoch, ktoré nevznikajú z prevádzkovania zárobkovej činnosti v zmysle článku 3 ods. 3 [Občianskeho zákonníka]…, sa zákonná úroková sadzba stanovuje podľa ustanovení odseku 1, resp. odseku 2, znížená o 20 %.
…“
13. Podľa článku 10 uvedeného nariadenia „ustanovenia článkov 1535 a 1538 až 1543 [Občianskeho zákonníka]… sa uplatňujú na sankčné úroky“.
OUG č. 66/2011
14. V článku 42 ods. 1 a 2 OUG č. 66/2011(8) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej sa stanovovalo:
„1. Rozpočtové pohľadávky vyplývajúce z nezrovnalostí sú splatné uplynutím lehoty splatnosti stanovenej v dlhovom titule alebo do 30 dní odo dňa oznámenia uvedeného titulu.
2. Ak dlžník nesplní svoje záväzky vyplývajúce z dlhového titulu v stanovenej lehote, je povinný zaplatiť úroky vypočítané uplatnením úrokovej sadzby pripadajúcej na nesplatený zostatok sumy rozpočtovej pohľadávky vyjadrenej v [rumunských lei (RON)], a to od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na zaplatenie stanovenej v súlade s odsekom 1 až do dňa zániku pohľadávky, ak pravidlá Európskej únie alebo medzinárodného verejného darcu nestanovujú inak.“
Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore
15. MFE, riadiaci orgán sektorového operačného programu EFRR „Stimulovanie konkurencieschopnosti hospodárstva 2007 – 2013“, a AA, spoločnosť s ručením obmedzeným podľa rumunského práva, uzavreli 22. apríla 2015 v rámci tohto programu zmluvu o financovaní (ďalej len „zmluva o financovaní“) na realizáciu projektu s názvom „Nákup zariadení na posilnenie výrobných kapacít spoločnosti AA“ (ďalej len „predmetný projekt“). Podľa podmienok tejto zmluvy sa MFE zaviazala poskytnúť AA nenávratné finančné prostriedky vo výške 3 334 257,20 rumunských lei (RON) (približne 753 000 eur) na realizáciu predmetného projektu.(9)
16. Aby mohla spustiť proces nákupu zariadení v rámci uvedeného projektu, uzavrela AA v banke zmluvu o úvere vo výške zodpovedajúcej sume financovania, čím sa mali pokryť výdavky oprávnené na úhradu.
17. Plnenie zmluvy o financovaní bolo predmetom dvoch žalôb, z ktorých prvá viedla k návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý je predmetom tejto veci.
18. Prvá žaloba vznikla v dôsledku skutočnosti, že po dokončení predmetného projektu AA predložila žiadosť o úhradu oprávnených výdavkov, ktorá zostala bez reakcie(10), v dôsledku čoho vznikli dodatočné výdavky spojené s predĺžením úveru.(11) AA preto 18. apríla 2016 podala na Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž, Rumunsko), vnútroštátny súd, žalobu, ktorou sa domáha, aby MFE po prvé prijalo rozhodnutie o prijatí žiadosti o úhradu, po druhé uhradilo oprávnené výdavky do výšky rovnajúcej sa nenávratnej finančnej pomoci podľa zmluvy o financovaní, po tretie zaplatilo zákonné úroky z tejto sumy odo dňa podania žaloby a po štvrté, subsidiárne, uhradilo náhradu utrpenej majetkovej škody.
19. Druhá žaloba vyplýva zo skutočnosti, že MFE medzitým 29. augusta 2016 zmluvu o financovaní ukončilo z dôvodu určitých nezrovnalostí.(12) V dôsledku toho podala AA 27. apríla 2017 žalobu proti MFE na Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž), pričom tentoraz žiadala o zrušenie ukončenia zmluvy o financovaní. V rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. marca 2021(13), tento súd žalobe vyhovel z dôvodu, že napriek určitým nezrovnalostiam, ktorých sa AA pri plnení zmluvy o financovaní dopustila, bolo ukončenie tejto zmluvy neprimerané vzhľadom na malý význam týchto nezrovnalostí. Uvedený súd sa totiž domnieva, že MFE mohlo uplatniť menej prísne opatrenia, konkrétne finančné opravy.(14)
20. V nadväznosti na tento rozsudok a následné vyplatenie sumy oprávnených výdavkov zo strany MFE(15) sa vnútroštátny súd v rámci prvej žaloby už ďalej zaoberal len žalobnými návrhmi týkajúcimi sa jednak zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy zaplatenej MFE v rámci výkonu uvedeného rozsudku a jednak zaplatenia náhrady majetkovej ujmy.(16)
21. V tejto súvislosti sa tento súd konkrétne pýta, či právo Únie, a najmä zásada správneho finančného riadenia a ochrana finančných záujmov Únie, bráni tomu, aby sa vo vnútroštátnom práve stanovila úhrada, v prospech prijímateľa zmluvy o financovaní, úrokov z omeškania z oprávnených výdavkov hradených z EFRR, ktoré riadiaci orgán uhradil oneskorene po zrušení ukončenia predmetnej zmluvy o financovaní, a to za obdobie, počas ktorého bolo toto ukončenie, neskôr zrušené súdom, platné.
22. Vzhľadom na neexistenciu konkrétnych ustanovení v práve Únie a vo vnútroštátnom práve a vzhľadom na rozpornú vnútroštátnu judikatúru v tejto oblasti vnútroštátny súd dospel k záveru, že je úlohou vnútroštátneho práva stanoviť postupy a podmienky uplatniteľné na úroky v súlade so zásadou procesnej autonómie.(17) Kladie si však otázku, či je v takomto prípade vyplatenie úrokov z omeškania podľa vnútroštátnej právnej úpravy v súlade so zásadou rovnocennosti zlučiteľné s ochranou finančných záujmov Únie, a najmä so zásadou správneho finančného riadenia, alebo či si táto zásada naopak nevyžaduje, aby sa namiesto toho analogicky uplatnili ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré upravujú odňatie finančnej výhody v prípade nezrovnalostí a ktoré nestanovujú vyplatenie úrokov.(18) Okrem toho sa tento súd pýta, či môže vnútroštátny súd obmedziť výšku prípadných splatných úrokov z omeškania s cieľom zohľadniť nezrovnalosti, ktorých sa dopustil prijímateľ pri plnení zmluvy o financovaní, ak tento orgán, ako v prejednávanej veci, neuplatnil v tejto súvislosti žiadnu finančnú opravu.
23. V tejto súvislosti Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru štyri prejudiciálne otázky, z ktorých tri sú predmetom týchto konkrétnych návrhov:
„1. Má sa zásada správneho finančného riadenia vykladať v tom zmysle, že v spojení so zásadou rovnocennosti bráni tomu, aby právnickej osobe, ktorá podniká s cieľom dosiahnuť zisk a je príjemkyňou nenávratného úveru z EFRR, orgán verejnej správy členského štátu zaplatil úroky z omeškania (sankčné úroky) v súvislosti s oneskorenou platbou oprávnených výdavkov za obdobie, v ktorom bol v platnosti správny akt, ktorý vylučoval jeho zaplatenie a ktorý bol následne súdnym rozhodnutím zrušený?
2. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku je zavinenie príjemcu úveru uvedené v tomto rozhodnutí relevantné pre vyčíslenie výšky úrokov z omeškania s prihliadnutím na skutočnosť, že ten istý orgán verejnej správy zodpovedný za správu fondov Európskej únie nakoniec po doručení tohto rozhodnutia vyhlásil všetky výdavky za oprávnené?
3. Je pri výklade zásady rovnocennosti s odkazom na okamih, v ktorom sa príjemcovi nenávratného úveru z EFRR priznajú úroky z omeškania, relevantné ustanovenie vnútroštátneho práva, v ktorom sa stanovuje, že v prípade zistenia nezrovnalostí je jediným dôsledkom nepriznanie súvisiaceho finančného zvýhodnenia alebo, v závislosti od prípadu, jeho odňatie (vrátenie neoprávnenej sumy), vo výške, v akej bolo poskytnuté, bez získania úrokov, aj keď príjemca týchto súm využíval výhodu ich používania až do okamihu splatenia, a to len v prípade, že k uvedenému splateniu nedôjde v rámci stanovenej zákonnej lehoty, ktorá sa rovná 30 dňom od oznámenia dlhového titulu, a uplatnia sa ustanovenia článku 42 ods. 1 a 2 [OUG č. 66/2011], ktoré umožňujú získať úroky po uplynutí uvedenej lehoty?“(19)
24. Písomné pripomienky Súdnemu dvoru predložili MFE, rumunská a portugalská vláda, ako aj Európska komisia.
Analýza
25. Svojou prvou až treťou prejudiciálnou otázkou, ktoré sú predmetom týchto návrhov, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či má AA v prejednávanej veci nárok na zaplatenie úrokov z omeškania (prvá a tretia otázka) a či môže byť výška týchto úrokov obmedzená z dôvodu nezrovnalostí, ktorých sa táto spoločnosť dopustila (druhá otázka).
26. Preto preskúmam najprv prvú a tretiu prejudiciálnu otázku spoločne a potom druhú prejudiciálnu otázku.
O prvej a tretej otázke
27. Pokiaľ ide o prvú a tretiu otázku, vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či má právnická osoba v súlade so zásadami Únie, a konkrétnejšie so zásadami správneho finančného riadenia a rovnocennosti, nárok na zaplatenie úrokov z omeškania za oneskorenú úhradu oprávnených výdavkov z prostriedkov Únie za obdobie, počas ktorého bol v platnosti akt, ktorým bola táto výhoda odňatá a ktorý bol následne príslušným vnútroštátnym súdom zrušený.
28. Keďže v práve Únie ani vo vnútroštátnom práve neexistuje výslovná úprava, tento súd predkladá dve možné riešenia:
– na jednej strane (prvá prejudiciálna otázka) by úhrada úrokov z omeškania mohla byť odôvodnená podľa pravidiel všeobecného práva,(20) a to za predpokladu, že tieto pravidlá sú zlučiteľné so zásadami ochrany finančných záujmov Únie a správneho finančného riadenia,
– na strane druhej (tretia prejudiciálna otázka) by úhrada týchto úrokov mohla byť vylúčená na základe analogického uplatnenia osobitných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré upravujú odňatie finančnej výhody v prípade nezrovnalostí(21) a v ktorých sa stanovuje úhrada úrokov z omeškania len od uplynutia lehoty na vrátenie neoprávnene vyplatených súm.(22)
29. V tejto súvislosti MFE zdôrazňuje, že zásada rovnocennosti nemôže v prejednávanej veci odôvodniť povinnosť platiť úroky z omeškania, a to v podstate z dôvodu nerovnosti medzi stranami,(23) a keďže AA si navyše nesplnila svoje povinnosti,(24) a že ani zásada správneho finančného riadenia nemôže odôvodniť takúto povinnosť, ktorá by spôsobila značnú ujmu rozpočtu dotknutého členského štátu v prospech prijímateľov finančných prostriedkov, a to bez akéhokoľvek zmluvného alebo právneho základu. MFE preto odporúča uplatniť ustanovenie vnútroštátneho práva upravujúce odňatie finančnej výhody v prípade nezrovnalostí.(25) Podobne aj rumunská a portugalská vláda vylučujú priznanie úrokov z omeškania v prejednávanej veci, v súlade so zásadou správneho finančného riadenia(26) a zásadou rovnocennosti, ak neexistujú vnútroštátne ustanovenia upravujúce podobné situácie,(27) a zdôrazňujú existenciu širokej miery voľnej úvahy, ktorú majú členské štáty v takejto situácii.
30. Komisia sa domnieva, že v prípade neexistencie osobitných ustanovení(28) je na právnom systéme dotknutého členského štátu, aby túto otázku vyriešil na základe zásady procesnej autonómie v súlade so zásadami rovnocennosti a účinnosti, pričom úhrada takýchto úrokov by nebola v rozpore so zásadou správneho finančného riadenia.(29) Pokiaľ ide konkrétne o uplatnenie zásady rovnocennosti, Komisia sa domnieva, že vnútroštátnemu súdu prináleží určiť porovnateľné postupy podľa vnútroštátneho práva, pričom spresňuje, že ustanovenie vnútroštátneho práva, v ktorom sa upravuje odňatie finančnej výhody v prípade nezrovnalostí,(30) nie je v tomto ohľade relevantné, keďže sa týka kategórie žalôb, ktoré sú tiež založené na práve Únie.
31. Na úvod by som chcel zdôrazniť, že plnenie rozpočtu Únie podľa nariadenia č. 1083/2006(31) je predmetom zdieľaného riadenia, v rámci ktorého je na jednej strane Komisia zodpovedná najmä za plánovanie a schvaľovanie programov a na druhej strane sú členské štáty prostredníctvom svojich riadiacich orgánov zodpovedné za riadenie a vykonávanie operačných programov(32), najmä pokiaľ ide o prijímateľov, ktorí majú právo na čo najrýchlejšie a úplné získanie celej sumy verejného príspevku.(33) Príslušný členský štát je preto zodpovedný za riadenie a kontrolu operačného programu, a najmä za prevenciu, odhaľovanie a nápravu nezrovnalostí a vymáhanie neoprávnene vyplatených súm, prípadne aj zvýšených o úroky z omeškania.(34)
32. Konkrétnejšie povedané, riadiaci orgán je zodpovedný za riadenie a vykonávanie operačného programu v súlade so zásadou správneho finančného riadenia.(35) Podľa tejto zásady je nutné rozpočet plniť v súlade so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti,(36) čo si vyžaduje, aby členské štáty využívali európske štrukturálne a investičné fondy v súlade so zásadami a s právnymi požiadavkami, na ktorých je založená odvetvová právna úprava Únie.(37)
33. Odvetvové nariadenia Únie, vykladané vzhľadom na zásady správneho finančného riadenia, však neobsahujú žiadnu zásadu, ktorá by stanovovala, či by sa okrem vrátenia alebo vymáhania neoprávnene poskytnutých prostriedkov mali alebo nemali hradiť úroky z omeškania pri oneskorenom vrátení alebo vymáhaní v prípade členských štátov a prijímateľov.(38) Tieto nariadenia a zásada správneho finančného riadenia sa obmedzujú na to, že členským štátom priznávajú právo požadovať úroky z vymožených súm v súlade s vnútroštátnym právom, ale nevymedzujú povahu ani spôsob získania týchto úrokov.(39)
34. Za týchto okolností prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu, aby na základe zásady procesnej autonómie upravil procesné náležitosti týkajúce sa žalôb určených na zaručenie ochrany práv osôb podliehajúcich súdnej právomoci, ale pod podmienkou, že nesmú byť menej priaznivé než pravidlá, ktoré upravujú podobné situácie podliehajúce vnútroštátnemu právu (zásada rovnocennosti), a že nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právo Únie (zásada efektivity).(40)
35. V prejednávanej veci, pokiaľ ide po prvé o zásadu rovnocennosti, podľa môjho názoru právo Únie nijako nebráni vnútroštátnemu súdu prijať jedno z dvoch riešení uvedených v bode 28 vyššie, keďže práve jemu prináleží overiť, ktoré ustanovenie by sa podľa vnútroštátneho práva uplatňovalo na podobnú situáciu. Konkrétnejšie povedané, práve v tomto kontexte prináleží tomuto súdu posúdiť relevantnosť pravidla vnútroštátneho práva, ktoré tento súd uviedol vo svojej tretej prejudiciálnej otázke,(41) podľa ktorého sú úroky splatné len v prípade, keď vrátenie neoprávnenej finančnej výhody nebolo vykonané v zákonom stanovenej lehote.
36. Vzhľadom na uvedené a bez toho, aby bolo dotknuté overovanie, ktoré prináleží vnútroštátnemu súdu, tvrdím, že podľa práva členských štátov majú úroky z omeškania zvyčajne za cieľ napraviť omeškanie s plnením záväzku, pričom nemajú stricto sensu „kompenzačnú“ funkciu(42) a zvyčajne nasledujú po formálnom upozornení dlžníka veriteľom.(43) Existujú však aj prípady, v ktorých sa úroky z omeškania uplatňujú aj v prípade, že nedošlo ku skutočnému omeškaniu platby, a ich cieľom je v podstate kompenzovať prosté zbavenie možnosti užívať protiprávne zaplatenú sumu.(44)
37. Pokiaľ ide po druhé o zásadu efektivity, keďže v právnych predpisoch Únie a v judikatúre Únie a členských štátov neexistuje spoločný prístup, domnievam sa, že platba úrokov z omeškania zo strany riadiaceho orgánu v prípade oneskorenej úhrady oprávnených výdavkov z fondov Únie síce v zásade nie je v právnych predpisoch Únie výslovne stanovená, nebránila by však plneniu cieľov uplatniteľných právnych predpisov a nebola by v rozpore s právnymi zásadami a požiadavkami, z ktorých vychádzajú odvetvové nariadenia Únie, najmä nie so zásadou správneho finančného riadenia.(45)
38. Okrem toho by priznanie úrokov z omeškania v prejednávanej veci nemohlo mať vplyv na finančné záujmy Únie, keďže takéto výdavky nie sú oprávnené na úhradu členskému štátu zo strany Komisie.(46)
39. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem odpovedať na prvú a tretiu prejudiciálnu otázku tak, že zásada správneho finančného riadenia v spojení so zásadou rovnocennosti sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej môže prijímateľ nenávratných finančných prostriedkov z EFRR získať od riadiaceho orgánu členského štátu úroky z omeškania za oneskorenú úhradu oprávnených výdavkov za obdobie, počas ktorého bol v platnosti správny akt vylučujúci úhradu týchto výdavkov, ktorý bol neskôr zrušený súdnym rozhodnutím, a že v tejto súvislosti prináleží vnútroštátnemu súdu, aby v súlade so zásadou rovnocennosti posúdil relevantnosť vnútroštátneho právneho pravidla, podľa ktorého sú úroky splatné len v prípade, že vrátenie neoprávnenej finančnej výhody nebolo vykonané v zákonom stanovenej lehote.
O druhej otázke
40. Pokiaľ ide o druhú prejudiciálnu otázku, vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či možno obmedziť výšku úrokov z omeškania z dôvodu nezrovnalostí, ktorých sa dopustil prijímateľ pri plnení zmluvy o financovaní, ak príslušný orgán v tejto súvislosti neuplatnil žiadnu finančnú opravu.
41. MFE a rumunská vláda v podstate tvrdia, že keďže súdnym rozhodnutím, ktorým sa zrušilo ukončenie zmluvy o financovaní, sa konštatovali aj nezrovnalosti zo strany spoločnosti AA pri plnení zmluvy o financovaní, tieto nezrovnalosti prinajmenšom čiastočne bránia plateniu úrokov z omeškania. Podľa Komisie prináleží vnútroštátnemu súdu, aby určil, či tieto nezrovnalosti možno zohľadniť pri výpočte výšky úrokov z omeškania, a to podľa vnútroštátneho práva uplatniteľného na podobné vnútroštátne spory, v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie, a najmä so zásadou proporcionality.
42. Podľa môjho názoru, keďže neexistujú pravidlá práva Únie uplatniteľné v prejednávanej veci, aj v tomto smere prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu, aby upravil procesné podmienky žalôb určených na zabezpečenie ochrany práv osôb podliehajúcich súdnej právomoci, a to podľa zásady procesnej autonómie a s ohľadom na zásady rovnocennosti a efektivity.(47) Okrem toho, keďže predmetné konanie vo veci samej, ktoré sa týka poskytnutia finančných prostriedkov z rozpočtu Únie, je vykonávacím opatrením práva Únie, podlieha všeobecným zásadám práva Únie, medzi ktoré patrí najmä zásada proporcionality.(48)
43. Predovšetkým v súlade so zásadou rovnocennosti práve vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či sa nezrovnalosti, ktorých sa prijímateľ dopustil, musia zohľadniť v rámci podobných vnútroštátnych sporov a či sú pravidlá stanovené vnútroštátnym právom v súlade s právom Únie.
44. V tomto smere a bez toho, aby som chcel zasahovať do posúdenia, ktoré má vykonať vnútroštátny súd, sa domnievam, že by sa malo rozlišovať medzi otázkou prípadného uloženia finančných opráv vzhľadom na porušenie zmluvných povinností zo strany prijímateľa posudzovanou z hľadiska právnej úpravy Únie a vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcich sa poskytovania finančných prostriedkov Únie na jednej strane a na druhej strane otázkou platenia úrokov z omeškania z dôvodu omeškania s poskytnutím finančných prostriedkov, posudzovanou z hľadiska vnútroštátnych ustanovení upravujúcich platenie úrokov z omeškania v podobných situáciách. Tento súd preto bude musieť overiť, do akej miery mu vnútroštátne právo umožňuje zohľadniť nezrovnalosti, ktoré vznikli pri realizácii projektu s cieľom odôvodniť zamietnutie alebo zníženie úrokov z omeškania ako takých.(49)
45. Pokiaľ potom ide o zásadu efektivity, treba pripomenúť, že je povinnosťou dotknutého členského štátu zohľadniť dodržiavanie pravidiel Únie, a teda odhaliť a napraviť prípadné nezrovnalosti zrušením celej verejnej účasti na operačnom programe alebo jej časti, pričom musí zohľadniť povahu a závažnosť nezrovnalostí a z toho vyplývajúcu finančnú stratu pre fond.(50)
46. V prejednávanej veci MFE pristúpilo k uhradeniu oprávnených výdavkov v plnej výške bez vykonania opráv.(51) Za týchto konkrétnych okolností prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil, či a do akej miery mu vnútroštátne právo umožňuje zohľadniť v konaní vo veci samej, ktoré sa týka nároku na úroky z omeškania, prípadne z úradnej moci,(52) nezrovnalosti zistené v rozsudku o druhej žalobe, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že MFE vykonalo úhradu podľa právoplatného rozsudku o druhej žalobe.(53) Nie je totiž jasné, či a do akej miery mal vnútroštátny orgán možnosť uložiť finančné opravy pri úhrade sumy oprávnených výdavkov, keďže pôvodne – neúspešne – uložil prísnejšie opatrenie, teda zrušenie zmluvy o financovaní.(54) Právo Únie teda nebráni tomu, aby vnútroštátny súd spochybnil, pokiaľ to vnútroštátna právna úprava umožňuje, výšku prípadných splatných úrokov z omeškania, a to z dôvodu zistených nezrovnalostí. V opačnom prípade, a v prospech prijímateľa, tieto nezrovnalosti nebudú mať žiadne dôsledky.
47. Napokon, pokiaľ ide o zásadu proporcionality, vzhľadom na to, že v spise predloženom Súdnemu dvoru chýbajú informácie o prípadných nezrovnalostiach pri plnení zmluvy o financovaní, ktoré možno pripísať spoločnosti AA, je nutné konštatovať, že prináleží vnútroštátnemu súdu, keď už uznal svoju právomoc vo svetle vyššie uvedených úvah, aby posúdil, či v danom prípade, ak takéto nezrovnalosti existujú, odôvodňujú zrušenie alebo zníženie prípadných úrokov, pričom treba mať na pamäti, že ak si medzi viacerými rovnako vhodnými opatreniami možno vyberať, je na základe zásady proporcionality vhodné použiť najmenej obmedzujúce opatrenie.(55)
48. Za týchto okolností navrhujem, aby sa na druhú prejudiciálnu otázku odpovedalo tak, že ak má prijímateľ nenávratných finančných prostriedkov z EFRR od orgánu verejnej moci členského štátu získať úroky z omeškania za oneskorenú úhradu oprávnených výdavkov za obdobie, počas ktorého bol v platnosti správny akt, ktorý úhrade bránil a ktorý bol následne zrušený súdnym rozhodnutím, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby v súlade so zásadou procesnej autonómie určil, či nezrovnalosti, ktorých sa dopustil prijímateľ finančných prostriedkov, možno zohľadniť pri výpočte výšky úrokov z omeškania podľa vnútroštátneho práva uplatniteľného na podobné vnútroštátne spory, a to za predpokladu dodržania zásad rovnocennosti a efektivity, ako aj všeobecných zásad práva Únie, najmä zásady proporcionality.
Návrh
49. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú až tretiu prejudiciálnu otázku, ktoré položil Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž, Rumunsko), takto:
1. Zásada správneho finančného riadenia v spojení so zásadou rovnocennosti, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej môže prijímateľ nenávratných finančných prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) získať od riadiaceho orgánu členského štátu úroky z omeškania za oneskorenú úhradu oprávnených výdavkov za obdobie, počas ktorého bol v platnosti správny akt vylučujúci úhradu týchto výdavkov, ktorý bol neskôr zrušený súdnym rozhodnutím, a že v tejto súvislosti prináleží vnútroštátnemu súdu, aby v súlade so zásadou rovnocennosti posúdil relevantnosť vnútroštátneho právneho pravidla, podľa ktorého sú úroky splatné len v prípade, že vrátenie neoprávnenej finančnej výhody nebolo vykonané v zákonom stanovenej lehote.
2. Ak má prijímateľ nenávratných finančných prostriedkov z EFRR od orgánu verejnej moci členského štátu získať úroky z omeškania za oneskorenú úhradu oprávnených výdavkov za obdobie, počas ktorého bol v platnosti správny akt, ktorý úhrade bránil a ktorý bol následne zrušený súdnym rozhodnutím, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby v súlade so zásadou procesnej autonómie určil, či nezrovnalosti, ktorých sa dopustil prijímateľ finančných prostriedkov, možno zohľadniť pri výpočte výšky úrokov z omeškania podľa vnútroštátneho práva uplatniteľného na podobné vnútroštátne spory, a to za predpokladu dodržania zásad rovnocennosti a efektivity, ako aj všeobecných zásad práva Únie, najmä zásady proporcionality.